1Stk/15/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobkyne TESCO STORES SR, a.s., so sídlom Cesta na Senec 2, 821 04 Bratislava, IČO: 31321828, proti žalovanému (sťažovateľovi) Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Trnavská cesta 52, 826 45 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OLP/6099/47644/2021 zo dňa 8. novembra 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/2/2022-120 zo dňa 26. apríla 2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

II. Konanie na krajskom súde

5. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných vyjadrení účastníkov konania a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel správny súd k záveru, že žaloba je dôvodná a rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu je potrebné zrušiť.

Odhliadnuc od uvedeného mal správny súd za to, že vec bola aj nesprávne právne posúdená v časti, kde správny orgán aj žalovaný dospeli k záveru, že Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 1 zo dňa 06.01.2021 obsahuje taxatívny výpočet tovarov, ktoré je možné predávať ako nevyhnutnú životnú potrebu. Správny súd mal za to, že úmyslom vlády nebolo neprimerane obmedziť predaj tovarov predstavujúcich nevyhnutnú životnú potrebu obyvateľstva na potraviny, liekov a zdravotníckych prostriedkov, hygienického tovaru, drogériového tovaru, krmív a ďalších potrieb pre zvieratá. K tomuto záveru krajský súd viedol už samotný text uznesenia, ktorý použil mimo iné aj slová ďalších potrieb pre zvieratá. Ak by sa prijal výklad právnej normy, ktorý urobil žalovaný a prvostupňový správny orgán, tak majiteľom zvierat by bolo možné predať misku pre tieto zvieratá, ale ich majiteľom pre ich nevyhnutnú životnú potrebu už

Uvedenému záveru zodpovedá aj následná právna úprava prijatá v Uznesení Vlády Slovenskej republiky č. 30 zo dňa 17.01.2021, ktorá na účely odstránenia výkladových problémov do textu poňala aj slovo „najmä“. Správny súd má za to, že právne predpisy je potrebné vykladať aj v súvislosti okolností, za ktorých boli prijaté a z pohľadu spoločenských javov, ktoré mali regulovať, pričom s ohľadom na všetky okolnosti má správny súd za to, že cieľom Uznesenia Vlády Slovenskej republiky č. 1 bolo zabezpečenie nevyhnutných životných potrieb obyvateľstva v rozsahu presahujúcom potraviny, lieky, drogériu, podľa konkrétnych životných okolností dotknutej osoby. Správny súd bol toho názoru, že výklad právnych noriem nemôže viesť k absurdným situáciám (neprimeranému rozširovaniu zákazov - napr. zákaz predaja hrnca na varenie pre človeka a súčasne povolenie predaja misy pre zviera), ale je potrebné vychádzať zo zmyslu a účelu právnej normy v čase jej prijatia a skutočnosti, že prílišná kazuistika v takto vydávanej právnej norme nie je vhodná ani potrebná.

Správny súd nevylúčil, že žalobkyňa porušila právne predpisy predajom nedovoleného tovaru (ktorý nespĺňal podmienku uspokojenia nevyhnutnej životnej potreby), avšak pre účely uloženia pokuty musí byť takýto tovar presnejšie vymedzený, aby následná správna úvaha mohla byť preskúmateľná.

súdom. Nakoľko z obsahu administratívneho spisu (rozhodnutia, ako aj ostatné listiny) neplynú o druhu tovaru žiadne reálne skutočnosti, tak rozhodnutia trpia aj vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu podľa § 191 ods. 1 písm. e) S.s.p.

Pri ukladaní pokuty je potrebné zohľadniť aj spoločenskú realitu, v akej sa žalobkyňa a spoločnosť (celá krajina) nachádzali, keď išlo o novú situáciu, s ktorou nemal dovtedy nikto praktickú skúsenosť. Vhodné je zohľadniť pri ukladaní sankcie aj jej dopady na žalobkyňu, vzhľadom na straty utrpené počas pandemických opatrení. Všetky uvedené okolnosti bolo potrebné pri rozhodovaní zohľadniť a vysporiadať sa s nimi, pričom z obsahu rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového správneho orgánu takéto správne úvahy neplynú. Správne orgány sa touto časťou vysporiadali úvahami o objektívnej zodpovednosti, avšak to nie je dostatočné a zaťažuje rozhodnutia vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

III. Konanie na kasačnom súde

9. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., a preto navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý

rozsudok

krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 10. Sťažovateľ sa nestotožnil so záverom krajského súdu, že rozsah nevyhnutných životných potrieb vymedzených v uznesení vlády č. 1 zo dňa 06.01.2021 nebol taxatívny. Podľa žalovaného výpočet nevyhnutne životných potrieb je potrebné považovať za taxatívny. Sťažovateľ sa tiež nestotožnil so záverom krajského súdu týkajúceho sa špecifikovania konkrétneho druhu tovaru, ktorého predajom mala žalobkyňa porušiť právne predpisy. Podľa jeho názoru je tovar, ktorého predajom k porušeniu nariadeného opatrenia došlo, bol vo výroku presne špecifikovaný. 11. Sťažovateľ namietal záver krajského súdu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, pretože toto konštatovanie je založené na vadnom posúdení pojmu nevyhnutných životných potrieb do rozmeru, ktorý by spôsobil neaplikovateľnosť univerzálnych a celosvetovo používaných najúčinnejších protipandemických opatrení na obmedzenie mobility obyvateľstva, ochrany verejného zdravia a zlepšenie pandemickej situácie. 12. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobkyňa uviedla, že sa v plnej miere stotožňuje s napadnutým rozsudkom krajského súdu. Kasačnú sťažnosť považuje za účelovú a nemajúcu oporu v skutkovom a právnom základe, a preto navrhla kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

