← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·18. 8. 2023

1Stk/10/2022

ECLI:SK:NSSSR:2023:4019200498.2

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Nitre
Sp. zn. 1. inštancie
11S/118/2019
IČS
4019200498
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD. LL.M. v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky) BILLA s.r.o., so sídlom Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31347037 právne zastúpená SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36862711, proti žalovanej Štátnej veterinárnej a potravinovej správe Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, 842 13 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 2322/2019 zo dňa 19. júla 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/118/2019-171 zo dňa 1. decembra 2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Regionálna veterinárna a potravinová správa Nitra, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 1114/2019 zo dňa 03.06.2019 žalobkyni uložil pokutu vo výške 40.000 € podľa § 28 ods. 2 písm. o) v spojitosti s § 28 ods. 6 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ako „zákon o potravinách“), pretože účastník konania (žalobkyňa) porušil povinnosť, podľa ktorej sú prevádzkovatelia povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách, a ďalej porušil povinnosť podľa § 10 písm. a), písm. b) zákona o potravinách, v ktorom je uvedená požiadavka osobitného predpisu a to a) zabezpečiť skladovanie len v takých priestoroch a za takých podmienok, aby sa zachovala ich bezpečnosť, kvalita a biologická hodnota potravín a surovín na ich výrobu a b) zabezpečiť čistotu skladovacích priestorov a manipulačného zariadenia a vykonávanie dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie podľa

všeobecne záväzných právnych predpisov, ďalej porušil povinnosť podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona o potravinách, v ktorých je uvedená požiadavka na toho, kto predáva potraviny vrátane predaja na diaľku, je povinný zabezpečiť hygienu predaja podľa osobitného predpisu, najmä vykonávať sústavné upratovanie, čistenie všetkého zariadenia používaného pri predaji, dezinfekciu a v prípade potreby vykonanie dezinsekcie a deratizácie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov; a ďalej porušil požiadavku uvedenú v osobitnom predpise a

to Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín (ďalej len nariadenie), prílohou II kapitolou I ods. 1, v ktorom je uvedená všeobecná požiadavka, a to potravinárske priestory sa musia udržiavať v čistote a v dobrom stave údržby, ďalej porušil požiadavku podľa nariadenia, prílohou II, kapitolu I ods. 2 písm. a), písm. b) a písm. c), v ktorej je uvedené, že usporiadanie konštrukcia, umiestnenie a veľkosť potravinárskych priestorov musia po a) umožňovať primeranú údržbu, čistenie a/alebo dezinfekciu, zabraňovať alebo minimalizovať kontamináciu prenášanú vzduchom a poskytovať primeraný pracovný priestor umožňujúci hygienické vykonávanie všetkých operácií, po b) byť také, aby chránili pred hromadením sa nečistoty, stykom s toxickými materiálmi, opadávaním častí do potravín a vytváraním sa kondenzácie alebo nežiadúcej plesne na povrchoch, a po c) umožňovať správne hygienické praktiky, vrátane ochrany proti kontaminácii a najmä kontrolu škodcov a to tým, že dňa 17.04.2019 o 09.00 hod. až 12.15 hod. v prevádzke BILLA fil. 211 Hviezdoslavova 35,

949 01 Nitra boli zistené opakované nedostatky v hygiene prevádzkarne - predajnej plochy a skladových priestorov a hygiene technologických zariadení, a to zistenia uvedené pod bodom 1-13. Pokutu uložil v súlade s § 28 ods. 2 písm. o) v spojitosti s § 28 ods. 6 zákona o potravinách vzhľadom na to, že došlo k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola účastníkovi (žalobkyni) uložená pokuta, a to v správnom konaní č. k. 1948/2018 z 22.10.2018, v ktorom bola uložená pokuta v sume 30.000,- € a ktoré bolo potvrdené v odvolacom konaní rozhodnutím žalovaného č. 3858/2018 a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.01.2019.

2. Na odvolanie žalobkyne žalovaná napadnutým rozhodnutím č. 2322/2019 zo dňa 19.07.2019 prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zmenila tak, že Účastník konania: BILLA s. r. o., Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31347037, prevádzkareň:

BILLA s.r.o., filiálka 211, ul. Hviezdoslavova 35, 949 01 Nitra porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách a osobitnými predpismi podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách

s poukázaním na povinnosť zabezpečiť skladovanie len v takých priestoroch a za takých podmienok, aby sa zachovala bezpečnosť, kvalita a biologická hodnota potravín, zabezpečiť čistotu skladovacích priestorov podľa § 10 písm. a), b) zákona o potravinách, povinnosť udržiavať potravinárske priestory v čistote a dobrom stave údržby, zabezpečiť, aby usporiadanie, riešenie, konštrukcia a veľkosť potravinárskych priestorov boli také, aby chránili pred hromadením sa nečistoty, stykom s toxickými materiálmi, opadávaním častíc do potravín a vytváraním sa kondenzácie alebo nežiaducej plesne na povrchoch, zabezpečiť, aby všetky predmety, príslušenstvo a zariadenia, s ktorým potraviny prichádzajú do styku boli účinne čistené a tam, kde je to potrebné, dezinfikované, pričom čistenie a dezinfekcia sa musia vykonávať s dostatočnou frekvenciou, aby sa zabránilo akémukoľvek riziku kontaminácie a skonštruované tak, byť z takých materiálov a byť udržiavané v takom dobrom technickom stave a poriadku, aby sa minimalizovalo akékoľvek riziko kontaminácie ako aj povinnosťou zaviesť primerané postupy na kontrolu škodcov podľa Prílohy II Kapitoly I ods. 1, ods. 2 písm.

