1Stk/1/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Fond na podporu umenia, so sídlom Cukrová 14, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 42418933, právne zastúpeného: PETKOV & Co s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50430742, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00151742, za účasti: Úrad vládneho auditu, so sídlom T. G. Masaryka 10, 960 01 Zvolen, IČO: 50086821, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/ 007493/2020-243/1105 zo dňa 13. februára 2020 a Správy z vládneho auditu Úradu vládneho auditu č. 19100009-P-04 zo dňa 12. apríla 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/67/2020 zo dňa 17. marca 2022 a doplňujúcemu rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/67/2020 zo dňa 26. mája 2022, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/67/2020 zo dňa 17. marca 2022 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie Správnemu súdu v Banskej Bystrici. II. Kasačná sťažnosť v časti smerujúcej proti doplňujúcemu rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/67/2020 zo dňa 26. mája 2022 sa zamieta. III. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania vzťahujúceho sa k preskúmaniu doplňujúceho rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/67/2020 zo dňa 26. mája 2022 nepriznáva.

1. Úrad vládneho auditu (ďalej aj „prvostupňový orgán“) vykonal u žalobcu vládny audit s cieľom overiť a hodnotiť hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť pri hospodárení s verejnými financiami, overiť zúčtovanie finančných vzťahov so štátnym rozpočtom a overiť a hodnotiť ďalšie skutočnosti, ak tak ustanovuje osobitný predpis, a to vo vzťahu k finančným prostriedkom poskytnutých žalobcom prijímateľom v roku 2017.

2. Na podklade správy z vládneho auditu začal prvostupňový orgán správne konanie vo veci: a) porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o rozpočtových pravidlách“ alebo aj „ZoRPVS“) a b) vo veci správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o finančnej kontrole“ alebo aj „ZoFK“).

4. Vo vzťahu ku skutku uvedenému v bode I. výroku konštatoval prvostupňový orgán porušenie finančnej disciplíny žalobcom podľa § 31 ods. 1 písm. b) ZoRPVS, pretože žalobca na podporu projektu „45. spišské folklórne slávnosti“ poskytol Spišskému osvetovému stredisku v Spišskej Novej Vsi (ďalej aj „prijímateľ“) na základe Zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov č. 17-431-01591 zo dňa 10.05.2017 verejné prostriedky vo výške 15400,- eur napriek tomu, že žiadosť prijímateľa zo dňa 14.12.2016 nebola v súlade so Zásadami poskytovania finančných prostriedkov z Fondu na podporu umenia VP SPU č. 12/ 2015 zo dňa 01.03.2017 (ďalej aj „zásady“). Nesúlad so zásadami vyplýval z časti 5. rozpočtu projektu, ktorý v bode 5.1 (kalkulácia nákladov) obsahoval výdavok „výroba upomienkových darčekov, výroba fotografií na výstavu Obce Spiša v minulosti“ (ďalej aj „sporná položka“), ktorý nebol v súlade s čl. 6 bod 6 písm. s) zásad, preto mal žalobca žiadosť prijímateľa podľa § 20 ods. 10 zákona č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia (ďalej aj „zákon o Fonde

5. U skutkov konkrétne vymedzených v bodoch III. až V. výroku prvostupňový orgán konštatoval, že žalobca porušil § 5 ods. 1 písm. c) ZoFK, podľa ktorého orgán verejnej správy je povinný vytvoriť, zachovávať a rozvíjať finančné riadenie, v rámci ktorého zabezpečuje overovanie splnenia podmienok na poskytovanie a používanie verejných financií, čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) ZoFK, a to nesplnenie povinností uvedených v § 5. U skutkov vymedzených v bodoch VI. až XIII. výroku prvostupňový orgán konštatoval porušenie § 5 ods. 1 písm. a) ZoFK, podľa ktorého orgán verejnej správy je povinný vytvoriť, zachovávať a rozvíjať finančné riadenie, v rámci ktorého zabezpečuje riadenie rizika a finančnú kontrolu tak, aby sa pri plnení zámerov a cieľov orgánu verejnej správy predchádzalo porušovaniu tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie, osobitných predpisov alebo medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú finančné prostriedky zo zahraničia, čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu

finančných prostriedkov použitých v rozpore s účelom zmluvy; nedostatočne overil vyúčtovanie konkrétne uvedených projektov; nevyzval prijímateľa na zaplatenie penále vo výške 0,01 % zo sumy neoprávnene zadržaných finančných prostriedkov; nevykonal administratívnu finančnú kontrolu osobami uvedenými v § 7 ods. 2 ZoFK; nevypracoval z administratívnej kontroly napriek identifikovanému nedostatku návrh správy).

Prvostupňový orgán pri úvahách o výške pokuty prihliadol aj na zdroje príjmov žalobcu a výsledok jeho hospodárenia za rok 2018 a konštatoval, že výška uloženej sankcie nie je spôsobilá zasiahnuť do jeho majetkových pomerov v takom rozsahu, aby narušila jeho činnosť. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že u žalobcu ide o prvé zistené porušenie § 5 ods. 1 písm. a) a písm. c) ZoFK. 7. Žalovaný na odvolanie žalobcu potvrdil prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím č. MF/

