Najvyšší správny súd·Uznesenie·30. 3. 2023

1Stk/2/2021

ECLI:SK:NSSSR:2023:7019200967.1

Odmieta

Súd: Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie: Krajský súd v Košiciach
Sp. zn. 1. inštancie: 6S/193/2019
IČS: 7019200967
Zdroj: PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v právnej veci žalobcu: U.. Y. U., nar. XX.XX.XXXX., bytom N. XXX/XX, XXX XX M., zastúpený: PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., advokátske spoločenstvo so sídlom Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO: 36860930, proti žalovanému (sťažovateľovi): Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, za účasti ďalšieho účastníka: Krajská prokuratúra Košice, so sídlom Mojmírova 5, 041 62 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-KE-OOP2-2019/043853 zo dňa 28.10.2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/193/ 2019-79 zo dňa 25.02.2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť odmieta. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov kasačného konania. III. Ďalšiemu účastníkovi konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ,,krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č. k. 6S/193/2019-79 zo dňa 25.02.2021 (ďalej aj ,,napadnutý rozsudok“), podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“), zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU- KE-OOP2-2019/043853 zo dňa 28.10.2019, ako aj rozhodnutie Okresného úradu Košice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii č. OU-KE-OCDPK-2019/021897 zo dňa 09.07.2019 a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania. 2. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť na krajský súd v listinnej podobe osobne dňa 30.04.2021. Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie. 3. K podanej kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní zo dňa 31.05.2021, doručenom do elektronickej schránky krajského súdu dňa 01.06.2021. Zastávajúc názor, že napadnutý rozsudok je zákonný, žiadal, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP zamietol a priznal žalobcovi náhradu trov kasačného konania. 4. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril aj ďalší účastník konania podaním zo dňa 03.08.2021, doručeným do elektronickej schránky krajského súdu dňa 04.08.2021. Navrhol, aby kasačný

súd v súlade s § 461 SSP kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol. 5. V predkladacej správe správny súd uviedol, že kasačná sťažnosť bola podaná včas. 6. Podľa § 56 ods. 1 SSP: „Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.“ 7. Podľa § 69 ods. 1 SSP: „Lehoty podľa tohto zákona sa počítajú na hodiny, dni, týždne, mesiace a roky.“ 8. Podľa § 69 ods. 3 SSP: „Do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty.“ 9. Podľa § 69 ods. 5 SSP: „Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň; to neplatí na lehotu určenú podľa hodín.“ 10. Podľa § 69 ods. 6 SSP: „Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na správnom súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak podanie urobené elektronickými prostriedkami je doručené mimo pracovného času.“ 11.

Podľa § 145 ods. 1 SSP: „Doručený rozsudok je právoplatný, ak nie je ďalej ustanovené inak.“ 12. Podľa § 145 ods. 2 písm. c) SSP: „Rozsudok krajského súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o správnej žalobe vo veciach správneho trestania.“ 13.

Podľa § 438 ods. 1 SSP: „Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu.“ 14. Podľa § 443 ods. 1 SSP: „Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.“ 15. Podľa § 443 ods. 2 písm. a) SSP: „Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2.“ 16. Podľa § 443 ods. 5 SSP: „Zmeškanie lehoty uvedenej v odsekoch 1 až 4 nemožno odpustiť.“ 17. Podľa § 459 písm. a) SSP: „Kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak bola podaná oneskorene.“ 18. Z vyššie citovaných ustanovení Správneho súdneho poriadku vyplýva, že konanie pred správnymi súdmi je v zásade jednoinštančné. Kasačná sťažnosť preto predstavuje osobitný opravný prostriedok majúci povahu mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý smeruje voči

právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu. 19. Pre prejednanie kasačnej sťažnosti je nevyhnutné splnenie podmienok vyplývajúcich zo Správneho súdneho poriadku, pričom z obsahu týchto možno vyvodiť, že kasačná sťažnosť

musí: - byť podaná riadne a včas (§ 443 a § 444 SSP); - byť podaná oprávneným subjektom (§ 442 SSP);

- smerovať voči rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP); - mať náležitosti ustanovené zákonom (§ 445 ods. 1 a § 57 SSP). V prípade, že nie je splnená niektorá z vyššie uvedených podmienok, kasačný súd musí kasačnú sťažnosť odmietnuť ako neprípustnú (§ 459 SSP).

20. Z predloženého súdneho spisu kasačný súd zistil, že napadnutý rozsudok krajského súdu bol sťažovateľovi doručený dňa 30.03.2021 (doručenka na č. l. 95 b/ spisu - pozn. kasačného súdu). V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že doručenku zo súdneho spisu považuje z hľadiska jej charakteru za verejnú listinu a údaje v nej uvedené sa považujú za správne a pravdivé, kým sa nepreukáže opak. Sťažovateľ podal krajskému súdu kasačnú sťažnosť v listinnej podobe osobne dňa 30.04.2021 (uvedená skutočnosť vyplýva z odtlačku úradnej pečiatky na podaní na č. l. 91 spisu - pozn. kasačného súdu).

