1Stk/18/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:8019200826.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Prešove
- Sp. zn. 1. inštancie
- 6S/68/2019
- IČS
- 8019200826
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Kaufland Slovenská republika v.o.s., so sídlom Trnavská cesta 41/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35790164, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36863360, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 00156426, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 1499/2019 - 2 zo dňa 17. októbra 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/68/2019 - 96 zo dňa 12. mája 2022, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh a výsledky administratívneho konania
1. Regionálna veterinárna a potravinová správa Prešov (ďalej ako „prvostupňový správny orgán“ alebo aj „RVPS“) vykonala dňa 23.01.2019 v čase od 15:45 do 18:15 hod. úradnú kontrolu v prevádzkarni žalobcu OD Kaufland, Arm. Gen. L. Svobodu 23, 080 01 Prešov (ďalej ako „prevádzkareň“). Úradná kontrola bola vykonaná na základe podnetu spotrebiteľa na predaj biologicky poškodených zemiakov - Zemiaky konzumné neskoré neprané, bal. Á 10 kg, odroda Milva, varný typ AB, krajina pôvodu Nemecko, šarža 0305, L 18, dodávateľ Triana spol. s r.o., Bartókova 6, Bratislava (ďalej ako „zemiaky“). Spotrebiteľ vyjadril nespokojnosť s kvalitou zemiakov, ktoré boli biologicky poškodené, s otvormi po škodcoch a následnou suchou hnilobou. Následnou fyzickou kontrolou RVPS bolo zistené, že veľká časť zemiakov je na povrchu poškodená škodcami a prederavená so zasušenou suchou hnilobou. Prerezaním zemiakov bolo zistené poškodenie zemiakov škodcami s následným hnednutím dužiny, a to u 4,25 kg vzorky, čo predstavovalo 42,5% porušenosť. Celé množstvo, t. j. 40 kg hodnotených zemiakov bolo v čase kontroly stiahnutých z obehu. 2. Na základe týchto zistení RPVS vydala rozhodnutie č. k. 19/2019/0386-II/010 zo dňa 12.03.2019 (ďalej ako „v poradí prvé rozhodnutie RVPS“), ktorým žalobcu uznala zodpovedným za spáchanie správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách (ďalej ako „zákon o potravinách“) a uložila mu pokutu vo výške 50000,- eur. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. k. 1499/2019 zo dňa 29.05.2019 v poradí prvé rozhodnutie RVPS zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. 3. Následne RVPS rozhodnutím č. k. 19/2019/0386-V/010 zo dňa 05.08.2019 (ďalej ako „v poradí druhé rozhodnutie RVPS“) uložila žalobcovi podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách pokutu vo výške 30000,- eur. 4. Žalovaný rozhodnutím č. k. 1499/2019 - 2 zo dňa 17.10.2019 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaný ako odvolací orgán sa stotožnil s právnym posúdením, ako aj závermi prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný po preskúmaní v poradí druhého rozhodnutia RVPS a námietok žalobcu dospel k záveru, že bolo dostatočne preukázané, že žalobca v rozpore s § 4 ods. 1, § 6 ods. 5 písm. a) zákona o potravinách a čl. 14 ods. 1 v spojení s ods. 2 písm. b) a ods. 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a ustanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (ďalej ako „nariadenie“) v predajných a skladovacích priestoroch umiestňoval na trh potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu. Uvedeným konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách.
II. Konanie na krajskom súde
5. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu na Krajský súd v Prešove (ďalej ako „správny súd“) . Správny súd rozsudkom č. k. 6S/68/2019 - 96 zo dňa 12. mája 2022 (ďalej ako „napadnutý rozsudok“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“) žalobu ako nedôvodnú zamietol.