IV. Právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

14. Podľa § 57 ods. 33 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ak nesplní nariadené opatrenie na predchádzanie ochoreniam podľa § 12 ods. 2 písm. a) až c), e) a g) až n) a ods. 3 až 5 alebo opatrenie pri ohrození verejného zdravia podľa § 4 ods. 1 písm. g) alebo § 48 ods. 4 alebo vykonáva činnosť v rozpore s nariadeným opatrením,

16. Podľa § 57 ods. 42 zákona č. 355/2007 Z. z. orgán verejného zdravotníctva pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Pri opakovanom porušení možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok.

starostlivosti o deti, zabezpečenie starostlivosti o domáce zvieratá, čistiarne odevov, doplnenie pohonných hmôt, novín a tlačovín, očnej optiky, cesta do banky, poisťovne, servisu bicyklov, servisu motorových vozidiel, na poštu (vrátane výdajného miesta zásielkovní) do najbližšej maloobchodnej predajne alebo obdobného miesta od miesta bydliska a cestu späť.

Podľa bodu B. B1 bod 3 UZNESENIA VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY č. 30 zo 17.01.2021, obmedzenie sa nevzťahuje na cestu v nevyhnutnom rozsahu na účel obstarania nevyhnutných životných potrieb (najmä nákup alebo zaobstaranie potravín, liekov a zdravotníckych prostriedkov a pomôcok, hygienického tovaru, drogériového tovaru, krmív a ďalších potrieb pre zvieratá, zabezpečenie starostlivosti o deti, zabezpečenie starostlivosti o domáce zvieratá) do najbližšej maloobchodnej predajne/prevádzky alebo obdobného miesta od miesta bydliska a cestu späť.

21. Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu ako aj napadnutých rozhodnutí správnych orgánov kasačný súd uvádza, že sa stotožnil so záverom krajského súdu, že súčasťou administratívneho spisu žalovaného nie je zápisnica zo štátneho zdravotného dozoru.

22. Kasačný súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správnych orgánov považuje za potrebné vyjadriť sa aj k právnemu posúdeniu výpočtu tovarov, ktoré je možné predávať ako nevyhnutnú životnú potrebu. Kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 1 zo dňa 06.01.2021 obsahuje výpočet tovarov, ktoré je možné predávať ako nevyhnutnú životnú potrebu. Naproti tomu však Uznesenie Vlády Slovenskej republiky č. 30 zo dňa 17.01.2021 na odstránenie výkladových problémov do textu poňalo slovo „najmä“. Na uvedenú zmenu v ponímaní čo možno považovať za tovar, ktorý je možné predávať ako nevyhnutnú životnú potrebu však žalovaný vo svojom rozhodnutí neprihliadal a na námietky žalobkyne týkajúce sa tejto zmeny nereagoval. Preto bude potrebné v ďalšom konaní zaujať jasné stanovisko ohľadom výpočtu tovarov, ktoré je možné predávať ako nevyhnutnú životnú potrebu aj s prihliadnutím na Uznesenie Vlády Slovenskej republiky č. 30 zo dňa 17.01.2021. Správne orgány tiež budú musieť pri ďalšom posudzovaní výpočtu tovarov,

Zákonná úprava je jednoznačná, pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, obdobná právna úprava je pri priestupkoch. Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať popis skutku s označením miesta a času jeho spáchaniu, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na správny poriadok (§ 47 ods. 2 z. č. 71/1967 Zb.), podľa ktorého výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, poprípade tiež rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť plnenia, určí správny orgán na to lehotu. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý.

Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené.

Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie iného správneho deliktu (z hľadiska vecného, časového a miestneho) plne korešponduje i medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky, nakoľko v zásade i na rozhodovanie o iných správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.), v súlade s dostupnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Z vyššie uvedeného potom je potrebné vyvodiť, že výrok rozhodnutia o postihu za iný správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený iným.

25. Kasačný súd sa nestotožnil s námietkou sťažovateľa ohľadom dostatočne odôvodnenej výšky uloženej pokuty. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej kasačný súd uvádza, že odôvodnenie výšky pokuty je všeobecné a nevychádza zo skutočnosti, ktoré sa viažu k danému prípadu, a preto sa kasačný súd stotožnil so záverom krajského súdu o nepreskúmateľnosti odôvodnenia v časti uloženia výšky pokuty. Kasačný súd zdôrazňuje, že riadne odôvodnenie ukladanej pokuty v prípade správneho trestania je základným predpokladom pre preskúmateľnosť úvahy, ktorou bol správny orgán pri svojom rozhodovaní

26. Kasačný súd sa tiež nestotožnil s námietkami sťažovateľky týkajúcej sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku pre nedostatok odôvodnenia. Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu kasačný súd uvádza, že uvedené námietky nie sú dôvodné. Krajský súd sa zaoberal všetkými podstatnými námietkami žalobkyne uvedené v správnej žalobe. To, že sa sťažovateľ so závermi krajského súdu nestotožnil neznamená, že napadnutý rozsudok trpí vadami, na ktoré poukázal sťažovateľ. Kasačný súd je názoru, že krajský súd ozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, skutkové zistenia a vyvodil správne právne závery takým spôsobom, že výsledok rozhodovacej činnosti je jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený.

28. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní mala úspech, ich náhradu priznal (§ 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S.s.p.).