a), b) a c) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín v platnom znení (ďalej „Nariadenie (ES) č. 852/2004“), a to tým, že dňa 17.04.2019 v čase od 09.00 hod. do 12.15 hod. v prevádzkarni BILLA s. r. o. filiálka 211, Hviezdoslavova 35, 949 01 Nitra opakovane nezabezpečil požadovanú hygienu prevádzkových

priestorov a zariadení v skladovacích priestoroch, manipulačných chodbách a priľahlých priestoroch. Čistiaca miestnosť, kde je odložený stroj na mokré umývanie podláh, mala oba rohy medzi podlahou a rámom dverí znečistené hrubou vrstvou nečistôt s výskytom hrdze, v suchom sklade pod kovovými regálmi boli rozsypané potraviny, mechanické nečistoty, prach, zvyšky obalových materiálov, pred vstupom do skladu s ovocím a zeleninou bola znečistená podlaha s rozsypanými zvyškami ovocia a zeleniny a s rozpučenými plodmi čučoriedok, prípravovňa ovocia a zeleniny mala znečistené podlahy, pod stolom a umývadlom sa vyskytoval prach, mechanické nečistoty a zvyšky ovocia a zeleniny, chladiaci sklad na ovocie a zeleninu mal znečistenú podlahu zvyškami etikiet, v rohoch pod regálmi sa na podlahe nachádzala vrstva znečistenia, zvyšky kartónov, drevených paliet a zvyšky zeleniny, ktorá bola splesnivená, v chladenom sklade mliečnych výrobkov bola podlaha znečistená zvyškami kartónov, zvyškami vytečených potravín a iných nečistôt (jogurt, krv a vnútornosti), v mraziacom sklade s nanukmi a zmrzlinou sa nachádzali zvyšky z paliet, kartónov a obalov

od potravín, v rohu manipulačnej chodby boli zvyšky plastových fliaš, nákupných tašiek, kartónov, na podlahe rozsypané chrumky, zvyšky mikroténových vreciek a prachu, na manipulačnej chodbe príjmové dvere boli neutesnené do vonkajšieho priestoru, pred chladiacimi skladmi s mäsom a mäsovými výrobkami v zázemí bol znečistený kanalizačný odtok mechanickými nečistotami, zvyškami z paliet a kartónov, v oddelení lahôdok sa pod drezom nachádzali zvyšky papierov, omrvinky z pekárenských výrobkov a prach, za dvermi v prípravovni pekárenských výrobkov boli omrvinky a zvyšky pekárenských polotovarov, v mraziarenskom sklade pekárenských polotovarov sa na strope nachádzal vysoký stupeň námrazy, ktorý opadával na podlahu a kartónové krabice s potravinami, v mraziarenskom sklade sa nachádzali znečistené plastové palety, na ktorých bola námraza, prach a mechanické nečistoty z kartónov, v chladiarenskom sklade lahôdok boli znečistené podlahy a steny, s výskytom hrdze, po obvode skladu, v umyvárni na náradie (oproti skladu lahôdok) sa pod umývadlom nachádzali hadice, zvyšky potravín a prachu.

Uvedeným konaním účastník konania naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách. 3. Vzhľadom na to, že Rozhodnutím Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky o odvolaní č. k.: 1777/2018 zo dňa 26. 06. 2018, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Nitra č. k.: 739/2018 zo dňa 02.05.2018 a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2018, bola účastníkovi konania uložená pokuta 20.000 € podľa § 28 ods. 2 písm. o) v spojení s § 28 ods. 6 zákona o potravinách za to, že dňa

21.03.2018 v uvedenej prevádzkarni opakovane nezabezpečil čistotu a dobrý stav údržby potravinárskych priestorov v celej prevádzke a zariadení na predajnej ploche a Rozhodnutím Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky o odvolaní č. k.: 3858/2018 zo dňa 20.12.2018, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Nitra č. k.: 1948/2018 zo dňa 22.10.2018 a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.01.2019, bola účastníkovi konania uložená pokuta 30.000 € podľa § 28 ods. 2 písm. o) v spojení s § 28 ods. 6 zákona o potravinách za to, že dňa 13.09.2018 v uvedenej prevádzkarni opakovane nezabezpečil čistotu a dobrý stav údržby potravinárskych priestorov v celej prevádzke a zariadení na predajnej ploche, žalovaný konštatoval, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti týchto rozhodnutí došlo k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta, čím boli splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa

II. Konanie na krajskom súde

4. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 190 Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) žalobu ako nedôvodnú zamietol. 5. K žalobným námietkam správny súd uviedol, že námietku týkajúcu sa absencie riadneho oznámenia účelu úradnej kontroly potravín považuje za nedôvodnú.

