Najvyšší správny súd·Uznesenie·21. 4. 2022

1SKomp/9/2022

ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200025.1

VyhovujeZastavuje konanie

Súd: Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie: Okresný súd Čadca
Sp. zn. 1. inštancie: 4C/18/2020
IČS: 9622200025
Citované: 2× inými rozhodnutiami
Zdroj: PDF ↗

UZNESENIE

Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zložený z predsedu JUDr. Pavla Naďa a členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., Mgr. Dušana Čima, JUDr. Jaroslavy Fúrovej, JUDr. Nory Halmovej, JUDr. Jany Haluškovej, Mgr. Michala Novotného (sudca spravodajca) a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v kompetenčnom spore medzi Okresným súdom Čadca (sp. zn. 4 C 18/2020) a komisárkou pre osoby so zdravotným postihnutím (zn. KZP/0174/2021/03R), vo veci žalobcu: D.. C. Š., nar. XX. S. XXXX, V. XXXX, proti žalovaným: 1. S. C., nar. X. K. XXXX, V. XXX, 2. Š. R., nar. XX. S. XXXX, V. XXXX, 3. K. K., nar. XX. S. XXXX, V. XX, 4. K. Z., nar. XX. K. XXXX, V. XXX, 5. S. A., nar. XX. O. XXXX, W. XXXX, 6. Ľ. A., nar. XX. S. XXXX, D. XX, 7. S. N., nar. X. S. XXXX, C. R. Ž. XXX, Q. R. Ž., 8. C. Š., nar. XX. O. XXXX, V. XXXX, 9. S. J., nar. X. O. XXXX, V. XXX, 10. K. Š., nar. XX. S. XXXX, V. XXXX, 11. K. I., nar. XX. V. XXXX, V. XXX, 12. S. V., nar. XX. O. XXXX, V. XX, 13. S. A., 14. Ž. Š. K., 15. W. A., 16. Š. N., 17. S. N., 18. C. N., v 13. až 18. rade spoločne zastúpených: Slovenský pozemkový fond, IČO: 17335345, Búdková 36, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

Konanie o kompetenčnom spore sa zastavuje.

Odôvodnenie

1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou na okresnom súde domáhal určenia, že je vlastníkom určitých pozemkov v k. ú. V.. Žaloba bola žalovanému v 7. rade doručená 29. októbra 2020. Okresnému súdu bolo za konania doručené nepodpísané podanie, písané zrejme niekým iným než žalovaným v 7. rade, podľa ktorého bol operovaný a mal porážku, stará sa o neho starosta a „neide sa súdiť“. Toto stanovisko zopakoval aj v ďalšom podaní, ktoré okresnému súdu došlo pred pojednávaním. Okresný súd vec prejednal na pojednávaní, na ktorom uznesením pripustil, aby sa stranou sporu stal žalobca.

Následne na tom istom pojednávaní rozsudkom č. k. 4 C 18/2020-163 vyhovel takto zmenenej žalobe. Rozsudok bol žalovanému v 7. rade doručený náhradne podľa § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku, teda dňom vrátenia zásielky súdu, a 1. septembra 2021 nadobudol právoplatnosť.

2. Prípismi z 3. januára 2022 a (skôr nedoručeným) z 29. septembra 2021 JUDr. Zuzana Stavrovská, komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím, požiadala okresný súd, aby jej oznámil, či počas konania skúmal procesnú spôsobilosť žalovaného v 7. rade a jeho zastúpenie. Okresný súd v odpovedi oboznámil stručný priebeh konania, úkonov žalovaného v 7. rade v ňom a zdôraznil, že o spôsobilosti na právne úkony nemohol konať z vlastnej iniciatívy.

V neskoršom prípise z 19. januára 2022 komisárka žiadala od okresného súdu informáciu, či skúmal zdravotný stav tohto žalovaného, a vyjadrila názor, že súd nesprávne vyhodnotil jeho prejav, že sa nejde súdiť.

3. Okresný súd prípisom z 31. januára 2022 predložil vec kompetenčnému senátu podľa § 11 CSP. Podľa neho komisár nemá právo požadovať od súdu tieto informácie, lebo podľa § 9 ods. 2 zákona č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v znení neskorších predpisov sa jeho pôsobnosť nevzťahuje na súdy.

Keďže však komisárka nalieha, aby jej okresný súd poskytol žiadané informácie, ide podľa súdu o spor o právomoc medzi ním a komisárkou. 4. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zriadený podľa § 11 CSP prejednal predloženú vec ako kompetenčný spor, ktorý mal vzniknúť medzi okresným súdom a komisárkou pre osoby so zdravotným postihnutím. 5.

