← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·15. 8. 2025

1Stk/11/2024

ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200069.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Banskej Bystrici
Sp. zn. 1. inštancie
TN-12Sa/6/2023
IČS
3023200069
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): G. G., nar. X. V. XXXX, bytom B. B. XXX/X, XXX XX G., právne zastúpeného: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO:47238232 proti žalovanému: Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, so sídlom Jilemnického 10, 911 42 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-TN-KDI-64/2022-P zo dňa 3. januára 2023, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. TN-12Sa/6/2023-64 zo dňa 27. mája 2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, Okresný dopravný inšpektorát, (ďalej ako „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. p.: ORPZ-TN-ODI2-490/2021-P zo dňa 23.09.2022 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“) uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. f/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) a podľa § 22 ods. 2 písm. b/ zákona o priestupkoch uložil žalobcovi pokutu vo výške 800,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov, odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň bola žalobcovi v zmysle § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch, s poukazom na § 1 vyhlášky MV SR č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch v znení vyhlášky MV SR č. 531/2008 Z. z. uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 33,- eur.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 31.10.2022, v ktorom uviedol odvolacie námietky, ktoré boli obsahovo totožné s námietkami uvedenými v predchádzajúcom odvolaní proti pôvodnému prvostupňovému rozhodnutiu (č. p.: ORPZ-TN-ODI2-490/2021-P zo dňa 25.11.2021, ktoré bolo zrušené rozhodnutím č. p.: KRPZ-TN-KDI-3-003/2022-P zo dňa 10.03.2022) a zdôraznil, že nastolené otázky z prechádzajúceho vyšetrovania zodpovedané neboli. Žalobca opakovane uviedol, že informácia o množstve ópiových alkaloidov vrátane morfínu v maku nie je laickej verejnosti známa, mak je prirodzenou súčasťou potravín a prítomnosť ópiových alkaloidov sa na obaloch bežne dostupných potravín obsahujúcich mak nenachádza, pričom ich prítomnosť je možné identifikovať len na základe vykonanej odbornej laboratórnej analýzy, odborne kvalifikovaným pracovníkom v rámci na to určeného a technicky vybaveného laboratória, preto vzhľadom na okolnosti a na jeho osobné pomery o tom vedieť nemohol. Žalobca v rámci odvolacieho konania upriamil pozornosť na „odborné vyjadrenie“ lekárky W.. M. L.,

B.., psychiatra, poskytnuté prostredníctvom emailovej komunikácie s tým, že W.. M. L., B.. je odborníčkou na danú problematiku, s odkazom na vydané klinické štúdie, ktorých je spoluautorkou. 3. Odvolací orgán preskúmal odvolanie, ako aj obsah spisu prvostupňového orgánu verejnej

správy. Vo vzťahu k námietkam uvedeným v odvolaní odvolací orgán okrem iného poukázal na vyjadrenie členov hliadky uvedeného v opise konania, Správu o výsledku objasňovania priestupku aj na úradný záznam, z ktorých vyplýva, že žalobca po vystúpení z vozidla javil známky požitia omamných a psychotropných látok, nakoľko mal rozšírené zreničky a pôsobil

unavene. Na základe uvedeného hliadka OOPZ nadobudla podozrenie, že žalobca (vodič) viedol motorové vozidlo pod vplyvom omamných a psychotropných látok. Žalobca bol následne poučený a vyzvaný k vykonaniu odberu krvi a biologického materiálu, čo neodmietol a na mieste uviedol, že on drogy neužíva.

4. Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne (ďalej aj ako „žalovaný“) ako príslušný druhostupňový orgán verejnej správy podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Správny poriadok“) na základe odvolania žalobcu preskúmal podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu a vydal rozhodnutie č. p.: KRPZ-TN-KDI-64/2022-P zo dňa 03.01.2023 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že z predloženého spisového materiálu nemá pochybnosť o tom, že skutok sa stal tak ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia. Žalobca svojím konaním porušil povinnosť ustanovenú v paragrafe 4 ods. 2 písm. d/ zákona č. 8/2009 Zb. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení ( ďalej aj „zákon

o cestnej premávke“) a dopustil sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. f/ zákona o priestupkoch.

II. Konanie na krajskom súde

5. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu na Krajský súd v Trenčíne (ďalej ako „správny súd“). Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici.

Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.

Vzhľadom na uvedenú legislatívnu zmenu konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod spisovou značkou 12Sa/6/2023 sa vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod spisovou značkou TN-12Sa/6/2023. 6. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uplatnených v podanej správnej žalobe dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná, preto ju v celom rozsahu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku ( ďalej aj „SSP“) zamietol.

7. Ako vyplynulo z odôvodnenia napadnutého rozsudku správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že priestupkové konanie začalo z podnetu Obvodného oddelenia Policajného zboru v Trenčíne, a to na základe Správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 06.04.2021, z ktorej vyplynulo, že žalobca dňa 06.04.2021 v čase o 6.48 hodine viedol osobné motorové vozidlo značky VW Passat, evidenčné číslo Q. po ceste I/61 v smere jazdy na obec Trenčín, kde bol následne v uvedenom úseku 150 m pred dopravnou značkou označujúcou obec Trenčín na pravej strane na odstavnej ploche predpísaným spôsobom zastavený a kontrolovaný hliadkou Policajného zboru, pričom počas kontroly bol zákonne poučený a vyzvaný aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie množstva alkoholu v krvi, ktorá bola s negatívnym výsledkom, avšak po vystúpení z vozidla javil známky požitia omamných a psychotropných látok, nakoľko mal rozšírené zreničky, preto bol žalobca vyzvaný, aby sa podrobil lekárskemu vyšetreniu odberom a laboratórnemu vyšetreniu krvi a iného biologického materiálu, s čím súhlasil, pričom v následne odobratých vzorkách vo

Fakultnej nemocnici Trenčín mu bol vyšetrením toxikologicky významných látok zistený pozitívny nález opiátov. Žalobcovi nebola zakázaná ďalšia jazda a nebol zadržaný vodičský preukaz. Uvedeným konaním porušil § 4 ods. 2 písm. d/ zákona o cestnej premávke, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. f/ zákona o priestupkoch. Žalobca bol poučený o svojich právach a k priestupku sa vyjadril tak, že v noci o 2.00 hodine v práci zjedol makový koláč, neužíva drogy, ale aj napriek tomu rešpektuje prácu

polície. Zároveň žalobca uviedol, že súhlasí s obsahom Správy o výsledku objasňovania priestupku. Žalobca bol pred vykonaním odberov biologického materiálu osobitne poučený pre účel vyšetrenia na prítomnosť omamných alebo psychotropných látok.

