1Stk/4/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:0724100623.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 5S/49/2024
- IČS
- 0724100623
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): E. T., I.. XX. M. XXXX, bydliskom E. M. XXX, XXX XX E. M., právne zastúpenej: DOBIAŠOVÁ | law firm s.r.o., so sídlom Šoltésovej 2679/18, 811 08 Bratislava, IČO: 50655809, proti žalovanej: Obec Šalgočka, so sídlom Šalgočka 135, 925 54 Šalgočka, právne zastúpenej: Linden law s.r.o., so sídlom Medená 102/7, 811 02 Bratislava, IČO: 53185960, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 563/ÚPaSP 118/2023 zo dňa 28. novembra 2023, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. 5S/49/2024 - 56 zo dňa 30. januára 2025, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Stručný priebeh administratívneho konania a konania na správnom súde
1. Žalovaná rozhodnutím č. 563/ÚPaSP 118/2023 zo dňa 28.11.2023 (ďalej aj „rozhodnutie žalovanej“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) uznala žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „stavebný zákon“) na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase od roku 2020 do 22.11.2023 uskutočnila nové stavby 3 rodinných domov na pozemkoch parc. č. XXX/XX a XXX/XX v k. ú. Š. bez stavebného povolenia, a tým porušila ustanovenie § 54 a § 55 ods. 1 stavebného zákona (viď tiež bod 1 napadnutého uznesenia). Za uvedený priestupok žalovaná uložila žalobkyni pokutu vo výške 30000,- Eur. 2. Žalobou doručenou na Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) sa žalobkyňa domáhala prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovanej. Namietala nesprávne doručenie rozhodnutia žalovanej, ktoré nebolo podľa nej doručované na adresu jej obvyklého bydliska, čím bolo zmarené jej právo na podanie riadneho opravného prostriedku.
Zároveň žalobkyňa namietala oneskorený postup žalovanej pri prejednávaní priestupku, nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovanej a neprimeranosť uloženej pokuty. Žalobkyňa tiež vzniesla námietku premlčania oprávnenia žalovanej na uloženie pokuty.
3. O žalobe rozhodol správny súd uznesením č. k. 5S/49/2024 - 56 zo dňa 30.01.2025 (ďalej aj „uznesenie správneho súdu“ alebo „napadnuté uznesenie“) tak, že ju ako neprípustnú odmietol z dôvodu nevyčerpania všetkých riadnych opravných prostriedkov žalobkyňou postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“). Správny súd zároveň priznal žalovanej úplnú náhradu trov konania v súlade s § 168 SSP v spojení § 171 ods. 1 SSP.
4. V odôvodnení napadnutého uznesenia správny súd uviedol, že v rámci preskúmavania procesných podmienok zistil, že žalobkyňa spolu so žalobou predložila rozhodnutie žalovanej s vyznačenou doložkou právoplatnosti, ktoré obsahovalo poučenie o možnosti podať odvolanie v ustanovenej lehote a o tom, že po vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov je možné rozhodnutie žalovanej preskúmať súdom.
5. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že voči žalobkyni bolo dňom 26.10.2023 začaté konanie vo veci priestupku, v rámci ktorého bolo vydané rozhodnutie žalovanej, voči ktorému žalobkyňa nepodala odvolanie. Skutočnosti, že odvolanie nebolo podané, nasvedčuje aj tvrdenie žalobkyne o tom, že nedoručením preskúmavaného rozhodnutia jej bola zmarená možnosť podať opravný prostriedok.
6. Následne správny súd poukazujúc na znenie § 6 a 7 SSP dôvodil, že zo súdneho prieskumu v správnom súdnictve sú vylúčené právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy, proti ktorým účastník správneho konania nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky.
