1Stk/13/2024

1. U žalobcu ako prevádzkovateľa stanice technickej kontroly bol v dňoch 16.03.2022 - 11.04.2022 vykonaný hlavný štátny odborný dozor (ďalej aj „ŠOD“) zameraný na kontrolu plnenia povinností podľa zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o prevádzke vozidiel“). ŠOD bol zameraný na plnenie povinností technika technickej kontroly (ďalej aj „technik“) podľa § 95 ods. 1 písm. a) zákona o prevádzke vozidiel (podľa ktorého je technik povinný technickú kontrolu vykonávať v súlade s týmto zákonom, vykonávacím predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. g/ a metodikami schválenými a vydanými typovým schvaľovacím orgánom).

2. Na základe ŠOD boli zistené nasledovné porušenia povinností technikov technickej kontroly podľa § 95 ods. 1 písm. a) zákona o prevádzke vozidiel: - pri technickej kontrole vozidla Citroën C5 dňa 12.08.2021 technik L. G. nesprávne vykonal kontrolu brzdného účinku parkovacej brzdy, nakoľko nedodržal minimálne predpísané zbrzdenie, čím sa technik dopustil konania v rozpore s metodickým pokynom Ministerstva dopravy a výstavby SR č. 48/2018 (ďalej aj „metodický pokyn č. 48/2018“); - pri technickej kontrole vozidla PEUGEOT 307 dňa 20.01.2022 technik L. G. nevykonal kontrolu upevnenia kolies na náboji kolesa, čím sa dopustil konania v rozpore s metodickým pokynom Ministerstva dopravy a výstavby SR č. 52/2018 (ďalej aj „metodický pokyn č. 52/ 2018“); - pri technickej kontrole vozidla ŠKODA FABIA dňa 25.02.2022 technik U. X. nevykonal kontrolu upevnenia kolies na náboji kolesa, čím sa dopustil konania v rozpore s metodickým pokynom č. 52/2018.

Tohto správneho deliktu sa mal dopustiť žalobca tým, že ako oprávnená osoba technickej kontroly nezabezpečil, aby technická kontrola bola vykonávaná v súlade so zákonom o prevádzke vozidiel, s vykonávacím právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. g) cit. zákona a podľa metodík schválených a vydaných typovým schvaľovacím orgánom. Konkrétne žalobca nezabezpečil, aby technici technickej kontroly pri výkone technických kontrol na vozidle Citroën C5, PEUGEOT 307 a ŠKODA FABIA (tak ako je uvedené v protokole zo ŠOD, viď predchádzajúci bod) postupovali v súlade s metodickými pokynmi č. 48/2018 a č. 52/2018.

Zdôraznil, že zodpovednosť oprávnenej osoby technickej kontroly je postavená na objektívnom základe, a teda na jej strane sa neposudzuje existencia zavinenia vo forme úmyslu či nedbanlivosti. Vzhľadom na to, že porušenie povinnosti technika technickej kontroly bolo zistené u viac ako jedného technika, porušenie povinnosti žalobcu nebolo podľa názoru prvostupňového orgánu spôsobené individuálnym porušením povinností technika, ktoré by zakladalo okolnosť vylučujúcu zodpovednosť podľa § 148 ods. 12 písm. b) bod 3 zákona o prevádzke vozidiel.

K výnimke podľa § 148 ods. 12 písm. b) bod 3 zákona o prevádzke vozidiel žalovaný uviedol, že správny orgán oprávnenej osobe pokutu na základe tejto výnimky neuloží, len ak porušenie povinnosti bolo spôsobené individuálnym porušením povinností technika, t. j. len ak ide o individuálne porušenie spôsobené jedným technikom. V zhode s prvostupňovým orgánom tak prijal záver o nemožnosti aplikovať uvedenú výnimku na prípad žalobcu.

6. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na toho času vecne a miestne príslušný Krajský súd v Trenčíne. Správnou žalobou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, vrátane prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žalobca správnu žalobu podal z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ku ktorému mali správne orgány dospieť pri ukladaní pokuty v dôsledku neaplikácie výnimky zo sankcionovania podľa § 148 ods. 12 písm. b) bod 3 zákona o prevádzke vozidiel. 7. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „správny súd“), na ktorý ku dňu 01.06.2023 prešiel výkon správneho súdnictva z Krajského súdu v Trenčíne, rozsudkom sp. zn. TN-11S/ 19/2023 zo dňa 25.07.2024 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) konštatoval dôvodnosť správnej žaloby a rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“). 8. V prejednávanom prípade považoval správny súd za kľúčové posúdiť, či prvostupňový orgán a žalovaný vec správne právne posúdili, keď v prípade žalobcu neaplikovali výnimku z povinnosti uloženia pokuty podľa § 148 ods. 12 písm. b) bod 3 zákona o prevádzke vozidiel. 9. Úvodom odôvodnenia napadnutého rozsudku správny súd zdôraznil, že zodpovednosť za správny delikt spáchaný žalobcom (spočívajúci v porušení § 86 ods. 1 písm. g/ zákona o prevádzke vozidiel) je objektívna, preto nie je rozhodujúce, či k porušeniu povinnosti došlo na základe zavineného úmyselného alebo nedbanlivostného konania. V prejednávanom prípade považoval správny súd za nesporné, že v dôsledku konania dvoch technikov technickej kontroly (zamestnancov žalobcu) došlo pri troch osobitných technických kontrolách na troch rôznych vozidlách k porušeniu ich povinností podľa § 95 ods. 1 písm. a) zákona o prevádzke vozidiel. Správny súd poukázal aj na to, že dôsledkom porušenia povinností technikov došlo zároveň k porušeniu povinnosti žalobcu podľa § 86 ods. 1 písm. g) zákona o prevádzke vozidiel tým, že žalobca ako oprávnená osoba technickej kontroly nezabezpečil, aby technici postupovali pri výkone technických kontrol v súlade s metodickými pokynmi č. 48/2018 a č. 52/2018. Za spáchanie uvedeného správneho deliktu bolo podľa správneho súdu možné žalobcovi ako oprávnenej osobe uložiť pokutu podľa § 148 ods. 12 písm. b) zákona o prevádzke vozidiel. 10. Správny súd ďalej poukázal na novelu zákona o prevádzke vozidiel (účinnú od 31.12.2021), ktorou zákonodarca doplnil § 148 ods. 12 písm. b) o dva nové body, ktoré predstavujú výnimky z povinnosti uloženia sankcie za spáchaný správny delikt. Jednu z týchto výnimiek, zakotvenú ust. § 148 ods. 12 písm. b) bod 3 zákona o prevádzke vozidiel, predstavuje prípad, ak bolo porušenie povinnosti oprávnenej osoby technickej kontroly spôsobené individuálnym porušením povinnosti technika technickej kontroly podľa § 95 ods.

Ak oprávnená osoba sama nahlási porušenie povinnosti technika, alebo ak ide o individuálne pochybenie technika a nejde o systémové pochybenie na celom pracovisku.“ 12. Správny súd následne vyjadril názor, že výnimku podľa § 148 ods. 12 písm. b) bod 3 zákona o prevádzke vozidiel je potrebné vykladať tak, že pri spáchaní správneho deliktu spočívajúceho v porušení povinnosti oprávnenej osoby technickej kontroly podľa § 86 ods. 1 písm. g) cit. zákona v dôsledku porušenia povinností technikom podľa § 95 ods. 1 písm. a) cit. zákona, je potrebné sa pri ukladaní sankcie vysporiadať s tým, či takéto porušenie povinnosti oprávnenej osoby spočívalo v systémovom pochybení na pracovisku.

13. V tejto súvislosti správny súd zdôraznil, že pre neaplikovanie výnimky nestačí len strohé konštatovanie odkazujúce na počet technikov, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone technickej kontroly. Podľa správneho súdu, správny orgán ukladajúci sankciu má dôsledne posúdiť a vyhodnotiť, či porušenia povinností technikov vyplývajú zo skutočnosti, že oprávnená osoba zlyhala pri plnení svojich povinností spočívajúcich v zabezpečení výkonu technických kontrol v súlade s právnymi predpismi, a to tak, že následkom porušení povinností pri výkone technických kontrol je opakovanie rovnakých chýb jednotlivými technikmi.

14. Podľa správneho súdu teda žalovaný nesprávne založil svoje rozhodnutie o neaplikácii výnimky z povinnosti uloženia sankcie za správny delikt spáchaný žalobcom výlučne na skutočnosti, že v posudzovanej veci došlo k porušeniu povinností viacerými technikmi. Žalovanému vytkol, že svoje úvahy neviedol spôsobom smerujúcim k tomu, čo bolo dôvodom nesprávneho postupu kontrol vykonávaných na pracovisku technickej kontroly technikmi, ako sa o tento nesprávny postup pričinil žalobca, a v čom spočívalo porušenie jeho povinností majúce za následok prípadné systémové zlyhanie na stanici technickej kontroly.

16. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného (že osoba pôsobiaca u žalobcu je členom Národnej asociácie STK a zúčastnila sa rozporového konania k novele zákona o prevádzke vozidiel, preto vie, za akým účelom bola prijatá výnimka, ako ju interpretovať a aplikovať) správny súd poukázal na to, že žalovaný vo svojich vyjadreniach ani v preskúmavanom rozhodnutí nekonkretizoval a neozrejmil účel prijatej výnimky. Podľa správneho súdu naopak žalovaný pri interpretácií výnimky neprihliadal na jej účel a obmedzil sa na doslovné znenie zákona.

III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní

20. Sťažovateľ označil za nesprávny právny názor správneho súdu týkajúci sa výkladu spornej výnimky. Vyjadril presvedčenie, že jeho právny názor ohľadom výkladu výnimky je v súlade s výkladom poskytnutým Ministerstvom dopravy a výstavby SR (ktorý priložil ako prílohu kasačnej sťažnosti), ktorý ozrejmuje aj účel zákona. Uviedol, že výnimka podľa § 148 ods. 12 písm. b) bod 3 zákona o prevádzke vozidiel bola do zákona doplnená na základe požiadavky Národnej asociácie STK, akceptovanej v rámci rozporového konania o zásadných pripomienkach podaných v rámci MPK. Sťažovateľ tvrdil, že v rámci rozporového konania bolo jednoznačne vysvetlené, že výnimka sa vzťahuje len na porušenie povinnosti jedným

technika. 21. Sťažovateľ sa nestotožnil ani so záverom správneho súdu, podľa ktorého sa mal v ďalšom konaní vysporiadať s tým, či zistené porušenia technikov spočívajú v systémovom pochybení na pracovisku žalobcu. Podľa sťažovateľa uvedený názor nevyplýva zo zákona a ani z jeho účelu, tak ako bol vyložený Ministerstvom dopravy a výstavby SR. Opätovne zdôraznil, že

Vzhľadom k tomu, že technik technickej kontroly vykonáva technickú kontrolu samostatne a nekoná v súčinnosti s ostatnými technikmi, nikdy nemôže dôjsť k žiadnej súčinnosti pri porušení povinnosti a medzi porušeniami ani nemôže existovať časová a vecná súvislosť.

23. Sťažovateľ následne tvrdil, že je právne irelevantné, aby uvádzal dôvody nesprávneho postupu technikov a spôsob, akým sa žalobca pričinil o nesprávny postup vykonávaných kontrol. Zdôraznil, že zodpovednosť za predmetný správny delikt je objektívna a nie je podstatné, či žalobca niečo vykonal, porušil alebo či sa pričinil o nesprávny postup pri výkone technických kontrol. Žalobca ako oprávnená osoba technickej kontroly je automaticky sankcionovaný za porušenie povinnosti technika technickej kontroly.