Z Protokolu o lekárskom vyšetrení ku skúške na návykovú látku v krvi a v moči vyplynulo, že žalobca nejavil príznaky požitia návykovej látky. Z lekárskej správy Pracoviska klinickej biochémie, Oddelenie klinickej biochémie, hematológie a mikrobiológie Fakultnej nemocnice Trenčín

vyplýva, že z výsledku orientačnej toxikologickej analýzy bol u žalobcu zistený pozitívny nález opiátov, pričom žalobca v čase 9.30 hodine opakovane uviedol, že nemal žiadne psychoaktívne látky, neužil žiadne lieky a približne pred 7-9 hodinami počas nočnej služby jedol makový koláč. Prvostupňový orgán verejnej správy vykonal dokazovanie obsahom vyšetrovacieho spisu ORPZ-TN-OPP3-471/TN-2021-P a vykonal došetrenie odborným vyjadrením Súdnolekárskeho a patologicko-anatomického pracoviska Martin, pričom z Výsledku toxikologicko-chemickej analýzy č. 218/2021 zo dňa 22.09.2021 vyplynulo, že „imunochromatografické testy zamerané na prítomnosť konkrétnych látok v natívnom moči boli pozitívne na obsah ópioidov, skríning liečiv pôsobiacich tlmivo alebo stimulačne na centrálny nervový systém vykonaný metódou GC-MS v spracovanej vzorke moču bol negatívny, z ostatných látok bol pozitívny nikotín a kofeín, vyšetrenie spracovanej vzorky moču zamerané na dôkaz omamných a psychotropných látok zo skupiny budivých amínov, ópioidov (morfín, etylmorfín, 6-monoacetylmorfín, oxykodón) a kokaínu vykonané metódou

GC-MS preukázalo prítomnosť morfínu v stopovom množstve a z analýzy krvi zameranej na stanovenie látok zo skupiny ópioidov preukázalo prítomnosť morfínu v koncentrácii 0,059 µg/ ml“. Po zrušení pôvodného prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy vykonal došetrenie Znaleckým posudkom č. 42/2022 vo veci posúdenia ovplyvnenia psychoaktívnymi látkami (morfium) u žalobcu, z ktorého okrem iného vyplynulo, že „koncentrácia 59 ng/ml stanovená v toxikologickom laboratóriu sa pohybovala nad koncentráciou terapeuticky významného množstva podávaného injekčného morfínu (20 - 40 ng/ml) pacientom s ochoreniami vyvolávajúcimi silnú bolesť .

. . v danom prípade nie je pravdepodobné, že by zjedením 400 - 500g makového koláča dosiahol koncentráciu látky (morfia) nad terapeutickou účinnou koncentráciou morfia podávaného v rámci lekárskej indikácie“. Následne po takto vykonanom dokazovaní prvostupňový orgán verejnej správy dospel k záveru o spáchaní priestupku žalobcom, preto prvostupňovým rozhodnutím uznal žalobcu vinným z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. f/ zákona o priestupkoch, pretože svojím konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. d/ zákona o cestnej premávke tým, že dňa 06.04.2021 v čase o 6.48 hodine viedol osobné motorové vozidlo značky VW Passat, evidenčné číslo Q. po ceste I/61 v smere jazdy na obec Trenčín, kde bol následne v uvedenom úseku 150 m pred dopravnou značkou označujúcou obec Trenčín na pravej strane na odstavnej ploche predpísaným spôsobom zastavený a kontrolovaný hliadkou Policajného zboru, pričom počas kontroly bol zákonne poučený a vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie množstva alkoholu v krvi, ktorá bola s

negatívnym výsledkom a následne ho vyzvali, aby sa podrobil lekárskemu vyšetreniu odberom a laboratórnemu vyšetreniu krvi a iného biologického materiálu, s čím súhlasil a podrobil sa, pričom v následne odobratých vzorkách vo Fakultnej nemocnici Trenčín za prítomnosti službukonajúcej lekárky W.. W. L. mu bolo vyšetrením toxikologicky významných látok zistený pozitívny nález opiátov, teda viedol vozidlo v takom čase po požití návykovej látky, keď sa návyková látka ešte nachádzala v jeho organizme.

Za spáchaný skutok správny orgán uložil obvinenému (žalobcovi) podľa § 22 ods. 2 písm. b/ zákona o priestupkoch pokutu vo výške 800,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov, odo dňa

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň bola žalobcovi uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 33,- eur. Druhostupňový orgán sa vyrovnal s námietkami uplatnenými v odvolaní a prvostupňové rozhodnutie potvrdil z dôvodov uvedených v bode 14. odôvodnenia

tohto rozsudku. 8. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia nezistil žalobcom uplatnený dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúci v jeho nepreskúmateľnosti. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť ako bolo vlastne rozhodnuté, ale aj ak rozhodnutie nie je odôvodnené, alebo odôvodnenie trpí takými vadami, že v ňom úplne absentujú právne závery, ktoré vyplývajú z rozhodujúcich skutkových okolností, alebo sú nejednoznačné.

Tiež také vady, ak chýbajú skutkové dôvody. Nepreskúmateľnosť odôvodnenia však nespôsobuje to, že účastník konania nesúhlasí s dôvodmi. Musí ísť o vady v skutkových zisteniach, a to buď že je rozhodnutie založené na nezisťovaných skutočnostiach, alebo na dôkazoch získaných

v rozpore so zákonom. Takýmito vadami napadnuté rozhodnutie ale netrpí. Skutkové závery žalovaného vyplývajú z dôkazov, ktoré boli v správnom konaní vykonané, a ktoré sú v odôvodnení rozhodnutia jasne označené. Na konanie o priestupkoch sa v zmysle § 51 zákona o priestupkoch vzťahuje § 34 Správneho poriadku, podľa ktorého na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Nepochybne sú nimi aj dôkazy získané orgánmi činnými v trestom konaní vo veci, ktoré v zmysle zákona postúpili správnemu orgánu na priestupkové konanie. Žalobca ani v odvolaní a ani v žalobe netvrdí, že pri zabezpečovaní dôkazov bol porušený zákon. Dôkaz o prítomnosti návykových látok v tele žalobcu spochybňuje z iných dôvodov.

Preto správny súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú s tým, že dôkazy boli získané na základe postupu súladného so zákonom. Skutkové závery, ku ktorým dospel žalovaný vyplývajú z hodnotenia zákonným spôsobom získaných dôkazov, pričom toto hodnotenie je v súlade s logickým uvažovaním.

