1Stk/19/2022

1. Okresný úrad Trenčín, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej ako „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. OU-TN-OCDPK-2021/022814-005 zo dňa 12.08.2021 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 1.500,- eur (ďalej ako „pokuta“). Prvostupňový správny orgán vykonal nad žalobcom v dňoch 18.01.2021 až 22.01.2021 prostredníctvom Jednotného informačného systému v cestnej doprave (ďalej ako „JISCD“) štátny odborný dozor. Následne uložil žalobcovi pokutu podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o autoškolách“) za porušenie povinnosti prevádzkovateľa autoškoly ustanovenej v § 6 ods. 1 písm. d) zákona o autoškolách a za porušenie Článku 5b Učebnej osnovy vodičských kurzov, tým že v čase kontroly výcviku výučby v reálnom čase, t. j. dňa 18.01.2021 o 16:48 hod. nebol v JISCD v kolónke identifikujúcej výučbu uvedený odkaz na internetovú stránku, kde sa výučba teórie PCP 2 kurzu č. 8131/2021/1, výučba predmetu OP 1 kurzu č. 8131/2020/85 mala realizovať dištančnou formou dňa 18.01.2021 so začiatkom o 16:30 hod., pričom odkaz na internetovú stránku mal byť zverejnený v JISCD spolu s plánovaním teoretickej výučby pred začatím hodiny a následne táto výučba v aplikácii JISCD manuálne vyznačená ako zrealizovaná a uznaná účastníkmi jednotlivých kurzov. 2. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. OU-TN-OOP2-2021/029367-002 zo dňa 26.11.2021 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaný ako odvolací orgán sa stotožnil s právnym posúdením, ako aj závermi prvostupňového správneho orgánu. Odvolanie žalobcu vyhodnotil v celom rozsahu ako neopodstatnené. Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu, konal v rámci platných právnych predpisov a výšku pokuty stanovil v súlade so zákonom.

3. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu na Krajský súd v Trenčíne (ďalej ako „správny súd“) . Správny súd rozsudkom č. k. 13S/6/2022 - 145 zo dňa 25.05.2022 (ďalej ako „napadnutý rozsudok“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“) žalobu ako nedôvodnú zamietol. 4. Správny súd vyhodnotil žalobné námietky žalobcu ako nedôvodné a ustálil, že rozhodnutie žalovaného ako i konanie, ktoré mu predchádzalo je v súlade so zákonom. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. 5. Správny súd v napadnutom rozsudku predovšetkým poukazuje na to, že žalobca si je vedomý toho, že sa dopustil správneho deliktu, za ktorý mu bola uložená pokuta. Poukazuje pritom na administratívny spis a na vyjadrenie žalobcu zo dňa 01.03.2021 z ktorého vyplýva, že žalobca si je vedomý porušenia svojich povinností a spáchania správneho deliktu. Na základe toho správny súd konštatuje, že skutkový stav nie je medzi účastníkmi sporný a žalobné námietky vo vzťahu k nedostatočne zistenému skutkovému stavu nie sú dôvodné. Rovnako podľa záveru správneho súdu nie sú opodstatnené ani žalobné námietky vo vzťahu k priebehu štátneho odborného dozoru (ďalej ako „ŠOD“). Správny súd poukazuje na to, že pri posudzovaní zákonnosti priebehu ŠOD treba mať na pamäti, že tento sa vykonával počas trvania krízovej situácie spôsobenej ochorením COVID 19. Keďže samotná výuka sa realizovala dištančnou formou, aj samotný výkon ŠOD bolo potrebné prispôsobiť takejto forme výučby. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na § 16 ods. 14 zákona o autoškolách, podľa ktorého možno vykonať ŠOD prostredníctvom informačného systému a teda online, tak ako ho vykonali pracovníci vykonávajúci ŠOD. Podľa názoru správneho súdu je preto zrejmé, že výkon kontroly bolo možné realizovať online prostredníctvom JISCD. Z tohto dôvodu preto správny súd vyhodnotil námietky o nezákonnosti vykonávania kontroly a následnej nezákonnosti protokolu ako nedôvodné.

III. Kasačná sťažnosť, stanoviská účastníkov konania

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“) konajúci ako kasačný súd (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. 13.

14. Sťažovateľ kasačnú sťažnosť totožne ako podanú žalobu proti rozhodnutiu žalovaného odôvodňuje v zásade rovnakými sťažnostnými námietkami. 15. Dôvod kasačnej sťažnosti sťažovateľ odôvodňuje tým, že podľa jeho názoru správny súd (i) nesprávnym výkladom zákona o autoškolách konštatoval, že ŠOD a protokol zo ŠOD bol vyhotovený v súlade so zákonom a (ii) že správny súd dospel k nesprávnemu záveru, že protokol zo ŠOD nebolo potrebné prerokovávať.

