1Stk/11/2023

1. Krajský pamiatkový úrad Trnava (ďalej aj „KPÚ“) ako prvostupňový správny orgán (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) ako vecne a miestne príslušný na úseku ochrany pamiatkového fondu, archeologických nálezov a archeologických nálezísk podľa § 9 ods. 5 v nadväznosti na § 11 ods. 2 písm. i) zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 49/2002 Z. z.“) po vykonaní dokazovania v konaní o inom správnom delikte v zmysle § 18 a nasl. ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Správny poriadok“) zistil, že effect house, s.r.o. ako právnická osoba v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z. sa dopustila iného správneho deliktu podľa § 42 ods. 1 písm. i) na tom základe, že po uložení povinnosti zabezpečiť vykonanie záchranného pamiatkového - archeologického výskumu na stavbe „Obytný súbor 11 R.D, Šamorín - Kráľovianky“, na pozemkoch s parcelným číslom XX/X-X, XX/X-X a XX/X-XX v katastrálnom území H. mesta I. v zmysle záväzného stanoviska KPÚ Trnava č. TT-11/1181-2/4966/ČAN zo dňa 25.08.2011 nezabezpečila realizovanie archeologického výskumu podľa záväzného stanoviska KPÚ v čase prebiehajúcich zemných prác stavby v období február 2017 až júl 2018. Za tento správny delikt KPÚ Trnava v zmysle § 43 ods. 2 písm. c) a v nadväznosti na § 42 ods. 1 písm. i) zákona č. 49/ 2002 Z. z. uložil pokutu žalobcovi vo výške 7000,- eur. 2. Na odvolanie žalobcu žalovaný Pamiatkový úrad Slovenskej republiky rozhodnutím číslo konania: PUSR-2021/4578-2/24986/22/NEM zo dňa 08.04.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v účinnom znení (Správny poriadok) prvostupňového rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.

3. Krajský súd v Trnave (ďalej ako „krajský súd“) po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a žalobných bodov (§ 134 a § 183 S.s.p.) napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu ako i postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 S.s.p.), pričom vo veci rozhodol postupom podľa § 137 ods. 4 S.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.

V danom prípade z obsahu záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu v Trnave č. TT-11/1181-2/4966/ ČAN zo dňa 25.08.2011 vyplýva, a to z bodov 3. a 4. tohto záväzného stanoviska, že výskum mal pozostávať zo sledovania výkopových prác, dočistenia, odkrývania, následnej záchrany a dokumentácie archeologických situácií a nálezov, pričom v mieste nálezu budú ďalšie zemné práce pokračovať metódami archeologického výskumu podľa pokynov osoby oprávnenej na vykonanie archeologického výskumu, resp. v prípade, že sa na mieste stavby uskutočňuje skrývka ornice alebo iný druh prípravných zemných prác ešte pred začatím samotnej stavby, je nutné archeologický výskum začať už v tejto fáze. Z obsahu tohto pôvodného záväzného stanoviska je zrejmé, že povinnosť vykonania archeologického výskumu je viazaná na vykonávanie výkopových prác, dočistenia, odkrývania a následnej záchrany a dokumentácie archeologických situácií a nálezov, prípadne s uskutočňovaním skrývky ornice, pričom z výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že žalobca

Je nepochybné, že zemné práce na stavbe začali až v období február 2017 až júl 2018, pričom na základe takto zistených skutočností možno konštatovať, že toto záväzné stanovisko dňa 25.08.2014 stratilo platnosť, pretože v skutočnosti sa práce začali realizovať až vo februári 2017.

5. Poukázal na to, že vzhľadom k zisteným skutočnostiam nebolo preto dôvodné uložiť žalobcovi pokutu vo výške 7000,-eur za iný správny delikt podľa § 42 ods. 1 písm. i) zákona č. 49/2005 Z. z., ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že nezabezpečil realizovanie archeologického výskumu podľa záväzného stanoviska KPÚ TT č. TT-11/1181-2/4966/ČAN zo dňa 25.08.2011 v čase prebiehajúcich zemných prác stavby „Obytný súbor Kráľovianky pre rodiny“ v období február 2017 až júl 2018.

