1Stk/3/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky) M. T., narodenej XX.X.XXXX, trvale bytom K. XXX, XXX XX R., právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík, s.r.o., Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36866849, proti žalovanému Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky, Kuzmányho 26, 012 23 Žilina, v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania proti rozhodnutiu žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-10/2022 z 30.4.2022, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-16Sa/32/2022-81 z 23.10.2023, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie

ODI-E-2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým uznal žalobkyňu za vinnú zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g), h) bod 1 a m) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania priestupku (ďalej len „zákon o priestupkoch“), pretože porušila § 4 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 5 písm. d) a § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) na tom skutkovom základe, že dňa 12.5.2021 v obci Korňa viedla motocykel Honda Hornet evidenčné číslo č. L. XXX M. po ceste III/2020 za motorovým vozidlom Chevrolet Captiva evidenčné číslo L. XXX M., ktoré viedol vodič F. A., pričom v km 3,030 chcela žalobkyňa motocyklom predchádzať motorové vozidlo, dala znamenie o zmene smeru jazdy vľavo a začala predchádzanie v tom čase vľavo odbočujúceho motorového vozidla, ktoré znížilo rýchlosť a odbočovalo do areálu objektu s popisným číslom XXX, počas čoho došlo k nárazu motocykla do zadnej ľavej časti motorového vozidla.

miestom zrážky. Ak by viedla motocykel povolenou rýchlosťou 50 km/h k zrážke by nedošlo. Motocykel žalobkyne nemal v čase dopravnej nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie, pričom škoda bola poškodenému vodičovi F. A. uhradená prostredníctvom Slovenskej kancelárie poisťovateľov.

O. a z výpisu z internetovej stránky Y. Uzavrel, že všetky listiny potvrdzujú skutkový stav veci, neodporujú si a jednoznačne preukazujú spáchanie priestupku žalobkyňou. Z výsluchov svedkov C. B. Z. je zrejmé, že nevideli vznik dopravnej nehody. Z výsluchu znalca P.. O.Á_ vyplýva, že žalobkyňa sa nachádzala v prvej fáze predchádzania, keď vodič A. začal odbočovanie vľavo.

Zohľadnil, že žalobkyňa je držiteľkou vodičského preukazu od roku 2016, v posledných dvoch rokoch bola jedenkrát postihnutá za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky pre rýchlosť jazdy a nebola postihnutá za spáchanie dopravnej nehody, čo bolo vyhodnotené ako poľahčujúca okolnosť. Uložená sankcia nebude mať pre žalobkyňu likvidačné účinky (žalobkyňa môže požiadať o splátky) a bude mať dostatočný výchovný vplyv, aby sa žalobkyňa v budúcnosti v cestnej premávke správala disciplinovane.

Objektívnosť tohto svedka možno namietať, pretože so žalobkyňou absolvoval veľakrát jazdu na motocykli a tiež nie je známy jeho pracovný vzťah s vodičom A.. Jeho tvrdenie, že žalobkyňa jazdí disciplinovane, vyvracia jej evidenčná karta, v ktorej mala v čase dopravnej nehody evidované tri porušenia pravidiel cestnej premávky. K námietke žalobkyne, že nehodu nezavinila a že už bola v druhej fáze predbiehania, žalovaný skonštatoval, že podľa vykonaného dokazovania, a to záznamov o podaní vysvetlenia žalobkyne a vodiča A., odborného vyjadrenia a výsluchu znalca P.. O., mal za preukázané, že žalobkyňa bola v prvej fáze predchádzania.

K technike jazdy vodiča A. dodal, že vzhľadom na absenciu vodorovného dopravného značenia (stredová deliaca čiara), nie je možné technicky určiť, či bol pohyb vozidla pred odbočením správny. K záveru, že žalobkyňa bola v prvej fáze predbiehania dospel aj preto, že žalobkyňa nebola vedľa predchádzaného vozidla, ako to definuje § 10 ods. 4 zákona o cestnej premávke pri pojme súbežná jazda. Podľa žalovaného dopravnú nehodu zavinila žalobkyňa tým, že prekročila maximálnu povolenú rýchlosť podľa § 16 ods. 4 zákona o cestnej premávke, nedbala na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou ohrozila vodiča odbočujúceho vozidla podľa § 19 ods. 1 štvrtá veta zákona o cestnej premávke.