II. Konanie pred správnym súdom

10. Proti správe z vládneho auditu a rozhodnutiu žalovaného v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím podal žalobca správnu žalobu vo veciach správneho trestania na Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“). Domáhal sa upustenia od uloženia pokuty vo výške 20000,- eur za správne delikty podľa § 28 ods. 4 ZoFK, ktoré boli skutkovo vymedzené v bodoch III. - XIII. výroku prvostupňového rozhodnutia, vo zvyšku žiadal rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie zrušiť. Žiadal, aby správny súd zrušil aj Správu z vládneho auditu v časti 4 - zistené nedostatky - nedostatok pod poradovým č. 1. a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 11. Žalobca namietal, že správne orgány nesprávne vymedzili podstatu skutku opísaného v bode I. výroku prvostupňového rozhodnutia. Zdôraznil, že z jeho strany nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty § 31 ods. 1 písm. b) ZoRPVS. Skutočné konanie žalobcu spočívalo v inom skutku, ktorý správne orgány vo svojich rozhodnutiach nevymedzili. Žalobca tvrdil, že mu nevznikla odvodová povinnosť v rozsahu 15400,- eur, pretože s porušením finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. m) ZoRPVS nie je vznik odvodovej povinnosti spojený. Pre prípad, že by súd neuznal vyššie uvedenú žalobnú argumentáciu za dôvodnú a dospel by k záveru, že žalobca konaním vymedzeným v bode I. výroku prvostupňového rozhodnutia naplnil skutkovú podstatu porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) ZoRPV, žalobca namietal, že orgány verejnej správy dospeli k nesprávnemu právnemu záveru ohľadom rozsahu odvodovej povinnosti žalobcu, ktorá mala byť len vo výške spornej položky. 12. Žalobca ďalej namietal, že pri ukladaní pokuty za správne delikty podľa § 28 ods. 4 písm. a) ZoFK za skutky vymedzené v bodoch III. - XIII. výroku prvostupňového rozhodnutia správne orgány nedôsledne dbali na zistenia v rámci vládneho auditu a vychádzali výlučne z toho, že porušenia zákona zo strany žalobcu sú závažné. Dostatočne, resp. vôbec sa nevysporiadali s následkami porušení zákona zo strany žalobcu, teda, či nejaké následky nastali a aký bol ich skutočný negatívny dopad.

15. Krajský súd v zhode so skutkovými závermi správnych orgánov zistil, že rozpočet projektu v bode 5.1 - kalkulácia nákladov obsahuje položku „výroba upomienkových darčekov, výroba fotografií na výstavu obce Spiša v minulosti“, rozpočtovanú vo výške 1300,- eur so žiadanou dotáciou vo výške 1000,- eur. Zo Zásad poskytovania finančných prostriedkov z Fondu na podporu umenia č. VP FPU č. 12/2015 v znení z 11.11.2016 (ďalej aj „zásady“) vyplýva, že výdavky bez priameho vzťahu k realizácii projektu, najmä darčekové predmety, finančné ceny, suveníry a pod. nebudú akceptované ako oprávnené výdavky.

Podľa krajského súdu poskytovateľ dotácie (žalobca) môže ustanovené podmienky podrobnejšie určiť, prípadne určiť ďalšie podmienky, tak ako tomu bolo v danej veci prijatím zásad. Krajský súd tiež poukázal na

eur. Krajský súd mal za preukázané, že žalobca nakúpil „prezenty na 45. Spišské folklórne slávnosti na Spišskom Salaši-Spišské Podhradie“ v počte 45 ks za 675,- eur. 17. Podľa názoru krajského súdu sa žalobca mýli v tvrdení, že porušenia finančnej disciplíny v zmysle § 32 ods. 1 písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách sa dopustil len v rozsahu tejto „spornej položky“. Ak mala byť žiadosť, ktorá nebola v súlade so zásadami v zmysle § 20 ods. 10 ZoFPU, vyradená z rozhodovacieho procesu, sú na jej základe poskytnuté finančné prostriedky poskytnuté nad rámec oprávnenia v celom rozsahu, teda vo výške 15400 eur, pretože na jej základe nemali byť žiadateľovi poskytnuté žiadne finančné prostriedky.

dotáciu vo výške 15400,- eur napriek tomu, že jeho žiadosť o poskytnutie finančných prostriedkov nebola v súlade so zásadami, tak túto dotáciu v celom rozsahu poskytol nad rámec oprávnenia, pretože jeho žiadosť mal vyradiť z rozhodovacieho procesu, a teda nerozhodnúť

18. Oporu v platnej právnej úprave nemala podľa krajského súdu ani argumentácia žalobcu, že tým, že si pri posudzovaní žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na uvedený projekt „nevšimol“ nesprávne vecné vymedzenie jednej rozpočtovej položky, mohlo dôjsť nanajvýš k porušeniu finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. m) a nie podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách.

19. Na základe gramatického a logického výkladu ZoFPU dospel krajský súd k záveru, že „poskytovanie“ a „poskytnutie“ verejných prostriedkov nie je možné vzájomne oddeliť a že „poskytnutie“ verejných prostriedkov je výsledkom celého procesu, ktorý faktickému poskytnutiu verejných prostriedkov predchádza. Krajský súd dôvodil, že proces rozhodovania o poskytnutí verejných prostriedkov, ich poskytnutie, finančné vyúčtovanie aj prípadné vrátenie nevyčerpaných prostriedkov má zodpovedať všetkým relevantným zákonným pravidlám a postupom pre ich poskytovanie a v prípade, že postup alebo podmienky pre ich poskytovanie neboli dodržané, musia byť do štátneho rozpočtu vrátené.

žiadateľa. 20. Pre úplnosť krajský súd uviedol, že aj v prípade, že by bolo skutkové zistenie podľa bodu I. výroku prvostupňového rozhodnutia kvalifikované ako porušenie finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 písm. m) ZoRPVS, nemalo by to v konečnom dôsledku žiadny vplyv na uloženie povinnosti odvodu verejných prostriedkov čerpaných nad rámec oprávnenia do štátneho rozpočtu v zmysle § 31 ods. 4 ZoRPVS. Z § 31 ods. 7 ZoRPVS totiž vyplýva, že ak sa verejné prostriedky poskytli za podmienok, ktorých nesplnenie je spojené s povinnosťou ich vrátenia, ako tomu bolo v danej veci, podľa odseku 1 písm. a) až n), pri porušení týchto podmienok sa uplatní rovnaký postup vrátane sankcie ako pri porušení finančnej disciplíny podľa § 1 písm. b). To znamená, že ani v prípade zmeny právnej kvalifikácie konania podľa § 31 ods. 1 písm. m) ZoRPVS by sa žalobca nevyhol povinnosti odvodu verejných prostriedkov vo výške porušenia finančnej disciplíny a povinnosti zaplatiť penále podľa § 31 ods. 4

21. Krajský súd si neosvojil ani názor žalobcu, že postup žalovaného bol rozporný s účelom ZoFP a poslaním žalobcu, ktorým je poskytovať peňažné prostriedky na dosahovanie spoločensky prospešných cieľov v oblasti kultúry, a preto je ústavne neudržateľný.

zákonom. 22. Pokiaľ žalobca argumentoval neprípustne formalistickým výkladom ZoRPVS, keď orgány verejnej správy žalobcovi uložili odvodovú povinnosť pre skutok I. výroku prvostupňového rozhodnutia vo výške 15400,- eur dôvodiac, že povinnosť odvodu mali uplatniť len vo vzťahu k jednej rozpočtovej položke, ktorá bola v rozpore s internými predpismi žalobcu, krajský súd túto argumentáciu posúdil ako rozpornú s platnou právnou úpravou a zisteným skutkovým stavom veci.

Krajský súd akcentoval, že žiadosť sa posudzuje ako celok vrátane jej príloh, teda aj predloženého rozpočtu projektu, u ktorého bolo zistené, že nie je v súlade so zásadami. Je preto právne bezvýznamné, či išlo o jednu alebo viac rozpočtových položiek, ktoré neboli v súlade so zásadami, pretože zo ZoFPU nevyplýva možnosť posudzovať žiadosť a jej prílohy osobitne.

Vo vzťahu k zisteným nedostatkom, ktoré boli predmetom preskúmavaných rozhodnutí, bola konštatovaná ich vysoká závažnosť, a preto nemohlo obstáť tvrdenie žalobcu, že žalovaný a prvostupňový orgán nezohľadnili, že nedostatok pod poradovým č. 3 a 4 je nesystémový a strednej závažnosti a nedostatok pod poradovým č. 6 je síce systémový, avšak nízkej závažnosti, pretože tieto vládnym auditom zistené nedostatky neboli premietnuté do obsahu prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného. Preskúmavané rozhodnutia preto podľa krajského súdu vychádzali zo správnych skutkových zistení o závažnosti zistených nedostatkov, ktoré mali oporu v správe z vládneho auditu.

Hoci ich výslovne nepomenovali, zo všetkých okolností jednotlivých skutkov (III. - XIII.) vyplýva, že vyhodnotili povahu, závažnosť, čas trvania aj následky porušenia zákonných povinností zo strany žalobcu tak, ako to bolo uvedené na str. 24 prvostupňového rozhodnutia a na strane 19 a 20 rozhodnutia žalovaného. Z hľadiska povahy zistených porušení zákona konštatovali, že išlo o systémové nedostatky týkajúce sa hospodárenia s verejnými financiami. Závažnosť zistených porušení spočívala v tom, že finančné riadenie žalobcu nebolo na dostatočnej úrovni napriek tomu, že žalobca je subjektom, ktorému bolo zverené hospodárenie s verejnými prostriedkami. Čas trvania porušenia zákona bol vymedzený samotnými zisteniami z finančnej kontroly, či už išlo o oneskorené doručenie návrhu zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov alebo o zmeškanie lehôt pre prijatie návrhu na poskytnutie finančných prostriedkov alebo o neskoré finančné vyúčtovanie a vecné vysporiadanie projektu, či neuplatnenie sankcií pre nesplnenie zmluvných povinností. Z týchto konkrétnych skutkových okolností týkajúcich sa jednotlivých porušení zákona vyplýva, aký bol čas trvania porušovania zákona. Správny súd k tomu naviac

preventívny a represívny účinok, zaoberal sa aj majetkovými pomermi žalobcu a v dostatočnom rozsahu svoju úvahu odôvodnil. Žalovaný sa vyjadril aj k požiadavke žalobcu na upustenie od potrestania, ktorú odôvodnil tým, že prijal potrebné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a na ich neopakovanie pro futuro tak, že na tieto skutočnosti nemožno prihliadať, pretože ide o zákonnú povinnosť žalobcu. Keď nezistil dôvod na upustenie od potrestania, zvážil všetky skutkové okolnosti vytknutých nedostatkov a dospel k záveru, že zodpovedajúce je uložiť žalobcovi pokutu z možného rozpätia až do 100000,- eur vo výške 20000,- eur, ktorá splní svoj preventívny aj represívny účel a nezasiahne neprimerane do majetkových pomerov žalobcu.