6. Správny súd vyhodnotil žalobné námietky žalobcu ako nedôvodné a ustálil, že rozhodnutie žalovaného ako i konanie, ktoré mu predchádzalo je v súlade so zákonom. Námietku žalobcu o aplikácii nesprávneho právneho predpisu správnymi orgánmi vyhodnotil ako nedôvodnú a konštatoval, že z administratívneho spisu je zrejmé, že kontrola bola vykonaná a rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v zmysle ustanovení zákona o potravinách a nie podľa zákona č. 491/2001 Z. z o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami.
Zároveň uviedol, že kontroly na úseku kontroly potravín sú vykonávané podľa zákona o potravinách. 7. Vo vzťahu k námietke o spornom definovaní zemiakov ako zeleniny, resp. ich zaradenie medzi okopaniny, správny súd poukazuje na vyhlášku č. 132/2014 Z. z. o spracovanom ovocí a zelenine, jedlých hubách, olejninách, suchých škrupinových plodoch, zemiakoch a výrobkoch z nich, ktorý už v názve rozlišuje zemiaky osobitne od zeleniny. Správny súd následne poznamenáva, že toto rozlíšenie je pre vec samu bezpredmetné, keďže v danom prípade ide o to, že žalobca predával potravinu u ktorej bola zistená jej zdravotná závadnosť.
8. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú žalobnú námietku, že senzorická kontrola bez následných podrobných laboratórnych výsledkov nepostačuje na prijatie záveru, že ide o nebezpečnú potravinu, nevhodnú pre zdravie. Podľa názoru správneho súdu, ak potravina, ktorá vo vnútri resp. viditeľne už na povrchu javí nesporné známky hniloby či plesne, nie je potravinou vhodnou pre ľudskú spotrebu. Pri výkone kontroly po prekrojení zemiakov boli zrejmé viditeľné začernanie, prederavenie škodcami, so znakmi hniloby, preto aj senzorické posúdenie je dostatočne postačujúce pre konštatovanie nevhodnosti tejto potraviny.
9. Správny súd ďalej poukazuje na povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, a tiež na to, že ak sa pri tovare, ako sú balené zemiaky vyskytnú voľným okom viditeľné jednotlivé kusy v balení, ktoré nie sú vhodné na ľudskú spotrebu z dôvodu napadnutia plesňou či hnilobou, tak celé takéto balenie sa považuje za nevhodné na ľudskú spotrebu, a to predovšetkým z dôvodu, že takýto obal nie je možné otvoriť a spotrebiteľ si nemá možnosť vybrať a vytriediť zdravé plodiny. Preto je takýto tovar nevyhnutné posúdiť ako celok za nevhodný a vyradiť z predaja.
10. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že vzhľadom na kontrolované množstvo zemiakov ide o malú nebezpečnosť správny súd zhodne so správnym orgánom zohľadnil skutočnosť, že kontrola bola vykonaná na podnet spotrebiteľa, ktorý zemiaky z tej istej dodávky zakúpil dva dni pred vykonanou kontrolou. Predaj celého množstva preto podľa správneho súdu nesporne vykazuje zrejmé porušenie predpisov žalobcom. K námietke týkajúcej sa výšky uloženej sankcie správny súd uvádza, že rozhodnutie žalovaného by mohol zrušiť len v prípade, ak by voľná úvaha, ktorou sa žalovaný riadil nezodpovedala obsahu spisu alebo by sa priečila zásadám logického myslenia. Podľa názoru správneho súdu však správne orgány riadne opísali správnu úvahu, ktorou sa riadili pri určení výšky pokuty, zaoberali sa závažnosťou spáchaného správneho deliktu, minulosťou a opakovaním konania žalobcu. Uložená pokuta má plniť úlohu výchovnú, preventívnu ako aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie.
Z tohto dôvodu je preto žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa deliktu. Nemôže sa preto jednať o sankciu zanedbateľnej výšky, pretože by nesplnila svoj účel. Správny súd v danom prípade nezistil pochybenie pri aplikácii voľnej úvahy vo vzťahu k uloženej výške pokuty.