21. V prípade, ak sa rozhodlo o správnej žalobe vo veciach správneho trestania (prejednávaný prípad), lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Ide teda o lehotu určenú podľa dní. Určujúcou udalosťou pre začiatok plynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti bol deň doručenia rozhodnutia správneho súdu sťažovateľovi, t. j. deň 30.03.2021, pričom podľa § 69 ods. 3 SSP sa do lehoty určenej podľa dní nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ mal na podanie kasačnej sťažnosti v prejednávanej veci lehotu 30 dní od doručenia napadnutého rozsudku správneho súdu, ktorá sa počíta odo dňa 31.03.2021 (prvý deň 30-dňovej lehoty). Posledným dňom na podanie kasačnej sťažnosti zo strany sťažovateľa bol preto deň 29.04.2021 (štvrtok), pričom tento deň nebola ani sobota, ani deň pracovného pokoja, a preto na prejednávanú vec nemožno aplikovať § 69 ods. 5 Správneho súdneho poriadku.

22. Preskúmaním napadnutého rozsudku kasačný súd zistil, že toto obsahuje správne poučenie, podľa ktorého možno kasačnú sťažnosť podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, t. j. do 29.04.2021. Napriek uvedenému podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť až dňa 30.04.2021. V úvode kasačnej sťažnosti v zhode s obsahom doručenky pritom uviedol, že napadnutý rozsudok mu bol doručený dňa 30.03.2021, no zároveň mylne uviedol, že ju podáva v zákonnej jednomesačnej lehote od doručenia rozhodnutia (teda nie v lehote 30 dní v zmysle § 443 ods. 2 písm. a) SSP ako aj v zmysle poučenia správneho súdu).

23. Vzhľadom k tomu, že podľa § 443 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 2 písm. a) Správneho súdneho poriadku musí byť kasačná sťažnosť vo veci správneho trestania podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, pričom v prejednávanej veci napriek riadnemu poučeniu v napadnutom rozsudku správneho súdu podal kasačný sťažovateľ kasačnú sťažnosť po lehote (t. j. dňa 30.04.2021), kasačný súd rozhodol tak, že podľa § 459 písm. a) SSP kasačnú sťažnosť odmietol ako neprípustnú, pretože bola podaná

oneskorene. 24. Podľa § 467 ods. 1 SSP: „Ustanovenia o trovách konania sa primerane použijú na kasačné konanie.“ 25. Podľa § 467 ods. 4 SSP: „Ak kasačný súd rozhodne o zastavení konania, o odmietnutí kasačnej sťažnosti alebo postúpení veci, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania, ktoré predchádzalo zrušeniu rozhodnutia krajského súdu.“

26. Podľa § 171 ods. 1 SSP: „Ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.“ 27. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 a 4 SSP v spojení s § 171 ods. 1 SSP. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri odmietnutí žaloby je potom pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či niektorý z účastníkov (a pokiaľ áno, ktorý z nich) z procesného hľadiska zavinil odmietnutie žaloby. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú bola žaloba

odmietnutá. To znamená, že použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie strany a následkom je odmietnutie žaloby (m.m. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 454/2010 zo dňa 7.6.2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo 225/2010 zo dňa 25.10.2010, sp. zn. 2 Sžf 2/2011 zo dňa 16.3.2011).

28. Podľa názoru kasačného súdu sťažovateľ procesne zavinil odmietnutie kasačnej sťažnosti ako neprípustnej, keďže zo strany sťažovateľa bola kasačná sťažnosť podaná oneskorene t. j. po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty na jej podanie. Nakoľko k rozhodnutiu o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 170 SSP môže dôjsť až potom, čo kasačný súd nezistí zavinenie niektorého z účastníkov konania na odmietnutí kasačnej sťažnosti podľa § 171 SSP, a kasačný súd zároveň uviedol, že odmietnutie kasačnej sťažnosti zavinil sťažovateľ, nerozhodol o náhrade trov konania podľa § 170 písm. a) SSP.

29. Sťažovateľ procesne zavinil, že o veci nemohlo byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či kasačná sťažnosť bola podaná dôvodne, a preto mu v zásade vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi a ďalšiemu účastníkovi konania trovy kasačného konania. Kasačný súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov kasačného konania, avšak ďalšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, pretože z obsahu spisu vyplýva, že mu trovy kasačného konania nevznikli.

30. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, kasačný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 30. marca 2023