9. Pokiaľ ide o námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, správny súd túto vyhodnotil taktiež za nedôvodnú, nakoľko z obsahu administratívneho spisu vyplýva dostatok dôkazov o priestupku, za spáchanie ktorého bol žalobca uznaný vinným, konkrétne išlo o: Úradný záznam hliadky OOPZ Trenčín zo dňa 06.04.2021, Správa o výsledku objasňovania priestupku č. ORPZ-TN-OPP3-471/2021-P, č. DU: 631/TN-2021 zo dňa 06.04.2021, Zápis o dychovej skúške zo dňa 06.04.2021, Poučenie osoby pre účel vyšetrenia na prítomnosť omamných alebo psychotropných látok zo dňa 06.04.2021, Protokol o lekárskom vyšetrení ku skúške na návykovú látku v krvi a v moči zo dňa 06.04.2021, Výsledok orientačnej toxikologickej analýzy zo dňa 06.04.2021, Žiadanka pre akútne toxikologické vyšetrenie zo dňa 06.04.2021, Výsledky toxikologicko-chemickej analýzy č. 218/2021 zo dňa 22.09.2021, Záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 13.08.2021 držiteľom vozidla W. N., Evidenčná karta vozidla VW PASSAT ev. č.:

Q. zo dňa 08.04.2021, Evidenčná karta vodiča (žalobcu) zo dňa 28.09.2021, Výpis z ústrednej evidencie priestupkov MV SR zo dňa 28.09.2021, Zápisnica z ústneho pojednávania o priestupku č. ORPZ-TN-ODI2-490/2021-P zo dňa 25.11.2021 za osobnej účasti žalobcu, pôvodného rozhodnutia, Odvolanie proti pôvodnému rozhodnutiu zo dňa 17.12.2021, Stanovisko prvostupňového orgánu verejnej správy k odvolaniu, zrušujúce rozhodnutie žalovaného zo dňa 10.03.2022, Predvolania na ústne pojednávanie zo dňa 28.03.2022, Zápisnica z ústneho pojednávania č. ORPZ-TN-ODI2-490/2021-P zo dňa 25.04.2022 za osobnej účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu, Rozhodnutie o ustanovení znalca č. ORPZ-TN-ODI2-490/2021-P zo dňa 26.04.2022, Znalecký posudok č. 42/2022 zo dňa 09.08.2022 vypracovaný znalcom W.. J. Š., B.., Zápisnica z pokračovania ústneho pojednávania zo dňa 25.04.2022 (ústne pojednávanie pokračovalo dňa 23.09.2022),

prvostupňové rozhodnutie, Odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 31.10.2022, Emailová komunikácia medzi W.. M. L. a právnym zástupcom žalobcu, odborný článok s názvom „Detekce opiátů v moči po jednorázovém požití máku setého v kuchyňské úpravě“, novinový článok názvom „Pozor! Otestovali sme nevinnú dobrotu. Z koláča pozitívni na

heroín!“ a Stanovisko prvostupňového správneho orgánu k podanému odvolaniu. Na základe uvedeného mal správny súd za jednoznačne preukázané, že žalovaný, ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa si zadovážili dostatok skutkových podkladov, náležite zistili vo veci skutkový stav, konali v súčinnosti so žalobcom a odôvodnenie svojich rozhodnutí založili na dôkazoch nachádzajúcich sa v administratívnom spise, preto námietku žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

V konaní napokon ani nebolo sporné, že žalobca viedol motorové vozidlo v takom čase po požití návykovej látky, keď sa návyková látka ešte nachádzala v jeho organizme. Sporným zostalo iba to, či sa množstvo návykovej látky dostalo do organizmu žalobcu požitím potraviny (požitím 400-500g makového koláča).

10. Pokiaľ ide o odborné stanovisko W.. M. L., B.. a predloženej klinickej štúdie, správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorý sa týmito podkladmi dostatočným spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, keď konštatoval, že „W.. M. L., B..

nemala podrobnú znalosť o prejedávanom prípade a elektronická komunikácia medzi ňou a právnym zástupcom obvineného v žiadnom prípade nemôže nahrádzať vypracovaný znalecký posudok. Z predmetnej elektronickej komunikácie navyše vyplýva, že W.. M. L., B.. odporúča verifikovať pravosť výsledkov metódou plynovej chromatografie, ktorá však v danom prípade

bola vykonaná. Predmetná štúdia (pozn. ,,Detekce opiátu v moči po jednorazovém požití maku setého v kuchyňské úrpave“) sa zaoberala pozitívnym nálezom opiátov v moči po zjedení makového koláča. V tejto štúdii bola použitá imunochemická metóda, ktorá detekuje pozitivitu len na opiáty. Výsledok by mal byť ešte overený jednou zo špecifických metód ako napr. metódou plynovej chromatografie v kombinácii s hmotnostnou spektrometriou (GC-MS), ktorá určí konkrétnu zakázanú látku (napr. morfín) a urči jej hodnotu nielen v moči ale ako to bolo i v prejedávanom prípade v krvi vyšetrovanej osoby. Sama štúdia v závere poukazuje na povinnosť podrobiť testované osoby niektorej zo špecifických metód aby bola potvrdená alebo vyvrátená pozitivita testovaných osôb.“

11. Správny súd zároveň dodal, že námietku žalobcu, ktorou spochybnil zistenie skutkového stavu oneskoreným vykonaním toxikologicko-chemickej analýzy (24 dní po odbere vzoriek žalobcu) napriek tomu, že na žiadosti o vykonanie toxikologicko-chemickej analýzy bolo uvedené, že žalobca mal pred odberom vzoriek zjesť makový koláč, vyhodnotil správny súd ako účelovú, nakoľko na Žiadanke pre akútne toxikologické vyšetrenie sa nenachádza informácia o zjedení makového koláča žalobcom pred odobratím vzoriek.

Zároveň skutočnosť, že látka thebain má veľmi krátky biologický polčas rozpadu, rádovo v hodinách, je vysoko odbornou otázkou, o ktorej nemal v tom čase znalosť správny orgán ani žalobca a zo žiadosti o vypracovanie odborného vyjadrenia vyplynulo, že táto bola vyhotovená bez zbytočného odkladu, dňa 07.04.2021. Zároveň treba uviesť, že prítomnosť morfínu v koncentrácii 0,059 µg/ml bola zistená toxikologicko-chemickou analýzou v krvi žalobcu a plynová chromatografia v kombinácii s hmotnostnou spektrometriou bola vykonaná zo vzorky moču, teda odhliadnuc od výsledkov zo vzorky moču, bol skutkový stav zistený správnym orgánom o prítomnosti zakázanej látky v organizme žalobcu správny. 12. Čo sa týka námietky žalobcu, podľa ktorej si žalovaný na základe vlastných úvah posudzoval odborné otázky, na ktorých objektívne a nezávislé posúdenie je nevyhnutné disponovať odbornými znalosťami, táto je podľa názoru správneho súdu nedôvodná, nakoľko z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že skutkové zistenia o prítomnosti návykovej látky (morfínu) v organizme žalobcu v čase vedenia motorového vozidla vyplynuli z orientačnej

toxikologickej analýzy vykonanej Pracoviskom klinickej biochémie, Oddelenie klinickej biochémie, hematológie a mikrobiológie Fakultnej nemocnice Trenčín dňa 06.04.2021, teda v deň spáchania priestupku, ako aj z Toxikologicko-chemickej analýzy vypracovanej Súdnolekárskym a patologicko-anatomickým pracoviskom Martin č. 218/2021 zo dňa 22.09.2021, ktorá potvrdila prítomnosť ópioidov (morfín) v moči žalobcu v stopovom množstve a v krvi žalobcu v koncentrácii 0,059 µg/ml.

