1Stk/4/2024

1. Dňa 30.04.2020 bol Okresným úradom Banská Bystrica, pozemkový a lesný odbor (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) schválený plán chovu a lovu raticovej zveri na poľovnícku sezónu 2020/2021 v poľovnom revíri Kopok Brusno, ktorého užívateľom bol žalobca (ďalej aj „plán“). Listom zo dňa 09.09.2020 vyzval prvostupňový správny orgán žalobcu na intenzívnejšie plnenie plánu lovu diviačej zveri a upozornil ho na možnosť uloženia pokuty. Dňa 22.02.2021 vydal prvostupňový správny orgán usmernenie, v ktorom (okrem iného) uložil povinnosť zabezpečiť podanie žiadostí o zmeny plánu do 24.02.2021 s tým, že prípadné zmeny vzniknuté medzi podaním žiadosti a ukončením poľovníckej sezóny (dňa 28.02.2021) je potrebné oznámiť telefonicky do 01.03.2021. Žalobca dňa 04.03.2021 požiadal o zníženie plánu lovu diviačej zveri, na čo mu prvostupňový správny orgán listom zo dňa 10.03.2021 oznámil, že nie je oprávnený zmenu vykonať po plánovanom období (po 28.02.2021) s

Vo veci sa dňa 15.06.2021 uskutočnilo prejednanie iného správneho deliktu pred prvostupňovým správnym orgánom za prítomnosti štatutárneho zástupcu žalobcu. 2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. OU-BB-PLO2-2021/014576-3 zo dňa 05.08.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi podľa § 78 ods. 3 písm. e) zákona o poľovníctve pokutu vo výške 5.000 eur za to, že si nesplnil povinnosti užívateľa poľovného revíru a to tým, že nezabezpečil splnenie schváleného plánu chovu a lovu raticovej

porušil žalobca ako užívateľ poľovného revíru § 26 ods. 1 písm. i) zákona o poľovníctve, čím spáchal iný správny delikt podľa § 78 ods. 3 písm. e) zákona o poľovníctve, za čo mu možno uložiť pokutu od 5.000 do 15.000 eur. Pri určení výšky pokuty správny orgán prihliadol na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky protiprávneho konania a zobral do úvahy aj možný vplyv na zver a jej prostredie. 4. Žalovaný na odvolanie žalobcu prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím č. OU-BB- OOP4-2021/028392-002 zo dňa 03.12.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) zmenil tak, že opravil vo výroku slovo „nesplnila“ na „neplnila“ a „nezabezpečila splnenie“ na „nezabezpečila plnenie“ a doplnil porušené ustanovenie § 26 ods. 1 písm. i) zákona o poľovníctve a označenie poľovníckej sezóny 2020/2021.

Konštatovanie žalobcu, že užívateľ poľovného revíru je povinný zabezpečiť len „plnenie“ a nie „splnenie“ plánu označil žalovaný za zavádzajúce a iracionálne, pretože logickým dôsledkom neplnenia plánu je jeho nesplnenie. Podľa § 30 ods. 9 zákona o poľovníctve je pre užívateľa poľovného revíru schválený plán záväzný, pričom splnenie plánu u diviačej zveri na 25 % neposkytuje podľa názoru žalovaného dôkaz, že by žalobca plán riadne plnil. Žalovaný považoval splnenie plánu v kategórii diviačia zver len na 25 % v dobe rozširovania afrického moru ošípaných za nezodpovedné. Námietky žalobcu súvisiace s opatreniami prijatými proti šíreniu COVID-19 spojené s obmedzením voľného pohybu považoval žalovaný za neopodstatnené, pretože úplný zákaz pohybu osôb nebol vyhlásený počas celej poľovníckej sezóny 2020/2021.

II. Konanie pred správnym súdom

8. Správny súd sa nestotožnil s výkladom žalobcu, že podľa § 78 ods. 3 písm. e) zákona o poľovníctve je možné uložiť pokutu len za neplnenie viac ako jednej povinnosti. Správny súd argumentoval tým, že pri výklade zákona je nevyhnutné skúmať aj účel právnej úpravy. Ustanovenie § 26 zákona o poľovníctve ukladá užívateľovi poľovného revíru viaceré povinnosti. Z tohto ani žiadneho iného ustanovenia zákona o poľovníctve však podľa správneho súdu nevyplýva, že by užívateľ mohol porušiť jednu z uvedených povinností bez následku spáchania iného správneho deliktu. Správny súd označil za absurdné, aby sa pre vznik zodpovednosti zakaždým vyžadovalo porušenie ešte aspoň jednej ďalšej povinnosti. Výklad prezentovaný žalobcom podľa správneho súdu odporuje účelu zákona o poľovníctve, ktorý stanovuje užívateľovi poľovného revíru povinnosti a zavádza štátny dozor nad kontrolou dodržiavania zákona prostredníctvom orgánov štátnej správy poľovníctva.