26. Sťažovateľ napokon poukázal na to, že žalobca prvýkrát vzniesol námietku o nesprávnom výroku prvostupňového rozhodnutia až v doplnení k žalobe zo dňa 12.07.2023. Tvrdil tiež, že výrok prvostupňového rozhodnutia obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje právnu kvalifikáciu skutku, na ktorú nadväzuje skutková veta. 27. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú

28. Žalobca trval na tom, že sťažovateľ mal pri ukladaní sankcie zohľadniť to, že žalobca vykonal všetko, čo od neho bolo primerane možné požadovať, aby zabránil individuálnym zlyhaniam na strane technikov. Zistené porušenia nemajú systémový charakter, ale boli spôsobené individuálnou činnosťou technikov. 29. Žalobca tiež rozporoval tvrdenie sťažovateľa ohľadom legislatívneho procesu novelizácie zákona o prevádzke vozidiel a poukázal na vznesenú pripomienku Národnej asociácie STK, v ktorej absentuje úvaha o počte technikov. Sankcionovanie oprávnených osôb bez riadneho zistenia skutkového stavu a posúdenia vzniku ich deliktuálnej zodpovednosti, a to len na základe mechanických počtov, považoval žalobca za neobhájiteľné a nemajúce oporu v historicko-teleologickom výklade. Kládol si otázku, ako sa dá racionálne odôvodniť, že oprávnenej osobe sa nepričíta porušenie jedného technika, hoci v konkrétnom prípade mohla byť oprávnená osoba za určité porušenie skutočne spoluzodpovedná, no porušenie zistené u dvoch a viacerých technikov sa oprávnenej osobe automaticky pričíta, hoci v konkrétnych skutkových okolnostiach nemusela byť oprávnená osoba za porušenie vôbec zodpovedná. 30. Tvrdenia sťažovateľa o tom, že pri výklade správneho súdu by nikdy nedošlo k porušeniu povinností oprávnenej osoby sa podľa žalobcu nezakladajú na pravde, sú špekulatívne a právne irelevantné. Za zavádzajúce označil aj tvrdenie sťažovateľa, že „nikdy nedochádza k súčinnosti žalobcu ako oprávnenej osoby technickej kontroly a technika technickej kontroly.“ Dodal, že oprávnená osoba je prirodzene zodpovedná za prevádzku stanice technickej kontroly, na ktorej môže objektívne zaviesť procesy, ktoré budú v rozpore s platnými metodikami či právnymi predpismi, a preto by mohli viesť k tomu, že technici budú pri výkone kontroly porušovať právne predpisy - a to systémovo, teda v dôsledku nesprávneho nastavenia procesov pri kontrole, nesprávneho implementovania právnych predpisov oprávnenou osobou, či dokonca v kolúzii medzi technikom a oprávnenou osobou. 31. V ďalšej časti vyjadrenia žalobca zotrval na nejednoznačnosti výroku prvostupňového rozhodnutia tvrdiac, že protiprávne konanie žalobcu nebolo vo výroku individualizované a nebol popísaný kauzálny nexus medzi protiprávnym konaním žalobcu a technikov. 32. Záverom vyjadrenia žalobca zhrnul, že z pohľadu hypotézy výnimky nie je rozhodujúce, koľko technikov môže porušiť svoje povinnosti. Podstata individuálneho porušenia totiž netkvie v počte technikov, ale v povahe protiprávneho konania „vzťahujúceho sa, resp. vlastnému konkrétnemu jednotlivcovi (technikovi)“, prípadne ako „konania, ktoré je vykonávané jednotlivým technikom a je tak pričítateľné jednotlivému technikovi.“

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

37. Podľa § 86 ods. 1 písm. g) zákon o prevádzke vozidiel: „Oprávnená osoba technickej kontroly, s cieľom zabezpečiť objektívnosť a vysokú kvalitu vykonávaných technických kontrol, je povinná zabezpečiť, aby technická kontrola bola vykonávaná v súlade s týmto zákonom, s vykonávacím právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. g) a podľa metodík schválených a vydaných typovým schvaľovacím orgánom.“ 38. Podľa § 95 ods. 1 písm. a) zákona o prevádzke vozidiel: „Technik technickej kontroly je povinný vykonávať technickú kontrolu v súlade s týmto zákonom, vykonávacím právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. g) a metodikami schválenými a vydanými typovým schvaľovacím orgánom.“ 39. Podľa § 148 ods. 12 písm. b) bod 3 zákona o prevádzke vozidiel: „Okresný úrad v sídle kraja uloží oprávnenej osobe technickej kontroly, oprávnenej osobe emisnej kontroly, oprávnenej osobe kontroly originality alebo oprávnenej osobe montáže plynových zariadení pokutu od 2000 eur do 5000 eur, ak poruší niektorú z povinností podľa § 86 ods. 1 písm. a) až h), j) až q), ods. 2 alebo ods. 5, § 87 ods. 1 písm. a) až h), j) až q), ods. 2 alebo ods. 5, § 88 ods. 1 písm. a) až h), j) až n) alebo ods. 2, § 89 ods. 1 písm. a) až j), l) až o) alebo ods. 2; okresný úrad v sídle kraja pokutu neuloží, ak porušenie povinností podľa § 86 ods. 1 písm. g), § 87 ods. 1 písm. g), § 88 ods. 1 písm. g) alebo § 89 ods. 1 písm. i) bolo spôsobené individuálnym porušením povinností technika technickej kontroly podľa § 95 ods. 1 písm. a), technika emisnej kontroly podľa § 96 ods. 1 písm. a), technika kontroly originality podľa § 97 ods. 1 písm. a) alebo technika montáže plynových zariadení podľa § 98 ods. 1 písm. a).“

40. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného potvrdzujúce prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta za správny delikt podľa § 148 ods. 12 písm. b) zákona o prevádzke vozidiel.

Správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia uvedenej výnimky. V konaní pred kasačným súdom boli medzi účastníkmi sporné dve právne otázky - (i) výklad a aplikácia uvedenej výnimky a (ii) určitosť výroku prvostupňového rozhodnutia. Ad. 1 - K výkladu a aplikácii výnimky zo sankcionovania podľa ust. § 148 ods. 12 písm. b) bod 3 zákona o prevádzke vozidiel

aby technické kontroly boli vykonávané v súlade s týmto zákonom, s vykonávacím právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. g) a podľa metodík schválených a vydaných typovým schvaľovacím orgánom (ďalej pre zjednodušenie aj „právne predpisy“).

42. Zákon o prevádzke vozidiel ukladá v § 95 ods. 1 povinnosti aj technikom technickej kontroly. Podľa ust. § 95 ods. 1 písm. a) cit. zákona je technik technickej kontroly povinný vykonávať technickú kontrolu v súlade so zákonom, vykonávacími predpismi a metodikami. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, vykonávanie technickej kontroly v súlade s právnymi predpismi technikom je logicky ovplyvnené aj tým, v akej miere mu k tomu oprávnená osoba vytvorí a zabezpečí podmienky a nastaví a implementuje potrebné opatrenia.

44. V prejednávanom prípade nebolo sporné, že pri výkone troch technických kontrol dvaja technici (zamestnanci žalobcu) nepostupovali v súlade s metodickými pokynmi, čím porušili svoju povinnosť vyplývajúcu z § 95 ods. 1 písm. a) zákona o prevádzke vozidiel.

Konkrétne bol sporným obsah pojmu „individuálne porušenie povinností technika technickej kontroly“. Správny súd sa v zásade stotožnil s námietkami žalobcu, podľa ktorého podstata individuálneho porušenia netkvie v počte technikov, ale v povahe protiprávneho konania ako „konania, ktoré je pričítateľné jednotlivému technikovi.“ Podľa názoru správneho súdu sa má výnimka vykladať tak, že pri ukladaní sankcie je potrebné vysporiadať sa s tým, či porušenie povinnosti oprávnenej osoby spočívalo v systémovom pochybení na pracovisku. Sťažovateľ presadzoval názor, že pojem individuálny znamená vzťahujúci sa na jedného technika, čomu zodpovedá aj to, že pojem technik je v predmetnom ustanovení použitý v singulári. V nadväznosti na to v kasačnej sťažnosti tvrdil, že výnimka sa vzťahuje len na prípady porušenia povinností jedným technikom a nebude sa aplikovať pri porušeniach povinností viacerými technikmi.

ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010, III. ÚS 295/2017-31). 47. V tejto súvislosti možno poukázať aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 306/ 2010 zo dňa 08.12.2010, podľa ktorého: „(.

48. Pokiaľ ide o jazykový výklad ust. § 148 ods. 12 písm. b) bod 3 zákona o prevádzke vozidiel, kasačný súd s poukazom na Krátky slovník slovenského jazyka, Slovník súčasného slovenského jazyka a Synonymický slovník slovenčiny uvádza, že pojem „individuálny“ znamená vzťahujúci sa na indivíduum, jednotlivca, vykonaný jednotlivcom.

Bratislava: Veda 2003. ISBN 80-224-0750-X; Synonymický slovník slovenčiny. Red. M. Pisárčiková. 3. nezm. vyd. Bratislava: Veda 2004. ISBN 80-224-0801-8; Slovník súčasného slovenského jazyka. A - G. Hl. red. K. Buzássyová - A. Jarošová.

49. Z hľadiska jazykového výkladu má kasačný súd výhradu aj k tvrdeniu sťažovateľa, že pojem „individuálny“ znamená vzťahujúci sa na jedného technika. Zo skladby vety „bolo spôsobené individuálnym porušením povinností technika podľa § 95 ods. 1 písm. a)“ jasne vyplýva, že zákonodarca nespája pojem individuálny s osobou technika, ale s porušením povinnosti. Zároveň ani použitie slova technik v singulári automaticky neznamená, že výnimka sa vzťahuje len na prípad porušenia povinností jedným technikom, pretože slovo technik v singulári lícuje so znením ust. § 95 ods. 1 písm. a) zákona o prevádzke vozidiel, na ktoré odkazuje ustanovenie § 148 ods. 12 písm. b) bod 3 cit. zákona zakotvujúce spornú výnimku, a ktoré tiež používa slovo technik v singulári.

51. Ako však kasačný súd naznačil vyššie, na zistenie obsahu právnych noriem nie je možné použiť len jazykový výklad. Kasačný súd preto rovnako ako správny súd pristúpil k zisteniu obsahu ust. § 148 ods. 12 písm. b) bod 3 zákona o prevádzke vozidiel aj použitím iných výkladových metód, najmä historického, účelového a ústavne konformného výkladu.

konania. Kasačný súd z materiálov k legislatívnemu procesu LP/2021/141 zistil, že Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, ako aj Národná asociácia STK v rámci pripomienky navrhli znenie výnimky tak, že „.

. .“ Z odôvodnenia vznesenej pripomienky vyplýva o. i., že „(. . .) Cieľom je prispieť k tomu, aby neboli oprávnené osoby automaticky, resp. bez dostatočného preskúmania všetkých okolností sankcionované za to, že zlyhá výlučne ľudský faktor na strane technika (či už v dôsledku nedbanlivosti alebo úmyslu) (.

53. Z hľadiska zistenia účelu zákonodarcu je kľúčová dôvodová správa k novele zákona, ktorá k zavedeniu výnimky (k bodu 90) uvádza: „Navrhuje sa doplniť dva nové body, kedy sa neuloží pokuta oprávnenej osobe. Ak oprávnená osoba sama nahlási porušenie povinnosti technika, alebo ak ide o individuálne pochybenie technika a nejde o systémové pochybenie na celom pracovisku.“ Podľa názoru kasačného súdu znenie dôvodovej správy jasne poukazuje na to, že pre uloženie pokuty oprávnenej osobe je rozhodujúca práve povaha, príčina a okolnosti vzniku zisteného porušenia technika, ktoré musí spočívať (aj) v systémovom pochybení na pracovisku oprávnenej osoby (napr. prevádzkovom, personálnom, materiálnom či technickom), a nie výlučne v individuálnom pochybení technika. Výklad sťažovateľa, že porušenie povinnosti dvoma či viacerými technikmi automaticky zakladá systémové pochybenie oprávnenej osoby, považuje kasačný súd za rýdzo formalistický, skratkovitý a abstrahujúci od komplexnosti nastavenia „systému“, ktorý stanica technickej kontroly predstavuje. Systémové pochybenie na pracovisku by bolo predsa dané až vtedy, ak by jednotlivé porušenia technikmi mali jednotiaci

55. Kasačný súd sa preto stotožňuje so záverom správneho súdu, že účelom prijatia výnimky bolo zamedzenie sankcionovania oprávnenej osoby technickej kontroly, ak sa jej pričíta čisto individuálne pochybenie technika pri výkone kontroly (zlyhanie ľudského faktora), a oprávnená osoba sa o toto pochybenie nijako nepričinila, teda takéto porušenie nebolo ani len čiastočne dôsledkom systémového pochybenia na jej strane.

Naopak, zistenie porušenia povinnosti dvoma technikmi, o ktoré sa oprávnená osoba nijako nepričinila, by malo byť sankcionované automaticky. Takýto výklad rozhodne nemožno považovať za zodpovedajúci účelu zákona, ani za výklad racionálny a spravodlivý.

(m. m. PL. ÚS 1/04). Racionálny a spravodlivý sa kasačnému súdu v tomto prípade javí taký výklad obsahu právnej normy, podľa ktorého je pri aplikácii výnimky potrebné zoberať sa tým, či porušenie povinnosti oprávnenej osoby podľa § 86 ods. 1 písm. g) bolo spôsobené individuálnym porušením povinností technika technickej kontroly podľa § 95 ods. 1 písm. a) zákona o prevádzke vozidiel berúc na zreteľ povahu, príčinu a okolnosti vzniku porušenia povinnosti technikom, nielen čisto matematický počet technikov, ktorí sa porušenia dopustili.

Nejasnosť normatívneho predpisu má ísť v tomto prípade prioritne na vrub/neprospech štátu - verejnej moci (viď rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Stk/2/2023 z 30.05.2024, publikovaný pod č. R 93/2025 ZNSS, bod 44). Ak by teda kasačný súd aj pripustil istú nejednoznačnosť právnej úpravy spornej výnimky, túto nejednoznačnosť by bolo potrebné vyriešiť výkladom v prospech žalobcu, a nie v prospech žalovaného, hoci takýto výklad pre žalovaného nesporne znamená zvýšenú záťaž vo forme povinnosti zisťovať povahu, príčinu a okolnosti vzniku porušenia povinnosti technika a tieto dôkladne vyhodnotiť v ním vydanom rozhodnutí (viď ďalej).

60. Kasačný súd sa preto stotožňuje s názorom správneho súdu, podľa ktorého záver prvostupňového orgánu a žalovaného o nemožnosti aplikovať výnimku na prípad žalobcu podľa § 148 ods. 12 písm. b) bod 3 zákona o prevádzke vozidiel založený výlučne na počte technikov, ktorí sa mali porušenia dopustiť, je nesprávny.

Podľa ustálenej judikatúry kasačného súdu je práve účelom správneho súdnictva podať záväzný výklad práva aplikovaného správnym orgánom a tým pomôcť ochrane subjektívnych práv jednotlivých žalobcov, pričom ustálená prax alebo akákoľvek pozícia správnych orgánov správne súdnictvo nezaväzuje (porov. rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5Svk/9/ 2021 z 30.03.2023, publikovaný pod č. R 79/2024 ZNSS, bod 44).

63. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že nie je povinný zisťovať a vysporiadať sa s tým, či porušenia technikov spočívajú v systémovom pochybení na pracovisku, pretože to nevyplýva z dikcie ani z účelu zákona a popiera to princíp objektívnej zodpovednosti oprávnenej osoby, kasačný súd uvádza, že toto tvrdenie je mylné. Jednou zo základných zásad správneho konania je povinnosť správnych orgánov spoľahlivo zistiť skutkový stav veci, pričom povinnosť zistiť povahu, príčinu a okolnosti vzniku porušenia povinnosti technika je, ako vyplýva z vyššie uvedeného, nevyhnutné pre správne právne posúdenie aplikácie výnimky a pre vydanie rozhodnutia o uložení alebo neuložení sankcie oprávnenej osobe.

64. V tejto súvislosti sa kasačný súd zaoberal aj záverom správneho súdu, že až pri opakovaní rovnakých chýb pri výkone technických kontrol by bolo možné konštatovať systémové pochybenie, na ktoré sa výnimka nevzťahuje. Je však potrebné uviesť, že opakovanie rovnakých chýb môže byť len indíciou existencie systémového pochybenia, no nie jeho nevyhnutnou podmienkou.

že aj jedno zistené porušenie povinnosti technika bude mať pôvod v systémovom pochybení a bude pričítateľné oprávnenej osobe a naopak viac zistených porušení pričitateľné nebude, keďže stále môže ísť vzhľadom na okolnosti prípadu o porušenie individuálne.

Nakoľko však zákonodarca zaviedol do právnej úpravy cit. zákona výnimku zo sankcionovania za uvedený správny delikt pre prípad, že porušenie povinnosti oprávnenou osobou bolo spôsobené individuálnym porušením technika, posúdenie aplikácie tejto výnimky si od správnych orgánov vyžaduje zistiť povahu, príčinu a okolnosti vzniku porušenia, pretože je to nevyhnutne potrebné práve pre rozhodovanie o uložení či neuložení sankcie za tento správny delikt. Ad. 2 - K určitosti výroku prvostupňového rozhodnutia

68. Sťažovateľ v tejto súvislosti ďalej tvrdil, že výrok prvostupňového rozhodnutia je v súlade so zákonom. Sporným medzi účastníkmi pritom bolo, či sa do výroku rozhodnutia má premietnuť aj identifikácia konkrétneho konania či opomenutia konania oprávnenej osoby podľa § 86 ods. 1 písm. g) zákona o prevádzke vozidiel, ktorá je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti technika podľa § 95 ods. 1 písm. a) cit. zákona.

70. Kasačný súd na spresnenie, resp. doplnenie záverov správneho súdu poukazuje na to, že ust. § 148 ods. 12 písm. b) v spojitosti s ust. § 86 ods. 1 písm. g) zákona o prevádzke vozidiel je konštruované na princípe objektívnej zodpovednosti, resp. zodpovednosti za výsledok či existenciu protiprávneho stavu. Teda ak na stanici technickej kontroly oprávnenej osoby dôjde k porušeniu povinnosti technikom vykonávať technickú kontrolu v súlade s právnymi predpismi, bude oprávnená osoba za takýto protiprávny stav automaticky a objektívne zodpovedná a dopustí sa správneho deliktu (uvedené konštatoval aj správny súd v bode 35 napadnutého rozsudku). Práve na zmiernenie dopadov takto prísne nastavenej zodpovednosti slúži výnimka z uloženia sankcie oprávnenej osobe podľa § 148 ods. 12 písm. b) bod 3 cit. zákona.

71. Vymedzenie konkrétneho konania či opomenutia konania oprávnenej osoby a vzťah príčinnej súvislosti s porušením povinnosti technika teda nie je znakom skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu (kde objektívnou stránkou je zabezpečenie vykonávania kontroly technikom v súlade s právnymi predpismi), ale vzhľadom na obsah výnimky sa vzťahuje na aspekt uloženia pokuty. Teda, ak sa oprávnená osoba technickej kontroly dopustí správneho deliktu, nebude jej uložená sankcia, ak bude naplnená výnimka uvedená v § 148 ods. 12 písm. b) bod 3 zákona o prevádzke vozidiel. Správny orgán je vo výroku svojho rozhodnutia povinný uviesť skutok vymedzením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, tak aby nebol zameniteľný s iným, a jeho právnu kvalifikáciu, avšak znakom skutkovej podstaty správneho deliktu nie je naplnenie či nenaplnenie výnimky z uloženia pokuty.

72. Kasačný súd preto konštatuje, že právne závery správneho súdu boli až na ich parciálne korekcie či doplnenia kasačným súdom (vo vzťahu k opakovaniu porušenia povinnosti technikmi a určitosti výroku prvostupňového rozhodnutia) vecne správne.

VII. Záver

73. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z tohto dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 74. O trovách kasačného konania kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. Kasačný súd žalobcovi priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov kasačného konania voči žalovanému, pretože žalobca bol v kasačnom konaní úspešný. 75. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 26. novembra 2025