Osobitným predpisom, ktorý sa na úradnú kontrolu vykonanú v prevádzke žalobkyne na Hviezdoslavovej ul. v Nitre vzťahoval a ktorý upravuje spôsob vykonávania úradných kontrol potravín je Nariadenie (ES) č. 882/2004 z 29.04.2004 o úradných kontrolách (ďalej len „Nariadenie“) uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá. Podľa týchto pravidiel sa úradné kontroly vykonávajú bez predchádzajúceho oznámenia prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku s výnimkou výkonu auditov. Pred začatím výkonu úradnej kontroly potravín sa inšpektori preukazujú služobným preukazom alebo poverovacím dokladom a ústne oznamujú prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku alebo jeho pracovníkovi účel kontroly, ktorý následne aj písomne uvedú do úradného záznamu. V predmetnom prípade, zo záznamu o úradnej kontrole potravín zo dňa 17.04.2019 vyplýva, že úradnú kontrolu vykonali zamestnanci (inšpektori) prvostupňového správneho orgánu, pričom v zázname sú uvedené ich mená, čísla služobných preukazov a číslo poverenia. Neexistuje žiadny právny predpis,

ktorý by inšpektorom ukladal povinnosť vyhotovovať pred začatím kontroly osobitný záznam o oboznámení prevádzkovateľa s účelom kontroly. Úradný záznam je vyhotovený po skončení fyzickej kontroly priestorov, potravín, dokumentácie a zachytáva priebeh kontroly od začiatku do jej ukončenia.

Nevyhotovujú sa priebežné záznamy o jednotlivých krokoch a zisteniach, pričom ak má zodpovedný zamestnanec akékoľvek výhrady k postupu inšpektorov, má možnosť v zázname tieto námietky popísať. 6. Záznam o úradnej kontrole potravín zo dňa 17.04.2019 bol prerokovaný s vedúcou predajne, ktorá k priebehu ani výsledku kontroly nevzniesla žiadne námietky a tento záznam podpísala s tým, že ho doručí vedeniu spoločnosti. Za takejto situácie je zrejmé, že zamestnanci žalobkyne museli poskytnúť inšpektorom súčinnosť (napríklad predložením potrebnej dokumentácie), a teda logicky museli mať vedomosť o prítomnosti inšpektorov na predajni a výkone úradnej kontroly, neznámym osobám by zamestnanci žalobkyne neumožnili vykonať kontrolu, pohybovať sa po prevádzke a neposkytli by požadovanú dokumentáciu k úradnej kontrole. Žalobkyňa bola oboznámená s účelom kontroly prostredníctvom zodpovedných zamestnancov, ktorí boli v tom čase zodpovední za chod prevádzkarne, a boli spôsobilí vyjadriť sa k tomu, či priebeh úradnej kontroly zodpovedá obsahu záznamu.

7. Krajský súd sa nestotožnil ani s námietkou, že o účele kontroly bola žalobkyňa upovedomená až v zázname o úradnej kontrole, pričom podľa žalobkyne má mať možnosť si kedykoľvek v priebehu kontroly overiť účel kontroly. Toto tvrdenie žalobkyne však nemá oporu v žiadnom predpise a jej tvrdenie, že sa žalobkyňa dozvedela o účele kontroly až z vyhotoveného záznamu o kontrole je len v rovine špekulácií. Zo záznamu o úradnej kontrole potravín zo dňa 17.04.2019, časť III. vyplýva, že na začiatku kontroly sa inšpektori preukázali služobnými preukazmi a prevádzkovateľ potravinárskeho podniku bol oboznámený s účelom kontroly uvedeným v bode II. úradného záznamu. Aj z dokumentov, ktoré boli priebežne predkladané inšpektorom a ktoré sú uvedené v časti „dokumentačná kontrola“ vyplýva, že im boli predložené doklady, okrem iného aj dokumentácia súvisiaca s hygienou manipulácie umiestňovania potravín na trh (deratizácia a dezinsekcia, školenie zamestnancov, zdravotná spôsobilosť-zdravotné preukazy, osvedčenia o odbornej spôsobilosti zamestnancov), pričom aj z uvedených dokladov je zrejmé, že zamestnancom žalobkyne, ktorí poskytovali súčinnosť

inšpektorom pri výkone kontroly bol zrejmý účel kontroly. Žalobkyňa neuviedla žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, ktoré by boli preukázané doloženými dôkazmi, a ktorými by vyvrátil hodnovernosť údajov zaznamenaných v zázname o úradnej kontrole potravín.

8. Správny súd k ďalšej námietke žalobkyne, že priebeh úradnej kontroly mal byť zaznamenaný tak, že v zázname o úradnej kontrole bolo potrebné aplikovať § 22 Správneho poriadku uviedol, že sa ani s týmto tvrdením žalobkyne nestotožňuje. Úradná kontrola potravín predstavuje kontrolnú činnosť, ktorá v sebe zahŕňa obstarávanie podkladov pre vydanie

rozhodnutia. Túto činnosť nemožno zamieňať s rozhodovacou činnosťou, ktorá je administratívnym konaním, ktoré sa začína doručením upovedomenia o začatí administratívneho konania a v tomto konaní je vyvodzovaná zodpovednosť za porušenie povinností.