Tieto odborné závery správne orgány potom prevzali do odôvodnenia svojich rozhodnutí, nakoľko nemali pochybnosti o ich vierohodnosti. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že je nepresná konštatácia žalobcu uvedená v správnej žalobe, že výsledky Toxikologicko-chemickej analýzy č. 218/2021 zo dňa 22.09.2021 konštatujú, že v organizme žalobcu bol morfín detekovaný len v stopovom množstve, a to v hodnote 0,059 µg/ml, nakoľko predmetná analýza rozlišuje medzi zistením prítomnosti morfínu v moči - v stopovom množstve a zistením prítomnosti morfínu v krvi - v hodnote 0,059 µg/ml. Inými slovami koncentrácia morfínu 0,059 µg/ml zistená v krvi žalobcu nepredstavuje len stopové množstvo tejto látky. Pokiaľ správne orgány ako dôkaz vykonali dokazovanie odborným vyjadrením z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: toxikológia, ktoré vypracoval toxikológ W.. W.G_ J. (Toxikologicko-chemická analýza č. 218/2021 zo dňa 22.09.2021), a ktorý zistil určité hodnoty morfínu v krvi a v moči žalobcu a vykonali aj znalecké dokazovanie znalcom W.. J. Š., B.. z odvetvia zdravotníctvo, súdne lekárstvo,

súdnolekárska toxikológia, alkohológia a sérológia (Znalecký posudok č. 42/2022), ktorý obsahoval závery o tom, že nie je pravdepodobné, že by zjedením 400-500 g makového koláča by žalobca dosiahol koncentráciu látky (morfia) nad terapeutickou účinnou koncentráciou morfia podávaného v rámci lekárskej indikácie, dostatočne tým podľa názoru správneho súdu preukázali, že žalobca bol dňa 06.04.2021 o 6.48 hod. pri vedení motorového vozidla ešte pod vplyvom návykovej látky.

Zároveň je treba prisvedčiť žalovanému, že na rozdiel od českej právnej úpravy právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje hraničné hodnoty návykových látok (tzv. cut off), kedy je vodič považovaný za jednoznačne ovplyvneného návykovou látkou alebo psychoaktívnou látkou.

V Slovenskej republike platí tzv. nulová tolerancia v súvislosti s vedením motorových vozidiel pod vplyvom návykových látok. 13. Správny súd uviedol, že žalobca tiež namietal, že žalovaný ani prvostupňový orgán verejnej správy neskúmali materiálny znak priestupku, ktorým sa rozumie spoločenská škodlivosť zavineného protiprávneho konania, ktoré porušuje alebo ohrozuje verejný záujem. Spoločenská škodlivosť vyjadruje stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť, pričom v prípade priestupkov ide o nepatrný, resp. minimálny stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť, resp. jej ohrozenie (na rozdiel od súdnych deliktov - trestných činov). S odkazom na skutočnosť, že „spoločenská škodlivosť“ je neurčitý pojem, skúmanie naplnenia materiálneho znaku priestupku v konkrétnej veci je úlohou správneho orgánu, prípadne následne správneho súdu.

S naplnením materiálneho znaku (v každom konkrétnom prípade priestupku) sú správne orgány povinné riadne sa vysporiadať a v rámci odôvodnenia rozhodnutia o priestupku jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že konkrétnym protiprávnym konaním alebo opomenutím priestupcu boli naplnené nielen formálne znaky priestupku, ale aj materiálny znak priestupku.

Správny súd sa stotožnil s názorom žalovaného, podľa ktorého vedenie motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky býva jednou z najčastejších príčin vzniku dopravných nehôd a ovplyvnenie vodiča návykovou látkou výrazne znižuje jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo, čím potenciálne nebezpečenstvo pre seba a pre iných účastníkov

cestnej premávky. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tiež vyplýva, že žalovaný skúmal aj splnenie materiálnej stránky priestupku, keď konštatoval, že „konaním žalobcu nemuselo dôjsť ku skutočnej škode na zdraví alebo na majetku, ale postačovalo to, že spoločenský záujem bol konaním žalobcu ohrozený. Priestupkom v tomto prípade je už samotné konanie porušujúce zákon, pričom sa súčasne nevyžaduje žiaden bezprostredný negatívny následok, ale stačí, aby bol záujem spoločnosti porušený, či ohrozený iba v nepatrnej miere tak, ako tomu bolo aj v uvedenom konkrétnom prípade. V uvedenom prípade podľa názoru žalovaného

spoločenská nebezpečnosť konania obvineného nebola znížená na takú mieru, že by nebola naplnená materiálna stránka priestupku. Na základe uvedeného má za to, že samotné vedenie vozidla pod vplyvom návykovej látky vykazovalo takú mieru spoločenskej nebezpečnosti, ktorá odôvodňuje prijať záver o naplnení všetkých znakov skutkovej podstaty priestupku ako z formálnej tak i z materiálnej stránky.“ Správny súd zároveň dodal, že skutočnosť, či detekované množstvo morfínu, prítomné v organizme žalobcu v čase vedenia motorového vozidla malo alebo nemalo vplyv na jeho riadne vedenie, nie je z hľadiska posúdenia

zodpovednosti za spáchaný priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. f/ zákona o priestupkoch relevantná, nakoľko táto skutočnosť netvorí objektívnu stránku skutkovej podstaty tohto priestupku, ako je tomu napríklad v prípade priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, alebo v prípade skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona, pri ktorých je znakom objektívnej stránky stav vylučujúci spôsobilosť viesť motorové vozidlo. Na základe uvedeného mal správny súd za to, že žalovaný sa v dostatočnej miere vysporiadal aj s otázkou splnenia materiálnej stránky priestupku, teda námietka žalobcu o neskúmaní materiálnej stránky priestupku je nedôvodná.

14. K námietke žalobcu, že žalobca vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery (najvyššie dosiahnuté vzdelanie) nemohol vedieť, že potraviny (makový koláč), ktoré konzumoval pred vedením motorového vozidla môžu obsahovať ópiové alkaloidy vrátane morfínu, nakoľko ide o vysoko odbornú informáciu, vo vzťahu k namietanému nedostatku znaku skutkovej podstaty priestupku - zavinenia, ktoré predstavuje vnútorný psychický vzťah človeka k vlastnému protiprávnemu konaniu a k jeho následku, a ktoré všeobecne môže byť úmyselné (priamy alebo nepriamy úmysel) a neúmyselné (vedomá alebo nevedomá nedbanlivosť), správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v prípade zodpovednosti za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. f/ zákona priestupkoch stačí zavinenie z nedbanlivosti. V prípade priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky postačuje aj nevedomá nedbanlivosť, teda stav, keď páchateľ priestupku nevedel, že porušenie alebo ohrozenie záujmu spoločnosti môže spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. Žalobca je svojprávnou osobou, ktorá všeobecne má možnosť a schopnosť kontrolovať látky,

ktoré požíva a ktorú preto ani prípadná nevedomosť o zložení potraviny zodpovednosti za spáchaný priestupok nezbavuje. Pokiaľ ide o osobné pomery žalobcu, z jeho výpovede zo dňa 25.11.2021 vyplynulo, že bol pravidelným užívateľom tohto druhu potraviny, preto je možné dôvodne predpokladať, že mohol mať vedomosť o vplyve látok obsiahnutých v maku

na ľudský organizmus. V konaní pred správnymi orgánmi nebolo preukázané, že prítomnosť návykovej látky v organizme žalobcu bola spôsobená zjedením makového koláča, avšak aj v prípade, ak by tomu tak bolo, táto skutočnosť sama o sebe nezbavuje žalobcu zodpovednosti za

spáchaný priestupok. Nakoľko znakom skutkovej podstaty daného priestupku nie je drogová závislosť páchateľa priestupku, za nerelevantné v súvislosti s posudzovaním zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia považoval správny súd aj tvrdenie žalobcu, že nie je drogovo

závislou osobou. 15. Podľa správneho súdu niet preto sporu o tom, že žalobca viedol ako vodič motorové vozidlo v takom čase po požití návykovej látky, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu návyková látka ešte nachádzala v jeho organizme, pričom svojím konaním sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. f/ zákona o priestupkoch.

Správny súd nezistil naplnenie žiadneho z dôvodov uvedených v ustanovenia § 195 písm. a/ až e/ SSP, ktorý by odôvodňoval zrušenie napadnutého rozhodnutia. Zistenia skutkového stavu bolo dostatočné na riadne posúdenie veci a skutkový základ napadnutého rozhodnutia je v súlade s obsahom administratívneho spisu, nakoľko z podkladov rozhodnutia je možné spoľahlivo dospieť k preukázanému záveru, že boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku. Sankcia vo forme pokuty a zákazu činnosti bola primeraná závažnosti priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútku a na osobu páchateľa. Správny súd nezistil porušenie základných zásad trestného konania, pretože správne konanie o priestupku bolo začaté, vedené a napadnutým rozhodnutím skončené na základe preukázaného porušenia zákona, ktoré bolo zistené zákonným postupom a konanie prebehlo so zachovaním procesných práv žalobcu. Správny súd nezistil ani porušenie zásad ukladania trestov, ktoré boli uplatniteľné aj pri posudzovaní sankcie uloženej za priestupok, ktorého sa žalobca

preukázateľne dopustil, a ktorého neodvratným právnym následkom bola práve sankcia uložená formou pokuty vo výške 800,- eur a zákazu činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 24 mesiacov. Správny súd má za to, že správne orgány posúdili rovnako poľahčujúce, ako aj priťažujúce okolnosti, pričom svoje rozhodnutia dostatočne presvedčivým spôsobom odôvodnili a pri ukladaní druhu a výšky sankcie nevybočili z rozsahu správnej úvahy, pričom uložené sankcie plnia tak funkciu represívnu, ako aj preventívnu.

III. Kasačná sťažnosť, stanoviská účastníkov konania

16. Sťažovateľ podal voči napadnutému rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že správny súd rozhodol nesprávne a nezákonne, nakoľko rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnym procesným postupom (nedostatočným odôvodnením) znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

17. Ako uviedol sťažovateľ v kasačnej sťažnosti, v konaní nebolo sporné, že v tele sťažovateľa bola identifikovaná látka morfín. Sporným zostalo, či sa množstvo návykovej látky dostalo do organizmu požitím potraviny (požitím 400-500g makového koláča) a či sťažovateľ mohol mať vedomosť o vplyve látok obsiahnutých v maku na ľudský organizmus, a teda sporným ostala otázka naplnenia subjektívnej stránky priestupku - zavinenie.

18. Sťažovateľ poukázal na záver súdu o zavinenom konaní sťažovateľa, ktorý bol založený na dvoch tvrdeniach súdu a to: 1. v konaní pred správnymi orgánmi nebolo preukázané, že prítomnosť návykovej látky v organizme sťažovateľa bola spôsobená zjedením makového koláča, 2. avšak aj v prípade, ak by tomu tak bolo, sťažovateľ konal minimálne v nevedomej nedbanlivosti. 19.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že nie je jeho povinnosťou preukazovať svoju nevinu, ale je povinnosťou žalovaného preukazovať vinu sťažovateľa. Pokiaľ sťažovateľ od začiatku tvrdil, že prítomnosť návykovej látky bola spôsobená zjedením makového koláča a predložil o tom dôkaz, že v dôsledku zjedenia makového koláča môže byť v tele detekovaný morfín, bolo povinnosťou žalovaného preukázať bez akýchkoľvek pochybností, že morfín v tele sťažovateľa nepochádzal z makového koláča, nakoľko táto otázka má zásadný vplyv na splnenie obligatórnych znakov priestupku, konkrétne na posúdenie subjektívnej stránky priestupku. 20.

Sťažovateľ poukázal na znenie ustanovenia § 34 ods. 1 a § 35 ods. 5 Správneho poriadku a v tejto súvislosti na zásadu voľného hodnotenia dôkazov, pričom uviedol, že znalecký posudok ako každý iný dôkazný prostriedok podlieha hodnoteniu jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach s ostatnými vykonanými dôkazmi. Závery znalca nemajú automatickú a nadradenú hodnotu pravdivosti a správnosti, ak jeho závery sú spochybnené inými dôkazmi, s výnimkou riešenia otázok, ktoré si vyžadujú špecifické odborné znalosti. Ak bol v konaní sporný záver znalca spochybnený iným dôkazom - odborným vyjadrením odborníka v tejto oblasti, dokonca autora štúdie a odborného článku, bolo potrebné aplikovať zásadu in dubio pri reo. Pokiaľ sa súd stotožnil s vyjadrením žalovaného, že stanovisko nemôže nahradiť znalecký posudok, takéto vysporiadanie sa s predloženými dôkazmi nezohľadňuje zákonnú úpravu, podľa ktorej na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi, ako aj s povinnosťou

žalovaného hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že znalecký posudok požíva automaticky nadradenú hodnotu.

W.. M. L., B.. mala k dispozícii rovnaké informácie ako znalec - hmotnosť makového koláča a nameranú hodnotu morfínu v krvi. Odborná štúdia W.. M. L., B.. spochybňuje tvrdenia znalca a s poukazom aj na iné štúdie preukazuje, že morfín sa v ľudskom tele môže nachádzať aj po požití makového koláča.