Podľa § 11 ods. 1 CSP kompetenčný senát rozhoduje spory o právomoc medzi súdmi a inými orgánmi. Uvedené ustanovenie podrobnejšie nevymedzuje, čo sa má rozumieť sporom o právomoc, preto treba tento pojem vyložiť na základe súvislostí s inými ustanoveniami. Citovaný § 11 ods. 1 CSP je zaradený v druhej hlave prvej časti, ktorej nadpis znie „Právomoc súdu“, pod marginálnou rubrikou „Skúmanie právomoci“. Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Podľa § 4 CSP iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že pod právomocou súdov sa rozumie okruh sporov a vecí, o ktorých sú súdy povolané rozhodovať, teda v ktorých môžu vydať rozhodnutie vo veci samej.

6. Súd skúma svoju právomoc na začiatku konania ako jednu z procesných podmienok podľa § 161 ods. 1 CSP. Podľa § 9 CSP platí, že ak súd zistí, že spor alebo vec, ktorých rozhodnutie sa od neho žiada v žalobe alebo návrhu, nepatrí do jeho právomoci, konanie

zastaví. Ak taký spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky (než súdu), súd podľa § 10 ods. 1 CSP konanie zastaví a spor alebo vec postúpi tomuto orgánu. Pokiaľ tento orgán s postúpením nesúhlasí, podľa § 10 ods. 2 CSP predloží vec najvyššiemu súdu (správne: kompetenčnému senátu). Tým vznikne spor o právomoc medzi súdom a iným orgánom verejnej moci, ktorý podľa § 11 CSP rozhodne kompetenčný senát.

7. Z citovaných ustanovení tak vyplýva, že kompetenčný spor medzi súdom a iným orgánom verejnej moci môže vzniknúť len vo veci, kde sa od súdu žiada rozhodnutie vo veci samej (napr. podaním žaloby alebo iného návrhu). Súd musí byť presvedčený, že na vecné rozhodnutie o takomto spore alebo veci nemá právomoc, a preto konanie bez rozhodnutia vo veci samej uznesením zastaví a vec postúpi tomu orgánu, ktorý podľa neho má právomoc namiesto súdu. Sporom o právomoc podľa § 11 CSP sa potom musí rozumieť spor o túto otázku, teda o otázku, kto je oprávnený konať a rozhodnúť vo veci samej o určitom spore alebo

veci. Naopak, sporom o právomoc nemožno rozumieť akýkoľvek rozdiel v názore na to, aká je právomoc toho či onoho orgánu verejnej moci, ak sa tento názorový rozdiel netýka samotnej otázky, kto má meritórne rozhodnúť o určitom spore alebo veci.

8. V tu prerokúvanej veci sa okresný súd obrátil na kompetenčný senát s vecou, kde už rozhodol vo veci samej právoplatným rozsudkom. Okresný súd teda nemá pochybnosti o tom, kto mal rozhodovať vo veci, a sám celkom správne vyjadruje, že spor o určenie vlastníctva patrí do právomoci súdov podľa § 3 CSP. Ani komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím netvrdí, že určitá vec jej bola postúpená na rozhodovanie, hoci patrí do právomoci súdov. Komisárka len žiada od súdu informácie, o ktorých tvrdí, že ich potrebuje na výkon svojej činnosti, a okresný súd jej ich odmieta poskytnúť. Takýto spor je tak len sporom o rozsah oprávnení komisára pre osoby so zdravotným postihnutím voči iným orgánom verejnej moci, nie sporom o právomoc medzi súdom a iným orgánom verejnej moci v určitej veci podľa § 11 CSP. 9.

Zo všetkých uvedených dôvodov tak kompetenčný senát dospel k záveru, že vo veci, ktorá mu bola predložená ako spor o právomoc podľa § 11 CSP, v skutočnosti neexistuje takýto spor. Podľa uvedeného ustanovenia však kompetenčný senát môže rozhodovať len za predpokladu, že takýto spor existuje. Ak neexistuje kompetenčný spor medzi súdom a orgánom verejnej moci v zmysle citovaného ustanovenia, nie je splnená základná procesná podmienka na to, aby kompetenčný senát mohol konať. Keďže úprava kompetenčného senátu je zaradená v Civilnom sporovom poriadku, možno na konanie pred ním primerane použiť ustanovenia tohto zákona. Podľa § 161 ods. 2 CSP potom platí, že súd konanie zastaví, ak ide o nedostatok procesnej podmienky (podmienky, za ktorej môže vo veci konať, porov. odsek 1), ktorý nemožno odstrániť. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia tak kompetenčný senát konanie o predloženom kompetenčnom spore zastavil.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 8 : 0 (jednomyseľne). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 21. apríla 2022