26. Krajský súd zhrnul, že orgány verejnej správy dospeli k správnym a náležite odôvodneným právnym záverom, ktoré sa prejavili v uložení povinnosti žalobcovi odviesť do štátneho rozpočtu finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny vo výške 16088,95 Eur v súvislosti so skutkovými zisteniami vymedzenými v bodoch I. a II. výroku prvostupňového rozhodnutia a za skutkové zistenia vymedzené v bodoch III. - XIII. výroku prvostupňového rozhodnutia bola žalobcovi uložená pokuta v medziach vymedzených ustanovením § 28 ods. 4 ZOFK po zohľadnení povahy, závažnosti, času trvania a následkov porušenia povinností, pričom správna úvaha orgánov verejnej správy ohľadom uloženia pokuty i určenia jej výšky bola odôvodnená jasným, vecným, zrozumiteľným a dostatočným

28. Krajský súd ďalej uviedol, že pokuta, ktorá bola žalobcovi uložená, je výsledkom správneho trestania za porušenie povinností, ktoré mal žalobca povinnosť plniť a ktoré sú podľa § 28 ods. 4 písm. a) ZoFK správnymi deliktmi, za ktoré je možné uložiť pokutu až do výšky 100000,- eur. Pokuta za správny delikt plní jednak preventívnu a jednak represívnu

Upustenie od potrestania je v zásade prostriedkom výchovného charakteru, pri ktorom sa okrem závažnosti deliktu berú do úvahy aj spôsobené následky, priznanie páchateľa, oľutovanie svojho konania ako aj prípadná účinná snaha po náprave spôsobenej ujmy alebo škody.

konaní. Preto návrhu žalobcu na uplatnenie sankčnej moderácie v zmysle § 198 ods. 1 písm. b) SSP nemohol vyhovieť. Pre úplnosť krajský súd dodal, že argumentácia, ktorú žalobca v návrhu na upustenie od potrestania uplatnil, svojim obsahom smerovala skôr voči zníženiu pokuty, teda voči dôvodom uvedeným v § 198 ods. 1 písm. a) SSP, avšak v ňom uvedený druh sankčnej moderácie, teda možnosť zmeny výšky sankcie žalobca neuplatnil a správny súd bol jeho návrhom viazaný.

30. V odôvodnení doplňujúceho rozsudku krajský súd uviedol, že žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti správy z vládneho auditu, jej zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 3 písm. b/ SSP v časti zisteného nedostatku pod poradovým číslom 1, ktorý bol obsiahnutý v jej 4. časti - „zistené nedostatky“ z totožných dôvodov, pre ktoré namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia. Žalobcovu argumentáciu, že správa z vládneho auditu je skôr vydaným opatrením v zmysle § 27 ods. 1 SSP samostatne preskúmateľným v správnom súdnictve však považoval krajský súd za nesprávnu.

Možnosť prieskumu zákonnosti skôr vydaného rozhodnutia alebo opatrenia má zabrániť vzniku takej procesnej situácie, pri ktorej by správny súd ako nezákonné zrušil rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy vydané v administratívnom konaní vo veci samej, hoci sa tento orgán nemohol odkloniť pri riešení rozhodnej otázky od jej posúdenia skôr vydaným rozhodnutím

Keďže správa z vládneho auditu nebola záväzným podkladom pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia, jedna zo zákonom stanovených podmienok na postup podľa § 27 ods. 1 SSP nebola splnená. Krajský súd v tomto kontexte podotkol, že vládny audit má povahu kontrolnej činnosti a po jej skončení nasleduje správne konanie. Až prípadné rozhodnutie príslušného

III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní

32. Proti napadnutému rozsudku a doplňujúcemu rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť. Kasačnú sťažnosť proti napadnutému rozsudku podal z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP (porušenie práva na spravodlivý proces), § 440 ods. 1 písm. g) SSP (nesprávne právne posúdenie veci) a § 440 ods. 1 písm. h) SSP (odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu). Kasačnú sťažnosť proti doplňujúcemu rozsudku odôvodnil okrem vyššie uvedených dôvodov aj dôvodom podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP (nezákonné odmietnutie podania). Sťažovateľ navrhol zrušiť napadnutý rozsudok ako aj doplňujúci rozsudok a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 33. Nezákonnosť napadnutého rozsudku odôvodňoval sťažovateľ nasledovnými skutkovými a právnymi argumentami: K skutku I. výroku prvostupňového rozhodnutia - krajský súd sa stotožnil s nesprávnymi závermi správnych orgánov o podstate skutku I. výroku prvostupňového rozhodnutia, t. j. že došlo k naplneniu skutkovej podstaty § 31 ods. 1 písm. b) ZoRPVS (poskytnutie prostriedkov nad rámec oprávnenia); - podstatou skutku bolo, že sťažovateľ poskytol žiadateľovi finančné prostriedky na základe vadnej žiadosti žiadateľa, ktorú mal sťažovateľ povinnosť vyradiť. Na základe žiadosti však sťažovateľ žiadne finančné prostriedky žiadateľovi neposkytol, tieto poskytol až na základe zmluvy (§ 22 ods. 1 ZoFPU účinného k 31.12.2016); - sťažovateľ pri posudzovaní žiadosti pochybil v tom, že si jednu vadu (nesprávne vecné vymedzenie jednej rozpočtovej položky) inak riadnej žiadosti nevšimol, a žiadosť „posunul“

K poskytnutiu verejných prostriedkov dochádza až v tomto okamihu a v posudzovanom prípade týmto okamihom nebolo nevyradenie žiadosti v zmysle § 20 ods. 10 ZoFPU; - v nadväznosti na to sťažovateľovi nevznikla ani odvodová povinnosť v rozsahu 15400,- eur, keďže vznik odvodovej povinnosti nie je s porušením finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. m) ZoRP spojený;

