1Stk/3/2021

1. Žalovaný rozhodnutím č. 37742/2015/15 zo dňa 01.12.2015 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobcu ako znalca vinným, že

I. v konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Trnave pod ČVS:ORP-1981/1-OVK-TT-2013 potom, čo bol uznesením zo dňa 04.04.2014, ČVS: ORP-1981/1-OVK-TT-2013 ustanovený za znalca, svojou nečinnosťou spôsobil v období od 25.06.2014 do 16.03.2015 bez vážnych dôvodov uznaných konajúcim orgánom verejnej moci prieťahy,

II. v písomnom vyhotovení znaleckého úkonu - odborné stanovisko vo veci posúdenia príčiny poškodenia prevodovky osobného motorového vozidla značky H., typ W. B., karosárska verzia V., evidenčné číslo R. XXX N. zo dňa 24.07.2015, č. 74/2015 náležite neodôvodnil odborný záver ohľadom poškodenia prevodovky, teda porušil povinnosť vykonávania činnosti podľa § 16 ods. 2 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2015 (ďalej aj „zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch“) a povinnosť riadneho vykonávania činnosti tak, aby celková skladba znaleckého posudku umožnila preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov podľa § 16 ods. 2 písm. b) zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v spojení s § 17 ods. 3 písm. e) a ods. 6 , a § 18 zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch.

II. Konanie pred krajským súdom

subjektívnej lehote. Aj napriek tomu, že ide o subjektívnu lehotu, je nutné „zistenie“ porušenia povinnosti správnym orgánom založiť na objektívnej skutočnosti, teda dátume, kedy došlo k prvej možnosti správneho orgánu oboznámiť sa s obsahom relevantného dokumentu (podnetu), z ktorého vyplynulo, že v činnosti znalca - žalobcu malo dôjsť k porušeniu jeho povinnosti. Začiatok plynutia subjektívnej lehoty je podľa žalobcu deň nasledujúci po dni doručenia podnetu žalovanému, teda 07.02.2015 a lehota na uloženie sankcie tak uplynula 07.02.2016. Najneskôr v tento deň malo podľa žalobcu rozhodnutie o uložení sankcie nadobudnúť aj právoplatnosť. Žalobca mal za to, že nakoľko mu bolo druhostupňové rozhodnutie doručené až dňa 10.02.2016, kedy nadobudlo právoplatnosť, sankcia bola uložená až po uplynutí jednoročnej subjektívnej lehoty. Žalobca poukázal na to, že subjektívna lehota uvedená v § 27 zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch je prekluzívnou lehotou, - poukázal na súdnu prax Slovenskej republiky a Českej republiky (nález Ústavného súdu

Nie je pritom podstatné, kedy bolo skutočne začaté správne konanie, kedy sa na porušení zákona uzniesol príslušný orgán, ani kedy bola spracovaná analýza posudzovanej skutočnosti, ktorou mal byť porušený zákon, - namietal, že v prejednávanej veci nebolo vykonané ústne pojednávanie pred orgánom verejnej správy ani v jednom stupni, - namietal, že uznesenie, ktorým bol ustanovený znalec, vo výroku neobsahuje, okrem povinností posúdiť a zodpovedať tam uvedené otázky, žiadnu ďalšiu povinnosť.

- k výške sankcie namietal, že z rozhodnutia nie je možné zistiť, aká bola miera ohrozenia verejného záujmu, príp. škoda alebo iná ujma, resp. či k takémuto následku vôbec došlo. Poukázal na to, že výška sankcie je viac ako trojnásobne vyššia ako účtovná odmena. Vzhľadom na to, že sankcia bola uložená len preto, že sa orgánu verejnej správy javil znalecký posudok ako nepresvedčivý, výška peňažnej sankcie je neprimeraná.

Rozsudkom sp. zn. 6S/66/2016 zo dňa 27.05.2021 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) krajský súd rozhodnutie žalovaného č. 3774282015/15/RK zo dňa 05.02.2016 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

Subjektívna lehota začala v danom prípade plynúť od zistenia porušenia povinnosti žalobcu podať znalecký posudok v konaní, kde bol žalobca ustanovený za znalca. Začiatok plynutia lehoty však nie je možné automaticky stotožniť s dňom, kedy bola žalovanému doručená sťažnosť na žalobcu (06.02.2016), resp. nasledujúcim dňom (07.02.2016), nakoľko nie z každej sťažnosti možno automaticky vyhodnotiť, že došlo aj k porušeniu ich povinnosti. Takáto sťažnosť (podnet) musí obsahovať aspoň v minimálnom rozsahu taký popis skutočností, z ktorých je možné, aby konajúci orgán verejnej správy mohol zistiť porušenie povinnosti znalca.

10. Krajský súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o začiatku plynutia subjektívnej jednoročnej lehoty, pričom uviedol, že pre začatie plynutia jednoročnej subjektívnej lehoty je rozhodujúci moment dozvedenia sa orgánu verejnej správy o správnom delikte a nie ukončenie deliktuálneho konania [rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) sp. zn. 7Asan/2/2019 zo dňa 20.05.2020].

12. Ohľadom námietky nezákonnosti administratívneho konania z dôvodu neuskutočnenia ústneho pojednávania dal krajský súd za pravdu žalobcovi, že bolo potrebné primerane postupovať podľa ustanovení Trestného poriadku. Trestnoprávne princípy sa analogicky aplikujú i v správnom trestaní a trestanie za správny delikt podlieha obdobnému režimu ako trestný postih za trestný čin.

13. Krajský súd ďalej uviedol, že termín určený vyšetrovateľom PZ v uznesení o pribratí znalca nie je dostatočne určitý a zo strany orgánov verejnej správy nebol objektívne zistený začiatok plynutia lehoty na podanie znaleckého posudku. Krajský súd poukázal na to, že v danom štádiu trestného konania prebiehala medzi žalobcom a vyšetrovateľom PZ telefonická a emailová komunikácia, z ktorej je zrejmé, že žalobca bez príslušnej zdravotnej dokumentácie objektívne nebol schopný požadovaný znalecký posudok vypracovať (na túto skutočnosť vyšetrovateľa PZ upozornil dňa 28.04.2014, na čo vyšetrovateľ reagoval dňa 12.11.2014 a až dňa 24.11.2014 bol žalobcovi zo strany vyšetrovateľa PZ poskytnutý telefonický kontakt na príslušnú lekárku disponujúcu potrebnou zdravotnou dokumentáciou).

14. Krajský súd uviedol, že žalovaný sa mal vysporiadať s tým, prečo bola zdravotná dokumentácia poskytnutá znalcovi až dňa 02.12.2014, či to bolo spôsobené zavinením znalca, prípadne či vedel znalec vypracovať znalecký posudok aj bez danej zdravotnej dokumentácie. Tiež sa mal žalovaný vysporiadať s tým, či bol žalobca po tom, čo už disponoval zdravotnou dokumentáciou urgovaný na podanie znaleckého posudku vyšetrovateľom PZ, prípadne či bola znalcovi krátená odmena za oneskorene podaný znalecký posudok.

dopracoval. Krajský súd nevyhodnotil odborné stanovisko ako nepreskúmateľné a uviedol, že žalovaný v čase posúdenia odborného stanoviska nedisponoval pre posúdenie predmetnej technickej otázky takým odborným aparátom, aby mohol zodpovedne prijať záver o nepreskúmateľnosti odborného stanoviska. Preto takýto záver žalovaného vyhodnotil ako predčasný a neodôvodnený. 16. Čo sa týka výšky uloženej sankcie krajský súd uviedol, že v danom prípade bola pokuta žalobcovi uložená v zákonnom rozpätí v súlade s § 27 ods. 3 zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a pri využití absorbčnej zásady. Žalovaný, resp. prvostupňový orgán však nepostupovali v súlade s § 27 ods. 8 zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, keď neuplatnili všetky zákonné kritériá (povahu protiprávneho konania, mieru zavinenia, závažnosť, spôsob, dĺžku a dôsledky protiprávneho konania alebo opomenutia).

III. Konanie na kasačnom súde

A)

podal z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), keď mal za to, že krajský súd nedostatočne vec odôvodnil v takom rozsahu, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.

