1Stk/10/2024

1. Dňa 04.12.2014 bola zamestnancom Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej aj „Rada“) ako pôvodného žalovaného vykonaná miestna ohliadka v sídle žalobcu, ktorej predmetom bolo zistenie obsahu retransmisie poskytovanej v sieti elektronickej komunikačnej služby žalobcu.

3. Dňa 07.07.2015 vydala Rada uznesenie č. 15-13/7.431 zachytené v Zápisnici o hlasovaní Rady pre vysielanie a retransmisiu spísanej v Bratislave dňa 07.07.2015, ktorým konštatovala porušenie § 15a ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii žalobcom a uložila mu podľa § 64 ods. 1 písm. a) tohto zákona upozornenie za porušenie zákona.

Preskúmavané rozhodnutie bolo doručené priamo žalobcovi dňa 15.07.2015. 5. Rada označila za nesporné, že v elektronickej komunikačnej sieti žalobcu bola poskytovaná retransmisia programových služieb, ktorých ponuku Rada zistila počas miestnej ohliadky. Ako predmet konania identifikovala otázku, ktorý subjekt je poskytovateľom retransmisie programových služieb, ktoré boli zistené v elektronickej komunikačnej sieti žalobcu.

6. Rada uviedla, že za týmto účelom preskúmala obsah (i) vzorovej typovej zmluvy so zákazníkom o poskytovaní digitálnej televízie VNET TV, (ii) k nej pripojených všeobecných podmienok, (iii) zmluvy o spolupráci pri prevádzke služieb IPTV medzi žalobcom a spoločnosťou DSI DATA s.r.o. a (iv) plnej moci udelenej spoločnosťou DSI DATA s.r.o. žalobcovi na uzatváranie zmlúv o poskytovaní služby retransmisie s koncovými užívateľmi.

Rada tiež konštatovala, že v prípade DSI DATA s.r.o. nemožno uvažovať o poskytovaní služby na jej účet, keďže spoločnosť DSI DATA s.r.o. nezískava odplatu od koncových užívateľov, ale od žalobcu, a to za poskytovanie výkonov a zariadení.

9. Ďalej Rada argumentovala tým, že o retransmisiu pôjde len vtedy, ak je táto ako obsahová služba poskytovaná koncovému užívateľovi, ktorý na základe vzájomného dojednania prijíma programové služby zostavené do ponuky. V danom prípade tieto znaky napĺňa žalobca, ktorý požiadal o registráciu retransmisie až dňa 19.01.2015. Registrácia mu bola udelená 10.03.2015 rozhodnutím č. TKR/349/2015 s doručením 08.04.2015, preto Rada vymedzila trvanie správneho deliktu v rozmedzí od 04.12.2014 do 08.04.2015. Rada napokon skonštatovala, že u právnických osôb sa zodpovednosť za správne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie. V rámci poučenia preskúmavané rozhodnutie obsahovalo informáciu, že proti nemu nie je možné sa odvolať, avšak je preskúmateľné súdom podľa § 247 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“).

II. Konanie pred správnym súdom

rozhodnutia. 11. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/219/2015-124 z 03.09.2019 bola vec postúpená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) ako súdu vecne príslušnému, s poukazom na celoštátnu pôsobnosť Rady [§ 4 ods. 3 zákona o vysielaní a retransmisii, § 246 ods. 2 písm. a) OSP]. V rámci prechodu výkonu správneho súdnictva bola následne prevzatá Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), ktorý uznesením sp. zn. 2Asan/8/2020 z 13.07.2022 výrokom I. zamietol žalobu v časti návrhu o vyslovení povinnosti Rade konať o podanom odvolaní a výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu postúpil Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne príslušnému.