V tejto súvislosti ďalej sťažovateľ uvádza, že správny súd nesprávne konštatoval, že výkon ŠOD bolo potrebné prispôsobiť krízovej situácii, ktorá bola vyhlásená na území Slovenskej republiky, pretože aj počas krízovej situácie sú správne orgány povinné plniť si svoje povinnosti a rešpektovať oprávnenia kontrolovaného subjektu.

18. Sťažovateľ ďalej namieta, že ŠOD nebol začatý a vykonaný v súlade so zákonom č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o kontrole“). Poukazuje pritom na to, že mu nebolo predložené oznámenie o začatí výkonu kontroly pred začatím výkonu ŠOD, pričom sťažovateľ nezaznamenal také skutočnosti, ktoré by zabraňovali vopred mu oznámiť výkon ŠOD. V súvislosti s porušením zákona o kontrole ďalej uvádza, že pracovníci sú v súvislosti s výkonom ŠOD povinní vopred oznámiť kontrolovanému subjektu predmet, účel, dátum začatia kontroly, jej predpokladanú dĺžku, ako aj preukázať sa písomným poverením na jej výkon spolu s dokladom totožnosti alebo služobným preukazom zamestnanca. Keďže sa tak nestalo, bolo podľa sťažovateľa jednostranným subjektívnym spôsobom konštatované porušenie jeho povinností, ktoré sťažovateľ v celom rozsahu odmieta.

21. Sťažovateľ namieta, že mu nebola poskytnutá možnosť podpísať prerokovaný protokol a ďalej poukazuje na porušenie ustanovení zákona o kontrole, pričom za tieto porušenia označuje absenciu náležitostí protokolu ako dátum oboznámenia vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom a jeho podpis.

24. Následne sťažovateľ v kasačnej sťažnosti opakovane namieta nedostatočne zistený skutkový stav veci, cituje ustanovenia zákona o kontrole a opakovane uvádza aj námietky vo vzťahu k nemožnosti vyjadriť sa k protokolu, pričom tento podľa jeho názoru nebol riadne prerokovaný. Sťažovateľ preto považuje kontrolu za neukončenú.

zamietnuť.

27. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho súdneho spisu, s námietkami sťažovateľa uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od právnych záverov, ktoré spolu s uvedením dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku, ktorým podľa § 190 žalobu ako nedôvodnú zamietol.

. .“ (pozn. kasačného súdu: sťažovateľ v tomto vyjadrení viackrát mylne označil zákon o autoškolách ako zákon č. 92/2005 Z.z. namiesto 93/2005 Z.z.). Správny súd ďalej poukazuje aj na ďalšie vyjadrenie sťažovateľa, ktorým je správa o odstránení zistených nedostatkov zo dňa 08.03.2021. Týmto vyjadrením sťažovateľ ako kontrolovaný subjekt reagoval na výzvu a predložil prvostupňovému správnemu orgánu správu o odstránení nedostatkov na základe zistení ŠOD. V tomto vyjadrení pritom sťažovateľ v úvode uvádza porušenia zistené ŠOD, ktorých sa dopustil a následne okrem iného uvádza nasledovné: „Kontrolovaný subjekt v priebehu štátneho odborného dozoru bezodkladne po doručení Protokolu prijal opatrenia smerujúce k náprave vzniknutého stavu. (.

Práve naopak, k týmto sa opakovane doznal pričom deklaroval opatrenia prijaté na ich odstránenie. Z tohto dôvodu preto kasačný súd rovnako ako správny súd dospel k záveru, že skutkový stav veci nie je medzi účastníkmi konania sporný a námietky sťažovateľa vo vzťahu k nedostatočne zistenému skutkovému stavu vyhodnotil ako nedôvodné. V danom prípade bolo jednoznačne preukázané porušenie povinností za porušenie ktorých bola sťažovateľovi uložená pokuta.

30. Pokuta bola sťažovateľovi uložená za neuvedenie odkazu na internetovú stránku, kde sa mala realizovať výučba teórie pre jednotlivé kurzy dištančnou formou dňa 18.01.2021. Odkaz na internetovú stránku mal byť pritom v systéme JISCD spolu s plánovaním teoretickej výučby zverejnený pred začatím hodiny. Nesplnením si tejto povinnosti zároveň nebolo umožnené ŠOD vykonať kontrolu. Porušenie tejto povinnosti je v administratívnom spise jednoznačne preukázané.

31. Sťažovateľ je toho názoru že ŠOD sa nezačal, pretože kontrolóri nezačali kontrolu fyzickým príchodom do prevádzkových priestorov kontrolovaného subjektu. V tejto súvislosti poukazuje na metodický pokyn č. 28/2020 (ďalej ako „MP 28/2020“) a uvádza, že sa výkon ŠOD začína fyzickým príchodom kontrolórov do priestorov kontrolovaného subjektu, čo splnené nebolo a preto výkon ŠOD nemohol ani začať. Kasačný súd v tejto súvislosti rovnako ako správny súd poukazuje na § 16 ods. 14 zákona o autoškolách v zmysle ktorého možno ŠOD vykonať prostredníctvom informačného systému, teda JISCD. Z administratívneho spisu má kasačný súd za preukázané že ŠOD bol vykonaný prostredníctvom informačného systému, sťažovateľ to ani nerozporuje. Možnosť takéhoto výkonu ŠOD pritom logicky a objektívne znamená, že ŠOD sa nemusí začať fyzickým príchodom kontrolórov do priestorov kontrolovaného subjektu, ale vykoná sa prostredníctvom informačného systému, teda JISCD. Z tohto dôvodu preto kasačný súd rovnako ako správny súd považuje námietky sťažovateľa v súvislosti s nezákonnosťou ŠOD a protokolu za nedôvodné.

33. Kasačný súd zároveň poukazuje na § 11 ods. 2 písm. a) zákona o kontrole a uvádza, že v prípade ak by oznámenie pred začatím kontroly mohlo viesť k zmareniu účelu kontroly, orgán štátneho dozoru urobí predmetné oznámenie najneskôr pri začatí kontroly. Kasačný súd pritom súhlasí so žalovaným, ktorý má za to, že ak by orgán štátneho dozoru oznámil sťažovateľovi výkon ŠOD vopred, účel kontroly by bol v danom prípade zmarený, pretože konanie sťažovateľa ako kontrolovaného subjektu by bolo ovplyvnené vedomosťou o tom, že ŠOD bude vykonaný a žalobca by konal inak, čím by bol zmarený účel ŠOD.

Preto aj námietka sťažovateľa ohľadom chýbajúceho dátumu oboznámenia vedúceho kontrolovaného subjektu je nedôvodná. Navyše, Príloha č. 10 k MP 28/2020 presne definuje formu a obsahové stránky protokolu, pričom neobsahuje náležitosť dátum oboznámenia vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom.

Z tohto dôvodu preto nebolo potrebné ani vypracovať zápisnicu o prerokovaní protokolu. 36. Kasačný súd ďalej dodáva, že zákon o autoškole je lex specialis k zákonu o kontrole. To znamená že je osobitným zákonom a má prednosť pred ustanoveniami všeobecného zákona o kontrole. Zákon o autoškole neumožňuje prerokovanie protokolu a tento výklad potvrdzuje aj to, že v ustanovení § 16 ods. 11 zákona o autoškole je uvedené, že protokol z vykonania ŠOD je výsledným materiálom z kontroly, kde teda slovom výsledný sa myslí konečný. Keďže protokol sa neprerokováva, sú nedôvodné aj námietky sťažovateľa, že nemal v rámci prerokovania protokolu možnosť sa k nemu vyjadriť, že kontrolovaný orgán sa s jeho námietkami nevysporiadal a nevyhotovil zápisnicu o prerokovaní protokolu a že ŠOD nebol ukončený. Sťažovateľovo právo vyjadriť sa k protokolu bolo zachované, tak ako to už kasačný súd uviedol v bode 29. tohto rozsudku, pričom toto právo sťažovateľ aj využil.

Ide pritom o osobitný spôsob doručovania protokolu, kde podpis sťažovateľa na protokole stráca akýkoľvek význam. Podpis sťažovateľa na protokole má význam iba v prípade, že sa protokol doručuje osobne priamo sťažovateľovi, resp. kontrolovanému subjektu.

Výkon hlavného štátneho odborného dozoru na mieste (ŠOD) sa skončil doručením protokolu sťažovateľovi. Konanie o uložení pokuty je však už iným konaním, na ktoré sa rozsah plnomocenstva právneho zástupcu nevzťahuje. V plnomocenstve totiž nie je uvedené, že by sa vzťahovalo aj na následné konania alebo konania súvisiace s ŠOD. Keďže je konanie o uložení pokuty úplne novým konaním vyžaduje si v prípade sťažovateľa nové plnomocenstvo, nakoľko jeho pôvodné konanie o uložení pokuty nepokrýva. Uvedené sťažovateľ potvrdil aj tým, že sťažovateľ predložil nové plnomocenstvo na zastupovanie v právnej veci správneho konania vedenom na Okresnom úrade Trenčín, číslo konania OU-TN-OCDPK-2021/022814 zo dňa 14.07.2014, kde už doplnil, že toto plnomocenstvo sa vzťahuje aj na všetky súvisiace konania. Pokiaľ by tento dodatok bol uvedený aj v pôvodnom plnomocenstve zo dňa 24.02.2021, nové plnomocenstvo by nebolo potrebné. Túto námietku sťažovateľa preto kasačný súd považuje za nedôvodnú.