Uviedol, že v záujme riadneho zistenia skutkového stavu sa prvostupňový orgán verejnej správy pred vydaním rozhodnutia vo veci samej viackrát obrátil na konajúceho vyšetrovateľa PZ (nakoniec aj na prezidenta PZ) s otázkou „Do akého dátumu mal znalec povinnosť predložiť znalecký posudok?“. Vyšetrovateľ v podaní č. ORP*1981/1-OVK-TT-2013 zo dňa 11.09.2015 uviedol, že žalobca mal povinnosť predložiť znalecký úkon do jedného mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o pribratí do konania, - otázkou miery zavinenia sa žalovaný zaoberal, pričom svoju úvahu oprel o teóriu správneho práva trestného. Ďalším okolnostiam páchania tohto správneho deliktu, ktoré by mohli myť teoreticky vplyv na druh a výšku sankcie, nie na zbavenie zodpovednosti sa za jeho spáchanie, sa žalovaný bližšie nevenoval, - krajský súd sa vo veci nariadenia ústneho prejednania veci odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Asan/2/2016 zo dňa 13.12.2017, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/296/2015 zo dňa 28.06.2017, uznesenie Ústavného súdu SR

alebo vyvrátiť. Uviedol, že v znaleckom úkone zdokumentoval, opísal a uviedol informácie o technicky prijateľnom vzniku zistenej poruchy a v závere na základe predchádzajúcich zistení vyslovil technicky prijateľný názor znalca, ako mohla daná porucha vzniknúť.

Ak by orgán verejnej správy túto otázku posúdil, musel by zabezpečiť vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. 21. Ohľadom určenia momentu začatia lehoty na vykonanie znaleckého úkonu žalobca poukázal na komentár k zákonu o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (Zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch - komentár; r. 2020, Autori: Ján DANKOVČIK, Ján JURAN a Matúš KOŠUTH, ISBN: 978-80-571-0255-7), v ktorom k § 16 ods. 2 je uvedené, že „povinnosťou znalca je aj vykonanie znaleckej činnosti v určenej lehote. Lehota musí byť

. . . Iný spôsob určenia lehoty je nevhodný, ak by bolo znalcovi uložené napríklad to, aby vypracoval a odovzdal znalecký úkon bez zbytočného odkladu, alebo ak by mu nebola uložená žiadna lehota. . . . Rovnaký záver platí aj pre prípady, keď súd alebo iný orgán verejnej moci uvedie lehotu na vypracovanie a odovzdanie znaleckého úkonu len v odôvodnení, nie vo výroku rozhodnutia. Povinnosť totiž môže byť uložená jedine v rámci výrokovej časti rozhodnutia.“ 22. Žalobca poukázal na to, že autormi citovaného komentára sú poverení zástupcovia žalovaného v správnom súdnom konaní, ktorí sa v ňom de facto stotožňujú so žalobnými dôvodmi. Žalobca poukázal na to, že krajský súd sa s touto žalobnou námietkou nevysporiadal. V bode 116 napadnutého rozsudku sa vysporiadal so žalobným dôvodom uplynutia subjektívnej lehoty na uloženie sankcie tak, že ju považoval za dodržanú, nakoľko podľa jeho názoru postačuje, aby v subjektívnej lehote orgán verejnej správy vydal prvostupňové rozhodnutie. Žalobca mal takýto výklad krajského súdu za neprijateľný a považoval ho za rozporný so základnými princípmi právneho štátu.

splnila účel sledovaný zákonom, a to postihovať porušovateľa zákona a súčasne pôsobiť preventívne, tak sankcia musí byť aj právoplatne uložená.“ Kasačný súd dal do pozornosti aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/47/2016 zo dňa 25.04.2018, z ktorého vyplýva, že „za uloženie sankcie za správny delikt možno považovať len také rozhodnutie, ktoré je už v zásade konečné a ktorým bola právoplatne uložená povinnosť plniť“. 23. Žalobca uviedol, že závery krajského súdu ohľadom plynutia a konca subjektívnej lehoty sú v absolútnom rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, ktorým sa riadil pri riešení začatia plynutia subjektívnej lehoty ako aj v rozpore s pomerne konštantnou judikatúrou, na ktorú sa žalobca odvolával v žalobe.

24. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 25. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalovaného je rozsudok krajského súdu, ktorým súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V danej veci sa jedná o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými bol žalobca uznaný vinným zo spáchania správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. a) a b) zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, za čo mu bola uložená sankcia vo výške 1.500,- eur. V medziach kasačnej sťažnosti kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. 26. Podľa § 16 ods. 1 zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie. 27. Podľa § 16 ods. 2 písm. b) zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť riadne a v určenej lehote. 28. Podľa § 17 ods. 3 zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje a) titulnú stranu, b) úvod, c) posudok, d) záver, e) prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku, f) znaleckú doložku. 29. Podľa § 17 ods. 6 zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie „znalecký posudok“ poradové číslo znaleckého posudku a stručnú charakteristiku predmetu znaleckého skúmania. „Úvod“ obsahuje úlohy určené zadávateľom a právny úkon, na ktorý sa znalecký posudok použije. V časti „záver“ znalec odcituje otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V časti „záver“ znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Prílohy znaleckého posudku môžu tvoriť samostatnú, so znaleckým posudkom nezošitú časť; v takom prípade musia obsahovať údaje o znaleckom posudku, ku ktorému sa viažu, musia byť zošité a opatrené úradnou pečiatkou a podpisom znalca...