11. Správny súd zastáva názor, že bolo primerane prihliadnuté na spoločenskú neprijateľnosť a závažnosť protiprávneho konania žalobcu, a to v rozsahu porušení zákonných ustanovení zákona o potravinách, pri porušení zákonom chráneného práva spotrebiteľa na predaj výrobkov zdravotne bezpečných a v neporušenej kvalite, pričom bolo brané do úvahy riziko možnej konzumácie zdravotne závadných potravín spotrebiteľom.
12. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že správny orgán môže ale nie je povinný uložiť pokutu popri opatreniach uložených podľa § 19 zákona o potravinách. V tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, s ktorým sa stotožňuje.
Správny súd ďalej v napadnutom rozsudku konštatuje, že postup správneho orgánu bol v medziach jeho právomoci a žalovaný primerane a v súlade s § 28 ods. 9 zákona o potravinách odôvodnil výšku pokuty a vyhodnotil námietky žalobcu vo vzťahu k žalobcom uvádzaným prípadom, kedy podľa žalobcu išlo o obdobnú vec, pričom pokuty boli uložené v nižších sumách.
Preto aj námietky vo vzťahu k aplikácii § 3 ods. 5 Správneho poriadku vyhodnotil ako nedôvodné. 13. Záverom správny súd konštatuje, že žalobca nepredložil žiadne také dôkazy a argumenty, ktoré by spochybnili správnosť rozhodnutia a postup žalovaného. Žalovaný sa podľa správneho súdu primerane vysporiadal s odvolacími námietkami a pri ukladaní pokuty nevybočil z rámca správnej úvahy. Výška uloženej pokuty je podľa správneho súdu primeraná okolnostiam.
14. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP tak, že účastníkom nárok na náhradu trov konania nepriznal.
III. Kasačná sťažnosť, stanoviská účastníkov konania
15. Sťažovateľ podal voči napadnutému rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo aj ako „Najvyšší správny súd SR“) napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
16. Najvyšší správny súd SR preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. 17.
Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku správneho súdu preskúmal tento napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo, a to najmä z pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v podanej žalobe.
18. Dôvod kasačnej sťažnosti sťažovateľ odôvodňuje tým, že podľa jeho názoru správny súd nesprávne posúdil okolnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o pokute, pretože rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z toho, že k porušeniu právnych predpisov došlo vo vzťahu k 1600 kg zemiakov, avšak kontrola bola vykonaná iba na 4 baleniach zemiakov v celkovom množstve 40 kg. Celé konanie je preto podľa názoru sťažovateľa založené na neexistujúcej skutočnosti. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukazuje na čl. 14 ods. 6 nariadenia v zmysle ktorého ak je nejaká nebezpečná potravina súčasťou skupiny dávky alebo zásielky potravín rovnakej triedy alebo popisu, musí sa predpokladať, že všetky potraviny v tejto skupine, dávke alebo zásielke sú tiež nebezpečné, pokiaľ po podrobnom vyhodnotení nie je dôkaz, že zvyšok dávky, série alebo zásielky je nebezpečný. Sťažovateľ namieta, že práve túto podmienku správny súd opomenul a nesprávne aplikoval čl. 14 ods. 6 nariadenia. Podľa sťažovateľa ide pritom o dôležitú skutočnosť, ktorá má súčasne aj zásadný význam a vplyv pre posúdenie celej
veci. 19. Sťažovateľ ďalej namieta, že z ustanovenia § 28 ods. 13 zákona o potravinách jednoznačne vyplýva, že orgán úradnej kontroly potravín iba môže a teda nie je automaticky povinný uložiť pokutu. Podľa sťažovateľa zistenia RVPS v danom prípade nedosahujú takú intenzitu porušenia zákona, ktorú by bolo potrebné riešiť uložením pokuty.
Podľa názoru sťažovateľa bolo dostatočným na mieste uložené opatrenie, a to upozornenie inšpektora s výzvou na odstránenie vytýkaného nedostatku. Správny súd preto podľa sťažovateľa nesprávne právne posúdil vec tak, že zákon neumožňuje rozhodovať správnemu orgánu o tom, či pokutu uloží alebo nie. Z tohto dôvodu je preto podľa jeho názoru napadnutý rozsudok arbitrárny a v neprospech sťažovateľa. V tomto kontexte sťažovateľ ďalej uvádza, že podľa právneho záveru správneho súdu postačuje pre uloženie pokuty akékoľvek zdôvodnenie, bez toho aby sa musela skúmať otázka, či jej uloženie je vôbec opodstatnené s prihliadnutím na ostatné ustanovenia zákona.
Aj toto je podľa sťažovateľa záležitosť, ktorá má zásadný vplyv pre celé rozhodovanie v tejto veci. 20. Podľa sťažovateľa správne orgány pri ukladaní pokuty extrémne vybočili zo svojej rozhodovacej praxe, čím porušili zásadu materiálnej rovnosti účastníkov konania a precedenčnú zásadu, ako aj základnú zásadu správneho konania, zakotvenú v § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia, pričom podľa neho išlo o závažnejšie prípady, kedy však boli uložené rádovo nižšie pokuty.
Sťažovateľ v tejto súvislosti vyjadruje nespokojnosť so záverom žalovaného, že aplikácia precedenčnej zásady je možná iba v prípade, ak skutkové a právne okolnosti porovnávaných prípadov sú totožné. 21. Poslednou sťažnostnou námietkou sťažovateľa je, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci z pohľadu požiadaviek § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
Podľa názoru sťažovateľa v rozhodnutiach správnych orgánov absentuje zdôvodnenie akými úvahami sa riadili pri hodnotení dôkazov, preto sú ich rozhodnutia nepreskúmateľné čo spôsobuje ich nezákonnosť. V tomto kontexte sťažovateľ namieta, že k záveru o nevhodnosti potraviny na ľudskú spotrebu nepostačuje senzorické zistenie o tom, že vzhľad potraviny vybočuje z obvyklého stavu. Podľa názoru sťažovateľa ide v danom prípade iba o deviáciu vzhľadu zemiakov, ktorá však nijako nespôsobuje ich nevhodnosť na ľudskú spotrebu.
Ak preto inšpektori RVPS mali podozrenie, že kontrolovaná vzorka zemiakov môže byť nevhodná na ľudskú spotrebu, museli by vykonať dôkladnejšiu analýzu v akreditovaných laboratórnych podmienkach. Inak tieto závery nemôžu byť objektívne a použiteľné.
22. Záverom sťažovateľ uvádza, že správny súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci neodstránil namietanú nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného tkvejúcu v absencii zdôvodnenia, akými úvahami sa správne orgány riadili pri hodnotení dôkazov. 23. Žalovaný vo vyjadrení sa ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej vo vyjadrení k správnej žalobe a v rozhodnutí žalovaného. Má za to, že z preukázaných skutočností je zrejmé, že jeho rozhodnutie bolo vydané oprávnene a vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, je zrozumiteľné a obsahuje všetky predpísané náležitosti. Navrhol preto kasačnú sťažnosť zamietnuť.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
24. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami sťažovateľa uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od právnych záverov, ktoré spolu s uvedením dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku, ktorým podľa § 190 žalobu ako nedôvodnú zamietol.
25. Kasačný súd v prvom rade uvádza, že z administratívneho spisu má za preukázané, že skutkový stav v danej veci nie je sporný. Správne orgány uložili sťažovateľovi pokutu za spáchanie správneho deliktu spočívajúceho v tom, že uviedol na trh zemiaky, ktoré boli na povrchu poškodené, prederavené so zasušenou hnilobou, pričom kontrolou bolo ďalej zistené aj ich vnútorné poškodenie spôsobené škodcami s následným hnednutím dužiny.
Tieto nedostatky boli pritom viditeľné voľným okom, a teda boli zistené senzorickou kontrolou RVPS v prevádzkarni sťažovateľa. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, a sťažovateľ to ani nenamieta, že v kontrolovaných baleniach sa nachádzali takto poškodené zemiaky.
V danom prípade bolo jednoznačne preukázané porušenie povinností sťažovateľa za porušenie ktorých mu bola uložená pokuta. 26. Sťažovateľ sa však domnieva, že správny súd a správne orgány vychádzali z nesprávneho skutkového stavu, keď pri ukladaní pokuty a určení jej výšky sa zaoberali aj priťažujúcou okolnosťou, že kontrolované zemiaky v množstve 40 kg pochádzali z dodávky v úhrnnom množstve 1600 kg. Podľa sťažovateľa je tak celé konanie založené na neexistujúcej skutočnosti, keď RVPS mala za to, že celá dodávka zemiakov v množstve 1600 kg bola automaticky nevhodná na ľudskú spotrebu, hoci ich nikdy nevidela a neskontrolovala.
27. V súvislosti s uvedeným kasačný súd v prvom rade zdôrazňuje, že jeho úlohou je posúdiť, či sa správny súd a správne orgány dostatočne vysporiadali so zisteným skutkovým stavom, teda či bol skutkový stav riadne a úplne zistený, a či sa napadnutý rozsudok a rozhodnutia správnych orgánov opierali o správne úvahy a nedošlo k vybočeniu z medzí stanovených právnymi predpismi. Kasačný súd konštatuje, že takáto situácia v posudzovanom prípade nenastala.
Správny súd správne dospel k záveru, že správny orgán správne zohľadnil tú skutočnosť, že kontrola bola vykonaná na podnet spotrebiteľa. Z administratívneho spisu má pritom kasačný súd za preukázané, že zemiaky z rovnakej dodávky boli spotrebiteľom zakúpené dňa 21.01.2019, pričom kontrola bola RVPS vykonaná dňa 23.01.2019.
Zemiaky zakúpené spotrebiteľom pritom javili rovnaké známky poškodenia, ako tie na ktorých RVPS vykonala kontrolu. Je teda zrejmé, že sťažovateľ zemiaky z tej istej dodávky (1600 kg) uviedol na trh a predával minimálne tri dni, a to vrátane dňa ich zakúpenia spotrebiteľom až do dňa vykonania kontroly. Kasačný súd len dodáva, že sťažovateľ napriek tomu, že tieto zemiaky evidentne javili známky poškodenia - hniloby už dňa 21.01.2019, tieto z predaja stiahol až dňa 23.01.2019 kedy bola vykonaná kontrola RVPS.
28. Právne posúdenie správnym súdom, ako aj správnymi orgánmi je preto v súlade s čl. 14 ods. 6 nariadenia, v zmysle ktorého ak je nejaká nebezpečná potravina súčasťou skupiny, dávky alebo zásielky potravín rovnakej triedy alebo popisu, musí sa predpokladať, že všetky potraviny v tejto skupine, dávke alebo zásielke sú tiež nebezpečné, pokiaľ po podrobnom vyhodnotení nie je dôkaz, že zvyšok dávky, série alebo zásielky je nebezpečný.
V danom prípade je nesporne preukázané že poškodené zemiaky sťažovateľ predával tri dni, pričom tieto boli súčasťou jednej a tej istej dodávky. Túto námietku sťažovateľa preto kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú rovnako ako správny súd.