6. Správnou žalobou vo veciach správneho trestania (ďalej len „žaloba“), včas elektronicky podanou na Krajskom súde v Žiline ako správnom súde, sa žalobkyňa domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. 7. Žalobkyňa predovšetkým namietala, že: - z vykonaných dôkazov nevyplývalo, že by svojim konaním spôsobila vznik dopravnej

motocyklom, bolo sporné, pretože takáto argumentácia v priebehu administratívneho konania produkovaná nebola a nie je zrejmé, že by tento nedostatok zakladal zodpovednosť za vznik dopravnej nehody, - nemohla obstáť argumentácia žalovaného, že sa žalobkyňa nenachádzala v druhej fáze predbiehania, ale v prvej. Poukázala pritom na závery uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/37/2015-276 z 26.3.2015 týkajúceho sa uvedenej otázky, s ktorými je záver žalovaného

Preto sa nebolo možné stotožniť so záverom znalca P.. O., ktorý pri svojom výsluchu dňa 10.2.2022 uviedol, že sa v čase odbočovania vozidla vodiča A. nachádzala v prvej fáze predchádzania. Daný znalec pritom nevedel uviesť, akú vzdialenosť so svojím motocyklom žalobkyňa v protismernej časti vozovky pred brzdením prešla, pretože to podľa neho nebolo možné technicky určiť.

dôkaz. Z tohto odborného vyjadrenia v žalobe citovala závery, z ktorých podľa žalobkyne bolo zrejmé, že rozhodnutie žalovaného nevyplývalo z dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom na tieto nedostatky žalobkyňa poukazovala aj v odvolaní. 8. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol správnu žalobu zamietnuť, pričom zotrval na svojich predchádzajúcich záveroch.

10. Správny súd preskúmal žalobu a administratívny spis, vo veci nariadil na žiadosť žalobkyne pojednávanie, na ktorom dňa 23.10.2023 vyhlásil rozsudok č. k. ZA-16Sa/32/ 2022-81 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) , ktorým žalobu zamietol a žalobkyni nepriznal náhradu trov konania.

v prvej a nie druhej fáze predbiehania. Zo žalobkyňou citovaného uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/37/2015-276 možno vyvodiť taký výklad ustanovenia § 15 ods. 5 písm. d) a § 19 ods. 1 zákona o cestnej premávke, podľa ktorého manéver prebiehajúceho vodiča možno rozdeliť na vybočenie zo svojho smeru jazdy (prvá fáza predbiehania), súbežnú jazdu v protismernom jazdnom pruhu (druhá fáza predbiehania) a zaradenie sa pred predídené vozidlo (tretia fáza predbiehania). Ak je predbiehajúce vozidlo už v druhej fáze predbiehania, potom bez ohľadu na prípadné svetelné znamenie vodič odbočujúceho vozidla ho nesmie ohroziť (náhle zmeniť rýchlosť alebo smer jazdy) a je povinný (obdobne ako pri súbežnej jazde podľa § 10 ods. 4 uvedeného zákona) dať prednosť v jazde vodičovi jazdiacemu v jazdnom pruhu, do ktorého prechádza. S takýmto právnym posúdením sa stotožnil aj správny súd. Nebolo však pravdivé tvrdenie žalobkyne, že názor žalovaného je v rozpore s vyššie uvedeným právnym názorom. Z rozhodnutia žalovaného (strana 5 až 8) vyplýva, že sa žalobkyňa v

Podstatné preto bolo preskúmanie vyhodnotenia skutkovej otázky, v ktorej fáze predbiehania sa žalobkyňa nachádzala, - zo záveru odborného vyjadrenia P.. O. (strana 15) vyplýva, že v čase, keď vodič A. začal odbočovanie (2,42 s pred zrážkou), sa žalobkyňa s motocyklom nachádzala približne v strede vozovky (znázornené na obrázku 11 odborného vyjadrenia). Na tomto závere podľa obsahu administratívneho spisu znalec zotrval aj v rámci svojho výsluchu dňa 1.2.2022, kedy uviedol, že prvá fáza predbiehania znamená, že motocykel zjavne prejde do ľavého (protismerného) pruhu, pričom žalobkyňa sa v čase 2,42 s pred zrážkou, t. j. v čase reakcie na odbočujúce vozidlo, nachádzala v strede vozovky, a preto daný úkon súvisí s prvou fázou predbiehania. Podľa výpovede znalca nebolo technicky možné určiť, akú vzdialenosť žalobkyňa prešla v protismernej časti vozovky pred brzdením, pre absenciu vodorovného dopravného značenia (stredovej deliacej čiary). Znalec svoj záver o nachádzaní sa v prvej fáze predbiehania podľa správneho súdu riadne vysvetlil vzhľadom na polohu žalobkyne v čase začatia odbočovacieho