21. Sťažovateľ v tejto súvislosti ďalej uviedol, že zistenie súdu, že na žiadanke pre akútne toxikologické vyšetrenie sa nenachádza informácia o zjedení makového koláča sťažovateľom pred odobratím vzoriek, len potvrdzuje to, že pri vykonaní toxikologického vyšetria sa nebralo do úvahy tvrdenie sťažovateľa o zjedení makového koláča. Nezaznamenaním tejto informácie došlo k zmareniu preukázania skutočnosti, či pôvodcom morfínu v biologickom materiáli bol alebo nebol mak. V dôsledku absencie tejto informácie toxikologicko-chemická analýza a plynová chromatografia v kombinácii s hmotnostnou spektrometriou neboli zamerané na zistenie iných látok svedčiacich pre požitie maku, resp. boli vykonané neskoro, v čase kedy látky svedčiace pre mak už nemohli byť v skúmanej vzorke prítomné.

22. Sťažovateľ je presvedčený, že v konaní pred správnymi orgánmi nebolo preukázané, že prítomnosť návykovej látky v organizme sťažovateľa nebola spôsobená zjedením makového koláča, v dôsledku čoho nemohol byť preukázaný ani úmysel alebo vedomá nedbanlivosť sťažovateľa spáchať skutok.

23. Sťažovateľ ďalej dôvodil tým, že tvrdenie súdu o zavinení priestupku sťažovateľom formou nevedomej nedbanlivosti je založené výlučne na tom, že sťažovateľ bol pravidelným užívateľom makových koláčov. S takýmto zovšeobecnením súdu sa nemožno stotožniť.

Veľká väčšina konzumentov maku nemá vedomosť o tom, že v dôsledku požitia makových výrobkov v krvi môže byť zistená prítomnosť morfinu, resp. že požívajú návykovú látku. Táto informácia nie je všeobecne a bežne dostupná, a teda širokej verejnosti ani nemusí byť známa.

Sťažovateľ vzhľadom na chýbajúce upozornenie nemal odkiaľ vedieť, že potraviny, ktoré konzumoval štyri hodiny pred vedením motorového vozidla, môžu obsahovať ópiové alkaloidy vrátane morfínu a zároveň, vzhľadom na jeho najvyššie dosiahnuté vzdelanie, ako aj vzhľadom na to, že ide o vysoko odbornú informáciu, ktorá nemusí byť širokej laickej verejnosti známa a dostupná (ako je to napríklad v prípade alkoholických nápojov), to vzhľadom na okolnosti a na svoje odborné pomery ani vedieť nemohol.

24. Dôkazom toho, že sťažovateľ vzhľadom na svoje osobné pomery nemohol a nemal vedieť, že po požití makového koláča zároveň požíva návykovú látku vylučujúcu vedenie motorového vozidla, je samotná skutočnosť, že lekári odborníci (W.. Š., B.., W.. M. L., B..) sa nevedia zhodnúť na tom, či po zjedení makového koláča môže byť v biologickom materiáli zistená prítomnosť morfínu.

25. Na základe uvedeného podľa názoru sťažovateľa súd vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že bola naplnená subjektívna stránka priestupku a to minimálne formou nevedomej nedbanlivosti. Subjektívna stránka priestupku naplnená nebola, nakoľko sťažovateľ nemohol a nemal ako vedieť, že požívaním makového koláča požíva návykovú látku morfín a následne vedie motorové vozidlo po požití návykovej látky. 26. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s rozhodnutím správneho súdu. Žalovaný trvá na všetkých skutočnostiach uvedených vo svojich doterajších vyjadreniach v danej veci. Skutok kladený sťažovateľovi za vinu bol dostatočne zistený, zadokumentovaný a zabezpečené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia.

IV. Právny názor kasačného súdu

27. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“) konajúci ako kasačný súd (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP), a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná.

28. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku správneho súdu preskúmal tento napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu a konanie im predchádzajúce, a to najmä z pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v podanej žalobe.

29. Sťažovateľ kasačnú sťažnosť totožne ako podanú žalobu proti rozhodnutiu žalovaného odôvodňuje v zásade rovnakými námietkami ako aj rovnakými odvolacími námietkami vznesenými proti prvostupňovému rozhodnutiu.

30. Dôvod kasačnej sťažnosti sťažovateľ odôvodňuje tým, že v konaní zostalo sporným, (i) či sa množstvo návykovej látky dostalo do organizmu sťažovateľa požitím potraviny (400-500g makového koláča) a (ii) či sťažovateľ mohol mať vedomosť o vplyve látok obsiahnutých v maku na ľudský organizmus, a teda spornou ostala otázka naplnenia subjektívnej stránky priestupku - zavinenie.

31. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami sťažovateľa uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od relevantných právnych záverov, ktoré spolu s uvedením dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku, s ktorými sa kasačný súd v plnom rozsahu

stotožňuje. 32. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, mal kasačný súd za preukázané, že skutkový stav v danej veci nebol sporný. V konaní napokon (ako to uviedol aj správny súd v odôvodnení svojho rozsudku) ani nebolo sporné, že sťažovateľ viedol motorové vozidlo v takom čase po požití návykovej látky, keď sa návyková látka ešte nachádzala v organizme. Sporným zostalo iba to, či sa množstvo návykovej látky dostalo do organizmu sťažovateľa požitím potraviny a to požitím 400-500g makového koláča.

33. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na úradný záznam Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru Trenčín sp. zn. DU:631/TN-2021, ORPZ-TN-OPP3-471/2021-P zo dňa 06.04.2021 ako i na Správu o výsledku objasňovania priestupku, z ktorých vyplynulo, že sťažovateľ dňa 06.04.2021 v čase o 06:48 hod viedol osobné motorové vozidlo zn. VW Passat, evidenčné číslo Q. po ceste 1/61 v smere jazdy na obec Trenčín, kde bol následne v uvedenom úseku, 150 metrov pred dopravnou značkou označujúcou obec Trenčín, na pravej strane na odstavnej ploche zastavený a kontrolovaný hliadkou Policajného zboru. Počas kontroly bol sťažovateľ zákonne poučený a vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie množstva alkoholu v krvi, ktorá bola s negatívnym výsledkom. Po vystúpení z motorového vozidla však sťažovateľ javil známky požitia omamných a psychotropných látok. Následne bol vyzvaný, aby sa podrobil lekárskemu vyšetreniu odberom krvi a iného biologického materiálu s čím súhlasil a vyšetreniu sa podrobil.

34. Kasačný súd uvádza, že na základe Správy o výsledku objasňovania priestupku/záznam o skutku na úseku cestnej dopravy č. ORPZ-TN-OPP3-471/2021-P zo dňa 06.04.2021 bola vec podľa § 60 ods. 3 písm. d/ zákona o priestupkoch predložená ako podnet na začatie konania o priestupku. K správe boli priložené: výstup z tlačiarne elektronického merača alkoholu ev. č. AREF-004, úradný záznam policajta zo dňa 06.04.2021, lekárska správa o výsledku laboratórneho vyšetrenia krvi alebo iného biologického materiálu/žiadanka pre akútne toxikologické vyšetrenie č. vyšetrenia : LC: 202104060224C.