12. Zákonom č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o mediálnych službách“) bol s účinnosťou od 01.08.2022 zrušený zákon o vysielaní a retransmisii a pôsobnosť pôvodného žalovaného (Rady pre vysielanie a retransmisiu) prešla na žalovaného (Radu pre mediálne služby) v zmysle § 227 ods. 5 a § 236 ods. 1 tohto zákona. Krajský súd v Bratislave po postúpení veci preto ďalej v zmysle § 180 ods. 3 a § 491 ods. 1 SSP konal s Radou pre mediálne služby v procesnom postavení žalovaného orgánu verejnej

Podľa správneho súdu však nebol naplnený nijaký z týchto dôvodov. Správny súd sa v súhrne stotožnil so záverom Rady, že žalobca napriek tomu, že spĺňal zákonné znaky poskytovateľa (prevádzkovateľa) retransmisie, túto poskytoval bez registrácie, čím porušil § 15a ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii.

Správny súd považoval za zachované oba druhy lehôt (subjektívna lehota plynula od prerokovania správy na zasadnutí Rady dňa 13.01.2015 do 13.07.2015; objektívna lehota plynula od okamihu ukončenia protiprávneho konania dňa 08.04.2015 do 08.04.2016, pričom Rada vydala preskúmavané rozhodnutie dňa 07.07.2015). V tejto súvislosti vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu, že rozhodujúci je až okamih právoplatnosti (nie vydania) preskúmavaného rozhodnutia, ktorá nastala až jeho doručením žalobcovi dňa 15.07.2015. Správny súd uvedený záver oprel o citáciu rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/27/2012 z 25.09.2013 a odôvodnil ho aj poukazom na osobitosti právnej úpravy zákona o vysielaní a retransmisii týkajúce sa rozhodovacieho procesu Rady (Rada je kolektívny orgán; je schopná uznášať sa, ak je prítomných najmenej sedem jej členov a na platné uznesenie je potrebný súhlas najmenej piatich členov; Rada hlasuje verejne a jej rokovania sú tiež verejné; právoplatné rozhodnutia a zápisnice z rokovania a hlasovania musia byť zverejnené na webovom sídle Rady, zápisnice

16. Správny súd vyhodnotil ako irelevantnú aj námietku nesprávneho (neúčinného) doručovania preskúmavaného rozhodnutia, keďže nemá žiaden vplyv na plynutie prekluzívnej lehoty (ako vyplýva z vyššie uvedeného), ani na zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia. Správny súd sa stotožnil so žalobcom v tom, že rozhodnutie Rady, v rozpore s § 25 ods. 5 prvá veta Správneho poriadku, nebolo doručené jeho právnemu zástupcovi (ale len priamo žalobcovi). Konštatoval teda pochybenie správneho orgánu, avšak zároveň nezistil porušenie práv žalobcu z hľadiska jeho možnosti oboznámiť sa s preskúmavaným rozhodnutím a podať proti nemu správnu žalobu v zákonnej lehote.

alebo viacerými uzneseniami Rady. Správny súd preto konštatoval, že výrok preskúmavaného rozhodnutia je jasný, zrozumiteľný a dostatočne určitý a jeho odôvodnenie obsahovo korešponduje výroku a dáva relevantnú a dostatočnú odpoveď na všetky skutkové a právne otázky. 18.

konečným zákazníkom. 19. Správny súd ďalej uviedol, že pri právnom posúdení danej veci nie je podstatné, kto je v zmluve označený ako poskytovateľ či dodávateľ, teda zmluvné zadefinovanie postavenia jednotlivých subjektov, podstatná je samotná realizácia retransmisie, ktorá v každom ohľade prináležala žalobcovi ako jej prevádzkovateľovi.

Právna úprava teda nevylučuje zabezpečenie prenosu signálu retransmisie prostredníctvom tretej osoby, práve naopak, výslovne s takýmto „rozdelením úloh“ počíta, avšak s tým, že prevádzkovateľom retransmisie je ten, kto retransmisiu skutočne poskytuje ako obsahovú službu koncovému užívateľovi - vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť.

