1Snz/1/2021
ECLI:SK:NSSSR:2021:1021201663.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 5S/268/2021
- IČS
- 1021201663
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: T.. L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, XXX XX Q., zast.: LEGALSKILLS.SK, s.r.o., so sídlom Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava, IČO: 36720500, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00603481, v konaní o žalobe proti uzneseniu č. 975/2021 z 23.9.2021 vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/268/2021, o námietke zaujatosti vznesenej žalobkyňou proti sudkyni Krajského súdu v Bratislave JUDr. Anne Peťovskej, PhD., takto
rozhodol:
Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave JUDr. Anna Peťovská, PhD. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/268/ 2021.
Odôvodnenie
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) dňa 8.10.2021 domáhala preskúmania zákonnosti uznesenia č. 975/2021 z 23.9.2021 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) a žiadala, aby krajský súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil. 2.
Podaním z 5.11.2021 žalobkyňa vzniesla námietku zaujatosti voči sudkyni JUDr. Anne Peťovskej, PhD., ktorú explikovala tým, že má pochybnosti o jej nezaujatosti z dôvodu, že podklady k urbanistickej štúdii nájomného bývania jej boli doručené L.. L. U. z Oddelenia vnútornej právnej podpory Magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava; implicitne sa teda žalobkyňa domnieva, že JUDr. Anna Peťovská, PhD. je v rodinnom, resp. inom blízkom vzťahu s pracovníčkou žalovaného.
3. JUDr. Anna Peťovská, PhD. k vznesenej námietke zaujatosti uviedla, že sa necíti byť zaujatá, keďže L.. L. U. nepozná, nie sú v žiadnom rodinnom, pracovnom alebo priateľskom pomere ; ide o zhodu priezviska. 4. Krajský súd postupom podľa § 92 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) predložil námietku zaujatosti žalobkyne spolu so spisovým materiálom Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“) dňa 30.11.2021 na rozhodnutie o zaujatosti sudkyne spolu s jej vyjadrením k vznesenej námietke.
5. Najvyšší správny súd posúdil námietku zaujatosti vznesenú žalobkyňou proti sudkyni krajského súdu JUDr. Anne Peťovskej, PhD., vzhľadom na jej pomer k veci a k účastníkom konania, ktorú prejednal v intenciách právnej úpravy (§ 87 a nasl. SSP) a dospel k záveru, že neexistuje zákonný dôvod na vylúčenie sudkyne krajského súdu z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci.
6. Podľa § 87 ods. 1 SSP sudca správneho súdu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, ich zástupcom alebo k osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, alebo ak konal, či rozhodoval vo veci ako zamestnanec orgánu verejnej správy. Podľa § 87 ods. 2 SSP vylúčený je i sudca správneho súdu, ktorý prejednával a rozhodoval tú istú vec na správnom súde inej inštancie. Podľa § 87 ods. 3 SSP dôvodom na vylúčenie sudcu správneho súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. 7. Účelom právnej úpravy vylúčenia sudcu správneho súdu z prejednávania a rozhodovania veci (§ 87 SSP) je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania.
Z tohto hľadiska sú právne významné nasledujúce filiácie sudcu: a/ k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tiež vtedy, keď sudca verejne, napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom, vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť), b/ k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)], c/ k zástupcom účastníkov konania.
8. Pomer k veci ako okolnosť spochybňujúca nezaujatosť sudcu predpokladá situáciu, keď je sudca zainteresovaný na výsledku konania. O pomere k účastníkovi alebo k zástupcovi ako okolnosti vzbudzujúcej pochybnosti o nezaujatosti sudcu možno uvažovať, ak sa zakladá na príbuzenstve, či iných kladných alebo záporných vzťahoch sudcu k účastníkom alebo k ich zástupcom. 9.
Zákonom predpokladané dôvody podmieňujúce zaujatosť alebo nezaujatosť sudcu na prejednanie a rozhodnutie pridelenej veci musia vyplývať z objektívnych skutočností. Pre vylúčenie sudcu z prejednania a rozhodnutia veci nepostačujú subjektívne pocity, respektíve domnienky účastníka konania, na základe ktorých tvrdí, že má pochybnosti o nezaujatosti sudcu na prejednanie a rozhodnutie veci (rovnako je nepostačujúci subjektívny názor konajúceho sudcu, že sa cíti byť zaujatý na prejednanie a rozhodnutie mu pridelenej veci).
10. Zaujatosť konkrétneho sudcu v prejednávanej veci musí vyplývať z objektívnych okolností podmieňujúcich jeho vzťah k predmetu konania alebo jeho vzťah k účastníkom tohto konania alebo k ich zástupcom. Povinnosť preukázať okolnosti odôvodňujúce zaujatosť konajúceho sudcu na prejednaní a rozhodnutí pridelenej veci spočíva na tom subjekte, ktorý vzniesol námietku zaujatosti. Na druhej strane k záveru o tom, že sudca je vylúčený, nie je potrebné, aby bolo preukázané, že je zaujatý. Na vylúčenie sudcu postačuje, ak možno mať so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom, pochybnosti o jeho nezaujatosti, dôvodnosť ktorých musí však vyplývať z objektívne preukázateľných skutočností. 11.
Nestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti, sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Piersach proti Belgicku, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 1.10.1982). 12.
Existencia nestrannosti musí teda byť určená podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, t. j. zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 16/00 z 15.6.2000).
13. Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu či sa cíti, respektíve necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Nestrannosť sudcu je zvyčajne definovaná ako „absencia predsudku alebo zaujatosti v konkrétnej veci.“
14. Za objektívne pritom nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne existujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci pristupuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom, dosahuje takú povahu a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti, nebude môcť rozhodovať „sine iura et studio“, teda nezávisle a nestranne.
15. Predpokladom skutočného uplatnenia zásady rovnosti účastníkov v konaní a zaistenia záruk správneho a spravodlivého rozhodnutia je, aby v konaní konal a rozhodoval sudca nezaujatý, ktorý nie je v žiadnom osobnom vzťahu k účastníkom a k ich zástupcom, a ktorý nie je žiadnym spôsobom zainteresovaný na výsledku konania. V súlade s tým zákon v ustanovení § 87 ods. 1 SSP stanovuje ako dôvody vylúčenia sudcu pomer k veci, k účastníkom alebo k
ich zástupcom. Zákon zakladá vylúčenie sudcu na existencii určitého dôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými a zistenými skutočnosťami, vo svetle ktorých sa nezaujatosť sudcu javí ako pochybná. Vylučuje sa tým subjektívny pohľad na vylúčenie sudcu.
16. V tejto súvislosti Najvyšší správny súd poukazuje aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 47/05 z 11.5.2005, v ktorom ústavný súd vyslovil právny záver, že cit.: „(. . .) obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, to znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci.“ Ústavný súd Slovenskej republiky nestrannosť sudcu judikoval aj v ďalších rozhodnutiach (napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 73/97 z 11.11.1997).
17. V danej súvislosti Najvyšší správny súd dáva do pozornosti, že sudca je predstaviteľ súdnej moci. Právomoc súdu sudca vykonáva na nezávislom a nestrannom súde, oddelene od iných štátnych orgánov. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom. Podľa § 30 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 385/ 2000 Z.z.“) v záujme záruky nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie je sudca povinný dbať svojim správaním na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. V občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu, aj po jeho skončení, sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Z toho vyplýva, že sudca musí byť
nielen nestranný, ale sa musí ako nestranný javiť navonok (§ 2 ods. 1 a 2 zákona č. 385/2000 Z.z.). 18. Práve osobitný vzťah sudcu k štátu musí sudcovi umožniť konať a rozhodovať nezávisle a nezaujato vo všetkých veciach, teda aj vo veciach podliehajúcich súdnemu prieskumu.
K predmetnému vzťahu článok 144 Ústavy Slovenskej republiky výslovne sudcovi priznáva nezávislosť pri výkone jeho funkcie. 19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel Najvyšší správny súd k záveru, že totožnosť priezviska zákonnej sudkyne krajského súdu a pracovníčky žalovaného, ktoré prezentovala žalobkyňa, celkom zjavne nepredstavuje dôvod, ktorý by podmieňoval pochybnosti o nezaujatosti sudkyne konať a rozhodovať vo veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 5S/ 268/2021. Z vyjadrenia zákonnej sudkyne totiž vyplýva, že nemá žiadny vzťah k uvedenej pracovníčke a ani ju nepozná.
JUDr. Anna Peťovská PhD. vo vyjadrení uviedla, že sa domnieva, že ide o náhodnú zhodu priezviska. 20. Súčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie je povinnosťou súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho konania, ktorý podal takýto návrh podľa § 90 SSP a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 27/98 z 25.3.1998). 21.
I keď právna úprava (§ 87 ods. 1 SSP) spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [ zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva najmä vo veci Delcourt proti Belgicku, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („justice must not only be done, it must also be seen to be done“)], nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 87 ods. 1 SSP predstavuje výnimku z ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (článok 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).
22. Vzhľadom na predostreté skutočnosti možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.
Z totožných záverov vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napríklad Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998).
23. Z tohto dôvodu k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci možno pristúpiť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať.
24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší správny súd podľa § 92 SSP rozhodol tak, že sudkyňa krajského súdu JUDr. Anna Peťovská, PhD. nie je vylúčená z prejednania a rozhodovania v predmetnej veci, keďže nezistil takú okolnosť, ktorá by bola z hľadiska § 87 ods. 1 SSP právne relevantná a odôvodňovala by jej vylúčenie z prejednania a rozhodovania v tejto veci.
25. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0 (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 3. decembra 2021