29. V tomto kontexte kasačný súd vyhodnotil ako neopodstatnenú aj námietku sťažovateľa ohľadom nesprávnej aplikácie čl. 14 ods. 6 nariadenia. V prvej časti vety čl. 14 ods. 6 nariadenia zákonodarca stanovil domnienku podľa ktorej treba predpokladať, že všetky potraviny z rovnakej dávky sú tiež nebezpečné. Zmyslom zavedenia tejto domnienky je legitímny cieľ, ktorým je ochrana života a zdravia spotrebiteľov pred škodlivými účinkami nebezpečných potravín. Pokiaľ zákonodarca zaviedol takúto domnienku, správny orgán je povinný z takejto domnienky vychádzať. Kasačný súd navyše poznamenáva, že v čl. 14 ods. 6 nariadenia sa doslova uvádza „musí sa predpokladať,“ čím zákonodarca zdôraznil dôležitosť tejto domnienky, a to práve použitím slovesa musí. Táto domnienka je však vyvrátiteľná. Ďalej totiž zákonodarca pokračuje tak, že túto domnienku je možné vyvrátiť neexistenciou dôkazu, že zvyšok dávky je nebezpečný. V konaní nebolo preukázané, že by zvyšok dávky bol v poriadku, t. j. že by nebol nebezpečný. A bolo úlohou sťažovateľa aby túto domnienku vyvrátil.
Sťažovateľ však v správnom konaní nepredložil žiaden taký dôkaz, ktorý by preukázal, že zvyšok dodávky nie je nebezpečný, a tým vyvrátil zákonnú domnienku. 30. Je to práve sťažovateľ, ktorý umiestňuje na trh potraviny a jeho povinnosťou je zabezpečiť také kontrolné mechanizmy, aby sa potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu nedostávali k spotrebiteľom. Bolo úlohou sťažovateľa preukázať, že zvyšok dodávky zemiakov nie je nebezpečný, pretože sťažovateľ bol v rozhodnom čase práve tým, ktorý s touto dodávkou zemiakov disponoval, mal ju pod kontrolou a mohol teda predkladať dôkazy, ktoré by túto domnienku bez pochyby vyvrátili. Táto námietka sťažovateľa je preto neopodstatnená.
31. Sťažovateľ ďalej v kasačnej sťažnosti namieta, že v zmysle § 28 ods. 13 zákona o potravinách správny orgán nie je povinný automaticky uložiť pokutu podľa § 28 ods. 1 až 4 zákona o potravinách, ale podľa názoru sťažovateľa iba tak spraviť môže.
S uvedeným tvrdením sa kasačný súd rovnako ako správny súd a správne orgány nestotožňuje. 32. V zmysle § 28 ods. 4 zákona o potravinách, podľa ktorého bola sťažovateľovi uložená pokuta platí, že správny orgán uloží pokutu za správne delikty tam uvedené v rozsahu od 1000 eur do 500000 eur. Z uvedeného vyplýva, že správny orgán nemá inú možnosť ako za uvedené porušenie pokutu uložiť, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že zákonodarca uviedol tak hornú ako aj spodnú hranicu pokuty. Toto ustanovenie sa preto nedá vyložiť tak, že správny orgán by pokutu uložiť iba mohol, prípadne že by mohol ísť pod spodnú hranicu tejto pokuty.
33. Na uvedenom výklade nič nemení ani znenie § 28 ods. 13 zákona o potravinách. Toto zákonné ustanovenie je potrebné vykladať v nadväznosti na opatrenia podľa § 19 zákona o potravinách, ktoré môže správny orgán kontrolovanému subjektu uložiť na základe zistení vyplývajúcich z kontroly. Ustanovenie § 28 ods. 13 zákona o potravinách umožňuje správnemu orgánu popri opatreniach uložiť aj pokutu. Zmyslom tohto ustanovenia je teda vymedziť vzťah medzi opatreniami a pokutou za administratívno-právny delikt.
Zmyslom tohto ustanovenia preto nie je možnosť správneho orgánu rozhodnúť sa, či pokutu uloží alebo neuloží. Ani táto námietka sťažovateľa preto nie je spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku. 34.