Proces kontroly teda nie je administratívnym konaním, a preto sa naň nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku. Výstupom kontroly je potom záznam, a nie rozhodnutie, a preto ani podľa názoru správneho súdu záznam z úradnej kontroly potravín nemusí mať formu zápisnice tak, ako to upravuje § 22 Správneho poriadku. Z tohto dôvodu inšpektori neboli povinní poučovať zodpovedného zamestnanca žalobkyne pri výkone úradnej kontroly potravín o procesných právach podľa Správneho poriadku tak, ako to tvrdí žalobkyňa v podanej žalobe. Nie je opäť zrejmé, o čom mali byť zamestnanci žalobkyne pri výkone kontroly poučení a akým spôsobom absencia poučenia zasiahla do práv žalobkyne.

Naviac, Záznam o úradnej kontrole potravín zo dňa 17.04.2019 obsahuje všetky skutočnosti, ktoré vyžaduje aj ustanovenie § 22 ods. 2 Správneho poriadku. Je z neho zrejmé, kto, kde a kedy kontrolu vykonal (mená a priezviská inšpektorov, čísla služobných preukazov, miesto - fil. 211, Hviezdoslavova 35, Nitra, deň 17.04.2019 v čase od 9.00 - 12.15 hod.), je zrejmé, čo bolo predmetom kontroly, ako kontrola prebiehala, čo bolo pri kontrole zistené, bez uložených

opatrení. Zodpovedný zamestnanec v prevádzke žalobkyne (vedúca prevádzky) záznam prevzala s tým, že tento bude postúpený vedeniu spoločnosti. Samotný zákon o potravinách v § 20 ods. 10 ustanovuje, že pokiaľ zamestnanec orgánu úradnej kontroly pristúpil k uloženiu opatrení na mieste podľa § 20 ods. 12, § 19 ods. 2 alebo podľa osobitných predpisov, v reflexii na skutočnosti zistené pri úradnej kontrole potravín, oznámi tieto ústne príslušnému zodpovednému zamestnancovi kontrolovaného prevádzkovateľa a bezodkladne vyhotoví záznam o úradnej kontrole potravín. Zaznamenávanie priebehu úradnej kontroly potravín má teda aj podľa zákona o potravinách podobu záznamu o úradnej kontrole potravín.

9. Nemožno akceptovať ani námietku žalobkyne, že účel kontroly bol vymedzený široko. Účel kontroly bol vymedzený dostatočne, ak bolo v úradnom zázname uvedené - úradná plánovaná kontrola podľa zákona o potravinách, zameraná na dokladovú kontrolu, fyzickú kontrolu, ktorá zahŕňala kontrolu hygieny prevádzkových priestorov predajne a skladov, hygieny skladovania (funkčnosť a čistota) a kontrola hygieny technologických zariadení, kontrolu osobnej hygieny zamestnancov, kontrolu predaja tovaru, kontrolu teplotných režimov a ich evidenciu a cielená kontrola 23/2016 - VEĽKÁ NOC 2019 - kontrola tovaru s veľkonočnou tematickou.

Uvedenému účelu zodpovedá i popísaný priebeh kontroly, ale i zistené nedostatky v zázemí prevádzky a v skladových priestoroch. Žalobkyňa uviedla, že príliš široko vymedzený účel kontroly neprimerane zasahuje do práv kontrolovaného subjektu, ale neuviedla, aké konkrétne práva žalobkyne mali byť týmto ohrozené, resp. poškodené.

Poukazovanie na judikatúru týkajúcu sa hospodárskej súťaže a zákaz tzv. „fishing expeditions“ len všeobecne, bez uvedenia, v čom sú skutkové zistenia v citovaných rozhodnutiach podobné s prejednávanou vecou, neumožňuje bez ďalšieho aplikovať žalobkyňou uvádzané rozhodnutia na súdenú vec. 10. Žalobkyňa nepreukázala, že by úradná kontrola potravín bola vykonaná nezákonným spôsobom, resp. že dôkazy získané počas údajne nezákonne vykonanej úradnej kontroly potravín je nutné považovať za nezákonné. Okrem všeobecnej argumentácie, kedy je nutné považovať dôkaz za nezákonný, však žalobkyňa žiadnym spôsobom nevymedzila, z akého dôvodu považuje dôkazy získané pri výkone kontroly potravín za nezákonné a rovnako tak nevymedzila, prečo a na základe akých skutkových zistení považuje skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ rozhodnutia o odvolaní má byť v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu. Žalobkyňou uplatnené námietky týkajúce sa nezákonnosti dôkazov získaných pri kontrole potravín a tvrdenia, že skutkový stav zistený žalovaným nemá oporu v administratívnom spise nemôžu obstáť pre svoju všeobecnosť.