35. Ako je ďalej zrejmé vo Fakultnej nemocnici Trenčín za prítomnosti službukonajúcej lekárky W.. W. L., lekárky v odbore psychiater, bol sťažovateľovi odobratý biologický materiál 2x10 ml moč o 7:50 hod. a 2x5 ml krv o 7:55 hod (Protokol o lekárskom vyšetrení ku skúške na návykovú látku v krvi a moči zo dňa 06.04.2021). V predmetnom protokole je uvedené, že vyšetrenie sa vykonalo na príkaz bezpečnostných orgánov, pričom vyšetrovaný nejavil príznaky požitia návykovej látky. Vyšetrením toxikologicky významných látok bol zistený Oddelením klinickej biochémie, hematológie a mikrobiológie FN Trenčín, pracoviskom klinickej biochémie, pozitívny nález opiátov. V predmetnej správe je uvedené, že pozitívnu reakciu na opiáty môžu dávať nasledujúce látky: acetylmorphine, codeine, diacetylmorphine, ethylmorphine, hydromorphone, levorphanol, morphine, oxycodone, hydrocodone, pholcoidine, oxymorphone, thebaine a procaie. V správe bolo ďalej uvedené, že sťažovateľ opakovane udával, že nemal žiadne psychoaktívne látky, neužil vôbec žiadne lieky, cca pred 7-9 hodinami počas nočnej služby jedol makový koláč.

36. Následne Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru Trenčín požiadalo Súdnolekárske pracovisko, ÚDZS- pobočka Martin o vypracovanie odborného vyjadrenia žiadosťou č. ORPZ-TN-OPP3-471/ TN-2021-P zo dňa 27.04.2021. Z výsledkov toxikologicko-chemickej analýzy č. 241/2021 zo dňa 22.09.2021 vykonanej Súdnolekárskym a patologicko-anatomickým pracoviskom Martin v dňoch 30.04.-22.09.2021 metódou GC-MS (plynová chromatografia v kombinácii s hmotnostnou spektometriou) a imunochromatografiou vyplynuli nasledovné výsledky: z analýzy moču - preukázalo prítomnosť ópiodov (morfín) v stopovom množstve; z analýzy krvi - vyšetrenie krvi na prítomnosť látok zo skupiny ópiodov preukázalo prítomnosť morfínu v koncentrácii 0,059 µg/ml.

37. Kasačný súd upriamuje pozornosť na znalecký posudok (prvostupňový správny orgán rozhodol o ustanovení znalca rozhodnutím č. p. ORPZ-ZN-ODI-490/20201-P zo dňa 26.04.2022) W.. J. Š., B.. zo dňa 09.08.2022 č. 42/2022 vo veci posúdenia ovplyvnenia psychoaktívnymi látkami (morfín) u sťažovateľa (vodiča) kde znalec uviedol, že morfium je účinné v koncentrácii od 20-40 ng/ml a vyššie. Koncentrácia 59 ng/ml bola nad hladinou terapeutickej dávky podávanej injekčným morfiom pacientom v nemocnici. K otázke 2. znalec uviedol, že v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a jeho príloh je morfín zaradený do II. skupiny psychotropných látok, pre ktoré platí tzv. nulová tolerancia. K otázke 3. znalec uviedol, že v Slovenskej republike neexistujú tabuľky na porovnávanie stupňa ovplyvnenia cudzorodou látkou a porovnanie týchto látok s ekvivalentným množstvom alkoholu v krvi (nulová tolerancia), teda nemožno zatiaľ hodnotiť podobne, ako je to u alkoholu (ťažký, ľahký, stredný stupeň opitosti).

Súčasne neexistuje zákonne uvádzaná hraničná hodnota stupňa ovplyvnenia. Existuje tzv. cut off hodnota, ktorá je podľa zákonov platných v Českej republike pre morfium

10 ng/ml. Teda koncentrácia nad cut off hodnotu je už pozitívna a významná z analytického hľadiska. Z tohto faktu vyplýva, že v čase odberu sa v krvi žalobcu nachádzala analyticky významná koncentrácia morfínu. Čo sa týka hodnotenia, možností negatívneho ovplyvnenia schopnosti riadiť motorové vozidlo za podmienky, že koncentrácia aktívneho opiátu v krvi presahuje cutt off hodnotu, môže sa znalec vyjadriť, pokiaľ má k dispozícii popis duševného stavu, konania a správania sa osoby v dobe kontroly vodiča. V danom prípade, podľa príslušných zákonov v Českej republike sa uvádza hodnota vylučujúca spôsobilosť vodiča hraničná koncentrácia 200ng/ml. K otázke 4. znalec uviedol, že mak, z ktorého sa pripravujú v priemyselnom rozsahu koláče nepatrí medzi variety produkujúce ópium, resp. nedokážu vytvoriť také veľké množstvo a takého kvalitného aktívneho morfínu, ako sú variety cielene pestované na výrobu ópia. Koncentrácia 59 ng/ml stanovená v toxikologickom laboratóriu sa pohybovala nad koncentráciou terapeuticky významného množstva podávaného injekčného morfinu (20-40 ng/ml) pacientom s ochoreniami vyvolávajúcimi silnú bolesť.

V danom prípade nie je pravdepodobné, že by zjedením 400-500 g makového koláča z Billy dosiahol koncentráciu látky (morfia) nad terapeutickou účinnou koncentráciou morfia podávaného v rámci lekárskej indikácie. 38. Kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ si zabezpečil tiež odborné stanovisko lekárky W.. M. L., B.., psychiatra z psychiatrickej ambulancie s miestom prevádzky: Slovanská 1238/69, 326 00 Plzeň, ktorá na otázku právneho zástupcu sťažovateľa, zaslanú formou e mailu v znení: či prítomnosť morfínu v koncentrácií 0,059 µg/ml, by mohla byť spôsobená zjedením 400-500g makového koláča, odpovedala, že „Teoreticky to možné je, hladina to není vysoká, klidně to po snězení koláče být může. Definitivně odlišit to lze vyšetřením vzorku plynovou chromatografií, kde by byly nalezeny i jiné látky, které jsou pouze v máku“. Sťažovateľ kasačnému súdu dôvodil tým, že lekár W.. M. L. je spoluautorom klinickej štúdie s názvom: „Detekce opiátů v moči po jednorázovém požití máku setého v kuchyňské úpravě“, a teda v tejto otázke je odborníkom s náležitými skúsenosťami.

Sťažovateľ dal do pozornosti, že na to, aby mohlo byť rozlíšené, či ide o morfín z maku je nutné preukázať prítomnosť aj iných opiátov predovšetkým thebainu. Plynová chromatografia sa však musí vykonať veľmi skoro po užití maku, keďže thebain má veľmi krátky biologický polčas rozpadu, rádovo v hodinách (klinická štúdia „Detekce opiátů v moči po jednorázovém požití máku setého v kuchyňské úpravě“, autori: Racková S., Racek J., Janů L., Klin. Biochem.