cestnej premávke), toto tvrdenie nie je pravdivé. Žalovaný techniku jazdy vodiča A. hodnotí v poslednom odseku na strane 7 napadnutého rozhodnutia s odkazom na vyjadrenie znalca P.. O., podľa ktorého sa žalobkyňa v čase začatia odbočenia vľavo vodiča A. nachádzala približne v strede vozovky, kde nie je vodorovné značenie a vodič nemohol opticky rozoznať, v ktorom jazdnom pruhu žalobkyňa je a teda nemusel rozpoznať, že je predchádzaný. Znalec hodnotil aj techniku jazdy vodiča, kde vzhľadom na absenciu vodorovného dopravného značenia nebolo možné technicky určiť správnosť pohybu jeho vozidla (strana 15 odborného vyjadrenia). Preto nie je možné prisvedčiť záveru žalobkyne, že vodič A. porušil ustanovenie § 19 ods. 3 zákona o cestnej premávke, podľa ktorého pred odbočovaním vľavo vodič je povinný zaradiť sa čo najďalej vľavo v časti vozovky určenej pre jeho smer jazdy s ohľadom na rozmery vozidla alebo nákladu a šírku vozovky, pretože nesprávnosť pohybu jeho vozidla nevyplývala z dokazovania vykonaného v administratívnom konaní, - vyššie uvedený skutkový záver nemôže zvrátiť ani odborné vyjadrenie M.. E..

Preto mal správny súd za to, že žalovaný sa zaoberal technikou jazdy vodiča A. dostatočne a vyhodnotil ju správne s odkazom na odborné vyjadrenie P.. O., podľa ktorého nesprávnosť techniky jazdy vodiča A. nebolo možné určiť, - podľa záverov znalca P.. O. (strana 17 odborného vyjadrenia) sa pri začatí odbočovania vodiča A. v čase 2,42 s pred zrážkou žalobkyňa nachádzala približne v strede vozovky (obrázok 11), pričom nebolo technicky možné určiť, či mal vodič A. možnosť rozpoznať, či je predchádzaný pre absenciu stredovej deliacej čiary. Naproti tomu znalec M.. E. skonštatoval, že vodič A. mal pri správnom vyhodnotení dopravnej situácie za sebou možnosť rozpoznať, že je predchádzaný z priečnej polohy motocykla a z rozdielu rýchlostí vozidiel o cca 59 km/h, z čoho bolo zrejmé, že dôjde ku kríženiu koridorov. Podľa správneho súdu nebolo zrejmé, z čoho znalec M.. E. vyvodil, že v tomto momente bol motocykel žalobkyne v priečnej polohe.

Pokiaľ preto znalec M.. E. vyvodil svoj záver o možnosti vodiča A. rozpoznať, že je predchádzaný, z priečnej polohy motocykla, tento záver nebol podložený vykonaným dokazovaním. V tejto súvislosti sa znalec M.. E. pritom vôbec nezaoberal absenciou stredovej deliacej čiary.

týmto záverom. Techniku jazdy vodiča A. totiž hodnotil v súlade s odborným vyjadrením P.. O., pričom dospel k záveru, že nemožno ustáliť jej nesprávnosť. U vodiča A. preto nebolo preukázané žiadne porušenie zákona. Preto nemožno prisvedčiť žalobkyni, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu, keďže žalovaný sa otázkou techniky jazdy vodiča A. dostatočne zaoberal, - vzhľadom na dokazovanie vykonané v administratívnom a súdnom konaní mal za to, že príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy žalobkyne z hľadiska jej rýchlosti. Žalobkyňa sa podľa odborného vyjadrenia P.. O. pohybovala rýchlosťou 75 ± 5 km/h, pričom v danom úseku bola maximálna povolená rýchlosť 50 km/h, keďže išlo o obec.

ohrozeniu nedošlo, - rozhodnutie žalovaného obsahuje vyjadrenia ku všetkým odvolacím námietkam žalobkyne, a preto bolo náležite odôvodnené.