11. V prejednávanej veci bol záznam z úradnej kontroly zrozumiteľný, zodpovedný zamestnanec záznam prevzal a voči jeho obsahu nevzniesol žiadne námietky. Za podstatné správny súd považoval to, že zaznamenanie priebehu úradnej kontroly potravín vo forme záznamu je zaznamenanie priebehu úradnej kontroly potravín v takej forme úkonu, ktorá zodpovedá zákonu o potravinách, tento záznam je zrozumiteľný a žalobkyňa hodnovernosť údajov zaznamenaných v zázname nevyvrátila a nevyužila ani opravné prostriedky, ktorými sa voči obsahu záznamu mohla brániť. Námietky, ktoré uplatnila žalobkyňa v podanej správnej žalobe týkajúce sa spôsobu vykonania kontroly, formy jej zaznamenania, široko vymedzenému účelu kontroly, absencii poučenia o právach a povinnostiach subjektu, ako i nezákonne získaným dôkazov z kontroly neuviedla ani vo svojom vyjadrení k upovedomeniu o začatí správneho konania, v podaní zo dňa 17.05.2019, a správny súd uvedené námietky považoval za nedôvodné a účelové. Z vyššie uvedenej argumentácie vyplýva, že úradná kontrola potravín nebola nezákonná a nezákonnosťou nie sú postihnuté ani dôkazy zaobstarané počas úradnej

kontroly potravín, ktorá bola u žalobkyne vykonaná. 12. Správny súd zdôraznil, že všetky námietky žalobkyne produkované v správnej žalobe uvedené vyššie (týkajúce sa formy záznamu, vymedzenia účelu kontroly, neoznámenia účelu vopred, nepoučenia žalobcu o procesných právach) postrádajú uvedenie spôsobu, akým sa tieto nedostatky mali negatívne prejaviť v postavení žalobkyne, a aj preto nie je možné vyvodiť opodstatnenosť uvedených námietok. 13. Žalobkyňa v správnej žalobe ďalej namietala, že uloženie pokuty bolo v rozpore so zásadou ne bis in idem, a to z dôvodu, že žalovaný zohľadnil minulosť prevádzkovateľa pri rozhodovaní o sprísnení sankcie „dvojnásobne“, a to tým, že prihliadol na minulosť žalobkyne jednak v zmysle § 28 ods. 6 a tiež ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách, a preto považuje takýto postup za nezákonný. Opakované prihliadanie na predošlé spáchané delikty je porušením uvedenej zásady. Ústava SR osobitne neupravuje požiadavky na trestanie za správne delikty. Základné princípy vzťahujúce sa na správne trestanie možno

odvodiť od všeobecných princípov demokratického a právneho štátu, ako aj z požiadaviek obsiahnutých v medzinárodných zmluvách, ako aj z judikatúry ESĽP, Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, resp. Najvyššieho správneho súdu SR.

Významným dokumentom je Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. R (91) členským štátom o správnych sankciách, ktoré je dôležitým interpretačným nástrojom pre národné správne súdy, slúži k výkladu zákonov týkajúcich sa správneho trestania a vymedzuje zásady ako minimálne spoločné štandardy ochrany jednotlivca v rámci správneho trestania.

Odporúčanie ustanovuje nasledovné zásady: 1. zásadu zákonnosti, 2. zásadu zákazu retroaktivity, 3. zásadu ne bis in idem, 4. zásadu konania o správnom delikte v primeranej lehote, 5. zásadu ukončenia správneho konania o delikte rozhodnutím, 6. zásady osobitné - právo byť informovaný o obvinení, právo na primeraný čas na obhajobu, právo na informácie o dôkazoch, právo na náležité odôvodnenie rozhodnutia, 7. zásadu, že dôkazné bremeno nesie orgán verejnej správy, 8. zásadu preskúmateľnosti rozhodnutia, ktorým sa ukladá sankcia. Správny súd mal za to, že žiadna zo zásad uvedených v Odporúčaní nebola porušená. Žalovaná, ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa, rozhodli v súlade s článkom 2 ods. 2, s článkom 152 ods. 4 v spojení s článkom 49 Ústavy SR, podľa ktorého len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.

Vo výroku rozhodnutia bol dostatočne vymedzený skutok, naplnil požiadavku špecifikácie skutku tak, aby nebol zameniteľný a zároveň tvoril prekážku rozhodnutej veci. Vec bola správne právne posúdená a dostatočne bola odôvodnená aj výška uloženej sankcie, pričom orgány verejnej správy oboch stupňov odôvodnili svoje rozhodnutia dostatočným a preskúmateľným

spôsobom. 14. Rozhodnutím žalovanej o pokute za porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 1 , § 10 písm. a) a b) zákona o potravinách nedošlo k porušeniu zásady ne bis in idem, spočívajúcej v zákaze potrestania dvakrát v tej istej veci, ani k porušeniu iných zásad trestného konania aplikovateľných na správne trestanie. Žalovaná rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zmenila, čím odstránila jeho pochybenie v tom, že správny orgán neuviedol jedno z rozhodnutí, na ktoré bolo potrebné prihliadnuť podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách a toto do výroku doplnil a tiež vypustil porušenie § 12 ods. 1 písm. b) zákona o potravinách, nakoľko správne konštatoval, že neboli preukázané hygienické nedostatky zistené na predajnej ploche, ale iba v zázemí prevádzky. Tým, že vyprecizoval i jednotlivé nedostatky tak, ako sú presne uvedené v zázname o kontrole, nedošlo, ako tvrdí žalobca v podanej žalobe, k uloženiu pokuty za úplne iné skutky, než v prvostupňovom rozhodnutí. Obidve rozhodnutia majú svoj základ v zázname