Správny súd prisvedčil námietke žalobcu, že podľa § 26 ods. 1 písm. i) zákona o poľovníctve má ako užívateľ poľovného revíru povinnosť zabezpečiť „plnenie“ schválených plánov, nie ich „splnenie“. Úlohou žalobcu ako užívateľa poľovného revíru tak bolo podľa správneho súdu zabezpečiť, aby bol plán splnený do čo najväčšej miery (teda zabezpečiť jeho plnenie), pričom nie je objektívne zodpovedný za výsledok, teda za samotné splnenie plánu (na 100 %). Správny súd však súčasne poukázal aj na to, že podľa § 30 ods. 9 zákona o poľovníctve je schválený plán poľovníckeho hospodárenia (ktorý zahŕňa aj plán chovu a lovu raticovej zveri) pre užívateľa poľovného revíru záväzný a príslušný okresný úrad kontroluje jeho plnenie. Preto bol žalobca ako užívateľ poľovného revíru povinný zabezpečiť, aby skutočná situácia ohľadom lovu zveri v jeho poľovnom revíri čo najviac zodpovedala schválenému plánu. 10.

Práve nízke plnenie plánu v časti diviačej zveri považoval žalovaný za porušenie povinnosti žalobcu. Správny súd tiež podotkol, že žalobca bol na nízke plnenie plánu v tejto časti upozornený prvostupňovým správnym orgánom, pričom počas poľovníckej sezóny žalobca neoznámil žiadne skutočnosti, ktoré by mu v plnení plánu bránili. Správny súd zdôraznil, že pokiaľ nebolo množné plán riadne plniť, žalobca mal možnosť požiadať o jeho zmenu podľa § 30 ods. 10 zákona o poľovníctve. Správny súd síce pripustil, že zákon nedefinuje, do akej miery má byť plán splnený, je však celkom zjavné, že plnenie plánu na úrovni 25 % nepreukazuje vynaloženie dostatočného úsilia na jeho plnenie a predstavuje porušenie povinnosti žalobcu ako užívateľa poľovného revíru. V tomto smere prvostupňový správny orgán a žalovaný rozhodli podľa správneho súdu v rámci zákonnej správnej úvahy. Správny súd nesúhlasil so žalobcom ani v tom, že žalovaný uplatňuje parciálny prístup podľa druhu zveri dodajúc, že aj neplnenie hoci jedinej časti plánu (pri diviačej zveri) je porušením zákona.

Správny súd dodal, že v zmysle vyjadrenia žalovaného žalovaný aj zaznamenal dva prípady afrického moru ošípaných v diviačej populácii v poľovnom revíri žalobcu, čo žalobca nerozporoval. 13. Ako nedôvodnú posúdil správny súd aj námietku žalobcu, že výzva prvostupňového správneho orgánu na predkladanie žiadostí o zmenu plánu a určený termín sú nezákonné. Poukazujúc na § 30 ods. 10 zákona o poľovníctve správny súd konštatoval, že okresný úrad môže zmeniť plán počas plánovaného obdobia za tam uvedených podmienok. Zmena plánu je tak zákonom časovo limitovaná na priebeh plánovaného obdobia.

Zo strany prvostupňového správneho orgánu išlo len o informovanie žalobcu o možnosti a spôsobe navrhovania zmeny plánu, čo je v súlade so zásadou dobrej správy. Žalobca požiadal o zmenu plánu v časti diviačej zveri až následne dňa 04.03.2021, na čo mu prvostupňový správny orgán v súlade s odkazom na § 30 ods. 10 zákona o poľovníctve oznámil, že nie je oprávnený zmenu vykonať, keďže poľovnícka sezóna sa už skončila. Žalobca tak zmeškal zákonom stanovenú lehotu na zmenu plánu. Pokiaľ žalobca všeobecne rozporuje, že prvostupňový správny orgán nemôže vyzývať na zmenu plánu, správny súd poukázal na § 30 ods. 11 zákona o poľovníctve, podľa ktorého je oprávnený kontrolovať správnosť zostavovania plánu, reálnosť jeho plnenia a vyžadovať odstránenie zistených nedostatkov v určenom termíne. Preto prvostupňový správny orgán mohol podľa správneho súdu počas sezóny upozorňovať žalobcu, že plán riadne neplní a mohol ho informovať aj o možnosti a spôsobe ako navrhnúť zmenu plánu.