12. Proti rozsudku správneho súdu podala v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalobkyňa (ďalej len „sťažovateľka“) z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Sťažovateľka navrhla napadnutý rozsudok správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, resp. alternatívne zmeniť napadnutý rozsudok tak, že rozhodnutie žalovaného sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. 13. Sťažovateľka v sťažnostných bodoch kasačnej sťažnosti namietala: A. nedostatočné zistenie skutkového stavu zo strany žalovaného i správneho súdu, a to v spojení s vykonaným dokazovaním a vyporiadaním sa so zistenými rozpormi a B. porušenie práva na inú ochranu a práva na obhajobu z dôvodu, že žalovaný sa nevysporiadal so skutočnosťami namietanými v podaní označenom ako Doplnenie odvolania z 21.3.2022 a nezadal v tomto smere dopracovanie odborného vyjadrenia P.. O.. 14. Vo vzťahu k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu sťažovateľka namietala, že: - ku žalobe priložila aj odborné vyjadrenie M.. E. týkajúce sa posúdenia techniky jej jazdy, jazdy vodiča A., ako aj hodnotenia záverov vyplývajúcich z odborného vyjadrenia P.. O.. Podľa sťažovateľky, pokiaľ správny súd zobral pri svojom rozhodovaní do úvahy aj odborné vyjadrenie M.. E., ustálil tým, že dokazovanie pred správnym orgánom bolo nedostatočné pre riadne posúdenie veci, - nesprávny záver správneho súdu, že odborné vyjadrenie M.. E. bolo žalovanému doručené až 2.5.2023, teda po vydaní rozhodnutia žalovaného dňa 30.4.2023, pretože argumentácia obsiahnutá v danom odbornom vyjadrení bola totožná s jej argumentáciou uvedenou v Doplnení odvolania z 21.3.2022, - správny súd vo veci nevykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, neujasnil si otázku predmetu konania, a preto jeho posúdenie veci bolo predčasné a nesprávne. Predloženie odborného vyjadrenia M.. E., s ktorého závermi bol správny orgán oboznámený ešte v administratívnom konaní, a ktoré boli diametrálne odlišné od záverov odborného vyjadrenia P.. O., pričom tieto závery prezentovala žalobkyňa už vo svojom podaní z 21.03.2022 (teda ešte v čase pred rozhodnutím žalovaného), bolo jednoznačným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, - správny súd sa v rámci doplnenia dokazovania námietkami žalobkyne nezaoberal a neodstránil žalobkyňou namietané rozpory, ktoré boli následne potvrdené predloženým odborným vyjadrením M.. E.. Správny súd považoval za presvedčivejšie odôvodnené závery odborného vyjadrenia P.. O., pričom sa vôbec, resp. len v malej miere zaoberal závermi odborného vyjadrenia M.. E.. 15. Ohľadom porušenia práva na inú ochranu a práva na obhajobu sťažovateľka poukázala na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, vzťahujúcu sa na potrebu takého odôvodnenia úradného rozhodnutia, ktoré je jasné a zrozumiteľne, dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom ochrany. V tomto smere sťažovateľka opätovne poukázala na skutočnosti uvedené v Doplnení odvolania z 21.3.2022, s ktorými sa podľa jej názoru žalovaný náležite nevysporiadal. 16. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne nevyjadril.

17. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podala žalobkyňa v lehote včas (§ 443 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom bol vedený nasledovnými právnymi úvahami. 18.

19. V podanej kasačnej sťažnosti priestupkyňa ako sťažovateľka namietala nesprávne právne posúdenie veci zo strany správneho súdu na podklade dvoch komplementárne prepojených sťažnostných bodov týkajúcich sa nedostatočného zistenia skutkového stavu a v dôsledku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného porušenia jej práva na inú ochranu a obhajobu. A. K nedostatočnému zisteniu skutkového stavu

22. Dôvodom takejto úpravy, a teda aj možnosti predovšetkým žalobcu produkovať nové dôkazy až v správnom súdnom konaní, je predovšetkým aplikácia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Z pohľadu štrasburskej judikatúry sa pod trestným obvinením upraveným v čl. 6 Dohovoru rozumie aj správny delikt, t. j. i priestupok. Keďže však Dohovor zaručuje konanie na nezávislom a nestrannom súde, ktorého povahu orgán verejnej správy nemá, dopĺňa vo svojej podstate správny súdny prieskum v tomto smere predchádzajúce administratívne konanie, teda v danej veci priestupkové konanie.

25. Zároveň sa kasačný súd nestotožnil ani s námietkou, že rozhodnutie žalovaného sa nedostatočne vysporiadalo s argumentáciou sťažovateľky obsiahnutou v Doplnení odvolania z 21.3.2023. Pokiaľ sama sťažovateľka uviedla, že sa jednalo o totožnú argumentáciu, aká bola následne obsiahnutá v odbornom vyjadrení M.. E., tak je potrebné zdôrazniť, že v procesnej rovine je rozdiel medzi návrhom osoby podozrivej z priestupku na doplnenie dokazovania a tvrdením znalca, ako odborne fundovanej a na veci nezávislej osoby. Zároveň a predovšetkým je zrejmé, že tento prípadný nedostatok bol zjavne odstránený v rámci správneho súdneho prieskumu tým, že správny súd vykonal dokazovanie odborným vyjadrením M.. E. a vysporiadal sa s rozpormi vyplývajúcimi z tohto odborného vyjadrenia a odborného vyjadrenia P.. O.. 26.

27. Pokiaľ sťažovateľka namietala, že správny súd vykonal dokazovanie nedostatočným spôsobom, keď na základe rozporov medzi odbornými vyjadreniami P.. O.C_ a M.. E. nerozhodol o zrušení rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vrátení veci na ďalšie konanie, tak kasačný súd sa s týmto názorom nestotožnil.

Kasačný súd zdôrazňuje, že v rámci administratívneho konania vo všeobecnosti a pri priestupkoch proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spojených so vznikom dopravnej nehody zvlášť môžu byť produkované dôkazy, ktoré si navzájom odporujú. Následne je potom

29. Uvedené vo vzťahu k súdenej veci znamená, že zistené rozpory medzi odbornými vyjadreniami P.. O. a M.. E. automaticky neznamenali nutnosť vyhovenia žalobe spojenú so zrušením rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia a vrátením veci na ďalšie

To však neznamená, že sa správny súd nezaoberal závermi vyplývajúcimi z odborného vyjadrenia M.. E., ako to mylne tvrdila sťažovateľka. 30. Keďže sťažovateľka bližšie rozpory medzi odbornými vyjadreniami v kasačnej sťažnosti nešpecifikovala a ani nerozvíjala v tomto smere právne úvahy, poukazuje kasačný súd na body 15 až 22 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorých sa správny súd náležitým a zrozumiteľným spôsobom vysporiadal s vykonaným dokazovaním, rozpormi medzi odbornými vyjadreniami P.. O. B. M.. E., pričom jasne vysvetlil, prečo sa priklonil k záverom odborného vyjadrenia P.. O.. 31.

Zároveň je potrebné opätovne akcentovať skutočnosť, že zo strany správneho súdu došlo k doplneniu dokazovania oboznámením odborného vyjadrenia M.. E., čím by boli konzumované aj prípadné nedostatky odôvodnenia rozhodnutia žalovaného týkajúce sa totožných okolností, než aké boli predmetom záverov daného odborného vyjadrenia.

V. Záver

35. Na základe vyššie uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že nebol naplnený dôvod kasačnej sťažnosti spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci správnym súdom v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť žalobkyne podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 36. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 a 175 ods. 1 SSP tak, že účastníkom konania náhradu trov kasačného konania nepriznal a to: - sťažovateľke s odkazom na § 167 ods. 1 SSP a contrario z dôvodu jej neúspechu v konaní, - žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože mu zo zákona (vo všeobecnosti) nepatrí (§ 168 SSP) a kasačný súd nezistil prítomnosť výnimočných dôvodov pre opačný postup. 37. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 23. októbra 2025