z kontroly zo dňa 17.04.2019. 15. Správny súd predovšetkým považoval za potrebné uviesť, že skutok, pre ktorý bola žalobkyni uložená pokuta, je v rozhodnutí žalovaného identifikovaný tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným skutkom, pričom za iný správny delikt je v § 28 ods. 2 zákona o potravinách stanovená hranica od 100,- € do 100.000,- €. Pretože žalovaná prezentovala názor, že sú splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách, podľa ktorého ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola pokuta uložená podľa odsekov 1 až 3, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku výšky súm uvedených v odsekoch 1 až 3. V § 28 ods. 10 zákona o potravinách v znení účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, sú stanovené kritériá, na ktoré musí správny orgán prihliadnuť pri určení výšky pokuty za správny delikt, a to závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. Žalovaná vo

svojom rozhodnutí sa zaoberala všetkými taxatívne uvedenými kritériami pre určenie výšky pokuty, keď uviedol, že závažnosť hygienických porušení je jednoznačná, a to s ohľadom na ich rozsah a charakter - nejde o bežné denné znečistenie a tiež ich potenciálnu možnosť ovplyvniť kvalitu a bezpečnosť potravín umiestňovaných na trh v dotknutej prevádzkarni. Zohľadnila tiež možné následky zisteného protiprávneho konania, predovšetkým na preventívny charakter zameraný na predchádzanie akejkoľvek kontaminácii potravín a ohrozeniu zdravia ľudí. K trvaniu protiprávneho stavu uviedla, že nedostatky boli zistené v čase úradnej kontroly potravín 17.04.2019 a presný čas trvania nedostatkov v hygiene predaja a skladovania (najmä okamih vzniku) nebolo možné s ohľadom na ich charakter zistiť.

Tiež sa vyjadrila a súhlasila s názorom správneho orgánu prvého stupňa, že je dôvod predpokladať, že zistený protiprávny stav by pokračoval, ak by úradná kontrola nedostatky neodhalila, lebo počas úradnej kontroly neboli vykonávané žiadne sanitačné práce a prevádzkovateľ nepredložil dôkaz, že sám identifikoval nedostatky. Ďalej k minulosti žalobkyne uviedla jednotlivé rozhodnutia, ktorými bola žalobkyni ako účastníkovi konania uložená pokuta, pričom označila rozhodnutia od roku 2016 po rok 2019 a počte 8 rozhodnutí, a to pokuta v sume 3.000,- € za nesplnenie uloženého opatrenia (rozhodnutie č.k. 150/2016), za rozsiahle nedostatky v hygiene priestorov a zariadení v sume 1.000.000.- € (rozhodnutie č. 333/2016), pokuta v sume 2.000,- € (rozhodnutie č. 2286/2016) a v sume 4.000,- € (rozhodnutie č. 266/2017), pokuta v sume 5.000,- € (rozhodnutie č. 2603/2017) za to, že nezabezpečila čistotu potravinárskych priestorov v prevádzke a zariadení na predajnej ploche, pokuta v sume 10.000,- € (rozhodnutie č. 62/2018) z totožného dôvodu, pokuta v sume 20.000,- € (rozhodnutie č. 1777/2018) preto,

že nezabezpečila čistotu a dobrý stav údržby potravinárskych priestorov v celej prevádzke a zariadení na predajnej ploche a pokuta v sume 30.000,- € (rozhodnutie č. 3858/2018) z rovnakého dôvodu. 16. V konaní nebolo sporné, že v poslednom roku pred uložením pokuty v sume 40.000,- € žalobou napadnutým rozhodnutím, došlo k opakovanému protiprávnemu konaniu zo strany žalobkyne, a za porušenie rovnakých povinností jej bola uložená pokuta v sume 30.000,- € rozhodnutím č. 3858/2018 zo dňa 20.12.2018 (právoplatné dňa 11.01.2019 a pokuta v sume 20.000,- € rozhodnutím č. 1777/2018 zo dňa 26.06.2018 (právoplatné dňa 09.07.2018). Z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že tento pri uložení pokuty za opakované porušenie povinnosti zohľadnil len jedno z rozhodnutí, a to rozhodnutie č. 3858/ 2018, ktorým bola žalobkyni uložená pokuta v sume 30.000,- €, pričom žalovaná zohľadnila obidve rozhodnutia tak, ako sú uvedené vyššie. Výšku pokuty však nezmenila a ponechala ju v pôvodne uloženej výške.

17. Správny súd sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že bola porušená zásada ne bis in idem tým, že žalovaná zohľadnila uložené pokuty žalobkyni jednak v jej minulosti a jednak pre naplnenie § 28 ods. 6, teda vzala do úvahy rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť pred jedným rokom a došlo k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená

pokuta. V dôsledku aplikácie citovaného ustanovenia zákona o potravinách (§ 28 ods. 6) tak došlo k zvýšeniu dvojnásobku súm, ako sú uvedené v ustanovení § 28 ods. 1 až 3 zákona o potravinách. Týmto postupom nemohlo dôjsť k porušeniu zásady ne bis in idem, lebo žalobkyňa bola postihnutá za iný skutok, než v predchádzajúcich rozhodnutiach a správne orgány uložili pokutu podľa zákonných kritérií. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Asan/7/2018 zo dňa 02. apríla 2019.