Odkazom na judikatúru kasačného súdu uviedol, že uvedeným sa prejavuje zásada subsidiarity správneho súdnictva. Ďalej konštatoval, že riadnym opravným prostriedkom sa rozumie taký, ktorý sa podáva proti neprávoplatnému rozhodnutiu a v rámci správneho konania je ním odvolanie. Za kľúčové pre dané štádium konania považoval správny súd preto zodpovedanie otázky, či v administratívnom konaní došlo alebo nedošlo k podaniu riadneho opravného prostriedku
žalobkyňou. 7. Z popísaného skutkového stavu mal správny súd za preukázané, že voči preskúmavanému rozhodnutiu žalovaná (zrejme malo byť žalobkyňa - pozn. kasačného súdu) nepodala žiadny opravný prostriedok.
Udialo sa tak napriek tomu, že žalobkyňa sa podľa všetkého s preskúmavaným rozhodnutím, ktoré obsahovalo poučenie o možnosti podať opravný prostriedok, oboznámila. Keďže žalobkyňa nepodala voči preskúmavanému rozhodnutiu odvolanie, nedošlo doposiaľ k založeniu právomoci správneho súdu na uskutočnenie súdneho prieskumu rozhodnutia. Pokiaľ správny súd nie je oprávnený vykonať súdny prieskum, jedná sa o neodstrániteľnú procesnú prekážku pre ďalší postup v konaní.
8. Záverom správny súd konštatoval, že z dôvodu nevyčerpania riadnych opravných prostriedkov žalobkyňou nemohol preskúmať tvrdenia žalobkyne o neuskutočnení riadneho doručenia preskúmavaného rozhodnutia žalovanou. Dodal, že práve táto skutočnosť mala byť predmetom posúdenia odvolacieho orgánu, ktoré by následne mohol preskúmať správny súd.
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie
9. Žalobkyňa (ďalej aj „sťažovateľka“) sa kasačnou sťažnosťou domáhala zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP (nesprávne právne posúdenie veci) a § 440 ods. 1 písm. j/ SSP (nezákonné odmietnutie podania). Žiadala tiež priznať náhradu trov kasačného konania.
10. Sťažovateľka ku skutkovému stavu veci uviedla, že až dňa 16.04.2024 jej bola doručená výzva na zaplatenie pokuty uloženej na základe rozhodnutia žalovanej a až vtedy zistila, že rozhodnutie žalovanej nadobudlo právoplatnosť už dňa 19.02.2024. Sťažovateľka mala za to, že žalovaná v konaní nepostupovala v súlade s priestupkovým zákonom a podstatným spôsobom porušila práva sťažovateľky tým, že rozhodnutie žalovanej nebolo riadne doručené sťažovateľke na adresu jej obvyklého bydliska, ktoré má sťažovateľka v obci Šalgočka a kde sa sťažovateľka zdržiava. Následne tvrdila, že nakoľko rozhodnutie žalovanej nebolo sťažovateľke riadne doručené, týmto postupom žalovaná zmarila uplatnenie práva sťažovateľky na podanie riadneho opravného prostriedku. Preto podala dňa 19.04.2024 správnu žalobu na správny súd.
11. Sťažovateľka považovala napadnuté uznesenie za nesprávne a nezákonné, nakoľko sťažovateľke bolo rozhodnutie žalovanej doručené na adresu trvalého bydliska až 21.02.2024 s vyznačenou doložkou právoplatnosti t. j. po nadobudnutí právoplatnosti, kedy by sťažovateľka podala odvolanie voči rozhodnutiu žalovanej už po lehote. Dodala, že túto skutočnosť nevedela a ani nemohla ovplyvniť, čím bolo zmarené uplatnenie práva sťažovateľky na včasné podanie riadneho opravného prostriedku.
12. Nakoľko rozhodnutie žalovanej nebolo riadne doručené sťažovateľke, a bolo jej doručené až po doručení výzvy a nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia žalovanej, nebolo v jej možnostiach podať voči preskúmavanému rozhodnutiu v zákonnej lehote odvolanie, resp. odvolanie by bolo odmietnuté z dôvodu zmeškania zákonnej lehoty. Táto skutočnosť spôsobila, že rozhodnutie žalovanej bolo nepreskúmateľné, čo je zásadná vada rozhodnutia, a postup správneho súdu, ktorý odmietol správnu žalobu, je rovnako nezákonný. Ak by sťažovateľka podala opravný prostriedok po doručení výzvy dňa 16.04.2024, zmeškala by zákonnú lehotu na podanie správnej žaloby.