Metab., 28 (49), 2020, No. 2, str. 44). 39. V uvedenej právnej veci je podľa názoru kasačného súdu nesporné, že sťažovateľ svojim konaním porušil povinnosť ustanovenú v § 4 ods. 2 písm. d/ zákona o cestnej premávke a dopustil sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. f/ zákona o priestupkoch. Správa o objasňovaní priestupku, úradný záznam zo dňa 06.04.2021, výsledky orientačno-toxikologickej analýzy zo dňa 06.04.2021 a výsledky toxikologicko- chemickej analýzy č. 218/2021 preukazujú, že sťažovateľ viedol dňa 06.04.2021 v čase o 6:48 hod. osobné motorové vozidlo VW Passat, evidenčné číslo Q. po ceste 1/64150 metrov pred tabuľou obce Trenčín, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ Trenčín, pod vplyvom návykovej látky, konkrétne morfínu v takom čase po požití návykovej látky, keď sa návyková látka nachádzala v jeho organizme.

40. Podľa názoru kasačného súdu tvrdenie sťažovateľa, že morfín v danej koncentrácii sa dostal do jeho tela požitím 400-500g makového koláča je účelové v snahe vyhnúť sa sankcii. Otázka, či je možné, aby sa množstvo morfínu detekovaného v krvi sťažovateľa dostalo do jeho organizmu v hodnotách 0,059 µg/ml požitím 400-500g makového koláča zjedeného cca 7-9 hodín pred vykonaným odberom bola zodpovedaná W.. J. Š., B.., znalcom, ktorý bol ustanovený prvostupňovým správnym orgánom na zodpovedanie tejto otázky a vypracovaním znaleckého posudku, ktorý tvrdenie sťažovateľa považuje za nepravdepodobné.

Klinická štúdia W.. M. L., B.., ktorú predložil sťažovateľ sa zaoberá detekciou opiátov v moči po jednorazovom požití maku siateho v kuchynskej úprave. W.. M. L., B.. v danom prípade odporučila vykonať vyšetrenie vzorky plynovou chromatografiou, ktorá by preukázala aj iné látky nachádzajúce sa v maku.

41. V danom prípade kasačný súd poukazuje na to, že vzorka krvi bola preskúmaná metódou plynovej chromatografie v kombinácii s hmotnostnou spektometriou. Táto jednoznačne preukázala prítomnosť morfínu v krvi sťažovateľa, pričom ako bolo uvedené znalec W.. J. Š., B.., vzhľadom k výsledku vyšetrenia vylúčil možnosť, že by sa hodnota morfínu v koncentrácii 0,059 µg/ml dostala do krvi sťažovateľa zjedením makového koláča.

Klinická štúdia W.. M. L., B.. sa zaoberala prítomnosťou opiátov v moči, pričom v prípade sťažovateľa sa morfín nachádzal aj v krvi. V tejto súvislosti kasačný súd ešte poukazuje na skutočnosť, že podľa toxikologicko chemickej analýzy vykonanej metódou plynovej chromatografie na vzorke moči, detekuje prítomnosť morfínu v stopovom množstve, avšak v prípade analýzy krvi kde je preukázaný prítomnosť morfínu v koncentrácii 0,059 µg/ml nie je uvedené, že by sa jednalo len o stopové množstvo.

42. Znalecký posudok hodnoverným spôsobom vyvrátil tvrdenie sťažovateľa, že morfín sa do jeho tela dostal zjedením makového koláča. Znalecký posudok uviedol, že „koncentrácia 0,059 µg/ml stanovená v toxikologickom laboratóriu sa pohybovala nad koncentráciou terapeuticky významného množstva podávaného injekčného morfínu (20-40 ng/ml) pacientom s ochoreniami vyvolávajúcimi silnú bolesť. Klinická štúdia predložená sťažovateľom bola vykonaná len orientačnou imunochemickou metódou, ktorá je schopná detekovať len opiáty v moči. Predmetná štúdia taktiež uvádza, že imunochemické stanovenie nerozlišuje jednotlivé opiáty (morfín, kodeín, thebain, papaverin), a preto je k odlíšeniu toxikomanov užívajúcich morfín použiť špecifickú metódu, pričom obvykle sa používa plynová alebo kvapalinová chromatografia v spojení s hmotnostnou spektometriou. Uvedená špecifická metóda bola použitá i pri vykonaní toxikologicko-chemickej analýzy č. 218/2021.

43. Kasačný súd uvádza na základe vyššie uvedeného a po zhodnotení dôkazov, že je vylúčené, aby sa morfín dostal do tela sťažovateľa požitím makového koláča, čo je zrejmé zo znaleckého posudku znalca W.. J. Š., B.. Jeho závery nemôže spochybniť klinická štúdia

W.. M. L., B.. navyše z cudzieho štátu. Je teda nespochybniteľné, že sťažovateľ pred jazdou osobným motorovým vozidlom požil návykovú látku, ktorá sa v čase jazdy nachádzala v jeho organizme. Požitie takejto látky pred jazdou motorovým vozidlom je potrebné považovať za priamy úmysel sťažovateľa porušiť predpisy o cestnej premávke a tým je tak naplnená subjektívna stránka priestupku.

44. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho výrok, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, pričom medzi výrokom a odôvodnením

je logická zhoda. Kasačný súd dospel k záveru, že právne závery vyslovené v obidvoch rozhodnutiach, boli tak prvostupňovým ako aj druhostupňovým orgánom verejnej správy riadne odôvodnené, pričom nedošlo k odklonu od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou a výkladom právnych noriem obsiahnutých v ich odôvodneniach.

45. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach už opakovane vyslovil názor, že každé odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu, a to v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemerný adresát musí mať možnosť z predloženého odôvodnenia pochopiť správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k záveru obsiahnutom vo výrokovej časti. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 10Sžo/3/ 2012). 46.

Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29.05.1997, Recueil III/1997).

47. Správny súd v rozhodnutí nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05, I ÚS 141/09-12).

Na ústavnosť odôvodnenia nie je potrebné, aby sa v ňom uvádzali odpovede na všetky, a to aj nepodstatné a pre vec bezvýznamné okolnosti alebo návrhy účastníka konania, aj keď účastník konania ich vníma ako relevantné (uznesenie ÚS SR č.k. IV. ÚS 150/03-41 zo dňa 27.08.2003).

48. Kasačný súd konštatuje, že správny súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal všetkými relevantnými námietkami, preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodnil, pričom neponechal otvorenú žiadnu spornú otázku, ktorej riešenie by bolo relevantné pre posúdenie prejednávanej veci. Kasačný súd preto v nadväznosti na uvedené konštatuje, že námietky sťažovateľa obsiahnuté v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu, ani rozhodnutí správnych orgánov a preto tieto vyhodnotil ako nedôvodné.

Vzhľadom na vyššie uvedené tak kasačnú sťažnosť zamieta ako nedôvodnú podľa § 461 SSP. 49. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý nemal v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a contrario SSP). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a v súvislosti s kasačným konaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP).

50. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 15. augusta 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 1Stk/11/2024 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik