1Stk/17/2022

1. Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Prešove, okresný dopravný inšpektorát v Prešove (ďalej ako „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. p. ORPZ-PO-ODI2-320/2016P zo dňa 23.11.2016 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“) uložilo žalobcovi pokutu vo výške 30,- eur (ďalej ako „pokuta“). Prvostupňový správny orgán uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o priestupkoch“). Žalobca pritom svojim konaním porušil § 25 ods. 1 písm. s) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a zmene a doplnení niektorých predpisov (ďalej ako „zákon o cestnej premávke“), tým že dňa 23.03.2016 v čase od 14:05 hod. do 16:15 hod. zastavil a stál - parkoval s motorovým vozidlom zn. B., ev. č.: S. XXXG. dvoma ľavými kolesami, na verejne prístupnej zeleni na Ul. Hodžovej - oproti č. 15 v Prešove. Zároveň bola žalobcovi v zmysle § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch s poukazom na § 1 Vyhlášky MVSR č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch, uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- eur. Súčasne žalobcovi nebolo priznané právo na náhradu trov konania. 2. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. KRPZ-PO-KDI3-11/2017-P zo dňa 20.02.2017 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.

II. Konanie pred krajským súdom a Najvyšším súdom SR

4. Správny súd vyhodnotil žalobné námietky žalobcu ako nedôvodné a stotožnil sa s argumentáciou správnych orgánov, že žalobca spáchal daný skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Správny súd zhrnul, že správne orgány úplne a presne zistili skutočný stav veci, obstarali si potrebné podklady pre rozhodnutie a svoje rozhodnutie aj náležitým spôsobom odôvodnili.

6. Najvyšší súd SR z obsahu súdneho spisu zistil, že správny súd požiadal Mesto Prešov o zaslanie informácie a listinných dôkazov, či Mesto Prešov je vlastníkom cestnej komunikácie a inej verejne prístupnej zelene nachádzajúcej sa vedľa tejto pozemnej komunikácie na Ul. Hodžovej - oproti č. 15 v Prešove. Na predmetnú žiadosť bola z Mesta Prešov zaslaná odpoveď zo dňa 19.10.2018, ktorou Mesto Prešov oznámilo, že je vlastníkom tejto pozemnej komunikácie, ktorá sa nachádza na pozemku parc. č. KNC XXXX o výmere 2813 m2, zastavaná plocha, LV č. XXXX, k.ú. S., ktorej súčasťou sú aj pásy verejne prístupnej zelene, kde Mesto Prešov zabezpečuje starostlivosť a údržbu. Prílohy odpovede z Mesta Prešov tvorili aj informatívny výpis z listu vlastníctva č. XXXX z katastra nehnuteľností, evidenčná karta hmotného a nehmotného investičného majetku k listu vlastníctva č. XXXX a mapa s vyznačenými pásmi zelene.

Tieto boli správnemu súdu predložené dňa 19.10.2018. Dňa 08.11.2018 však došlo správnym súdom k vyhláseniu rozhodnutia vo veci. 8. Najvyšší súd SR preto konštatoval, že sťažovateľ nebol o predmetnom listinnom dôkaze upovedomený a nebolo mu umožnené sa k nemu vyjadriť. Z tohto dôvodu považoval Najvyšší súd SR námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu čo do jej naplnenia jednotlivých znakov priestupku za natoľko relevantnú, že neoboznámenie sťažovateľa s vykonaným dokazovaním v uvedenom smere skutočne predstavuje porušenie jeho procesných práv (oboznámiť sa a vyjadriť sa) v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Závažnosť nesprávneho procesného postupu správneho súdu je znásobená tým, že vykonané dokazovanie preukázalo skutočnosti svedčiace v sťažovateľov neprospech.

10. V zrušujúcom rozsudku Najvyšší súd SR súčasne uvádza, že sa stotožňuje s právnymi závermi správneho súdu čo do prípustnosti dôkazu - fotodokumentácia vyhotovená príslušníkmi mestskej polície a hodnotenie rozporov vo výpovedi zasahujúcich príslušníkov mestskej polície a ďalších svedkov. Najvyšší súd SR tiež konštatuje, že z odôvodnenia prvého rozsudku správneho súdu nezistil odklon od sťažovateľom uvádzaných rozhodnutí a považuje ho za vyčerpávajúco odôvodnený, pričom naň plne odkazuje. V závere dodáva, že ďalšie námietky sťažovateľa v kasačnej sťažnosti, vzhľadom na zistené nedostatky v procesnom postupe správneho súdu a vzhľadom na súdom prezentovaný právny názor čo do prípustnosti vyhotovenej fotodokumentácie, neboli viac zásadné a spôsobilé ovplyvniť ďalšie konanie a rozhodovanie správneho súdu.

Týmto správny súd odstránil Najvyšším súdom SR vytýkaný procesný nedostatok konania. Žalobca sa následne k zaslaným listinným dôkazom vyjadril. 12. Správny súd po odstránení procesného nedostatku vec opätovne prejednal a rozhodol rozsudkom č. k.: 4Sa/18/2020 - 47 zo dňa 27.04.2022 (ďalej ako „druhý rozsudok správneho súdu“ alebo „napadnutý rozsudok“), ktorým podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.

443 ods. 2 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. 15.

16. Sťažovateľ vyššie uvedené dôvody totožne ako v podanej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného a kasačnej sťažnosti proti prvému rozsudku správneho súdu odôvodňuje v zásade rovnakými sťažnostnými námietkami.

18. Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Pokiaľ zákon oprávňuje obecnú políciu priestupok objasňovať, tento proces nepochybne vyžaduje aj jeho dokumentáciu. Je potrebné zohľadniť charakter administratívneho trestania (hovorovo nazývaného aj ako „malé“ trestanie), ktoré vzhľadom na charakter ukladaných trestov, je menej formálne oproti trestaniu podľa Trestného poriadku. Sankcie ukladané v administratívnom konaní nepredstavujú tak závažný zásah do práv a právom chránených záujmov trestaných osôb, ako tresty ukladané podľa Trestného zákona (trest odňatia slobody ako primárny trest). Pre porovnanie za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch bolo možno uložiť pokutu do 100 eur. V tomto smere je ale potrebné zdôrazniť, že priestupok je vec trestného charakteru v zmysle čl. 6 Európskeho dohovoru, preto sa na priestupkové konanie a páchateľa priestupku budú vzťahovať aj práva v tomto článku garantované.

Všeobecná akceptácia fotodokumentácie vyhotovenej obecnou políciou v zásade vyplýva aj z rozhodnutí

ustanovenia.“ Sťažovateľ uvádzaný odsek rozhodnutia: „zákon o obecnej polícii vyhotovovanie zvukových, obrazových alebo iných záznamov z miest verejne prístupných (medzi ktoré možno jednoznačne zaradiť aj vyhotovovanie snímky z merača rýchlosti) medzi oprávnenia príslušníkov obecnej polície, nezačleňuje.“ je potrebné vykladať vrátane kontextu rozhodnutia, predmetom ktorého bolo „.

Predmetný rozsudok nerieši všeobecne otázku, či obrazový záznam vyhotovený mestskou políciou je zákonný ale obmedzuje sa na hodnotenie a riešenie otázky zákonnosti použitia meračov rýchlosti a dôkazov z nich získaných mestskou políciou.

23. Nad rámec uvedeného kasačný súd uvádza, že v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. zákona č. 564/ 1991 Zb. o obecnej polícii (ďalej ako „zákon o obecnej polícii“) je obecná polícia oprávnená na zaznamenávanie priebehu jej činnosti alebo zákroku využívať napríklad aj obrazový záznam.

alebo zákroku. Slovo zaznamenávať pritom podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka 4 z roku 2003 znamená, okrem iného, aj „technickými prostriedkami zachytiť.“ 25. K tejto sťažnostnej námietke ďalej kasačný súd poukazuje na bod. 61 napadnutého rozsudku, v ktorom správny súd poukazuje, že sám žalobca v žalobe citoval z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/173/2010 zo dňa 28.04.2011, z ktorého vyplýva: „.

Je úlohou policajnej hliadky zabezpečiť dostatok dôkazov, ktoré by neskoršie tvrdenia osoby obvinenej z priestupku, že priestupok nespáchala, mohli byť vyvrátené. Napríklad fotodokumentáciou. . .“ S uvedeným právnym názorom sa v napadnutom rozsudku stotožnil aj správny súd a má zato, že si mestskí policajti zabezpečili dôkazy-fotodokumentáciu, ktorá vyvracia tvrdenia žalobcu, aj tvrdenia ním navrhnutých svedkov týkajúce sa skutočnosti o státí motorového vozidla sťažovateľa na vydláždenej ploche. Naopak fotodokumentácia je dôkazom, že žalobca sa priestupku dopustil tak, ako to uviedol prvostupňový správny orgán. Túto námietku sťažovateľa preto kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

Ako svedok nesmie byť v zmysle § 35 ods. 2 vyslúchnutý ten: „kto by sprístupnil utajovanú skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo porušil zákonom výslovne uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, okrem ak by ho tejto povinnosti zbavil príslušný orgán alebo ten, v záujme koho túto povinnosť má.“ Keďže príslušníci mestskej polície nespĺňajú vyššie uvedené podmienky a súčasne neboli v tejto veci osobami, ktoré by rozhodovali o priestupku, neboli činní ako znalci, tlmočníci, predkladatelia alebo právni zástupcovia, nič nebránilo ich výsluchu.

29. Táto námietka sťažovateľa smeruje aj voči vyhodnoteniu jednotlivých dôkazov správnym súdom v ich vzájomnej súvislosti. Sťažovateľ v tomto kontexte uvádza, že správny súd a rovnako tak žalovaný tendenčne vyhodnotili výpovede mestských policajtov. Kasačný súd aj v tomto rozsahu súhlasí s odôvodnením napadnutého rozsudku. Na dôvažok kasačný súd uvádza, že výpovede mestských policajtov sú plne v súlade s obrazovými záznamami, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Naopak výpovede svedkov žalobcu sa javia ako tendenčné a účelové za účelom vyvinenia sťažovateľa, pretože sú v priamom rozpore s vyhotovenými obrazovými záznamami ktoré sú súčasťou administratívneho spisu.

30. Treťou námietkou sťažovateľa je, že správa o výsledku objasňovania priestupku nie je dôkazom, pretože podľa sťažovateľa správa o výsledku objasňovania priestupku nie je dôkazom ale je len podkladom na začatie priestupkového konania a dôkazom sú len dôkazy, ktoré sa získali počas objasňovania priestupku a sú k nej pripojené. Podľa kasačného súdu sa správny súd vysporiadal aj s touto námietkou. Pre doplnenie kasačný súd dodáva, že správa o výsledku objasňovania priestupku obsahuje skutočnosti zistené z dôkazných prostriedkov pri objasňovaní priestupku. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Tento výpočet však nie je uzatvorený, a preto ako dôkaz môže slúžiť všetko, čo prispeje k náležitému objasneniu skutočnému stavu veci. Podľa názoru kasačného súdu sťažovateľ uvedené namieta len preto, že v prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu je správa o výsledku objasňovania priestupku označená ako dôkazný materiál z ktorého prvostupňový správny orgán vychádzal.

Sťažovateľ touto námietkou reaguje na vykonanie listinných dôkazov z Mesta Prešov. Kasačný súd si v tejto súvislosti dovoľuje dať sťažovateľovi do pozornosti znenie ustanovenia § 197 SSP, podľa ktorého v oblasti správneho trestania platí, že: „Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.“

Kasačný súd sa v rozsahu tejto námietky stotožňuje s právnymi závermi správneho súdu, na ktoré odkazuje. Aj podľa kasačného súdu správne orgány zistili úplne a presne skutočný stav veci (sťažovateľ so svojim motorových vozidlom skutočne stál na verejnej zeleni, čo preukazujú obrazové záznamy, výpovede mestských policajtov a listinné dôkazy z Mesta Prešov), obstarali si potrebné podklady (ktorých rozsah je uvedený v prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu, okrem listinných dôkazov z mesta Prešov v rozsahu ktorých dokazovanie doplnil správny súd) a svoje rozhodnutie dostatočne zdôvodnili (uviedli v ňom zistený skutkový stav, právne posúdenie aj myšlienkové pochody, ktorými dospeli k záverom v ňom uvedeným).

8Sžo/23/2016 a pod. 35. Navyše, ak by sa námietky sťažovateľa pretavili do reálnej praxe, objasňovanie priestupkov obecnou políciou by stratilo svoj účel, keďže obecná polícia by spáchaný priestupok nemohla žiadnym spôsobom zdokumentovať, o jeho priebehu a spáchaní svedčiť a páchateľovi priestupku by potom de facto stačilo spáchanie priestupku poprieť. Navodenie takéhoto stavu by podľa kasačného súdu neprispelo k fungovaniu právneho štátu, na čo aj samotný sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukazuje, a dodržiavaniu všeobecne záväzných právnych predpisov, ale práve naopak, v bežnom živote by dochádzalo k ich častejšiemu porušovaniu alebo vyvolávaniu a udržiavaniu protiprávneho stavu. 36. So zreteľom na všetky uvedené skutočnosti kasačný súd vyhodnotil podané námietky ako nedôvodné. 37. Kasačný súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a pre stručnosť naň odkazuje v plnom rozsahu.

IV. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov