1Stk/3/2022

1. Obec Unín ako prvostupňový správny orgán vydala dňa 3.7.2020 list č. 263/2020 označený ako „Uloženie pokuty“ (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“). Daný list bol adresovaný žalobcovi a jeho obsah znel nasledovne: „Dňa 3. júla 2020 v poobedňajších hodinách bol zistený voľný pohyb psa - nemecký dlhosrstý stavač v priestoroch pri pohostinstve a v priestoroch smerom k ihrisku. V priestoroch, kde sa Váš pes pohyboval sa nachádzali občania obce a najmä deti. Bola mi podaná informácia od p. P. N. Z.., že pes je Vaše vlastníctvo. Voľný pohyb Vášho psa bol v obci zaznamenaný v obci i v minulosti. Nakoľko sa jedná o opakovaný priestupok a porušenie Všeobecne záväzného nariadenia obce Unín č. 1/2013 o držaní psov na území obce Unín, čl. 6 písm. f) ukladám Vám pokutu podľa čl. 6, odst. 3 vo výške 100,- €. Pokutu uhraďte do 15 dní osobne do pokladne na Obecnom úrade Unín, alebo na účet obce - IBAN K.XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.“ Daný list bol podpísaný starostom obce s uvedením tejto jeho funkcie a bol na ňom vyznačený odtlačok pečiatky obce a dňa 7.7.2020 bol doručený žalobcovi. 2. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal voči danému listu ako rozhodnutiu obce Unín č. 263/2020 z 3.7.2020 odvolanie, ktoré dňa 9.9.2020 doručil Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“). 3. Ministerstvo vnútra (sekcia verejnej správy, odbor všeobecnej vnútornej správy) listom č. SVS-OVS2-2020/025809-002 z 11.9.2020 postúpilo odvolanie žalobcu žalovanému a to s odkazom na znenie § 20 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Daný list bol spolu s odvolaním doručený žalovanému dňa 16.9.2020 a súčasne bol daný na vedomie aj právnemu zástupcovi žalobcu. 4. Žalovaný listom č. OU-TT-OOP1-2020/035500 označeným ako „Postúpenie podania“ z 25.9.2020 (ďalej aj „opatrenie žalovaného“) postúpil obci Unín odvolanie žalobcu, pričom v danom liste uviedol, že „predmetné odvolanie bolo právny zástupcom účastníka konania doručené miestne a vecne nepríslušnému správnemu orgánu - Ministerstvu vnútra SR a to zjavne po uplynutí 15 dňovej lehoty na jeho podanie“ a následne dodal, že „Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, nemohol v danom prípade (odvolanie podané po lehote) aplikovať ustanovenie § 60 zákona o správnom konaní podľa ktorého „odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorene podané odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania“, pretože postup podľa citovaného ustanovenia je vylúčený v zmysle § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov“. 5. Opatrenie žalovaného bolo obci Unín doručené 29.9.2020 a 1.10.2020 právnemu zástupcovi žalobcu. 6. Z priloženého administratívneho spisu nevyplýva, že by obec Unín po doručení opatrenia žalovaného vo veci ďalej konala.

7. Proti opatreniu žalovaného (listu č. OU-TT-OOP1-2020/035500 z 25.9.2020) ako i prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote na Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) správnu žalobu vo veciach správneho trestania navrhujúc jeho zrušenie a vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu „prehlásenie za nulitné“. 8. Krajský súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 44Sa/16/2020-52 z 9.12.2021 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“), v ktorého výroku uviedol, že „Správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov Trnava číslo OU-TT-OOP1-2020/035500 zo dňa 25.09.2020 a rozhodnutie Obce Unín číslo 263/2020 zo dňa 03.07.2020 a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.“ Súčasne krajský súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. 9. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že „ak bolo odvolanie podané na nepríslušnom orgáne, ten je povinný ho bezodkladne postúpiť príslušnému správnemu orgánu a upovedomiť o tom účastníka. Táto skutočnosť vyplýva z ust. § 20 Správneho poriadku. Keďže odvolanie na nepríslušný správny orgán bolo podané dňa 09.09.2020, teda po dvoch mesiacoch a dvoch dňoch, tak trojmesačná lehota je zachovaná z hľadiska postupu žalobcu s prihliadnutím na ust. § 54 ods. 3 Správneho poriadku, ako aj ust. § 20 Správneho poriadku, pretože úlohou Ministerstva bolo bezodkladne toto odvolanie postúpiť príslušnému správnemu orgánu a podľa názoru krajského súdu nesprávne podané odvolanie bolo doručené do konca odvolacej lehoty troch mesiacov, tak ako to určuje § 54 ods. 3 Správneho poriadku, keďže druhostupňový správny orgán rozhodoval o odvolaní dňa 25.9.2020 t.j. ešte v lehote troch mesiacov, teda v súlade s lehotou v § 54 ods. 3 SP.“ (bod 18 odôvodnenia). 10. Krajský súd následne k tomu skonštatoval, že „žalovaný svojim nezákonným postupom odňal žalobcovi právo na riadne prejednanie odvolania tým, že bez rešpektovania príslušných ustanovení správneho poriadku o odvolaní nerozhodol a postupoval teda nezákonným spôsobom.“ (bod 20 odôvodnenia). 11. Vo vzťahu k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia krajský súd uviedol, že „je ničotné tak, ako to namietal žalobca v podanej žalobe, pretože toto rozhodnutie neobsahuje riadne

odôvodnenie

a ani poučenie o opravnom prostriedku. Táto skutočnosť však nebola dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného.“ (bod 19 odôvodnenia). Krajský súd k tomu následne dodal, že „úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude v prvom rade, aby prvostupňový správny orgán vydal vo veci riadne rozhodnutie v zmysle § 47 Správneho poriadku, keďže vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, keďže v súčasnom rozhodnutí žalovaného bolo zrušené aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.“ (bod 20 odôvodnenia).

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“), na ktorý prešiel odo dňa 1.08.2021 výkon súdnictva aj vo veciach kasačných sťažností, v ktorých bol dovtedy príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky [§ 101e ods. 2 zákona č.?757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov], v?spojení s § 11 písm. h) Správneho súdneho poriadku preskúmal kasačnú sťažnosť, ktorá bola podaná včas, oprávnenou osobou, za splnenia podmienok povinného zastúpenia a?zároveň obsahovala zákonom stanovené náležitosti, pričom ňou bolo napadnuté rozhodnutie, proti ktorému je jej podanie prípustné.

17. Paradoxne sa pritom nejedná po skutkovej a právnej stránke o zložitú vec. 18. Prvotné pochybenie je nesporne na strane obce Unín. Tá totiž rozhodla o potrestaní žalobcu za porušenie všeobecne záväzného nariadenia obce č. 1/2013 o držaní psov na území obce Unín, avšak nevydala o tom rozhodnutie s náležitosťami podľa § 47 správneho poriadku, ale len list č. 263/2020 z 3.7.2020 označený ako „Uloženie pokuty“. Daný list pritom v rozpore s § 47 ods. 1 a 4 správneho poriadku neobsahoval žiadne poučenie o možnosti podania odvolania. To znamená, že odvolacia lehota voči danému listu ako kvázi prvostupňovému rozhodnutiu nebola 15-dňová v zmysle § 54 ods. 2 správneho poriadku ale 3-mesačná podľa § 54 ods. 3 správneho poriadku.

rozhodnutia. 20. Vzhľadom na to, že žalobca nebol o možnosti podania odvolania vôbec poučený, pričom súčasťou poučenia je vždy aj miesto podania odvolania, bolo by možné pochopiť jeho podanie na zjavne nepríslušný správny orgán, ktorým bolo ministerstvo vnútra. Žalobca však bol pri podaní odvolania zastúpený advokátom, ktorý mal vedieť, že odvolanie sa podáva na prvostupňovom správnom orgáne (§ 54 ods. 1 správneho poriadku), tak aby tento orgán mal možnosť autoremedúry (§ 57 ods. 1 správneho poriadku), resp. aby ho predložil odvolaciemu správnemu orgánu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom (§ 57 ods. 2 správneho poriadku).