Z rozhodnutí správnych orgánov však nie je zrejmé (i) ako správne orgány (a či vôbec) brali do úvahy čas trvania porušovania zákona zo strany sťažovateľa, (ii) či správne orgány zisťovali (skúmali) následky porušení povinností sťažovateľom, aké následky zistili a ako tieto zohľadnili pri stanovení výšky pokuty a (iii) ako správne orgány zohľadnili odstránenie negatívnych následkov zo strany sťažovateľa a prijatie opatrení na zabránenie vzniku protiprávneho stavu zo strany sťažovateľa pro futuro. Podľa sťažovateľa ide o významnú skutočnosť, ktorá výrazne zmierňuje následky protiprávneho konania a tiež riziko opakovania vzniku protiprávneho stavu, a preto by sa mala premietnuť aj pri určovaní výšky sankcie; - v odôvodnení svojich rozhodnutí sa správne orgány obmedzili len na vágne a nepreskúmateľné hodnotiace závery, z ktorých nie je možné na základe konkrétnych okolností posudzovaného prípadu preskúmať, prečo výška pokuty je práve 20000,- eur; - krajský súd sa snažil sám (nad rozsah svojej právomoci) v rámci odôvodnenia napadnutého

Toto však výslovne krajský súd neurobil s poukazom na skutočnosť, že sťažovateľ to v správnej žalobe výslovne nenavrhol, čím porušil právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces; - krajský súd porušil právo sťažovateľa na spravodlivý proces aj tým, že tvrdil, že sťažovateľ neuviedol žiadnu konkrétnu skutočnosť, z ktorej by bolo možné vyvodiť, že účel správneho trestania bol dosiahnutý prejednaním veci v administratívnom konaní a ani o nej nepredložil žiadny dôkaz.

V bode 60. správnej žaloby tiež sťažovateľ uviedol, že sa opakovane v rámci správneho konania dovolával, aby správne orgány upustili od potrestania, nakoľko berúc zreteľ na povahu, závažnosť, čas trvania a následky protiprávneho konania sťažovateľa, ako aj s ohľadom na veľmi rýchle prijatie účinných opatrení na odstránenie následkov a prijatie opatrení na zamedzenie opakovania vzniknutého protiprávneho stavu do budúcna a ako aj na doterajšie konanie sťažovateľa (dosiaľ nebol nikdy sankcionovaný v zmysle § 28 ods. 4 ZoFK), samotné prejednanie veci správnymi orgánmi splnilo účel správneho trestania.

Nezákonným odmietnutím žaloby odňal krajský súd sťažovateľovi prístup k súdu; - správa z vládneho auditu bola v konaní o jeho správnej žalobe preskúmateľná, ide o podkladové opatrenie, keďže zo zistení uvedených v správe sa auditujúci orgán (prvostupňový orgán) ani žalovaný (odvolací orgán) nemohli odkloniť.

V následnom správnom konaní o porušení finančnej disciplíny či v konaní o uložení pokuty podľa ZoFK správny orgán už len po právnej stránke rozhoduje o nedostatkoch zistených vládnym auditom. Zákon auditujúcemu orgánu nedovoľuje odkloniť sa od svojich vlastných zistení získaných v rámci vládneho auditu (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR); - ak by sťažovateľ svojou správnou žalobou napadol iba meritórne rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu (bez toho, aby žalobou napadol aj správu z vládneho auditu), tak aj po prípadnom zrušení rozhodnutí správnych orgánov, by tieto - viazané skutočnosťami zistenými vládnym auditom (§ 10 ods. 2 písm. k/ ZoFK) museli rozhodnúť rovnako. 35. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v podstate zotrval na svojej doterajšej argumentácii a kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť.

37. Vo vzťahu k odôvodneniu výšky pokuty za skutky III. až XIII. uviedol, že každé jedno porušenie, za ktoré bola sťažovateľovi uložená pokuta podľa ZoRPVS, bolo v rozhodnutí dostatočným spôsobom opísané. Žalovaný pri jednotlivých porušeniach určil dĺžku trvania skutku a v rozhodnutí pri jednotlivých skutkoch uviedol, čo zohľadnil. Porušenia, ktorých sa dopustil sťažovateľ, boli klasifikované ako závažné. Tak vo výroku rozhodnutia ako aj v odôvodnení rozhodnutia žalovaný ku každému porušeniu podrobne uviedol skutkový stav, špecifikoval, akým konaním žalobcu došlo k porušeniu a v akom časovom okamihu.

38. K sťažnostnej argumentácii smerujúcej proti doplňujúcemu rozsudku, podľa ktorej je správa z vládneho auditu záväzným podkladovým opatrením, uviedol, že zo žiadneho zákona nevyplýva, že správa z vládneho auditu je záväzným podkladom pre správne konanie, od ktorého názoru sa správny orgán nemôže za žiadnych okolností odkloniť.

42. Podľa § 8a ods. 1 ZoRPVS tretia a štvrtá veta: „Dotácie sa poskytujú len na základe osobitného zákona v rozsahu, spôsobom a za podmienok ním ustanovených alebo ustanovených podrobnejšie iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na jeho vykonanie; tým nie sú dotknuté ustanovenia tohto zákona. Poskytovateľ dotácie môže ustanovené podmienky podrobnejšie určiť, prípadne môže určiť ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna hospodárnosť a efektívnosť použitia dotácie.“

45. Podľa § 31 ods. 4 ZoRPVS: „Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu.“

47. Podľa § 20 ods. 10 ZoFPU: „Žiadosť, ktorú podal neoprávnený žiadateľ alebo ktorá nie je úplná a žiadateľ ju nedoplnil ani v dodatočnej lehote podľa odseku 9, kancelária vyradí z rozhodovacieho procesu a túto skutočnosť bez zbytočného odkladu oznámi žiadateľovi. Rovnako postupuje kancelária aj vtedy, ak podľa predloženého rozpočtu projektu zistí, že žiadosť nie je v súlade so zásadami poskytovania finančných prostriedkov schválenými radou.“

. .]“ 49. Podľa § 28 ods. 9 ZoFK: „Pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 až 8 sa prihliada na povahu, závažnosť, čas trvania a následky porušenia povinností.“ 50. Podľa § 28 ods. 13 ZoFK: „Na konanie o uloženie pokuty podľa odsekov 1 až 8 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.“

52. Podľa § 198 ods. 1 písm. b) SSP: „Správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci.“

VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

54. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci bola správa z vládneho auditu a rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola:

Krajský súd napadnutým rozsudkom správnu žalobu proti uvedeným rozhodnutiam zamietol ako nedôvodnú, nevyhovejúc ani petitu na uplatnenie sankčnej moderácie, a dopĺňajúcim rozsudkom správnu žalobu proti správe z vládneho auditu odmietol ako neprípustnú majúc za to, že nejde o podkladové rozhodnutie v zmysle § 27 ods. 1 SSP, ktoré by mal preskúmať.

položku; b) nesprávne právne posúdil správnu úvahu k výške sankcie za skutky III. až XIII. výroku prvostupňového rozhodnutia ako dostatočnú majúc za to, že správne orgány sa nezaoberali obligatórnymi kritériami určovania výšky pokuty podľa § 28 ods. 9 ZoFK; c) nesprávne uviedol, že sťažovateľ návrh na uplatnenie sankčnej moderácie neodôvodnil a nepreukázal tvrdiac, že tak v správnej žalobe učinil; d) nesprávne kvalifikoval správu z vládneho auditu ako nepodliehajúcu správnemu súdnemu prieskumu argumentujúc tým, že ide o záväzné podkladové rozhodnutie. A. K povahe skutku I. výroku prvostupňového rozhodnutia

procesu. Sporné nebolo ani to, že sťažovateľ prijímateľovi na základe žiadosti poskytol finančné prostriedky vo výške 15400,- eur, z toho 1000 eur na dotknutú položku. Sporné však bolo, či uvedené konanie zakladá porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) ZoRPVS (poskytnutie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov), tak ako v zhode s názorom správnych orgánov dôvodí krajský súd, alebo podľa § 31 ods. 1 písm. m) ZoRPVS (porušenie pravidiel a podmienok pri poskytovaní prostriedkov z rozpočtu verejnej správy) tak, ako tvrdí sťažovateľ.

V uvedenom prípade však bol rámec oprávnenia, ktorý sťažovateľ prekročil, daný zásadami prijatými radou fondu, ktoré neboli všeobecne záväzným právnym predpisom ale len vnútorným predpisom fondu (čl. 1 bod 7 zásad). Hoci zákon (§ 20 ods. 10 ZoFPU) stanovoval sťažovateľovi povinnosť vyradiť žiadosť nesúladnú so zásadami, stále platí, že rámec oprávnenia bol daný zásadami, ktoré určovali podmienky poskytovania príspevku vrátane sťažovateľom porušenej podmienky, že darčekové predmety, finančné ceny, suveníry a pod. sa považujú za neoprávnené výdavky (čl. 6 ods. 5 písm. s/ zásad). Kasačný súd sa preto zhoduje so sťažovateľom v tom, že konanie vymedzené v bode I. prvostupňového rozhodnutia je potrebné subsumovať pod ustanovenie § 31 ods. 1 písm. m) ZoRPVS (porušenie pravidiel a podmienok pri poskytovaní prostriedkov z rozpočtu verejnej správy, ktoré vyplývali zo zásad) a nie pod ustanovenie § 31 ods. 1 písm. b) ZoRPVS (poskytnutie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov, keďže rámec

59. Pri ukladaní odvodu za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 4 ZoRPVS dochádza k odňatiu časti vlastníctva fondu tým, že fondu sa odníma právo užívať a nakladať s finančnými prostriedkami na stanovené ciele. Uvedeným dochádza k dotyku na subjektívnych právach sťažovateľa (porov. rozhodnutie rozšíreného senátu NSS ČR sp. zn. 8 Afs 128/ 2018 zo dňa 18.02.2020, v ktorom bolo vyslovené, že : „Jakkoliv tedy v důsledku uložení pokuty, uložení odvodu, doměření daňové či obdobné finanční povinnosti nezaniklo vlastnické právo státu k příslušné finanční hodnotě, byl o tuto hodnotu zkrácen rozpočet dotčeného státního orgánu.

60. Keďže teda napadnutými rozhodnutiami došlo k dotyku na subjektívnych právach sťažovateľa, kasačný súd pripomína, že jednou zo základných zásad pôsobenia práva je zásada primeranosti zásahov verejnej moci do subjektívnych práv. Z toho dôvodu je podľa kasačného súdu potrebné brať pri ukladaní odvodu na zreteľ zásadu proporcionality, ktorá je všeobecnou právnou zásadou nachádzajúcou svoje vyjadrenie i v Ústave SR, a aplikovať § 31 ods. 4 ZoRPVS ústavne komforným a proporcionálnym spôsobom. Od orgánu ukladajúceho odvod za porušenie finančnej disciplíny si tento spôsob aplikácie práva vyžaduje zohľadniť primeranosť výšky odvodu vo vzťahu k porušeniu povinnosti a v tomto smere aj povahu a závažnosť zistených nezrovnalostí v kontexte individuálnych okolností.

62. V súdenej veci nemožno podľa kasačného súdu pri zohľadnení zásady proporcionality tvrdiť, že odvod vo výške celej sumy poskytnutých finančných prostriedkov 15400,- eur je primeraný (proporcionálny) vo vzťahu k porušeniu povinnosti spočívajúcej v prehliadnutí jednej spornej položky projektu v sume 1000,- eur pri posudzovaní žiadosti a jej posunutí do rozhodovacieho procesu, výsledkom ktorého bolo následne uzavretie zmluvy a faktické vyplatenie finančných prostriedkov príjemcovi. Nie je potom možné ani zarámcovať porušenie finančnej disciplíny tak, že k nemu dochádza v celej sume poskytnutého finančného príspevku. Pokiaľ by, vynímajúc spornú položku, bola žiadosť inak posúdená ako riadna a v súlade so zákonom by bola schválená, a vo fáze realizácie projektu by, s výnimkou spornej položky, boli náklady projektu považované za oprávnené a projekt by naplnil stanovený cieľ v oblasti kultúry, potom nemožno tvrdiť, že k porušeniu finančnej disciplíny dochádza v celom rozsahu poskytnutého príspevku. V takom prípade závažnosť a následky porušenia povinnosti nekorešpondujú odvodu v celej výške poskytnutého príspevku a takýto odvod nemožno považovať za proporcionálny.

Takýto spôsob výkladu považuje kasačný súd za príliš formalistický, abstrahujúci od skúmania závažnosti skutočných následkov porušenia povinnosti a primeranosti odvodu vo vzťahu k porušeniu zákonom uloženej povinnosti. 64. K výške odvodu za konanie sťažovateľa vymedzené pod bodom I. výroku prvostupňového rozhodnutia teda kasačný súd konštatuje, že výška odvodu v rozsahu celého poskytnutého príspevku je neproporcionálna k závažnosti a následkom porušenia povinnosti sťažovateľom, a preto je „výšku porušenia finančnej disciplíny“, z ktorej sa odvod vypočíta, možné určiť len s prihliadnutím na jej povahu, závažnosť a následky tak, že táto sa vzťahuje k spornej položke a nie celému finančnému príspevku. Skutočnosť, že projekt sa schvaľuje ako celok, podľa kasačného súdu uvedenému postupu nijako nebráni. B. K správnej úvahe k výške pokuty za skutky III. až XIII.

66. Kasačný súd úvodom podotýka, že za sťažovateľom spáchané správne delikty môže konajúci orgán uložiť pokutu do výšky 100000, -eur, pričom podľa § 28 ods. 9 ZoFK pri ukladaní pokuty prihliada na povahu, závažnosť, čas trvania a následky porušenia povinností. Zo znenia tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že orgán ukladajúci pokutu je na všetky tieto zákonné kritériá povinný prihliadať vždy, za každých okolností. Zároveň v odôvodnení rozhodnutia je povinný uviesť jasnú a preskúmateľnú správnu úvahu, z ktorej bude vyplývať, ako tieto jednotlivé kritériá vyhodnotil tak, aby účastníkovi správneho konania bolo zrejmé, prečo je mu uložená pokuta práve v tej ktorej výške v rámci zákonom stanoveného sankčného rozpätia do 100000,- eur.

Výška uloženej pokuty teda musí byť v každom rozhodnutí dostatočne odôvodnená a musí byť odrazom konkrétnych okolností individuálneho prípadu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Asan/7/2020 zo dňa 16.06.2021). Odôvodnenie jednotlivých kritérií určovania výšky pokuty pritom nemusí byť striktne a vyčerpávajúco obsiahnuté len v tej časti odôvodnenia rozhodnutia, ktorá je explicitne venovaná výške pokuty, a tiež platí, že prvostupňové a druhostupňové administratívne konanie tvoria jeden celok, a teda aj odôvodnenie prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia k výške pokuty je potrebné vnímať ako jeden celok (rozsudok NSS SR sp. zn. 1Sfk/6/2023 zo dňa 27.11.2024).

69. Po oboznámení sa s obsahom napadnutých rozhodnutí kasačný súd konštatuje, že správne orgány sa v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí v dostatočnej miere nezaoberali všetkými obligatórnymi kritériami určovania výšky pokuty podľa § 28 ods. 9 ZoFK.

70. Kasačný súd súhlasí so sťažovateľom v tom, že správna úvaha prvostupňového orgánu nebola dostatočne konkrétna vo vzťahu ku všetkým obligatórnym kritériám určovania výšky pokuty, a to jednak vo vzťahu k času spáchania skutkov (ktorý bol síce definovaný avšak nie vyhodnotený vo väzbe k výške pokuty), no predovšetkým k následkom porušenia povinností sťažovateľom (ktoré neboli konkrétne pomenované ani vyhodnotené). Kasačný súd sa nemôže stotožniť s názorom krajského súdu, že následky porušenia povinnosti sťažovateľom boli jednoznačne zadefinované a ozrejmené, pretože konštatácia prvostupňového orgánu, že sťažovateľ ako orgán verejnej správy má mať zabezpečenú dostatočnú úroveň finančného riadenia za účelom náležitého a odborného plnenia úloh, je abstraktná a všeobecná, vzťahujúca sa na potencionálne akéhokoľvek poskytovateľa verejných prostriedkov, teda bez väzby ku konkrétnym okolnostiam spáchaných skutkov zo strany sťažovateľa. Uvedený nedostatok

Správne orgány však uvedeným spôsobom nepostupovali, a rozhodnutie žalovaného o uložení sankcie v časti, pokiaľ ide o jej výšku, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. C. K sankčnej moderácii správnym súdom 72. Petitu sťažovateľa (žalobcu) spočívajúcemu v uplatnení sankčnej moderácie podľa § 198 ods. 1 písm. b) SSP a upustení od uloženia pokuty vo výške 20000,- eur za skutky III. až XIII. krajský súd nevyhovel z dôvodu, že žalobca v žalobe neuviedol žiadnu konkrétnu skutočnosť, z ktorej by bolo možné vyvodiť, že účel správneho trestania bol dosiahnutý prejednaním veci v administratívnom konaní a ani o nej nepredložil žiadny dôkaz. Tomuto návrhu tak krajský súd nevyhovel pre nedostatok preskúmateľných dôvodov.