13. V doplnení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 06.03.2025 sťažovateľka namietala aj to, že správny súd postupoval nezákonne, keď na napadnutom uznesení vyznačil doložku právoplatnosti podľa ust. § 145 ods. 2 SSP, ktoré sa vzťahuje na rozsudok.
V uvedenom postupe videla naplnenie kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP (nesprávne právne posúdenie veci) a § 440 ods. 1 písm. f/ SSP (porušenie práva na spravodlivý proces). 14. Žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhla kasačnú sťažnosť odmietnuť ako zmätočnú a nespĺňajúcu zákonné náležitosti podľa § 459 písm. e) SPP, eventuálne zamietnuť ako nedôvodnú. Zároveň navrhla zaviazať sťažovateľku na náhradu trov konania vo výške
100%. 15. K tvrdeniu sťažovateľky, že žalovaná jej preskúmavané rozhodnutie v rozpore s priestupkovým zákonom nedoručovala na adresu jej obvyklého bydliska v obci Šaločka, žalovaná uviedla, že sťažovateľka nikde neuviedla, ktoré ustanovenie zákona o priestupkoch žalovaná porušila. Inými slovami, sťažovateľka neuviedla, z akého ustanovenia zákona o priestupkoch mala byť založená zákonná povinnosť žalovanej doručovať preskúmavané rozhodnutie na adresu obvyklého bydliska sťažovateľky. Následne sťažovateľka podľa názoru žalovanej v rozpore s § 440 ods. 2 prvá veta SSP právne neodôvodnila, v porušení akého zákonného ustanovenia správnym súdom dochádza k naplneniu sťažnostného dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nezákonného odmietnutia žaloby.
Uvedený nedostatok je podľa žalovanej dôvodom pre odmietnutie kasačnej sťažnosti. 16. Pre prípad, žeby kasačný súd nepristúpil k odmietnutiu kasačnej sťažnosti, žalovaná uviedla, že napadnuté uznesenie považuje za vecne správne a riadne odôvodnené.
Napriek absencii vymedzenia sťažnostných bodov sťažovateľkou objasnila, že na doručovanie rozhodnutí vydaných v priestupkovom konaní sa v nadväznosti na ust. § 51 zákona č. 372/ 1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o priestupkoch“) použije § 24 zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Správny poriadok“). V tomto prípade žalovaná postupovala pri doručovaní preskúmavaného rozhodnutia v súlade s ust. § 51 zákona o priestupkoch v nadväznosti na § 24 Správneho poriadku. Za podstatnú žalovaná označila skutočnosť, že v oznámení o začatí konania vo veci priestupku a predvolaní na ústne pojednávanie zo dňa 26.10.2023 a v zápisnici zo dňa 22.11.2023 sa uvádza adresa trvalého pobytu sťažovateľky, ktorá je totožná s adresou, na ktorú bolo sťažovateľke doručované preskúmavané rozhodnutie.
Obe tieto listiny si sťažovateľka riadne prevzala dňa 31.10.2023. V zápisnici zo dňa 22.11.2023, ktorú sťažovateľka vlastnoručne podpísala, neuviedla, že by žiadala doručovať listiny z priestupkového konania na inú adresu, ako je jej adresa trvalého pobytu.
17. K tvrdeniu sťažovateľky týkajúcom sa nesprávneho vyznačenia právoplatnosti napadnutého uznesenia správnym súdom žalovaná uviedla, že Správny súdny poriadok na rozdiel od Civilného sporového poriadku v § 133 ods. 1 druhá veta SSP umožňuje rozhodnúť uznesením vo veci samej. Správny súdny poriadok zakotvil jednoinštantnosť konania (§ 29 SSP), čo znamená, že aj v prípade uznesenia vydaného v správnom súdnictve je toto právoplatné doručením s výnimkami uvedenými v § 145 ods. 2 SSP.
Následne tvrdila, že právoplatnosť napadnutého uznesenia nastala dňom 03.03.2025, teda po podaní kasačnej sťažnosti zo dňa 01.03.2025, a teda v súlade s ust. 145 SSP. 18. K sťažnostnému dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces žalovaná uviedla, že sťažovateľka nepomenovala konkrétne procesné práva, ktoré mali byť správnym súdom porušené, ani nevymedzila, v čom mal nesprávny postup správneho súdu spočívať.
III. Konanie pred kasačným súdom
19. Prejednávaná vec bola dňa 02.06.2025 náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Stk/4/2025.
20. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP), že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nepovažoval za potrebné nenariadiť pojednávanie. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu a posúdení veci kasačný súd dospel po neverejnej porade senátu jednomyseľne k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľky je nedôvodná.
21. Podľa § 7 písm. a) SSP: „Správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená“.
22. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP: „Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.“ 23. V súdenej veci nie je sporné, že (i) sťažovateľke bola rozhodnutím žalovanej ako prvostupňovým rozhodnutím uložená pokuta za priestupok spáchaný podľa stavebného zákona, (ii) že proti rozhodnutiu žalovanej bolo prípustné odvolanie, pričom rozhodnutie obsahovalo poučenie o možnosti podať odvolanie v ustanovenej lehote a o tom, že po vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov je možné rozhodnutie žalovanej preskúmať súdom a (iii) že sťažovateľka proti rozhodnutiu žalovanej odvolanie nepodala.
24. Podstata sťažnostných námietok spočívala v tom, že o existencii právoplatného rozhodnutia žalovanej sa sťažovateľka dozvedela až z výzvy na zaplatenie pokuty, a teda možnosť sťažovateľky podať riadny opravný prostriedok (odvolanie) proti rozhodnutiu žalovanej zmarila samotná žalovaná jeho nesprávnym doručovaním, a preto sa sťažovateľka dôvodne obrátila priamo na správny súd. Uvedené tvrdenie vyhodnotil kasačný súd v zhode so správnym súdom ako právne irelevantné a nespôsobilé viesť k zrušeniu preskúmavaného rozhodnutia.
25. K návrhu žalovanej odmietnuť kasačnú sťažnosť pre nevymedzenie sťažnostných bodov kasačný súd uvádza, že je pravdou, že kasačná sťažnosť bola formulovaná na samej hranici preskúmateľnosti. Z obsahu kasačnej sťažnosti však pre kasačný súd vyplýval dôvod, v naplnení ktorého videla sťažovateľka nezákonnosť a nesprávnosť napadnutého uznesenia, tak ako je uvedený v predchádzajúcom bode. Preto, preferujúc materiálny prístup k súdnej ochrane, kasačnú sťažnosť meritórne prejednal, avšak nezistil jej dôvodnosť.
26. Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, pričom ust. § 7 písm. a) SSP zo správneho súdneho prieskumu výslovne vylučuje právoplatné rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky. Presne tento prípad nastal aj vo veci sťažovateľky. 27.
Pokiaľ mala sťažovateľka za to, že preskúmavané rozhodnutie jej nebolo riadne doručené, k dispozícii mala právne prostriedky na svoju obranu ešte v štádiu administratívneho konania, ktoré bola povinná vyčerpať predtým, než sa obrátila na správny súd. Odvolanie totiž mohla podať napriek formálnemu vyznačeniu právoplatnosti tvrdiac, že preskúmavané rozhodnutie jej nebolo riadne doručené, a teda že právoplatnosť nenadobudlo. Doložka právoplatnosti ako verejná listina zakladá domnienku správnosti údajov, ktoré osvedčuje, avšak táto domnienka nie je nevyvrátiteľná (porov. rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2Sžk/6/2019 zo dňa 24.11.2021). Sťažovateľka tiež mohla eventuálne spojiť s podaním odvolania aj žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania v súlade s § 28 Správneho poriadku, ak mala za to, že je naplnený závažný dôvod pre zmeškanie lehoty. Odvolací orgán by sa s takto podaným odvolaním bol vysporiadal (či už vecne alebo procesne) a až ním vydané rozhodnutie či opatrenie by bolo preskúmateľné správnym súdom. Sťažovateľka však vyššie
uvedeným spôsobom nepostupovala, čím sa nevyčerpaním prostriedkov nápravy v štádiu administratívneho konania sama obrala o možnosť domáhať sa správneho súdneho prieskumu. Správny súd preto korektne konštatoval, že nemohol preskúmať tvrdenia žalobkyne (sťažovateľky) o neuskutočnení riadneho doručenia rozhodnutia žalovanej z dôvodu, že táto skutočnosť mala byť predmetom posúdenia odvolacieho orgánu, ktoré by až následne mohol preskúmať správny súd. Kasačný súd v tomto smere pripomína sťažovateľke aj aplikáciu starorímskych zásad neznalosť práva neospravedlňuje a práva patria bdelým.
Aj nad rámec uvedeného však kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľka ani len neoznačila ustanovenia právnych predpisov, ktoré mala žalovaná pri doručovaní preskúmavaného rozhodnutia porušiť. 28. Kasačný súd posúdil ako nedôvodné, resp. právne irelevantné aj ostatné namietané
sťažnostné body. Pokiaľ ide o sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP, tento sa vzťahuje na prípad, keď správny súd nezákonne odmietol podanie z dôvodu jeho neúplnosti alebo nezrozumiteľnosti podľa § 59 ods. 3 SSP. V predmetnom prípade však správny súd neodmietol podanie podľa § 59 ods. 3 SSP, ale odmietol žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Preto je tento dôvod v prípade sťažovateľky bezpredmetný.
29. V doplnení ku kasačnej sťažnosti podanom ešte v lehote na podanie kasačnej sťažnosti namietala sťažovateľka aj to, že správny súd postupoval nezákonne, keď na napadnutom uznesení vyznačil právoplatnosť podľa ust. § 145 ods. 2 SSP, ktoré sa vzťahuje na rozsudok. V uvedenom postupe videla naplnenie kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP (nesprávne právne posúdenie veci) a § 440 ods. 1 písm. f/ SSP (porušenie práva na spravodlivý proces).
30. K tvrdeniu sťažovateľky týkajúcemu sa nesprávneho vyznačenia právoplatnosti napadnutého uznesenia správnym súdom kasačný súd uvádza, že nadobudnutie právoplatnosti napadnutého uznesenia bolo vyznačené správne dňom 03.03.2025. Napadnuté uznesenie sa totiž stalo právoplatným doručením kasačnej sťažnosti dňa 03.03.2025, a teda v súlade s ust. § 145 ods. 2 písm. c) SSP (keďže išlo o žalobu vo veci správneho trestania). Správny súd vo veci rozhodol uznesením o odmietnutí žaloby v súlade s § 133 ods. 1 SSP v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Toto uznesenie je rozhodnutím vydaným vo veci, ktorým sa konanie končí. Na právoplatnosť uznesenia sa v zmysle § 147 ods. 2 SSP primerane vzťahujú ustanovenia o rozsudku, t. j. aj ust. § 145 SSP. Z kasačnej sťažnosti pritom nebolo zrejmé, ako sa namietané nesprávne vyznačenie právoplatnosti vôbec malo odraziť na práve sťažovateľky na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP. Aj táto námietka je preto nedôvodná.
IV. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie uznesenia v časti trov
31. Kasačný súd teda konštatuje, že správny súd postupoval správne a v súlade so zákonom, keď správnu žalobu smerujúcu proti rozhodnutiu žalovanej odmietol ako neprípustnú, pretože žalobkyňa (sťažovateľka) nevyčerpala všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľky je nedôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 32. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP a contrario k §167 ods. 1 a § 168 SSP, tak že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov kasačného konania, pretože sťažovateľka nebola v kasačnom konaní úspešná a v prípade žalovanej nedošlo k naplneniu predpokladu obsiahnutého v § 168 SSP. 33. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 18. decembra 2025