1Stk/4/2021

1. Okresný úrad Senica, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) ako vecne a miestne príslušný správny orgán podľa § 52 ods. 1 a § 55 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o priestupkoch“) rozhodnutím č. OU-SE-OVVS-2019/7586/P-305/19-Chk zo dňa 10. 07. 2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustila tým, že dňa 25. 12. 2018 v čase o 12:35 hod. v obci Borský Svätý Jur, časť Tomky pri točni autobusu z vozidla tov. zn. O. P. XX K. J. ev. číslo M. XXXH. vykrikovala po W. O. a jeho manželke N. O. slová, že „zabili brata V., že sú zlodeji a okrádajú štát“, teda úmyselne narušila občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. Za spáchanie uvedeného

2. Prvostupňový správny orgán na základe dôkazov sústredených v priebehu objasňovania priestupku, ako i počas ústneho pojednávania, dospel k záveru, že žalobkyni obvinenej z predmetného priestupku je dostatočne preukázané spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, a to výpoveďami svedkov W. O. a jeho manželky N. O., ktorí zhodne uviedli opis skutku, za ktorý bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, a to napriek tvrdeniu žalobkyne, že obvinenie, ktoré sa jej kladie za vinu, sa nezakladá na pravde a je to výmysel.

3. V nadväznosti na uvedené prvostupňový správny orgán ďalej dôvodil, že naproti tomu žalobkyňa bola opakovane telefonicky predvolávaná na políciu k podaniu vysvetlenia, kam sa nedostavila, tvrdila, že je práce neschopná, keď jej zo strany polície bolo navrhnuté vykonať výsluch v domácom prostredí, s touto možnosťou nesúhlasila a vždy uviedla, že ide k lekárovi, že musí absolvovať odborné vyšetrenia u špecialistov. Dňa 20. 04. 2019 bola žalobkyňa osobne vyzvaná políciou k podaniu vysvetlenia na čerpacej stanici, v obci Z. M. V., kde pracovala u jej brata, kedy uviedla, že má stále bolesti hlavy, čo môže ovplyvniť jej výsluch, ale žiadala preštudovanie spisového materiálu, ako i poskytnutie informácie zo spisu a tieto argumenty sťažovali priebeh objasňovania priestupku. Prvostupňový správny orgán doplnil, že na prvý termín riadne nariadeného pojednávania dňa 13. 06. 2019 sa žalobkyňa pred správny orgán nedostavila s ospravedlnením z dôvodu návštevy lekára. Na jej žiadosť bola žalobkyňa vypočutá v inom termíne, kedy spáchanie skutku poprela.

V tejto súvislosti správny orgán uviedol, že uvažoval o potrebe vykonania výsluchu maloletej, od čoho však správny orgán upustil s prihliadnutím na vek maloletej (narodená v roku XXXX), odstup času od spáchania skutku, ale hlavne z dôvodu zdravého duševného vývinu maloletej.

5. Na odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu, rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-TT-OOP1-2019/032630 zo dňa 17. 09. 2019 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie

II. Konanie na krajskom súde

7. Podanie žaloby žalobkyňa dôvodila tvrdením, že napadnuté rozhodnutie je založené na nespoľahlivo zistenom skutkovom stave veci a na nesprávnom právnom posúdení skutkového stavu, ktorý bol nedostatočne objasnený a v dôsledku toho spočívajú závery žalovaného, aj prvostupňového správneho orgánu na domnienkach rozporných s objektívnou realitou. 8. Žalobkyňa v podanej žalobe poprela priebeh udalostí tak, ako jej je kladený za vinu a zotrvala na svojej verzií udalostí, ktoré uviedla prvostupňovému správnemu orgánu, pričom namietala nasledovné:

dvaja svedkovia, - verzia priebehu udalostí, tak ako ich uviedla žalobkyňa, bola spochybnená len na základe toho, že bola opakovane telefonicky predvolávaná na políciu za účelom podania vysvetlenia, kde sa nedostavila z dôvodu tvrdenej práceneschopnosti alebo nutnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti, či nevyhovujúceho zdravotného stavu, - tieto skutočnosti nie sú spôsobilé spochybniť hodnovernosť riadne preukázaných tvrdení žalobkyne - vrátane práceneschopnosti a následkov agresívneho konania pána O.; žalobkyňa existenciu týchto prekážok riadne preukázala (aj orgánu objasňujúcemu predmetný priestupok) a nejedná sa o príčiny, ktoré by vznikli z jej zavinenia, - nesprávne právne posúdenie veci - podradenie nedostatočne zisteného skutkového stavu pod skutkovú podstatu priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch poukazujúc na závery Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 10Sžo/77/2016 z 25. 10. 2017.

10. Krajský súd dospel k záveru, že zákonnosti dôvodov žalovaného vo vzťahu k ustáleniu sankcionovaného skutku a následne vo vzťahu k ustáleniu viny žalobkyne zo spáchania predmetného priestupku proti občianskemu spolunažívaniu nemožno prisvedčiť.

11. Krajský súd poukázal na základné zásady trestného konania, ktoré sa vzťahujú na oblasť administratívneho trestania, ako je vyhľadávacia zásada, zásada prezumpcie neviny, zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností. Vyjadrením zásady prezumpcie neviny je pravidlo, v zmysle ktorého obvinený nemá povinnosť dokazovať svoju nevinu, nemusí využívať svoje práva na svoju obhajobu, avšak jeho vinu nemožno odvodzovať z nečinnosti (pasivity) obvineného v trestnom, resp. priestupkovom konaní alebo zo spôsobu jeho obhajoby. Riadne a úplné zistenie skutkového stavu správnym orgánom v konaniach administratívneho trestania imanentne zahŕňa povinnosť správneho orgánu bez akýchkoľvek pochybností zistiť, či sa skutok stal ako aj ustáliť osobu páchateľa.

13. Preskúmavané administratívne rozhodnutia tak podľa názoru krajského súdu postrádajú presvedčivosť, jednak z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a jednak z dôvodu nedostatočného vyhodnotenia dôkazov správnymi orgánmi, z ktorých tieto pri ustálení skutku a viny žalobkyne zo spáchania predmetného priestupku vychádzali.

Pravdivosť jej verzie si nijako neoverovali doplňujúcimi otázkami alebo iným spôsobom, minimálne konfrontáciou so svedkami, či doplňujúcimi otázkami pri výsluchu žalobkyne, v nadväznosti na jej verziu priebehu skutkového deja (a to ohľadom fyzickej inzultácie jej osoby zo strany oznamovateľa prejednávaného priestupku), či podstúpila lekárske ošetrenie a ak áno, či má o tom doklad a ak nie, z akého dôvodu, prípadne, ako vie svoje tvrdenie preukázať.

16. Krajský súd poukázal na ďalšiu zásadu ovládajúcu konanie vo veciach administratívneho trestania in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech obvineného, pričom pokiaľ existujú uvedené pochybnosti, žalobkyňu nie je možné uznať vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch.

17. Z dôvodu, že v danom prípade rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu nebolo dostatočné na riadne posúdenie veci podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP, krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutia oboch stupňov a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil správnemu orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

III. Konanie na kasačnom súde

19. V podanej kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal, že: - prvostupňový správny orgán a žalovaný pri hodnotení pravdivosti svedeckých výpovedí nevychádzali a priori z toho, akým spôsobom boli rešpektované výzvy na spoluprácu so správnymi orgánmi, ale z obsahu jednotlivých výpovedí, - správny súd nesprávne právne posúdil obsah svedeckých výpovedí manželov O. i žalobkyne, pričom sťažovateľ nerozumie, z akého právneho alebo skutkového dôvodu nie je pre krajský súd výpoveď dvoch dospelých svedkov, ktorých psychická spôsobilosť nebola žiadnym spôsobom spochybnená, dostatočne hodnoverná; manželia O. zhodne vypovedali pred Obvodným oddelením PZ Šaštín Stráže, ako aj pred prvostupňovým správnym orgánom a pred vypočutím boli poučení o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať podľa § 35 ods. 1

na základe vzájomných negatívnych vzťahov a možných motívov nepravdivosti ich výpovedí, - žalobkyňa nepredložila lekársku správu, ktorá by preukazovala jej zranenia OO PZ Šaštín Stráže, prvostupňovému správnemu orgánu, ani sťažovateľovi, pričom nie je možné objektívne bez pochybností určiť, že tieto drobné poranenia utrpela žalobkyňa pri incidente so svedkami, - správny súd nesprávne vyhodnotil skutočnosť, že išlo o verbálny útok žalobkyne, ktorá nenamietala, že by v danom čase na danom mieste nebola, neuviedla žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by pravdivosť výpovedí svedkov spochybňovali, okrem toho, že ich popiera.

22. Podľa žalobkyne je nepochybné, že správne orgány pri zistení skutkového stavu nekriticky vychádzali zo svedeckých výpovedí manželov O.. Žalobkyňa zdôraznila, že na každé predvolanie správneho orgánu sa riadne ospravedlnila a tieto skutočnosti nemôžu mať význam pre hodnotenie dôkazných prostriedkov. Žalobkyňa ďalej namietala tvrdenie sťažovateľa, že svedecká výpoveď nebola spochybnená len z dôvodu, že ide o manželov a so žalobkyňou majú vyostrené vzťahy, ale tieto skutočnosti mali byť zohľadnené v rámci voľného hodnotenia dôkazov, pretože naznačujú nutnosť opatrnosti pri prístupe k takýmto dôkazom, ktoré môžu

Ide o zachovávanie hodnôt a štandardov materiálneho právneho štátu, v ktorom môže byť osoba uznaná vinnou, len ak správny orgán unesie dôkazné bremeno, ktoré zaťažuje správny orgán a nie podozrivú osobu. Žalobkyňa zdôraznila, že jej vzťahy so svedkami sú dlhodobo narušené, a teda negatívne recipročné správanie sa môže v týchto prípadoch prezumovať.

páchateľov priestupku. Záverom dodáva, že myšlienkový postup súdu je čitateľný, čo robí napadnuté rozhodnutie ľahko preskúmateľné a nie je v ňom možné vzhliadnuť zásadné zlyhania, vrátane nesprávneho právneho posúdenia veci.