Ako dôkaz k žalobe priložil dokument s názvom Predloženie dokumentácie preukazujúcej splnenie prijatých opatrení zo dňa 10.07.2019 obsahujúcej o. i. poučenie zamestnancov fondu, zásady poskytovania finančných prostriedkov, kontrolné listy, príručka pre referentov a pod. (s. 92 súdneho spisu).

75. Sťažovateľ krajskému súdu vytýkal aj to, že krajský súd nebol viazaný ním uplatneným petitom v zmysle § 198 ods. 1 písm. b) SSP (upustenie od potrestania), ale mal sa zaoberať aj aplikáciou § 198 ods. 1 písm. a) (zmena druhu alebo výšky sankcie).

76. Napokon sťažovateľ brojil aj proti záverom dopĺňajúceho rozsudku, ktorým krajský súd odmietol prieskum správy z vládneho auditu z dôvodu, že nejde o podkladové rozhodnutie alebo opatrenie v zmysle § 27 ods. 1 SSP, ktoré je pre vydanie napadnutých rozhodnutí záväzné, a preto správnemu súdnemu prieskumu nepodlieha.

78. Kasačný súd sa zhoduje s krajským súdom v tom, že prvostupňovým orgánom vykonaný vládny audit mal povahu kontrolnej činnosti a po jeho skončení nasledovalo správne konanie. Správa z vládneho auditu obsahovala súbor skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaného vládneho auditu a z nich vyvodených porušení právnych predpisov, ktorých vecná správnosť bola následne predmetom správneho konania o porušení finančnej disciplíny a o správnom delikte, ktoré boli správou z vládneho auditu zadefinované. Účastník konania (sťažovateľ) mal v správnom konaní podľa dotknutých ustanovení právnych predpisov možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam (§ 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku), predkladať dôkazy na svoje tvrdenia (§ 34 ods. 3 Správneho poriadku) a tak vyvrátiť alebo modifikovať skutkové zistenia obsiahnuté v správe z vládneho auditu a na ich základe aj konštatované porušenia

79. Kasačný súd tak súhlasí so správnym súdom, že správa z vládneho auditu v prejednávanej veci bola dôkazom, nie je však záväzným opatrením pre vydanie rozhodnutí vo veci porušenia finančnej disciplíny či správneho deliktu. Kasačný súd nezdieľa názor sťažovateľa, že v následnom správnom konaní auditujúci orgán už len po právnej stránke rozhodoval o nedostatkoch zistených vládnym auditom a že zákon auditujúcemu orgánu nedovoľuje odkloniť sa od svojich vlastných zistení získaných v rámci vládneho auditu (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR), keďže v správnom konaní je daná možnosť vykonať dokazovanie a zmeniť tak skutkový stav ako aj právne posúdenie veci. Aj po prípadnom zrušení napadnutých rozhodnutí zo strany správneho súdu (bez súčasného zrušenia správy z vládneho auditu) môžu správne orgány rozhodnúť v súlade s ním vysloveným právnym názorom, či už v správnom konaní riadne zistiť skutkový stav alebo zmeniť právnu kvalifikáciu skutku.

správneho konania o uloženie pokuty. Z tohto ustanovenia však nevyplýva, že sa pokuta ukladá priamo na podklade zistení z vládneho auditu, ktoré by boli pre orgán ukladajúci pokutu záväzné a od ktorých sa nemožno odchýliť. 81. Pokiaľ sťažovateľ namieta odklon od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/ 29/2018 zo dňa 22.05.2019, je potrebné dať do pozornosti, že v tejto veci kasačný súd potvrdil názor krajského súdu, že správa z vládneho auditu nepodlieha samostatnému súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sama o sebe nepredstavuje zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. K povahe správy z vládneho auditu ako podkladového rozhodnutia sa konajúci súd vyjadril len hypoteticky, pretože prieskum správy sa odmietal z iných zákonných dôvodov (§ 7 SSP), a aj to v zmysle, že „môže“ ísť o podkladové rozhodnutie v zmysle § 27 ods. 1 SSP, bez ďalšieho skúmania a analýzy splnenia podmienok pre kvalifikáciu správy ako podkladového rozhodnutia.

82. Pozornosti kasačného súdu neušlo, že sťažovateľ uplatnil voči napadnutým rozhodnutiam a správe z vládneho auditu rovnaké žalobné body, ktoré krajský súd meritórne preskúmal v rámci prieskumu napadnutých rozhodnutí a ponúkol k nim dôkladné odôvodnenie, a preto v konečnom dôsledku ani nedošlo k odmietnutiu spravodlivosti a porušeniu práva sťažovateľa na prístup k súdu. Zo strany krajského súdu nedošlo ani k nezákonnému odmietnutiu podania podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP, pretože krajský súd neodmietol podanie sťažovateľa z dôvodu jeho nedoplnenia či neopravenia podľa § 59 ods. 3 SSP, ale odmietol žalobu sťažovateľa podľa § 98 písm. g) SSP.

SSP). Jednak však táto skutočnosť nebola predmetom sťažnostných bodov a jednak Úrad vládneho auditu mal možnosť domáhať sa ochrany svojich práv podaním kasačnej sťažnosti opomenutého sťažovateľa v zmysle § 442 ods. 2 SSP, čo však neurobil v lehote podľa § 443 ods. 4 SSP, preto kasačný súd na túto vadu neprihliadal a v záhlaví tohto rozsudku Úrad vládneho auditu ako ďalšieho účastníka označil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 30. januára 2025