32. Podľa § 27 ods. 1 zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch znalec, tlmočník, prekladateľ sa dopustí správneho deliktu, ak a) spôsobí bez vážnych dôvodov uznaných súdom alebo iným orgánom verejnej moci prieťahy v súdnom alebo inom konaní, v ktorom bol ustanovený; za spôsobenie prieťahov sa považuje prekročenie lehoty na vykonanie úkonu súdom alebo iným orgánom verejnej moci o viac ako

34. Podľa § 27 ods. 7 zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch sankciu za iný správny delikt podľa tohto zákona možno uložiť do jedného roka odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do troch rokoch odo dňa porušenia povinnosti.

36. Podľa § 32 zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch ak nie je ustanovené v tomto zákone inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 37. Podľa § 453 ods. 2 SSP kasačný súd je viazaný sťažnostnými bodmi, to neplatí, ak napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom správny súd nebol viazaný žalobnými bodmi. Na dôvody, ktoré účastník konania uviedol až po uplynutí lehoty na podanie kasačnej sťažnosti, kasačný súd neprihliada.

39. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil, že žalovanému bolo dňa 06.02.2015 doručené podanie zo dňa 04.02.2015 označené ako „sťažnosť na znalecký ústav“, v ktorom podávateľ podnetu (G.. B. G. a B.. C. G.) uviedli, že sa z vyjadrení Okresnej prokurátorky v Trnave domnievajú, že na strane znaleckého ústavu dochádza k prieťahom v konaní, nakoľko ani 9 mesiacov od termínu vypracovania znaleckého posudku, znalecký posudok nebol vypracovaný a predložený vyšetrovateľovi PZ. 40. Žalovaný upovedomil žalobcu dňa 23.02.2015 o začatí správneho konania vo veci iného správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch.

Lehota na vypracovanie znaleckého posudku bola uvedená v odôvodnení rozhodnutia v poslednom bode. 42. Z administratívneho spisu taktiež vyplýva, že žalobca prevzal spisový materiál dňa 17.04.2014, na čo zistil, že na odpovedanie položených otázok je potrebné doplniť dokumentáciu. O tejto skutočnosti informoval vyšetrovateľku PZ (L.. B.. R.. N. L.) dňa 28.04.2014, spolu so žiadosťou o doplnenie spisovej informácie. Vyšetrovateľka PZ poskytla žalobcovi súčinnosť až dňa 24.11.2014, t. j. takmer 6 mesiacov po žiadosti žalobcu.

veci musí obsahovať jednoznačnú konkretizáciu povinnosti, ktorá bola uložená. Ak sa rozhodnutím ukladá povinnosť (v tejto veci uloženie povinnosti vyhotoviť znalecký posudok), je potrebné, aby bola súčasťou výroku aj lehota, v rámci ktorej je nutné povinnosť splniť.

Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2020). Kasačný súd preto zastáva názor, že lehota na vykonanie a odovzdanie znaleckého úkonu nebola určito a jasne stanovená orgánom verejnej moci, preto ani žalobca nemohol podať znalecký posudok po uplynutí lehoty. Aj keby kasačný súd vychádzal zo skutočnosti, že žalobca mal povinnosť odovzdať znalecký posudok v lehote jedného mesiaca, je potrebné dodať, že v uznesení o pribratí znalca absentuje okamih začatia plynutia lehoty.

Ak sa sťažovateľ v konaní spoľahol na samotné tvrdenie vyšetrovateľa PZ o začatí plynutia lehota na vyhotovenie a odovzdanie znaleckého posudku, postupoval v rozpore s týmto ustanovením, keď nedostatočne zistil skutočný stav veci. Zároveň neušlo pozornosti kasačného súdu, že vyjadrenie zo strany PZ podala práve vyšetrovateľka, ktorá znalcovi poskytla súčinnosť po uplynutí takmer šiestich mesiacov od jeho žiadosti. Kasačný súd zároveň poukazuje na to, že predmetné uznesenie bolo vyhotovené dňa 04.04.2014 a nadobudlo právoplatnosť dňa 24.04.2014. Žalobca dňa 28.04.2014 žiadal o doplnenie dokumentácie, potrebnej na vyhotovenie znaleckého posudku, čo naznačuje, že v danej veci nebol nečinný.

44. Kasačný súd je vzhľadom na uvedené toho názoru, že žalobca nenaplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, keď nemohol prekročiť lehotu na vykonanie úkonu, ktorá nebola jasne a určito určená orgánom verejnej moci vo výroku rozhodnutia.

V posudzovanej veci Najvyšší súd SR označil za nedôsledný postup krajského súdu, ktorý sa spoľahol na to, že súdna znalkyňa vypracuje znalecký posudok v súdom stanovenej lehote od doručenia uznesenia bez toho, aby jej doručil súdny spis. Zároveň uviedol, že okrem reálneho prevzatia súdneho spisu súdnou znalkyňou a odovzdaním vypracovaného znaleckého posudku treba pri posudzovaní oneskorenia vypracovania znaleckého posudku brať ohľad aj na to, či a v akom časovom rozmedzí bol žalobca na požiadanie znalcom súčinný a aký mohla mať oneskorene poskytnutá súčinnosť zo strany žalobcu vplyv na plynutie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku. Kasačný súd si je vedomý toho, že v predmetnej veci bolo predmetom konania posúdenie zákonnosti rozhodnutia o krátení vyúčtovanej odmeny súdnej znalkyni z dôvodu oneskoreného predloženia znaleckého posudku. Závery o neposkytnutí súčinnosti krajského súdu (v tomto prípade iného orgánu verejnej moci) sú však aplikovateľné aj na túto vec. Uvedené platí aj na závery týkajúce sa nemožnosti vypravovať znalecký posudok v stanovenej lehote pre objektívne prekážky (v predmetnom prípade išlo o neposkytnutie

46. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu kasačný súd ďalej zistil, že žalovanému bolo dňa 05.08.2015 doručené podanie D. N., ktorý namietal neodborné a zlé spracovanie znaleckého posudku č. 74/2015.

48. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že znalecký úkon bol vypracovaný pre zadávateľa VÚB Leasing, a.s. vo veci posúdenia príčiny poruchy prevodovky na cestnom motorovom vozidle zn. H. typ W. V. EČ: R.XXXN. . 49. V zákone o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch je stanovená povinnosť znalcov vykonávať znaleckú činnosť riadne. Nesplnenie tejto povinnosti môže vyústiť napr. do zníženia alebo nepriznania tarifnej odmeny za vykonaný znalecký úkon, uloženia poriadkovej pokuty, prípadne aj do administratívnoprávneho konania a uloženia sankcie.

50. Kasačný súd na doplnenie uvádza, že prípadné vady znaleckého posudku môže zadávateľ odstrániť výsluchom žalobcu, doplnením znaleckého posudku, či revíznym znaleckým posudkom. Z obsahu administratívneho spisu ani z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by zadávateľ takýto spôsob doplnenia znaleckého posudku zvolil. Z obsahu spisového materiálu taktiež nevyplýva, že by bola znalcovi znížená alebo nepriznaná znalecká odmena v dôsledku, že vykonal znalecký úkon oneskorene, neúčelne alebo nekvalitne [§ 3 ods. 5 písm. b) zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch].

52. Pokiaľ sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd mal v záujme presvedčivosti svojho rozhodnutia uviesť, z ktorej časti dotknutého znaleckého úkonu vyplýva, že žalobca opísal postup, ako prišiel k záveru znaleckého posudku, kasačný súd poukazuje na bod 122 napadnutého rozsudku, v ktorom krajský súd uviedol, že skladba znaleckého úkonu obsahovala všetky zákonné náležitosti v súlade so zákonom o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch - „titulnú stranu a úvodnú časť s uvedením podstatných skutočností, odborné stanovisko obsahujúce identifikáciu vozidla, posudzovanej prevodovky, vyhodnotenie poškodenia predložených dielov, uvedenie príčiny poruchy poškodenia ozubeného kolesa spätného chodu a synchrónnej spojky, záver s uvedením odpovedí na položené otázky a znaleckú položku“. Krajský súd uviedol, že postup znalca, ako došiel k prijatému záveru, vyplýva z obsahu znaleckého úkonu. Krajský súd tak vyhodnotil znalecký úkon ako celok, z ktorého obsahu mal preukázaný postup žalobcu pri vyvodení jeho záverov. Záver znaleckého

Krajský súd tým vyslovil, že znalecký úkon nie je zrozumiteľný len pre súd (prípadne pre adresáta), ale je aj všeobecne zrozumiteľný. Krajský súd na druhej strane správne uviedol, že závery znaleckého úkonu po vecnej stránke, t. j. po odbornej stránke, nie je spôsobilý preskúmať ani on, ani sťažovateľ, v dôsledku nedostatočnej odbornej spôsobilosti. Ak by boli spôsobilé orgány verejnej moci skúmať znalecké úkony po vecnej stránke, tento inštitút by stratil zmysel. Kasačný súd tu uvádza, že odbornosť znaleckého posudku vychádza zo skutočnosti, že znalecká činnosť nemôže byť vykonávaná hocikým, ale len osobami, ktoré spĺňajú odborné kritériá. Kasačný

54. S ohľadom na argumentáciu týkajúcu sa uloženia (druhu a výšky) sankcie, kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že orgány verejnej správy majú síce možnosť správnej úvahy pri ukladaní sankcií, avšak pri úvahe o druhu a výške sankcie zákonodarca v § 27 ods. 8 zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch vymenoval kritériá na posúdenie stupňa nebezpečnosti prejednávaného činu pre spoločnosť. Žalovaný ako orgán dohľadu má povinnosť pri ukladaní druhu a výšky sankcie vychádzať z povahy, miery zavinenia, závažnosti, spôsobu, dĺžky a dôsledkov protiprávneho konania alebo opomenutia. Zároveň je povinnosťou žalovaného presvedčivo zdôvodniť použitý druh sankcie. Po preskúmaní rozhodnutí žalovaného kasačný súd konštatuje, že žalovaný pri ukladaní sankcie za správny delikt prihliadol jedine na mieru zavinenia a neprihliadol na ostatné kritéria na posúdenie stupňa nebezpečnosti činu pre spoločnosť. Žalovaný pritom túto skutočnosť sám uviedol v kasačnej sťažnosti. Kasačný súd preto dospel k záveru, že žalovaný nepostupoval v súlade s § 27 ods. 8 zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch.

56. Administratívne konanie sa v predmetnej veci riadilo zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), na aplikáciu ktorého priamo odkazuje § 32 zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. V zmysle správneho poriadku môže správne konanie prebiehať v dvoch formách, a to v ústnej forme a písomnej forme.

57. Je pravdou, že účastník konania nemá právny nárok na nariadenie ústneho pojednávania. Ak sa však účastník konania domáha nariadenia ústneho pojednávania, tak ako to bolo aj v prejednávanej veci, orgán verejnej správy je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ako sa vysporiadal s týmto návrhom účastníka konania a prečo nepovažoval nariadenie ústneho pojednávania za nevyhnutné. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 231/2010 zo dňa 25.08.2010, z ktorého vyplýva, že nenariadenie ústneho pojednávania v prípade rozhodovania o uložení sankčnej povinnosti za správny delikt v podobe uloženia peňažnej pokuty je v rozpore s princípom verejnosti, ústnosti a prítomnosti na prerokovaní veci aspoň na jednom stupni v konaní pred orgánom verejnej správy. Ústavný súd v tejto veci judikoval, že porušenie tohto procesného práva účastníka znamená porušenie jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd v danej veci označil konanie orgánov verejnej správy ako príliš formalistické a nesprávne.

58. Kasačný súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že judikatúra nariadenie ústneho pojednávania v prípade konania o správnom delikte a uložení sankcie vníma prísne individuálne. Je povinnosťou orgánu verejnej správy vždy posúdiť okolnosti konkrétnej veci, a najmä v prípade aj účastník konania žiada nariadiť ústne pojednávanie, ak sú tvrdené skutočností rozporné a predpokladá sa, že sa tým prispeje k objasneniu veci, je nevyhnutné, aby orgán verejnej správy pristúpil k nariadeniu ústneho pojednávania.

60. V zmysle § 27 ods. 7 zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch je na prejednanie správneho deliktu a uloženie pokuty zákonom stanovená trojročná lehota (tzv. objektívna lehota), ktorá začína plynúť od spáchania deliktu a v rámci tejto lehoty je ustanovená jednoročná (tzv. subjektívna lehota), ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa orgán príslušný vo veci rozhodnúť dozvedel o porušení povinnosti. Orgán verejnej správy môže rozhodnúť o uložení sankcie len v rámci týchto dvoch lehôt súčasne. Ich zmeškanie má za následok, že administratívne konanie sa zastaví. Účelom lehôt stanovených v § 27 ods. 7 zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch je časové obmedzenie stavu neistoty znalca (tlmočníka, prekladateľa) podozrivého zo spáchania iného správneho deliktu, urýchlenie procesu rozhodovania o správnom delikte a napokon aj spravodlivé potrestanie delikventa.

prieťahov. Lehoty k rozhodnutiu totiž predstavujú v právnom štáte jeden z mechanizmov výrazne obmedzujúcich tendencie k nekontrolovateľnosti správnych orgánov a prieťahov v konaní pred nimi (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/11/2010 zo dňa 18.11.2010).

62. Kasačný súd sa pritom nestotožnil s výkladom krajského súdu, ktorý pojem „uložiť sankciu“ vyložil ako dátum, kedy došlo k vydaniu prvostupňového rozhodnutia, ktorým bola sankcia uložená. Za uloženie sankcie v zmysle § 27 ods. 7 zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch je potrebné považovať len také rozhodnutie, ktoré je už v zásade konečné a ktorým bolo právoplatne rozhodnuté o uložení sankcie. Až právoplatnosťou takéhoto rozhodnutia je totiž priamo dotknutá právna sféra sankcionovaného subjektu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/21/2001 zo dňa 25.09.2001, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/47/2016 zo dňa 25.04.2018). K uvedenému kasačný súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Asan/2/2019 zo dňa 20.05.2020, v ktorom súd vyslovil, že „pokiaľ vychádzame z hmotnoprávneho aspektu postihu za protiprávne správanie v primeranej lehote, tak márne uplynutie subjektívnej lehoty, spôsobuje zánik zodpovednosti osoby za správny delikt. Prvostupňové ako aj druhostupňové správne konanie predstavujú jeden celok,

63. Kasačný súd si je vedomý rozdielnych právnych názorov vo veci uplynutia subjektívnej lehoty na uloženie sankcie za správny delikt, avšak z vyššie uvedeného je zrejmé, že kasačný súd zachováva pomerne konštantnú judikatúru vo vzťahu k začatiu plynutia subjektívnych lehôt ako i povinnosti orgánu verejnej správy právoplatne ukončiť správne konanie v danej

06.02.2015. Deň nasledujúci po tomto dni, t. j. dňa 07.02.2015 začala žalovanému plynúť subjektívna lehote na prejednanie správneho deliktu a uloženie sankcie. Žalovaný síce vydal rozhodnutie o odvolaní dňa 05.02.2016, avšak toto nadobudlo právoplatnosť až dňa 10.02.2016, t. j. po uplynutí jednoročnej subjektívnej lehoty, ktorá uplynula dňa 07.02.2015. Kasačný súd napokon zdôrazňuje, že v správnom trestaní nie je žiadny rozdiel medzi premlčacou a prekluzívnou lehotou a v zásade platí, že na uplynutie všetkých lehôt spojených s vyvodením administratívnoprávnej zodpovednosti za správny delikt prihliada orgán verejnej správy bez ďalšieho z úradnej povinnosti. To znamená, že osoba, voči ktorej sa konanie uskutočňuje, nie je povinná znášať žiadnu námietku preklúzie alebo premlčania a neprihliadnutie orgánu verejnej správy na uplynutie takejto lehoty ex offo má automatický za následok nezákonnosť vo veci vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy o uznaní viny a uložení sankcie (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol.

65. Po preskúmaní dôvodov kasačnej sťažnosti a s nimi súvisiacich sťažnostných bodov preto kasačný súd došiel k záveru, že tieto sú nedôvodné. Kasačný súd nezistil, že by napadnutým rozsudkom predovšetkým vo vzťahu k jeho odôvodneniu bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivý proces, resp. že by krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci alebo sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Kasačný súd tiež nezistil, že by nad rámec uplatnených sťažnostných bodov v zmysle § 453 ods. 2 SSP bolo v danej veci na mieste aplikovanie skutočností vyplývajúcich z § 195 písm. a) až e) SSP. 66.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.