21. K argumentácii žalobcu vo vzťahu k údajne trojstrannej povahe zmlúv s konečnými zákazníkmi, správny súd konštatoval, že táto skutočnosť zo zmluvy predloženej žalobcom nevyplýva. Zo Zmluvy o poskytovaní služby digitálnej televízie VNET TV (predloženej ako vzor zmluvy uzatváranej s konečným užívateľom) vyplýva, že zmluvnými stranami sú žalobca a konečný užívateľ, pričom ako dodávateľ sa primárne zaviazal zabezpečiť účastníkovi (konečnému užívateľovi) poskytovanie retransmisie žalobca, a to prostredníctvom tretej osoby (poskytovateľa). Spoločnosť DSI DATA s.r.o. nie je v zmluve označená ako zmluvná strana a v zmluve nie je presne identifikovaná ani ako poskytovateľ. Jeho potenciál byť poskytovateľom retransmisie v konkrétnom prípade (aj to len ako jeden z viacerých do úvahy prichádzajúcich subjektov) vyplýva len zo všeobecných podmienok pripojených k zmluve, čo zodpovedá aj tomu, akým spôsobom sa tieto zmluvné vzťahy uskutočňovali, teda z primárnej (hlavnej) úlohy žalobcu pri poskytovaní retransmisie. S ohľadom na materiálnu stránku veci (faktické

K uvedenému správny súd poznamenal, že úlohou správneho orgánu v danom konaní nebolo určiť výlučného prevádzkovateľa retransmisie, ale určiť, či ním bol práve žalobca, na základe naplnenia všetkých zákonných znakov definujúcich takéto postavenie. Sekundárne, sprostredkované dosahovanie zisku tretími osobami, ktoré majú z hlavného zmluvného vzťahu prospech, je potom irelevantné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd nemal pochybnosti o tom, že právne posúdenie veci správnym orgánom spočívajúce v tom, že žalobca bol v rozhodnom čase poskytovateľom (prevádzkovateľom) retransmisie v zmysle zákonnej definície, a preto mal povinnosť registrácie, ktorú nesplnil, bolo namieste a v tomto smere nedošlo k pochybeniu správneho orgánu.

tretej osoby. Merania vykonané u spoločnosti DSI DATA s.r.o. by neviedli k novým skutkovým zisteniam ani k zmene právneho posúdenia veci. Navyše žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí (str. 13) uvádza, že takúto ohliadku vykonal dňa 14.01.2015 (čo však nebolo možné overiť z obsahu administratívneho spisu). Žalobca v tomto smere nešpecifikoval, akým konkrétnym spôsobom malo takéto zisťovanie, ktorého výsledok nikto nespochybňoval, ovplyvniť právne posúdenie veci či ustálený skutkový stav. Posúdenie otázky naplnenia

24. Správny súd nepriznal úspech ani námietke žalobcu vo vzťahu k nevykonaným meraniam mimo dňa 04.12.2014. Vzhľadom k tomu, že žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že by zmluvy s konečnými užívateľmi ukončil, a nepreukázal ani ukončenie zmluvného vzťahu so spoločnosťou DSI DATA s.r.o., je zrejmé, že retransmisia bola realizovaná pokračujúcim protiprávnym konaním, a to až do dňa 08.04.2015 tak, ako bolo správnym orgánom vymedzené, teda až do dňa doručenia registrácie, o ktorú v priebehu správneho konania žalobca požiadal.

III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní

27. Sťažovateľ namietal právne závery správneho súdu (uvedené v bodoch 53 - 57 napadnutého rozsudku, viď body 18 - 25 tohto rozsudku) týkajúce sa postavenia žalobcu ako prevádzkovateľa retransmisie. 28. Poukázal na zákonné definície „poskytovateľa retransmisie“ a „retransmisie“ obsiahnuté v zákone o vysielaní a retransmisii (i dôvodovej správe k zákonu o mediálnych službách obsahujúcemu rovnaké definície), ktoré podľa neho správny súd vyložil nesprávne a presne opačne, v jeho neprospech. Prevádzkovateľ retransmisie je v zmysle zákona osoba, ktorá prijíma signál od vysielateľov (pôvodných majiteľov práv) a následne ju v nezmenenom obsahu poskytuje (retransmituje) vlastným menom koncovým užívateľom v rámci ponuky TV balíčkov zostavených poskytovateľom, pričom na prenos signálu môže použiť vlastný distribučný kanál (sieť, káble, antény) alebo tretej osoby. Zákon jasne hovorí, že ponuku televíznych programov zostavuje poskytovateľ retransmisie, ten TV programy prijíma a ďalej vysiela zákazníkom. Tieto činnosti vykonáva spoločnosť DSI DATA s.r.o., ktorá je

Logickým, účelovým a gramatickým výkladom „možnosť prenášať signál prostredníctvom tretej osoby“ možno vykladať len tak, že poskytovateľ retransmisie môže signál prenášať prostredníctvom tretích osôb, ktoré k tomu poskytujú distribučné siete a kanály. Je to jedine poskytovateľ retransmisie, ktorý vysiela signál a k tomu si môže zabezpečiť sieť od tretieho subjektu ako prostriedok, prostredníctvom ktorého signál vysiela.

31. Sťažovateľ tiež vytkol správnemu súdu, že právne závery prijal bez toho, aby sa vysporiadal so súborom ním predložených dôkazov preukazujúcich opak (písomné vyjadrenie DSI DATA s.r.o., podľa ktorého zostavuje ponuku vo vlastnom mene, technicky obsluhuje koncové zariadenia u jednotlivých zákazníkov, púšťa, obmedzuje a mení signál programov, ktoré si zákazníci objednali; plnomocenstvo udelené DSI DATA s.r.o. pre sťažovateľa i zmluva medzi sťažovateľom, DSI DATA s.r.o. a zákazníkmi, z ktorej vyplýva postavenie sťažovateľa ako subdodávateľa DSI DATA s.r.o., ktorej poskytuje svoju sieť a rieši za neho reklamácie).

33. Sťažovateľ zotrval na tvrdení, že signál od vysielateľov fakticky neprijíma a nepúšťa ho do siete (nemá k tomu ani zmluvy s vysielateľmi) a ani rozhodnutie Rady a správneho súdu na tom nemôže nič zmeniť. Poskytovanie retransmisie a veci s tým spojené (zmluvy s vysielateľmi, licenčné práva, nastavovanie príjmu TV kanálov v set-top-boxoch zákazníkov) sú mimo jeho dispozičnej sféry. Svoju situáciu pripodobnil k prípadu, kedy by bol vlastníkom elektrických vedení, cez ktoré dodávateľ elektriny dodáva elektrinu koncovým zákazníkom a pritom by bol považovaný za dodávateľa elektriny.

Tvrdenie Rady, že meraním vizuálne zistila, že v sieťach VNETu sa poskytuje signál určitých TV staníc, a preto je poskytovateľom retransmisie, je z technického a logického hľadiska absurdný. Zistiť ponuku programových služieb mohol pracovník Rady jedine na webovej stránke sťažovateľa, kde je ale súčasne uvedené, že poskytovateľom týchto balíkov TV staníc je DSI DATA s.r.o. Napokon sťažovateľ uviedol, že meranie sa uskutočnilo len 04.12.2014, no Rada zarámcovala trvanie protiprávneho stavu do 08.04.2015 a nie je zrejmé, na základe akých skutočností.

36. Sťažovateľ ďalej rozporoval aj závery správneho súdu, ku ktorým dospel na základe analýzy zmluvných ustanovení a všeobecných podmienok sťažovateľa. Citoval vybrané ustanovenia typovej zmluvy so zákazníkom i všeobecných podmienok sťažovateľa, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva trojstranný zmluvný vzťah, kde poskytovateľom retransmisie je iná spoločnosť než sťažovateľ, ktorá bola uvedená na web stránke a v cenníku. Aj na konci typovej zmluvy so zákazníkom je priestor tak na podpis sťažovateľa ako i dodávateľa, pričom podpis štatutára sťažovateľa za dodávateľa vyplýval z plnomocenstva.

37. Sťažovateľ tiež uviedol, že je aj poskytovateľom pripojenia k internetu (čo je jeho základný „business“) a nakoľko väčšina zákazníkov, ktorá chce pripojenie k internetu, má záujem aj o príjem TV staníc, tak si sťažovateľ za týmto účelom „zazmluvnil“ DSI DATA s.r.o. ako ich dodávateľa. 38. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti označil napadnutý rozsudok za súladný so zákonom a kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť. Uviedol, že v danom prípade je rozhodujúce posúdiť, konanie ktorého subjektu vo vzťahu ku koncovým užívateľom napĺňa znaky poskytovania retransmisie ako obsahovej služby vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť. Poskytovaním retransmisie ako obsahovej služby nie je akákoľvek činnosť, ktorú si tak nazvú subjekty podieľajúce sa na jej poskytovaní, ale tá činnosť, ktorá napĺňa definičné kritériá v § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu v znení účinnom v čase spáchania správneho deliktu (ďalej aj „zákon o digitálnom vysielaní programových služieb“).

40. Na základe uvedeného žalovaný tvrdil, že koncoví užívatelia na základe uzavretej typovej zmluvy a všeobecných podmienok vstupujú do zmluvného vzťahu, ktorý im má zabezpečiť prístup k programovým službám šíreným prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete sťažovateľa, práve so sťažovateľom. Pri posudzovaní otázky, kto je poskytovateľom retransmisie, je tak potrebné posudzovať, kto vstupuje do zmluvných vzťahov upravujúcich poskytovanie retransmisie s koncovými užívateľmi. Ťažko možno uvažovať, že do zmluvného vzťahu s koncovým užívateľom budú platne vstupovať rôzne subjekty, len na základe toho, že budú voľne pridávané do cenníka alebo na internetovú stránku sťažovateľom.

42. Keďže retransmisia ako obsahová služba je poskytovaná koncovému užívateľovi, podľa názoru žalovaného nie je rozhodujúce, ktorý subjekt zabezpečuje zostavenie ponuky programových služieb po technickej stránke, ani to, ktorý subjekt vystupuje navonok ako zodpovedná osoba voči tretím osobám oprávneným z použitia ich vysielania, teda že v uvedenom prípade to bola spoločnosť DSI DATA s.r.o.

K tvrdeniu sťažovateľa že nevie, na základe čoho Rada vymedzila trvanie správneho deliktu, poukázal žalovaný na s. 14 preskúmavaného rozhodnutia (dátum udelenia registrácie retransmisie sťažovateľovi). 45. K námietke sťažovateľa o potrebe vykonať miestnu obhliadku aj u spoločnosti DSI DATA s.r.o. žalovaný uviedol, že Rada ju vykonala, čo je priamo uvedené aj v preskúmavanom rozhodnutí, konkrétne na str. 13, kde sa Rada zaoberá aj rozdielmi v programovej ponuke žalobcu a spoločnosti DSI DATA s.r.o. Z toho dôvodu nebolo nevyhnutné dopĺňať dokazovanie, ako tvrdí sťažovateľ.

49. Podľa § 15a ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii: „Poskytovanie retransmisie bez registrácie podľa tohto zákona sa zakazuje, ak tento zákon alebo osobitný predpis21c neustanovuje inak.“ 50. Podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii: „Za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: upozornenie na porušenie zákona.“ 51. Podľa § 64 ods. 4 zákona o vysielaní a retransmisii: „Rada o uložení sankcie rozhodne do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti podľa odseku 1 dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď bola povinnosť porušená. Za deň, keď sa rada dozvedela o porušení povinnosti podľa odseku 1, sa považuje deň prerokovania správy o kontrole dodržiavania povinností podľa tohto zákona na zasadnutí rady.“ 52. Podľa § 3 písm. e/ zákona o vysielaní a retransmisii: „Na účely tohto zákona prevádzkovateľ retransmisie je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť poskytuje retransmisiu ako obsahovú službu koncovému užívateľovi (ďalej len „užívateľ") bez ohľadu na to, či signál retransmitovanej programovej služby k užívateľovi prenáša sama alebo prostredníctvom tretej osoby.“ 53. Podľa § 3 písm. f/ zákona o vysielaní a retransmisii: „Na účely tohto zákona retransmisia je príjem a súčasný, úplný a nezmenený prenos pôvodného vysielania programovej služby alebo jeho podstatnej časti vysielateľom určenej na príjem verejnosťou, uskutočnený elektronickou komunikačnou sieťou3a (ďalej len „telekomunikačná sieť"); ak sa retransmisia uskutočňuje pomocou káblových distribučných systémov alebo mikrovlnným systémom, je káblovou retransmisiou.“ 54. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona o digitálnom vysielaní programových služieb: „Obsahová služba je služba určená na príjem verejnosťou, koncovému užívateľovi alebo inému užívateľovi, ktorej obsah zostavuje jej poskytovateľ vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, či už z vlastnej iniciatívy, alebo na základe požiadaviek užívateľa, a vzniká ako poskytovateľom zostavená ponuka obsahových služieb podľa písmena a) alebo b), ku ktorým poskytovateľ obsahovej služby umožňuje prístup užívateľovi jednotlivo alebo spoločne vo forme súboru služieb, najmä retransmisia programových služieb a multiplex.“ 55. Podľa § 17 ods. 1 písm. c/ zákona o vysielaní a retransmisii: „Prevádzkovateľ retransmisie je povinný poskytovať retransmisiu programovej služby len so súhlasom pôvodného vysielateľa tejto služby.“ 56. Podľa § 17 ods. 1 písm. e/ zákona o vysielaní a retransmisii: „Prevádzkovateľ retransmisie je povinný uzatvoriť s každým užívateľom typovú zmluvu.“ 57. Podľa § 57 ods. 2 písm. d/ zákona o vysielaní a retransmisii: „K žiadosti o registráciu retransmisie žiadateľ priloží vyhlásenie pôvodného vysielateľa o tom, že súhlasí s retransmisiou svojej programovej služby.“

58. V kasačnom konaní zostala na základe uplatneného sťažnostného dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci spornou otázka právnej kvalifikácie sťažovateľa ako prevádzkovateľa retransmisie, ktorú mal sťažovateľ vo vymedzenom čase poskytovať bez registrácie a tým sa dopustiť správneho deliktu podľa § 64 ods. 1 písm. a) v spojitosti s § 15a ods. 2 zákona o

(najmä poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR a osobitosti rozhodovacej činnosti Rady, predovšetkým publicitu jej zasadnutí a prijímaných uznesení, ktoré vylučujú manipuláciu Rady s lehotou na vydanie rozhodnutia v neprospech účastníka konania).

61. Rada ako i správny súd pri vymedzení tejto spornej otázky správne vychádzali z legálnej definície pojmu „prevádzkovateľ retransmisie“ obsiahnutej v § 3 písm. e/ zákona o vysielaní a retransmisii. V zmysle tejto definície ide o fyzickú či právnickú osobu, ktorá vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť poskytuje retransmisiu ako obsahovú službu koncovému užívateľovi bez ohľadu na to, či signál retransmitovanej programovej služby k užívateľovi prenáša sama alebo prostredníctvom tretej osoby. Rada a správny súd tiež prihliadali na obsah pojmu „retransmisia“, ktorou sa rozumie príjem a súčasný, úplný a nezmenený prenos pôvodného vysielania programovej služby vysielateľom určenej na príjem verejnosťou (§ 3 písm. f/ zákona o vysielaní a retransmisii) i pojem „obsahová služba“, ktorá je zjednodušene definovaná ako služba určená na príjem verejnosťou/užívateľovi, ktorej obsah zostavuje jej poskytovateľ, a vzniká ako poskytovateľom zostavená ponuka obsahových služieb, ku ktorým poskytovateľ umožňuje prístup užívateľovi (§ 4 ods. 1 písm. c/ zákona o digitálnom vysielaní programových služieb).