6. Sťažovateľ podal voči rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť v ktorej navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. Krajský súd nesprávne posúdil povinnosť žalobcu, ktorá spočívala v zabezpečení vykonania archeologického výskumu. 7. Uviedol, že ak by sťažovateľ pripustil aplikáciu právneho názoru krajského súdu, dostal by sa každý krajský pamiatkový úrad do situácie, kedy by bolo povinnosti v zmysle záväzného stanoviska jednoduché obísť. Stačilo by, aby potenciálny stavebník vyčkal určitú lehotu (3roky) a následne by mohol stavať aj bez vykonania archeologického výskumu. 8. Podľa názoru sťažovateľa povinnosť, ktorá vychádzala zo záväzného stanoviska pod č. TT-11/1181-2/4966/ČAN bola validná aj pri začatí a pri skončení výkopových prác. Ak by aj záväzné stanovisko stratilo platnosť dňa 25.8.2014, tak povinnosť v zmysle uvedeného záväzného stanoviska bola pretavená do Rozhodnutia Mesta Šamorín č. 3789/2011-003/SOcÚ zo dňa 09.01.2012, kde na strane 10 sú premietnuté všetky podmienky vyplývajúce zo Záväzného stanoviska z roku 2011. 9. Sťažovateľ uviedol, že následne došlo v roku 2016 k vydaniu ďalšieho záväzného stanoviska zo strany KPÚ, ktoré priamo odkazuje na to z roku 2011. Napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vo svojom odôvodnení všetky tieto relevantné skutočnosti obsahuje, vysvetľuje ich a nie je možné konštatovať, že by ani jedno z rozhodnutí vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, alebo že by pri ich vyhotovovaní KPÚ, resp. žalovaný vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. 10. Podľa názoru sťažovateľa záväzné stanovisko bolo použité na svoj účel a na podklade tohto záväzného stanoviska došlo k vydaniu Rozhodnutia Mesta Šamorín č. 3789/2011-003/ SOcÚ zo dňa 09.01.2012, do ktorého boli podmienky zo záväzného stanoviska premietnuté. 11. Podľa názoru sťažovateľa nie je možné vnímať ako vadu skutočnosť, že v záväznom stanovisku z roku 2016 sú uvedené nad rámec parcely č. XX/XX-XX., nakoľko je z obsahu záväzného stanoviska z roku 2016 zrejmé, že ako tie, ktoré boli predmetom záväzného stanoviska v roku 2011 tak aj tie, ktoré boli pridané v záväznom stanovisku v roku 2016 majú dodržať všetky podmienky v zmysle záväzného stanoviska z roku 2011.

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“) konajúci ako kasačný súd (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. e), ods. 2 S.s.p,], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 S.s.p,), a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), vo veci v zmysle § 455 S.s.p. nenariadil pojednávanie, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 S.s.p. v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p, a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť pre závažné procesné pochybenie.

Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

18. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis žalovaného, kasačnému súdu vyplynulo, že na stavbu „Obytný súbor 11 R.D, Šamorín - Kráľovianky“, plánovanú na pozemkoch parc. č. XX/X-X, XX/X-X a XX/X-XX v katastrálnom území H. mesta I., vydal KPÚ Trnava dňa 25.08.2011 záväzné stanovisko č. TT-11/1181-2/4966/ČAN v zmysle § 35 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z. ako opatrenie za účelom záchrany archeologických nálezov na území uvedenej stavby.

20. Dňa 09.03.2016 bola KPÚ Trnava doručená žiadosť o vyjadrenie k projektovej dokumentácii k územnému a stavebnému konaniu od Ramon Consulting, s.r.o., Školská 17, Šamorín, ktorá zastupovala stavebníka a vlastníka predmetných pozemkov effect house, s.r.o. V súvislosti s touto žiadosťou vydal KPÚ Trnava dňa 17.03.2016 záväzné stanovisko č. KPUTT-2016/7617-2/19700/SI, v ktorom uviedol, že KPÚ Trnava požaduje vo veci zámeru „Obytný súbor Kráľovianky pre rodiny“ na pozemkoch parc. č. XX/X-X, XX/X,X . a XX/X- XX v katastrálnom území H. mesta I. dodržanie podmienok záväzného stanoviska č. TT-11/ 1181-2/4966/ČAN a ich premietnutia do územného rozhodnutia a stavebného povolenia.

Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať a ustáliť, že protiprávny stav v podobe nezabezpečenia realizovania pamiatkového výskumu podľa záväzného stanoviska KPÚ Trnava bol vyvolaný vo februári 2017, kedy došlo k prvým výkopovým prácam, čo vyplýva z tvrdenia samotnej obvinenej spoločnosti počas ústneho pojednávania dňa 17.12.2020.

22. Z administratívneho spisu je zrejmé, že prvostupňový správny orgán vychádzal z dôkazov, z ktorých nepochybne vyplýva záver, že obvinená spoločnosť začala so zemnými prácami vo februári 2017, tieto prebiehali do júla 2018 a na predmetnej stavbe nebol vykonaný nariadený archeologický výskum v zmysle záväzného stanoviska KPÚ Trnava č. TT-11/1181-2/4966/ ČAN zo dňa 25.08.2011, a preto došlo k spáchaniu iného správneho deliktu tak, ako je uvedené v skutkovej vete.

24. Kasačný súd poukazuje na to, že krajský súd svoje odôvodnenie a vyslovenie záverov, prečo zrušil rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu založil na konštatácii, že záväzné stanovisko KPÚ Trnava zo dňa 25.08.2011 má platnosť tri roky odo dňa vydania, ak nedôjde k jeho použitiu na účel, pre ktorý je určené.

že takéto práce za účinnosti záväzného stanoviska z roku 2011 neboli realizované, nebolo ani povinnosťou žalobcu vykonať archeologický výskum podľa tohto záväzného stanoviska. Toto konštatovanie nemôže zmeniť ani záväzné stanovisko KPÚ Trnava č. KPUTT-2016/7617-2/ 19700/SI zo dňa 17.03.2016.

26. Odôvodnenie rozsudku krajského súdu, pokiaľ ide o jeho vlastnú argumentáciu, v nedostatočnej miere reflektuje na podstatné dôvody uvádzané v napadnutých rozhodnutiach. Krajský súd nedostatočne ozrejmil vlastné úvahy pri právnom posúdení veci, ale viac menej len prevzal tvrdenia a argumentáciu žalobcu. Odôvodnenie rozsudku spôsobom, keď krajský súd len vyslovuje konečné závery o dôvodnosti žalobných námietok žalobcu bez toho, aby ozrejmil aj proces uvažovania, ktorý týmto záverom predchádzal, nedáva priestor pre pochopenie, prečo konajúci súd vo veci rozhodol tak, ako rozhodol. Vzhľadom na to, že výroku rozsudku nekorešponduje relevantné odôvodnenie reflektujúce na konkrétny skutkový a právny stav v prejednávanej veci, kasačný súd ani nemá možnosť posúdiť, či je rozhodnutie krajského súdu vo výroku vecne správne.

Ak určité tvrdenia alebo návrhy účastníka konania súd neakceptuje, nie je v súlade s právom na spravodlivý proces sa k nim vôbec nevyjadriť alebo na ne reagovať tvrdením o ich neopodstatnenosti, ale je nutné zdôvodniť ich relevanciu pre prejednávanú vec.

29. Ako vyplýva z uvedeného, odôvodnenie napadnutého rozsudku nemožno považovať za presvedčivé, spĺňajúce požiadavky uvedené v ustanovení § 139 ods. 2 S.s.p. Svojím postupom krajský súd porušil právo sťažovateľa na spravodlivý proces, ktoré vychádza z čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky preto podľa § 462 ods. 1 S.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a následne vo veci rozhodnúť, pričom krajský súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť.

V Bratislave dňa 30. januára 2025