Kritériá pre určenie konečnej výšky pokuty sú stanovené taxatívnym výpočtom skutočností, ku ktorým je správny orgán povinný prihliadať, a to podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách. Tieto skutočnosti je potrebné posudzovať vždy a za každých okolností.
Aj podľa názoru kasačného súdu sa správne orgány týmito kritériami zaoberali a zohľadnili ich pri určení výšky pokuty. 35. Vo vzťahu k namietanému porušeniu precedenčnej zásady a materiálnej rovnosti účastníkov preto kasačný súd uvádza, že sa plne stotožňuje so záverom správneho súdu v napadnutom rozsudku. Aj podľa názoru kasačného súdu je dôležitým kritériom pre určenie konečnej výšky pokuty represívna a preventívna funkcia postihu vo vzťahu k sťažovateľovi. Preventívna úloha postihu nespočíva iba v účinku voči sťažovateľovi (individuálne pôsobenie) ale postih musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iných nositeľov rovnakých zákonných povinností (generálne pôsobenie). Tento účinok preto môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu. V tomto prípade je chráneným záujmom život a zdravie spotrebiteľov, čo je jeden z najvýznamnejších chránených záujmov.
36. V prípad ak ide o finančný postih, musí byť tento citeľný v majetkovej sfére delikventa, a teda logicky musí v sebe obsahovať aj zložku represívnu. Ak by tomu tak nebolo, postih delikventa by nemal žiaden zmysel. Pri zohľadnení tejto podmienky kasačný súd prihliadol na to, že je jedným z najväčších a na trhu etablovaných obchodných reťazcov.
37. Keďže mnohé ustanovenia zákona o potravinách sú transpozíciou právnych predpisov EÚ, treba prihliadať aj na relevantné rozhodnutia SD EÚ. SD EÚ pritom vždy zdôrazňuje povinnosť členských štátov postihovať porušenie povinnosti plynúcich z únijového práva dostatočne efektívnymi sankciami a zaistiť tak „užitočný účinok“ (l´effet utile) únijového práva. Uložené sankcie tak musia mať podľa SD EÚ dostatočne odradzujúci účinok, a to tak z hľadiska prípadnej recidívy zo strany samotného delikventa, ako aj z hľadiska ostatných subjektov (rozsudok SD EÚ z 7. júna 1983, C-100/80 až 103/80). Len sankcia ktorá má odradzujúci účinok je schopná odradiť nielen sťažovateľa, ale aj iné subjekty od porušovania im zákonom uložených povinností.
38. Okrem vyššie uvedeného je dôležité prihliadnuť aj na to, akú povahu má subjekt ktorému bola pokuta uložená. V tomto prípade je sťažovateľ prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, ktorý je povinný zabezpečiť predaj a skladovanie potravín za takých podmienok, aby sa zabránilo akémukoľvek riziku kontaminácie. Každou možnou kontamináciou potraviny dochádza totiž k riziku negatívneho ovplyvnenia, jej vlastností, kvality, prípadne bezpečnosti, čo zároveň predstavuje možnosť negatívneho vplyvu na zdravie spotrebiteľa.
39. Sťažovateľ je pritom významným obchodným reťazcom, ktorý vzhľadom k svojmu postaveniu na potravinárskom trhu má dostatok materiálnych, ľudských a obchodných možností na to, aby sa takýmto pochybeniam dokázal vyvarovať, resp. im predchádzať.
Zistené nedostatky boli pritom takej povahy, že pri bežnej kontrole boli ľahko zistiteľné. Vzhľadom na povahu žalobcu, ktorý má značné množstvo prevádzok po celom území Slovenskej republiky, sa očakáva vyššia miera zodpovednosti pri plnení zákonom stanovených povinností na úseku potravinového práva. 40.
Pri zohľadnení individuálneho a generálneho preventívneho pôsobenia pokuty, jej represívnej funkcie, efektívnosti pokuty a jej účinku, povahy sťažovateľa a skutočnosti, že zistené nedostatky boli ľahko odhaliteľné je výška uloženej pokuty primeraná. A to aj s ohľadom na skutočnosť, že nejde o prvú sankciu pre sťažovateľa za porušenie ustanovení zákona o potravinách. Je teda zrejmé, že predchádzajúce sankcie, ktoré boli sťažovateľovi uložené si nesplnili svoju preventívnu funkciu vo vzťahu k sťažovateľovi a neodradili ho od ďalšieho porušovania ustanovení tohto zákona.
41. Pri rozhodovaní o porušení zákonných povinností a určení výšky príslušnej pokuty je potrebné zohľadniť všetky zákonom stanovené okolnosti, ako aj okolnosti vyššie uvedené kasačným súdom. Každý jeden z prípadov porušenia zákona je potrebné posudzovať individuálne s ohľadom na skutočnosti zistené v administratívnom konaní.
Keďže pri určení výšky pokuty je potrebné zohľadniť všetky tieto skutočnosti, ktoré sú v každom prípade individuálne a jemu vlastné, nie je objektívne úplne možné nájsť dva totožné prípadne podobné prípady. Jednotlivé rozdiely spočívajú nielen v množstve porušených zákonných povinností, ich rozsahu a závažnosti, prípadne vo vzájomnom súbehu, ale aj v trvaní a následkoch porušenia, minulosti delikventa, individuálnom a generálnom pôsobení prevencie, v povahe subjektu delikventa a v snahe o represívne pôsobenie pokuty. Vzhľadom na tieto skutočnosti je námietka týkajúca sa porušenia zásady materiálnej rovnosti účastníkov a precedenčnej zásady nedôvodná. 42.
Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uvádza, že k záveru o nevhodnosti na ľudskú spotrebu nepostačuje senzorické zistenie o tom, že vzhľad potraviny vybočuje z obvyklého stavu. V tomto smere kasačný súd uvádza, že tento prípad nie je o tom, že by samotný vzhľad potraviny vybočoval z obvyklého vzhľadu, ale z úradného záznamu z vykonanej kontroly a vyhotovenej fotodokumentácie je viac ako zrejmé, že predmetné zemiaky boli postihnuté hnilobou ako závažným nedostatkom predstavujúcim nebezpečenstvo pre zdravie spotrebiteľa.
43. Vzhľadom na námietku sťažovateľa, že RVPS nevykonala dôkladnú analýzu predmetných zemiakov v akreditovaných laboratórnych podmienkach, ich závery o nevhodnosti zemiakov na ľudskú spotrebu nemôžu byť objektívne a ani použiteľné, kasačný súd uvádza, že za situácie kedy poškodenie zemiakov bolo zrejmé voľným okom je možné konštatovať, že potravina je kontaminovaná hnilobou. Za tejto situácie už preto nebolo potrebné ďalšie bližšie zisťovanie mikrobiologickým rozborom. Už samotná kontaminácia hnilobou je podľa kasačného súdu rovnako ako správneho súdu a správnych orgánov postačujúca podľa čl. 14 ods. 5 nariadenia k vyvodeniu záveru, že potravina nie je vhodná na ľudskú spotrebu. V tomto smere preto správny súd dospel k správnemu právnemu záveru a námietka sťažovateľa je aj v tomto ohľade neopodstatnená.
V. Záver
44. Najvyšší správny súd SR po preskúmaní spisového materiálu správneho súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom neboli dôvodné a nespochybnili vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. Sťažovateľ nijakým právne relevantným spôsobom zo svojej argumentácie nevybočil a v žalobe použitú argumentáciu v kasačnej sťažnosti ani nerozšíril. Kasačný súd preto dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietnuť. 45. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi, ktorý nemal v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a contrario SSP). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a v súvislosti s kasačným konaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP). 46. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 28. marca 2024