15. Napokon ako nedôvodný vyhodnotil správny súd aj žalobný bod, že plán žalobca nemohol plniť v dôsledku obmedzenia voľného pohybu osôb z dôvodu protipandemických opatrení proti COVID-19, čo žalovaný nezobral do úvahy. Správny súd pripomenul, že žalovaný sa s touto argumentáciou vznesenou aj v odvolaní riadne zaoberal v napadnutom rozhodnutí a uviedol, že tieto námietky žalobcu považoval za neopodstatnené, pretože úplný zákaz pohybu osôb nebol vyhlásený počas celej poľovníckej sezóny 2020/2021. Túto argumentáciu žalovaného považoval správny súd za logickú a dostatočnú. Správny súd argumentoval aj tým, že žalobca v správnej žalobe neuvádza, v čom je toto posúdenie žalovaného v rozpore so zákonom, ale len opakuje svoje tvrdenie z odvolania, čo nezakladá nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd k tomu dodal, že pokiaľ žalobca nemal možnosť plniť plán z dôvodu protipandemických opatrení, mohol v súlade s vyššie uvedeným požiadať o zmenu plánu z týchto dôvodov, čo neurobil. Správny súd nad rámec uvedeného doplnil, že aj počas

III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní

17. Sťažovateľ namietal, že z podkladov, ktoré mal žalovaný k dispozícii a z jeho činnosti nevyplýva nepochybne záver, ku ktorému žalovaný dospel, a teda aj správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

Zo zákonného znenia vyplýva, že pre spáchanie správneho deliktu je potrebné neplnenie minimálne dvoch povinností. Ani argumentácia správneho súdu nie je v tomto smere presvedčivá, pretože zákonodarca by použil buď slovné spojenie „čo i len jednu povinnosť“ alebo by použil jednotné číslo, ak by chcel sankcionovať už neplnenie jednej povinnosti; - dikcia § 26 ods. 1 písm. i) zákona o poľovníctve neumožňuje, aby bol sťažovateľ za nesplnenie plánu sankcionovaný. Žalovaný len upravil znenie výroku prvostupňového rozhodnutia, no prekročil svoje právomoci, zákon nesprávne interpretoval a udelil pokutu za konanie, ktoré nie je správnym deliktom. Zákon o poľovníctve nedefinuje, do akej miery má byť plán chovu a lovu splnený. Podľa gramatického výkladu a jeho filozofie je možné sankcionovať len nezabezpečenie plnenia (napr. konanie ako nevykonávanie lovu alebo jeho vykonávanie nad rámec plánu), nie nesplnenie plánu; - plán je jednotný dokument bez možnosti parciálneho prístupu podľa druhu zveri.

Výzva prvostupňového správneho orgánu na predkladanie žiadostí o zmenu plánu je nezákonná vrátane určeného termínu, nakoľko nemá oporu v zákone o poľovníctve; - počas dotknutej poľovníckej sezóny platili niekoľkomesačné obmedzenia voľného pohybu osôb z dôvodu protipandemických opatrení proti COVID-19, v dôsledku čoho nebolo možné plán plniť. Správnym súdom citované uznesenie vlády SR platilo od 19.12.2020 do konca poľovníckej sezóny. Počas viac než polovice doby lovu platili prísne obmedzenia pohybu

IV. Konanie na kasačnom súde

20. Prejednávaná vec bola dňa 14.03.2024 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Stk/4/2024. 21. Senát Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý

rozsudok

v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 22. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

23. Podľa § 26 ods. 1 písm. i) zákona o poľovníctve: „Užívateľ poľovného revíru je povinný zabezpečiť celoročnú starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru. Na ten účel najmä: i) vypracovať plány poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri, v určených termínoch ich predkladať na schválenie a zabezpečiť plnenie schválených plánov, ak tento zákon neustanovuje inak.“ 24. Podľa § 78 ods. 3 písm. e) zákona o poľovníctve: „Pokutu od 5000 eur do 15000 eur uloží orgán štátnej správy na úseku poľovníctva právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá ako užívateľ poľovného revíru neplní povinnosti užívateľa poľovného revíru (§ 26).“

25. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola sťažovateľovi ako užívateľovi poľovného revíru uložená pokuta za iný správny delikt podľa § 78 ods. 3 písm. e) v spojitosti s § 26 ods. 1 písm. i) zákona o poľovníctve, ktorého sa mal dopustiť tým, že nezabezpečil plnenie schváleného plánu chovu a lovu raticovej zveri. Správny súd sa stotožnil so závermi žalovaného a správnu žalobu smerujúcu proti preskúmavanému rozhodnutiu

27. Sťažovateľ primárne namietal, že pre spáchanie iného správneho deliktu podľa § 78 ods. 3 písm. e) zákona o poľovníctve (pre ktorý bol sankcionovaný preskúmavaným rozhodnutím), vyžaduje dikcia zákona porušenie viac než len jednej povinnosti užívateľa poľovného revíru z dôvodu, že používa plurál (pokutu možno uložiť osobe, ktorá neplní povinnosti užívateľa poľovného revíru). S uvedeným právnym názorom sa kasačný súd nemohol stotožniť.

V uvedenom prípade však podľa názoru kasačného súdu nemohli mať bežní adresáti citovaných právnych noriem v zákone o poľovníctve (užívatelia poľovného revíru) nijaké dôvodné pochybnosti o tom, že sú povinní dodržiavať všetky povinnosti, ktoré im zákon o poľovníctve ukladá v § 26 cit. zákona. Nemohli mať ani pochybnosti o tom, že dodržiavanie týchto povinností je zo strany príslušných štátnych orgánov kontrolované (§ 75 cit. zákona) i sankcionovateľné (§ 78 cit zákona). Je celkom nelogické a odporujúce účelu zákona domnievať sa, že porušenie jednej povinnosti uloženej v § 26 cit. zákona (a to bez ohľadu na rozsah a závažnosť tohto porušenia a spôsobené následky) nebude zakladať nijakú administratívno-právnu zodpovednosť, pretože táto nastupuje až od porušenia aspoň dvoch povinností.

30. V ďalšom kasačnom bode sťažovateľ namietal, že dikcia § 26 ods. 1 písm. i) zákona o poľovníctve neumožňuje, aby bol sťažovateľ sankcionovaný za nesplnenie plánu, ale len za nezabezpečenie jeho plnenia, a že žalovaný udelil pokutu za konanie, ktoré nie je správnym deliktom. Ani tento bod nevyhodnotil kasačný súd ako dôvodný.

32. Vo veci sťažovateľa boli pritom relevantné aj ďalšie skutkové okolnosti spáchania iného správneho deliktu, a to (i) skutočnosť, že v priebehu poľovníckej sezóny bol sťažovateľ prvostupňovým správnym orgánom upozornený, že lov diviačej zveri je nedostatočný a má ho zintenzívniť; (ii) skutočnosť, že sťažovateľ v priebehu poľovníckej sezóny neoznámil nijaké ťažkosti brániace mu plán dodržať a aj pri prejednaní iného správneho deliktu dostatočne nešpecifikoval a vôbec nepreukázal konkrétne okolnosti brániace mu plán plniť; (iii) skutočnosť, že sťažovateľ bol prvostupňovým správnym orgánom tiež upozornený na možnosť predložiť návrh na zmenu plánu, čo však včas - kedy zákon ešte umožňuje plán zmeniť - neurobil.

33. K námietke sťažovateľa, že plán je jednotný dokument bez možnosti parciálneho prístupu podľa druhu zveri, a že sťažovateľ plán splnil pri jelenej a srnčej zveri na viac ako 90 %, kasačný súd uvádza, že je len zopakovaním žalobnej argumentácie, na ktorú dal sťažovateľovi podrobnú odpoveď správny súd. S touto sa kasačný súd plne stotožňuje. Skutočnosť, že plán

relevancie. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tejto veci bola zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, ktorým sa konštatovalo neplnenie plánu, ktorý bol pre sťažovateľa schválený a v zmysle zákona aj záväzný. Správny súd pritom aj nad rámec svojich povinností objasnil v napadnutom rozsudku dôvody, pre ktoré bola výzva a určenie termínu na žiadosť o zmenu plánu v súlade so zákonom (bod 12 napadnutého rozsudku). Kasačný súd len dopĺňa, že uvedená výzva mohla byť práve naopak na prospech sťažovateľa, keby sťažovateľ na ňu včas zareagoval, pretože smerovala „preventívne“ k zmenám plánov tak, aby ich zo strany užívateľov poľovných revírov bolo možné dodržať. Nie je preto jasné, akým spôsobom mala predmetná výzva sťažovateľa ukrátiť na jeho subjektívnych právach.

Sťažovateľ teda ešte v priebehu poľovníckej sezóny mohol a mal anticipovať ťažkosti s lovom i plnením plánu, no napriek tomu o zmenu plánu včas nepožiadal, hoci si mal byť vedomý, že plán je pre neho záväzný a neplnenie plánu je sankcionovateľné.

Správny súd k uvedenému poznamenal, že pre vznik zodpovednosti za iný správny delikt nevyžaduje ustanovenie § 78 ods. 3 písm. e) zákona o poľovníctve vznik škody, s čím sa možno stotožniť. K porušeniu či ohrozeniu záujmov spoločnosti však žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, v rozpore s tvrdením sťažovateľa, poukázal na to, že v danom čase sa nebezpečne šíril mor ošípaných v diviačej zveri. Uviedol, že africký mor je vírusová vysoko nákazlivá infekcia, je nebezpečenstvom nielen pre diviačiu zver ale aj domáce ošípané a aj prostredníctvom plnenia plánu diviačej zveri sa má zamedziť šíreniu tohto ochorenia.

VII. Záver

37. Z dôvodov uvedených vyššie kasačný súd konštatuje, že námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 38. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP. 39. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 26. septembra 2025