Tým, že ministerstvo vnútra postúpilo odvolanie žalovanému, ako nepríslušnému správnemu orgánu, nesporne porušilo § 20 správneho poriadku. 22. Žalovaný následne dospel k záveru, že postúpené odvolanie bolo podané oneskorene a to po márnom uplynutí 15-dňovej lehoty, keďže list obce Unín č. 263/2020 z 3.7.2020 bol žalobcovi doručený 7.7.2020 a odvolanie bolo žalovanému doručené 16.9.2020.

V dôsledku toho sa preto proti prvostupňovému rozhodnutiu nemala aplikovať 15-dňová ale 3-mesačná lehota na podanie odvolania. 25. Ďalšou okolnosťou, preukazujúcou záver o meritórnom posúdení podaného odvolania zo strany žalovaného, bol aj ním s poukazom na § 60 správneho poriadku prezentovaný záver o nemožnosti preskúmania prvostupňového rozhodnutia v rámci mimoriadnych opravných prostriedkov z dôvodu ich vylúčenia v zmysle § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

27. V tejto súvislosti neobstojí ani názor žalovaného, že sa v danom prípade primárne jedná o nečinnosť zo strany obce Unín a to i vzhľadom na to, že opatrenie žalovaného adresované obci bolo označené ako „Postúpenie podania“. Z obsahu tohto opatrenia žalovaného totiž obec Unín mohla jednoznačne dôjsť k záveru, že správne konanie v predmetnej veci bolo v skončené, keďže odvolanie bolo žalobcom podané oneskorene. Tomuto záveru nakoniec nasvedčuje aj to, že obec Unín už vo veci ďalej nekonala vrátane možného zvažovania autoremedúry voči svojmu prvostupňovému rozhodnutiu.

Záver žalovaného o oneskorenom podaní odvolania žalobcom vyjadrený v jeho žalobou napadnutom opatrení (liste č. OU-TT-OOP1-2020/035500 z 25.09.2020) bol preto nesprávny a mal za následok nezákonnosť tohto opatrenia. Zrušením tohto opatrenia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vznikla obci Unín následne povinnosť vo veci nanovo konať a rozhodnúť.

3-mesačnej lehote. Pozornosti kasačného súdu tiež neuniklo, že sa žalobca, hoci zastúpený advokátom, domáhal v správnej žalobe vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu „prehláseniu za nulitné“. Takýto spôsob rozhodnutia totiž Správny súdny poriadok nepozná. Hoci je nulita, resp. ničotnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy známou teoretickou kategóriou, v procesnom rámci správneho súdneho konania je táto vnímaná ako osobitná podkategória nezákonnosti rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. a) a b) Správneho súdneho poriadku so sčasti osobitným režimom zohľadňovania vo vzťahu k viazanosti žalobnými bodmi a rozhodovaniu o náhrade trov konania [§ 134 ods. 2 písm. a) a b), § 167 ods. 2 Správneho súdneho poriadku]. Krajský súd, i keď to výslovne neuviedol, zrejme danú časť žalobného návrhu podľa obsahu posúdil ako návrh na zrušenie prvostupňového rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 3 písm. a) Správneho súdneho poriadku a preto rozhodol aj o zrušení prvostupňového rozhodnutia. 30. Po preskúmaní dôvodu kasačnej sťažnosti a s ním spojených sťažnostných bodov dospel kasačný súd k záveru o ich nedôvodnosti. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť žalovaného ako sťažovateľa podľa § 461 Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú zamietol. 31. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní mal úspech, priznal voči žalovanému plnú náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku). 32. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta Správneho súdneho poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.