18. Krajský súd nepovažoval uloženú pokutu za neprimeranú, keďže bola ukladaná v rozpätí dvojnásobku pôvodnej sadzby, t. j. do 200.000,- €. Je nevyhnutné, aby správny orgán odôvodnil, prečo ukladá sankciu a súčasne odôvodnil aj jej výšku. Pokuty nesmú byť ukladané ľubovoľne, ale v rámci správneho uváženia, ktoré správny orgán náležitým spôsobom

odôvodní. Pri preskúmavaní výšky uloženej pokuty je potrebné vychádzať zo základných rovín pôsobenia sankcie - individuálnej a generálnej, pričom v preskúmavanej veci, podľa názoru súdu, nebola pokuta uložená v zjavne neprimeranej výške vo vzťahu k spáchanému správnemu deliktu.

V danom prípade prvostupňový správny orgán uložil pokutu vo výške 40.000,- € za opakované porušenie ustanovení zákona o potravinách, keď predtým bola žalobkyni uložená pokuta v sume 20.000,- a 30.000,- €, a napriek tomu sa kontrolou zistilo porušenie totožných ustanovení, preto, podľa názoru súdu, nemali správne orgány možnosť uložiť nižšiu pokutu, než v predchádzajúcich prípadoch. Uložená pokuta je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu primeraná a plní úlohu výchovnú aj represívnu. Uložená pokuta plní tiež preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu.

Vzhľadom na uvedené považuje súd výšku uloženej pokuty za adekvátnu a dostatočne odôvodnenú. 19. Výšku uloženej pokuty predovšetkým ovplyvnila tá skutočnosť, že uvedené nedostatky sa v tej istej prevádzke - Billa, Hviezdoslavova 35, Nitra vyskytovali opakovane, pričom uložené sankcie nesplnili svoj účel, a preto správny orgán správne pristúpil k uloženiu prísnejšej

sankcie. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na to, že preventívna úloha postihu nespočíva iba v účinku voči žalobkyni (individuálne pôsobenie). Postih musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iných nositeľov rovnakých zákonných povinností (generálne pôsobenie); tento účinok potom môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu.

20. Krajský súd dospel k záveru, že správny orgán svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca (pokuta bola uložená vo výške 40000,- €, pričom horná hranica sadzby podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách bola stanovená na 100000,- € a podľa § 28 ods. 6 až na 200000,- €), z tohto rámca nijakých spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil, a preto správna úvaha pri výške a druhu pokuty (aj vzhľadom na represívno-výchovnú funkciu tejto pokuty) bola použitá v súlade so zákonom.

21. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 168 S.s.p. tak, že žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania vychádzajúc z toho, že žalovaná v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto jej možno priznať len vo

výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanej v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.

III. Konanie na kasačnom súde

22. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), písm. g) S.s.p., a preto navrhla kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej a prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 23. Sťažovateľka namietala, že úradné kontroly potravín a získané dôkazy sú nezákonné, pretože značná časť úradnej kontroly bola vykonaná bez prítomnosti zástupcu sťažovateľky, sťažovateľke nebol oznámený začiatok a účel úradnej kontroly na začiatku jej výkonu, účel úradnej kontroly bol vymedzený príliš široko, sťažovateľka nebola poučená o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu a takto získané dôkazy počas nezákonnej vykonanej úradnej kontroly potravín je nutné považovať za nezákonné. 24. Sťažovateľka ďalej namietala, že pri ukladaní pokuty bola porušená zásada zahladenia správnych deliktov a zásada ne bis in idem, tým, že správny orgán opakovane prihliadal na predchádzajúce porušenia predpisov na úseku potravinového práva. Sťažovateľka tiež namietala nedostatočné odôvodnenie správnej úvahy ohľadom uloženej pokuty. Sťažovateľka ďalej namietala, že krajský súd vôbec nezohľadnil, že správne orgány sa pri vymeriavaní sankcie nezaoberali individualizáciou sankcie a nezohľadnili majetkové pomery dotknutej filiálky. Ďalšie kasačné námietky sa týkali toho, že krajský súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, a že rozsudku krajského súdu chýba presvedčivé vysporiadanie sa s návrhom na sankčnú moderáciu.

IV. Právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

25. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18. augusta 2023 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). 26. Podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách sú prevádzkovatelia povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane predaja na diaľku, dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi. 27. Podľa § 18 ods. 2 zákona o potravinách, úradnou kontrolou potravín sa overuje dodržiavanie požiadaviek ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi v oblastiach a na účel uvedený v odseku 1; neuplatňuje sa, ak ide o metrologickú kontrolu a metrologický dozor, veterinárne kontroly podľa osobitného predpisu, ako aj kontrolu krmív podľa osobitného predpisu. 28. Podľa § 18 ods. 3 zákona o potravinách orgány uvedené v § 21 ods. 1 písm. b) až d) vykonávajú úradnú kontrolu potravín podľa osobitného predpisu. Úradná kontrola potravín sa môže vykonávať nepretržite; ak z konania alebo charakteru kontrolovanej osoby vyplýva odôvodnený záver, že môže dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia osoby poverenej výkonom kontroly alebo k mareniu výkonu úradnej kontroly, úradná kontrola sa vykoná za spoluúčasti príslušníkov Policajného zboru. 29. Podľa § 21 ods. 1 písm. c) a d) zákona o potravinách orgány štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín podľa tohto zákona a osobitných predpisov sú c) štátna veterinárna a potravinová správa, d) regionálne veterinárne a potravinové správy. 30. Podľa § 23 ods. 5 zákona o potravinách orgány úradnej kontroly potravín v rámci svojej pôsobnosti ukladajú opatrenia a pokuty a prerokúvajú priestupky, ktoré zistia pri výkone úradnej kontroly. 31. Podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi porušuje zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh. 32. Podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie.

33. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku správneho súdu preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a konanie im predchádzajúce najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

34. Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu ako aj napadnutých rozhodnutí správnych orgánov kasačný súd uvádza, že v súvislosti s kasačnými námietkami uvedenými v odseku 23 tohto rozsudku kasačný súd odkazuje na podrobné a výstižné právne posúdenie v odôvodneniach rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan/32/2018 zo dňa 30.06.2020, sp. zn. 4Asan/29/2018 zo dňa 13.11.2019 a 7Sžo/262/2015 zo dňa 27.09.2017, ktoré sú s ohľadom na rovnaké, resp. obdobné sťažnostné body značne postihnuteľné aj na súdenú (predmetnú) vec.

35. Kasačný súd sa nestotožnil ani s námietkami, že pri ukladaní pokuty bola porušená zásada zahladenia správnych deliktov a zásada ne bis in idem. Podľa názoru kasačného súdu žalovaná pri určovaní výšky pokuty prihliadala aj na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť sťažovateľky a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. Kasačný súd zastáva názor, že žalovaná neporušila zásadu ne bis in idem tým, že opakovane prihliadala na sťažovateľkou predošlé spáchané delikty, a že ju opätovne trestala za konanie, za ktoré jej už sankcia bola uložená. Podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách totiž orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie.

Z uvedeného vyplýva, že orgány úradnej kontroly potravín sú povinné konať v medziach zákona o potravinách a pri ukladaní pokút zohľadňovať okrem iných aj hľadisko opakovanosti konania. 36. Kasačný súd sa tiež nestotožnil s námietkou nedostatočne odôvodnenie správnej úvahy ohľadom uloženej pokuty. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej kasačný súd uvádza, že žalovaná sa odôvodneniu pokuty ako aj jej výške dôkladne venovali na str. 27 až 30 a toto odôvodnenie považuje kasačný súd za dostatočne presvedčivé. Pri posúdení uloženej pokuty žalovaná zobrala do úvahy všetky argumenty týkajúce sa danej veci, rešpektovala zmysel a účel aplikovaných predpisov, ale zároveň prihliadala na špecifiká predmetného konkrétneho konania. Pri určení výšky pokuty zohľadnila aj minulosť sťažovateľky, ktorej skúmaním bolo preukázané, že v kontrolovanej prevádzke sa predchádzajúcom období vyskytli problémy so zabezpečením dodržiavania povinností v oblasti potravinového práva, aj rovnakého charakteru ako bolo v tomto prípade.

37. Kasačný súd zdôrazňuje, že riadne odôvodnenie ukladanej pokuty v prípade správneho trestania je základným predpokladom pre preskúmateľnosť úvahy, ktorou bol správny orgán pri svojom rozhodovaní vedený. Zohľadnenie všetkých hľadísk, ktoré je možné v konkrétnej veci považovať za relevantné, potom určuje mieru zákonnosti stanoveného postihu.

Správny orgán je povinný pri ukladaní pokuty presne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť, k akým skutočnostiam pri stanovení výšky pokuty prihliadol. Výška uloženej pokuty teda musí byť v každom rozhodnutí dostatočne odôvodnená a musí byť odrazom konkrétnych okolností individuálneho prípadu (mutatis mutandis rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/2/ 2016 zo dňa 24. januára 2018). Vzhľadom na uvedené kasačný súd konštatuje, že žalovaná v danom prípade postupovala v súlade uvedeným právnym názorom Najvyššieho súdu SR.

50. Kasačný súd sa tiež nestotožnil s námietkami sťažovateľky týkajúcej sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku pre nedostatok odôvodnenia a že v napadnutom rozsudku chýba presvedčivé vysporiadanie sa s návrhom na sankčnú moderáciu.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu kasačný súd uvádza, že uvedené námietky nie sú dôvodné. Krajský súd sa zaoberal všetkými podstatnými námietkami sťažovateľky uvedené v správnej žalobe a tiež aj s návrhom na sankčnú moderáciu. To, že sa sťažovateľka so závermi krajského súdu nestotožnila neznamená, že napadnutý rozsudok trpí vadami, na ktoré poukázala sťažovateľka. Kasačný súd je názoru, že krajský súd ozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, skutkové zistenia a vyvodil správne právne závery takým spôsobom, že výsledok rozhodovacej činnosti je jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený. Kasačný súd pripomína sťažovateľke, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na úspech vo veci.

51. Krajský súd sa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší správny súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť podľa § 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.

52. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľke, ktorá v tomto konaní nemala úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanej nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.

53. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 18. augusta 2023

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 1Stk/10/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik