1SKomp/5/2021

1. Žalobca sa domáha žalobou zo dňa 2. marca 2021 podanou na Okresný súd Košice II, aby tento súd uložil žalovanej povinnosť opraviť bez zbytočného odkladu v jej komplexnom nemocničnom informačnom systéme a informačnom systéme údaje o ňom a vydať mu meno škodcu, ktorý do tohto informačného systému nesprávne osobné údaje žalobcu zadal. 2. Okresný súd Košice II listom zo dňa 15. marca 2021 postúpil predmetnú vec, vedenú na tomto súde pod sp. zn. 42C/8/2021, Krajskému súdu v Košiciach z dôvodu nedostatku vlastnej vecnej legitimácie. Podľa názoru tohto súdu sa žalobca domáha ochrany svojich práv týkajúcich sa osobných údajov a údajov osobného charakteru podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len SSP) a žiada, aby súd odstránil nečinnosť žalovaného. Okresný súd Košice II vyjadril názor, že na konanie v predmetnej veci je príslušný súd v správnom súdnictve, ktorým je v prejednávanom prípade Krajský súd v Košiciach. 3. Krajský súd v Košiciach predložil listom z 28. apríla 2021 vec v súlade s § 18 ods. 4 SSP kompetenčnému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len kompetenčný senát) z dôvodu, že predmetná vec nepatrí do správneho súdnictva. Podľa názoru tohto súdu žalovaný nie je orgánom verejnej správy v zmysle § 4 SSP, nakoľko nerozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach v oblasti verejnej správy. Krajský súd v Košiciach poukázal na skutočnosť, že žalovaná je poskytovateľkou ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa § 7 ods. 4 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti). Z tohto dôvodu s prihliadnutím na § 2 SSP v spojení s § 6 ods. 1 SSP žalobcom deklarovaná nečinnosť žalovanej v prípade ním žiadanej opravy osobných údajov uložených v nemocničnom elektronickom informačnom systéme nepodlieha súdnemu prieskumu a súdnej ochrane v rámci správneho súdnictva.

4. Z § 3 CSP vyplýva, že právomoc súdov v civilnom sporovom konaní je viazaná na súkromnoprávne spory a súkromnoprávne veci. Odlišnú právomoc majú správne súdy, ktoré v súlade s § 6 SSP preskúmavajú zákonnosť rôznych foriem činnosti verejnej správy. 5. Pre určenie, či konkrétna vec patrí do právomoci súdov v civilnom sporovom konaní alebo do právomoci správnych súdov, je preto rozhodujúce, či medzi účastníkmi súdneho konania existuje súkromnoprávny vzťah alebo administratívnoprávny vzťah. 6. Každý právny vzťah je determinovaný svojimi základnými prvkami. Sú nimi subjekty právneho vzťahu, objekt právneho vzťahu a obsah právneho vzťahu. Subjektmi právneho vzťahu rozumieme nositeľov práv a povinností v tomto právnom vzťahu. Objektom právneho vzťahu rozumieme to, čoho sa týkajú práva, právom chránené záujmy a povinnosti subjektov. Obsahom právneho vzťahu sú jednotlivé práva a povinnosti subjektov (pozri k tomu bližšie Vrabko, Marián a kolektív. Správne právo hmotné. Všeobecná časť. Bratislava: C. H. Beck, 2018, ISBN 978-80-89603-68-8, strany 68 - 69). 7. Pri porovnaní subjektov je zrejmé, že žalobca so žalovanou vystupujú v rovnocennom postavení. Žalovaná je poskytovateľkou zdravotnej starostlivosti. Zdravotnú starostlivosť poskytuje pacientom na základe dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa § 12 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti. Vo výnimočných prípadoch žalovaná poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe výberu poskytovateľa orgánom verejnej moci v súlade s § 11 ods. 6 a 7 zákona o zdravotnej starostlivosti. Žalovaná ani v tejto situácii nevystupuje v postavení orgánu verejnej moci. Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti uskutočňuje sumu služieb v prospech pacienta.