uzavretá s koncovými užívateľmi (typová zmluva) a k nej pripojené všeobecné podmienky. 63. Po dôkladnom oboznámení sa s uvedenými podkladmi dospel kasačný súd k rovnakému záveru ako Rada a správny súd, a síce že postavenie sťažovateľa v právnych vzťahoch s koncovými užívateľmi bolo z materiálnej stránky takého charakteru, že tento spĺňal všetky definičné kritériá prevádzkovateľa retransmisie podľa § 3 písm. e/ zákona o vysielaní a retransmisii.

Napokon i ukončenie zmluvy bolo predpokladané len medzi zmluvnými stranami, teda sťažovateľom a koncovým užívateľom. Osobitne možno poukázať na čl. 2 typovej zmluvy, ktorý zaväzoval užívateľa komunikovať vo všetkých veciach (objednávky a zmeny služieb, reklamácie, poruchy, informácie) len so sťažovateľom. Kasačný súd nepopiera tvrdenie sťažovateľa, že DSI DATA s.r.o. mohla technicky regulovať príjem signálu či zmenu ponuky obsahovej služby, no vychádzajúc z typovej zmluvy tak robila na základe priameho pokynu sťažovateľa, nie užívateľa služby.

66. Napokon podľa kasačného súdu bol Radou a správnym súdom dostatočne podložený aj záver, že sťažovateľ poskytoval službu retransmisie vo vzťahu ku koncovým užívateľom na vlastný účet, pretože odmenu od koncových užívateľov fakturoval a prijímal on. To, či a akú časť tejto odmeny následne uhradil DSI DATA s.r.o., bolo vecou ich vzájomnej obchodnej dohody, no táto skutočnosť nemá vplyv na to, že vo vzťahu ku koncovým užívateľom poskytoval retransmisiu na vlastný účet práve sťažovateľ.

68. Kasačný súd poukazuje na tvrdenie sťažovateľa v závere jeho kasačnej sťažnosti, že je poskytovateľom pripojenia k internetu a nakoľko väčšina zákazníkov má záujem aj o príjem TV staníc, tak si sťažovateľ za týmto účelom „zazmluvnil“ DSI DATA s.r.o. ako

69. Sťažovateľ vo svojich podaniach citoval jednotlivé ustanovenia typovej zmluvy, všeobecných podmienok či zmluvy o spolupráci so spoločnosťou DSI DATA s.r.o., z ktorých má vyplývať záver opačný, než k akému dospela Rada a správny súd. No posúdiac celkový obsah týchto dokumentov a prihliadajúc na kontext fungovania zavedeného právneho konštruktu na účely zákona o vysielaní a retransmisii, uvedené izolované citácie a vysvetlenia sťažovateľa kasačný súd nepresvedčili o tom, že sťažovateľ nebol prevádzkovateľom retransmisie v zmysle ustanovenia § 3 písm. e/ cit. zákona.

Uvedenému záveru zodpovedajú aj ďalšie ustanovenia zákona o vysielaní a retransmisii. Podľa § 17 ods. 1 písm. e/ zákona o vysielaní a retransmisii musí prevádzkovateľ retransmisie uzatvoriť s každým užívateľom typovú zmluvu, t. j. musí s ním založiť priamy zmluvný vzťah.

71. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že príjem a prenos signálu je podstatným a jediným definičným kritériom retransmisie. Ako však kasačný súd uviedol vyššie, zákonná definícia prevádzkovateľa retransmisie podľa § 3 písm. e/ zákona o vysielaní a retransmisii je komplexnejšia a jej materiálnymi znakmi je poskytovanie retransmisie ako obsahovej služby vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť koncovému užívateľovi bez ohľadu na to, či signál retransmitovanej programovej služby k užívateľovi prenáša sama alebo prostredníctvom tretej osoby.

V podstatnom namietal, že táto časť vety znamená „bez ohľadu na to, či signál retransmitovanej programovej služby k užívateľovi prenáša vo svojej vlastnej elektronickej komunikačnej sieti alebo v sieti tretej osoby“. To podľa jeho názoru malo v jeho prípade znamenať, že signál prenášala DSI DATA s.r.o. prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete sťažovateľa a nie že sťažovateľ prenášal signál prostredníctvom DSI DATA s.r.o., ako uzavrel správny súd. Sťažovateľ však v kasačnej sťažnosti presvedčivo nezdôvodnil, prečo sa má táto časť vety vykladať práve takýmto spôsobom, aby tak názor správneho súdu kvalifikovane spochybnil. Bez ohľadu na uvedené však kasačný súd túto otázku ani nepovažuje za rozhodujúcu, pretože keby sa aj táto časť vety vykladala spôsobom naznačeným sťažovateľom, v kontexte sťažovateľovej veci by to znamenalo toľko, že sťažovateľ prenáša signál obsahovej služby k užívateľovi (že ho prenáša vo vzťahu k užívateľovi vo vlastnom mene, je zdôvodnené vyššie) vo svojej vlastnej elektronickej komunikačnej sieti.

74. Správny súd navyše jasne uviedol, že postavenie žalobcu ako poskytovateľa káblov a optického vedenia v zmluvných vzťahoch bez toho, aby bol považovaný za poskytovateľa retransmisie s povinnosťou registrácie, by bolo akceptovateľné len vtedy, ak by zmluvné vzťahy s koncovým užívateľom boli uzatvárané a realizované priamo spoločnosťou DSI DATA s.r.o., nie však v tejto (opačnej) situácii. Preto kasačný súd vyhodnotil ako zavádzajúce tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého správny súd považoval sťažovateľa za prevádzkovateľa retransmisie len z titulu vlastníctva káblov a optického vedenia. Sťažovateľ v tomto ohľade použil pravdu skresľujúce vyjadrenia, keď uviedol, že ide o tú istú situáciu, akoby správny súd považoval sťažovateľa za dodávateľa elektriny len z titulu vlastníctva vedení, hoci je každému jasné, že dodávateľom elektriny je jej výrobca/distribútor.

75. Z vyššie uvedených dôvodov nemohol kasačný súd priznať úspech ani kasačným námietkam spočívajúcim v nedostatočne zistenom skutkovom stave, v dôsledku ktorých malo dôjsť k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. V rámci nich sťažovateľ namietal (i) vadnosť merania vykonaného v jeho sídle, (ii) absenciu merania u spoločnosti DSI DATA s.r.o. a (iii) nepreukázanie trvania protiprávneho stavu od 04.12.2014 do 08.04.2015.

77. Ani námietku neuskutočnenia merania u spoločnosti DSI DATA s.r.o. nevyhodnotil kasačný súd ako dôvodnú. Ako uviedol správny súd, skutočnosť, kto technicky poskytuje signál a kto káble a optické vedenia, nebola v konaní sporná a nie je možné ju bez ďalšieho stotožňovať s otázkou identifikácie subjektu prevádzkovateľa retransmisie.

78. Napokon kasačný súd posúdil ako nedôvodnú aj námietku, že miestna ohliadka u sťažovateľa sa konala len v jeden deň (04.12.2014), a preto nebolo spoľahlivo zistené poskytovanie retransmisie sťažovateľom v celom období vymedzenom Radou (t. j. až do 08.04.2015).

VII. Záver

79. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z tohto dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 80. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP. Sťažovateľ (žalobca) v kasačnom konaní úspech nemal, pričom žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípade, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré v danom prípade nenastali, a preto kasačný súd účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 81. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 29. januára 2026