IV. Právne posúdenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

24. Senát Najvyššieho správneho súdu SR konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/ 2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 25. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.04.2023 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

V. Aplikovaná právna úprava

27. Podľa § 59 ods. 1 zákona o priestupkoch objasňovanie priestupkov sa koná na základe vlastného zistenia správnych orgánov, alebo orgánov oprávnených objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3), alebo na základe oznámenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

29. Podľa § 51 zákona o priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 30. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. 33. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

36. Podľa § 34 ods. 4 správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. 37. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

39. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

40. Sťažovateľ podal kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

42. Dôsledné skúmanie skutkového stavu, o ktorý sa má oprieť rozhodnutie správneho orgánu, je podmienkou pre vydanie zákonného rozhodnutia. Uvedené je realizáciou základnej zásady správneho konania, ktorou je zásada materiálnej pravdy zhmotnená v ustanovení § 3 ods. 5 správneho poriadku, v zmysle ktorej musí rozhodnutie správnych orgánov vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Táto zásada zakotvená v § 3 ods. 5 správneho poriadku je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach ako je § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3

Povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti, bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. 43. Navyše, v oblasti správneho trestania sa uplatňujú aj trestnoprávne zásady zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností, prezumpcie neviny a in dubio pro reo, ktoré dôkazné bremeno ešte viac vychyľujú na ťarchu správneho orgánu. Jednotlivé znaky skutkovej podstaty priestupku (subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka) musia byť preukázané nad všetku pochybnosť, a ak o niektorom znaku skutkovej podstaty existujú pochybnosti, uplatní sa zásada in dubio pro reo (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Sžo 55/2008). 44.

45. Z rozhodnutia žalovaného, ako aj z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu má kasačný súd za jednoznačne preukázané, že správne orgány ustálili skutkový stav na základe výpovede svedkov manželov O., ktorej pravdivosti má svedčať skutočnosť, že so správnymi orgánmi v konaní spolupracovali a pred podaním výpovede boli poučení o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať, naproti tomu žalobkyňa so správnymi orgánmi v konaní nespolupracovala.

Aj výpoveď svedka je správny orgán povinný hodnotiť voľne vo svetle iných dôkazov a výpovedí zistených v konaní (hodnotenie dôkazov v ich vzájomnej súvislosti). Ak v konaní existuje ďalšia výpoveď, ktorá je v rozpore so svedeckou výpoveďou, je správny orgán povinný sa s ňou rovnako vysporiadať a v odôvodnení rozhodnutia jasne a zrozumiteľne uviesť a vysvetliť, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a prečo nevzal za pravdivý opis skutku, ako ho predostrela žalobkyňa. Kasačný súd má za jednoznačne preukázané, že správne orgány sa s výpoveďou žalobkyne nevysporiadali tak, aby boli splnené vyššie uvedené východiská, čo rovnako konštatoval aj krajský súd.

48. K tvrdeniu sťažovateľa, že žalobkyňa nenamietala, že v danom čase na danom mieste nebola, či bola v miestach, kde sa tento skutok popísaným spôsobom nemohol stať, kasačný súd zdôrazňuje, že žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla úplne iný priebeh skutkových udalostí v rozpore s tým, ako ho uviedli svedkovia. Rozdielne opísaný priebeh skutkového deja zároveň zakladal rozpory vo výpovediach, na ktoré krajský súd poukazoval a ktoré sťažovateľovi uložil za povinnosť v ďalšom konaní odstraňovať za účelom úplného zistenia skutočného stavu, napríklad konfrontáciou žalobkyne so svedkami.

Krajský súd jasne zaviazal prvostupňový správny orgán doplniť dokazovanie a odstrániť rozpory vo výpovediach s poukazom na jeho závery a v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov získané dôkazy a podklady pre rozhodnutie vo veci vyhodnotiť, majúc na zreteli dodržanie základných zásad vzťahujúcich sa na konanie vo veciach administratívneho trestania, ktoré mu krajský súd jasne ozrejmil. K spôsobom, ako má správny orgán odstraňovať rozpory vo výpovediach, dokonca krajský súd celkom konkrétne uviedol dôkazný prostriedok konfrontácie žalobkyne so svedkami. Napokon, krajský súd správne uviedol, že pokiaľ sa pochybnosti nepodarí odstrániť doplnením dokazovania, bude aplikáciou zásady in dubio pro reo potrebné priestupkové konanie zastaviť.

konaní. 51. Žalobkyňa v pozícii obvinenej v priestupkovom konaní nie je povinná vyvracať svedecké výpovede objektívnymi skutočnosťami, či navrhovať dôkazy na svoju obranu. Osoba, voči ktorej sa vedie konanie pre podozrenie zo spáchania priestupku, nie je povinná obvinenia vyvracať, príp. znášať dôkazné bremeno na preukázanie svojej neviny.

Na základe vyššie uvedeného, kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP, ako nedôvodnú, zamietol.

54. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.