1Stk/6/2022

1. Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia, Zvolen (ďalej „inšpekcia“ alebo „prvostupňový orgán“) vykonala u žalobcu štátny dozor v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh. Žalobca bol v rámci dozoru klasifikovaný ako hospodársky subjekt, pretože od 01.07.2018 do vykonania dozoru predajom, v zmysle priložených faktúr, uviedol na vnútorný

povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (ďalej „nariadenie č. 995/2010“), drevo v celkovom objeme drevnej hmoty 3887,13 m3. 2. Na základe dozorom zistených skutočností bolo začaté správne konanie, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie prvostupňového orgánu č. 53310/2019, číslo spisu 9303/2019-2002 z 21.11.2019 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 75000,- € podľa § 17 ods. 5 písm. a/ zákona č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o dreve“), za iný správny delikt podľa § 17 ods. 1 písm. a/ zákona o dreve, ktorého sa žalobca dopustil tým, že ako hospodársky subjekt od 01.07.2018 do 16.04.2019, z tam presne špecifikovaných lesných pozemkov v k.ú. W., ktoré boli zaradené do lesného celku Varín v programe starostlivosti o lesy s platnosťou na roky 2016-2025, predajom uviedol na vnútorný trh drevo v objeme 3887,13 m3, vyťažené v rozpore s osobitnými predpismi, pri

3. Rozhodnutie bolo odôvodnené zisteniami z dozoru, že určitá časť drevnej hmoty bola vyťažená spôsobom porušujúcim povinnosti vyplývajúce z ustanovení § 23 ods. 1 a § 44 ods. 1 zákona o lesoch, a na vnútorný trh bola uvedená takáto drevná hmota, čím zo strany žalobcu došlo k porušeniu zákazu uvádzania nelegálne vyťaženého dreva na vnútorný trh v zmysle čl. 4 ods. 1 nariadenia č. 955/2010. Podľa inšpekcie tak žalobca naplnil skutkovú podstatu podľa § 17 ods. 1 písm. a/ zákona o dreve a skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 17 ods. 1 písm. b/ zákona o dreve tým, že neuchovával doklady podľa zákona.

o dreve. Vyťažená drevná hmota v objeme 3887,13 m3, zistená porovnaním vydaných písomných súhlasov na ťažbu dreva pre jednotlivé JPRL a lesnou hospodárskou evidenciou ťažby dreva a holín spolu s vystavenými faktúrami zo strany žalobcu, ktorá bola na vnútorný trh uvedená v rozpore so zákonom o lesoch a nariadením č. 955/2010, mala určenú hodnotu cca 141000,- € bez DPH.

II. Priebeh konania pred správnym súdom

6. Správny súd sumarizoval, že sťažovateľ sa v otázke porušenia § 23 ods. 1 zákona o lesoch stotožnil s názorom prvostupňového orgánu, že na základe písomného súhlasu lesného hospodára môže obhospodarovateľ lesa vyťažiť maximálne objem dreva, uvedený v súhlase na ťažbu, pričom môže vyťažiť menej, nikdy nie viac, ako dovoľuje vydaný súhlas na ťažbu. Súhlas na ťažbu považoval sťažovateľ za základný dokument, ktorý môže deklarovať legálnosť ťažby v predstihu pred vykonaním ťažby, aby bolo zabránené nezákonnej ťažbe dreva a jeho umiestňovaniu na trh. Lesná hospodárska evidencia (ďalej „LHE“) bez súhlasov na ťažbu podľa sťažovateľa nepreukazuje legálnosť ťažby.

8. Správny súd systematickým výkladom § 23 ods. 1 a § 44 ods. 1 zákona o lesoch v nadväznosti na ustanovenia vykonávacích predpisov dospel k záveru, že písomný súhlas lesného hospodára na ťažbu dreva nemá povahu aktu, záväzným spôsobom obmedzujúcim množstvo ťažby, a nemá charakter osobitného povolenia striktne limitujúceho množstvo dreva, ktoré sa má vyťažiť. Obhospodarovateľ dreva je podľa správneho súdu povinný zabezpečiť vedenie LHE, ktorej imanentnou súčasťou sú údaje o vykonanej ťažbe, s dôrazom na evidenciu množstva skutočne vyťaženého dreva. Podľa čl. 2 písm. g/ nariadenia č. 995/2010 „nelegálne vyťažené“ znamená vyťažené v rozpore s uplatniteľnými právnymi predpismi krajiny ťažby, a teda v rozpore so zákonom o lesoch. Nelegálnosť ťažby však podľa súdu nemožno konštatovať v dôsledku akejkoľvek nezrovnalosti v postupe podľa zákona o lesoch.

Pri výkone dozoru mohol podľa správneho súdu prvostupňový orgán považovať za relevantné údaje o množstve ťažby len údaje uvedené v evidencii LHE, nie údaje uvedené v písomných súhlasoch. Za nelegálne vyťažené drevo možno považovať drevo, ktoré bolo uvedené na trh bez toho, aby o jeho ťažbe existoval záznam v písomnom súhlase a súčasne v LHE, prípadne ktorého ťažbou bol porušený explicitný zákaz (napr. § 23 ods. 8 zákona o lesoch).

9. Správny súd považoval za nesprávny záver žalovaného, že LHE bez súhlasov na ťažbu nemá možnosť preukázať legálnosť ťažby, s tým, že nemá oporu v platnej právnej úprave. Údaj o predbežnom odhade množstva dreva v písomnom súhlase lesného hospodára sa súdu javil ako údaj bez výpovednej hodnoty pre použitie na účely posudzovania legality vyťaženého dreva v zmysle čl. 2 písm. f/ a g/ nariadenia č. 995/2010. Žalovaný podľa správneho súdu neuviedol, aký reálny dopad na legalitu ťažby má mať existencia administratívnej odchýlky v údajoch o množstve dreva v písomnom súhlase a v LHE, resp. nevysvetlil protizákonnosť tohto postupu. Podľa súdu písomný súhlas ako aj LHE majú evidenčný charakter, ani jedno z nich nepredstavuje príkaz, zákaz alebo obmedzenie ťažby dreva inak, než vymedzením miesta ťažby. Relevancia údajov uvedených v LHE spočíva v zaznamenaní množstva skutočne vyťaženého dreva. Účel a význam zákona nemožno vidieť v zákonom a vykonávacími predpismi predpokladaných administratívnych nezrovnalostiach, ale v zachovaní, zveľaďovaní a ochrane lesov ako zložiek životného prostredia.

11. Pripomenul skutočnosť, že na vydanie písomného súhlasu na ťažbu dreva je podľa § 23 ods. 1 zákona o lesoch oprávnený odborný lesný hospodár, zabezpečujúci tiež vedenie LHE. Hospodár podľa správneho súdu nie je orgánom verejnej správy a na ním vydané akty sa nevzťahuje povinnosť postupovať podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, neprezumuje sa ich správnosť, relevancia či záväznosť, ako je tomu v prípade správnych aktov orgánov verejnej správy.

12. Správny súd prisvedčil námietke žalobcu, podľa ktorej žiadne ustanovenie zákona o lesoch neustanovuje výslovný zákaz prekročenia množstva ťažby v písomnom súhlase lesného hospodára, v rozsahu rešpektovania zásady zakotvenej v čl. 49 Ústavy, upravujúcej hmotnoprávny princíp, podľa ktorého iba zákon môže definovať trestné činy a tresty za ich spáchanie, vylučujúci extenzívny výklad trestného zákona a použitia analógie v neprospech

13. Správny súd pokračoval, že zákon o lesoch v splnomocňovacom § 66 písm. d/ splnomocnil ministerstvo na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu upravujúceho podrobnosti o vyznačovaní ťažby dreva a písomnom súhlase na jej realizáciu. Zákonodarca žalovaného splnomocnil na ustanovenie podrobností - obsahu písomného súhlasu, nie však na stanovenie ďalších povinností obhospodarovateľov lesov, alebo zákazov. Ministerstvo tak len stanovilo obsah tlačiva súhlasu na ťažbu dreva, nijako sa nezmienilo o prípadnom zákaze ťažby dreva v rozsahu presahujúcom odhad množstva ťažby uvedený v súhlase.

14. Za nedôvodnú považoval správny súd námietku, že žalobca nebol hospodárskym subjektom uvádzajúcim drevo na trh a preto nespĺňal podmienku špeciálneho subjektu plynúceho z povahy iného správneho deliktu. 15. Správny súd sa ešte stotožnil s námietkou žalobcu, že predajná cena dreva nemôže byť hodnotou slúžiacou pre stanovenie výšky pokuty, pretože len zisk z prípadného uvedenia dreva, pochádzajúceho z nelegálnej ťažby na trh by bol na tento účel relevantným ukazovateľom. Ďalšie žalobné body vyhodnotil správny súd ako nedôvodné.

A) 16. Žalovaný (ďalej „sťažovateľ“) podal proti rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP, teda že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, teda že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

pretože bola právne a skutkovo oboznámená s obsahom oboch administratívnych rozhodnutí. Poverená zamestnankyňa dňa 06.09.2021 náhle ochorela, pričom jej práceneschopnosť trvala do 13.09.2021. Žalovaný listom zo 06.09.2021 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a pre krátkosť času požiadal krajský súd o odročenie pojednávania. Krajský súd žiadosti o odročenie nevyhovel, pretože nevzhliadol dôležité dôvody v zmysle § 183 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“). Žalovaný v časovej tiesni dňa 8.9.2021 poveril zastupovaním iného zamestnanca, ktorý nemal dostatočný čas sa oboznámiť s obsahovo a právne zložitou žalobou, dôvodmi procesnej obrany žalovaného a tiež s prvostupňovým a preskúmavaným rozhodnutím. Pre krátkosť času neexistovala ani reálna možnosť, aby sa žalovaný nechal zastupovať

19. V súvislosti s tvrdeným nesprávnym právnym posúdením veci v kasačnej sťažnosti rozsiahlo argumentoval. Poukázal na postup pri vykonávaní opravy LHE pri náhodnej ťažbe, kedy sa kód „00“ uvádza z dôvodu, aby orgán dozor vedel o prekročení náhodnej ťažby. Nemožno podľa neho akceptovať argument o nespôsobilosti OLH kvalifikovane uviesť odhadnutý objem náhodnej ťažby, pretože ide o špecialistu s osobitnou skúškou. Inšpekcia

po skončení. Krajský súd tak podľa sťažovateľa v rozpore s administratívnym spisom vyslovil záver o riadnej evidencii ťažieb. 20. Ďalej sťažovateľ zdôrazňoval, že písomný súhlas na ťažbu vydáva OLH, a to pred uskutočnením ťažby (spočítaním/odhadom počtu stromov). OLH odhad zapíše do písomného súhlasu na ťažbu, čím je naplnená základná podmienka, keď podľa § 23 ods. 1 zákona o lesoch sa ťažba vykonáva len na základe vopred daného súhlasu. Zákonný postup opravy LHE má procesné pravidlá, a teda ak sa nezhoduje odhadnutý a skutočne vyťažený objem náhodnej ťažby, v LHE sa v stĺpci „mesiac“ uvedie údaj „00“, škodlivého činiteľa a uvedené dorovnanie objemu drevnej hmoty tak, aby sa súčet odhadnutého objemu náhodnej ťažby rovnal objemu vykonanej náhodnej ťažby, čo sa však žalobca pri žiadnej z ťažieb neurobil. Existenciu vyťaženého dreva inšpekcia v niektorých prípadoch zistila len z faktúr žalobcu, nie z predloženej LHE, pretože na faktúrach bolo drevo, ktoré nebolo zaevidované v LHE,

ťažby. Zákonodarca pri súhlase na ťažbu neurčil žiadnu toleranciu, o ktorú možno ťažbu prekročiť, ako je tomu v iných prípadoch (napr. § 23 ods. 12 zákona o lesoch). 22. Sťažovateľ tvrdil, že analogicky ako pri nelegálnej práci či nelegálnej stavbe sa posudzuje splnenie alebo nesplnenie zákonných podmienok vopred. Nesúhlasil s krajským súdom, že o legálnu ťažbu ide aj v prípade, ak súhlas na ťažbu je bezhranične prekročený a stačí len následné zaevidovanie opravy v LHE. V takom prípade by nemusel korešpondovať súlad reálne vyťaženej drevnej hmoty so súhlasom na ťažbu (povolením na ťažbu), aj keby bol určený objem v súhlase na ťažbu akokoľvek prekročený, a štátne orgány by mali len čakať, či bude do 30 dní zaevidované všetko drevo. LHE má výlučne evidenčný charakter a nezakladá žiadne právo na ťažbu a ani nič nepodmieňuje a ako taká nemôže slúžiť ako nástroj preukázania legálnosti ťažby. Súhlas na ťažbu vydaný OLH a predchádzajúce vyznačenie ťažby (§ 23 ods. 1 zákona o lesoch) je podmienkou realizácie každej ťažby a len na ich základe

24. Nezákonná ťažba môže podľa sťažovateľa vzniknúť práve v realizácii ťažby bez súhlasu a tým bol porušený zákaz, vyjadrený ako najzákladnejšia podmienka ťažby (§ 23 ods. 1 zákona o lesoch). Zákonodarca neustanovuje ani toleranciu na preťaženie súhlasu, a teda subjekt ho musí dodržať, a môže ťažiť len dreviny a objem určený OLH, ktorý ho pri náhodnej ťažbe odborne odhadol alebo pri úmyselnej ťažbe objem, ktorý je možné podľa zásad PSL vyťažiť. Takouto formou zákonodarca ustanovil zákaz, resp. obmedzenie stanovené zákonom.

Odôvodnenie

rozhodnutia krajského súdu v tejto časti považoval za nepreskúmateľné. 25. Argumentoval, že objem drevnej hmoty pochádza tiež z ťažieb, kde nebol absolútne daný predchádzajúci písomný súhlas OLH. V prípade žalobcu išlo len o náhodné ťažby, pretože úmyselné ťažby už vykonávať nemohol, pretože mal vyčerpaný etát, a preto mohol a reálne využíval len inštitút náhodnej ťažby, ktorá nepodliehala schvaľovaciemu procesu. Žalobca tak podľa sťažovateľa obchádzal zákaz ťažiť úmyselnou ťažbou.

27. Sťažovateľ zdôraznil, že OLH je odborne zdatnou osobou, ktorú musí obhospodarovateľ lesa ako hospodársky subjekt bezvýhradne rešpektovať a ťažiť len to, čo mu OLH na základe písomného súhlasu na ťažbu dovolí. Považoval za absurdný názor krajského súdu, v zmysle ktorého môže obhospodarovateľ lesa na jeden súhlas na ťažbu vyťažiť svojvoľné množstvo dreva z lesných pozemkov, ak ich zaregistruje do LHE. V aplikačnej praxi môže nastať odchýlka od odhadu objemu ťažby, nikdy však v objemoch tvrdených žalobcom.

29. Sťažovateľ tvrdil, že ako ústredný orgán štátnej správy je povinný ochraňovať aj celospoločenský záujem na nevyrubovaní lesov v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov, pretože lesy plnia tiež nenahraditeľnú funkciu zadržiavania nadmerných vodných zrážok a zabraňujú tak pred vznikom škôd na ľudských životoch a majetku spôsobených často opakujúcimi sa záplavami a vplyvom nadmerného odlesňovania pozemkov. Všetko má svoje hranice a nemožno akceptovať akékoľvek údajné preťaženie, či ťažbu drevín, na ktoré súhlas na ťažbu vôbec nebol daný, najmä v dobe, kedy Európska únia vyžaduje od členských štátov EÚ aj prostredníctvom nariadenia, aby eliminovali nelegálnu ťažbu ako závažný celospoločenský problém s prihliadnutím aj na aktuálne prebiehajúce klimatické zmeny.

31. Nesúhlasil s porušením práva sťažovateľa na spravodlivý proces na pojednávaní dňa 09.09.2021, pretože podľa § 138 ods. 2 CSP v prípade nepriaznivého zdravotného stavu strany alebo zástupcu možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa nechali zastúpiť inou osobou.

všeobecne záväzný právny predpis nestanovuje výslovný zákaz prekročenia objemu vyťaženého dreva uvedeného v súhlase, (ii) objem ťažby uvedený v súhlase je odhadom, t.j. približne s určitou mierou nepresnosti stanovuje predpokladaný objem ťažby (iii) súhlas na ťažbu dreva sa vzťahuje na drevo, k vyťaženiu ktorého nevyhnutne dôjde pri vykonávaní ťažby, tiež nad rámec objemu stanoveného v súhlase a (iv) žiaden všeobecne záväzný právny predpis nestanovuje objem ťažby pri prekročení ktorého by bolo možné ťažbu považovať za nelegálnu, nad rámec či bez súhlasu na ťažbu dreva. 34. Žalobca sa stotožňoval so závermi správneho súdu, že údaj o objeme ťažby v súhlase na ťažbu dreva je údajom, ktorý OLH len odhadom (približne), s určitou mierou nepresnosti, stanovuje predpokladaný objem ťažby, ktorý má byť vykonaný v rámci vymedzeného územia. Už pri stanovení objemu ťažby v súhlase je tak zrejmé, že objem skutočne vykonanej ťažby sa v danom priestore môže, a spravidla sa aj skutočne bude líšiť od objemu uvedeného v súhlase na ťažbu, buď v negatívnom alebo pozitívnom smere.

. . . . ak po vykonaní náhodnej ťažby nie je objem vyťaženého dreva totožný s odhadnutým objemom náhodnej ťažby, eviduje sa oprava odhadnutého objemu náhodnej ťažby podľa drevín novým zápisom tak, že sa súčet odhadnutého objemu náhodnej ťažby rovná objemu vykonanej náhodnej ťažby vrátane objemu dreva trvalo ponechaného v lesnom poraste, pričom v stĺpci „mesiac“ sa uvedie údaj „00“ a v stĺpci „vznik dôvodu na náhodnú ťažbu“ sa uvedie skratka označenia škodlivého činiteľa, ktorý je dôvodom vzniku náhodnej ťažby (skratka škodlivého činiteľa sa uvedie totožná s tou, ktorou je označený pôvodný zápis odhadovaného objemu náhodnej ťažby).

C) 37. Sťažovateľ podaním z 22.03.2023 zaslal kasačnému súdu rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 76S/80/2021 z 05.10.2022, a osobitne poukázal na bod 79 jeho odôvodnenia. Toto podanie kasačný súd zaslal žalobcovi na vedomie.

38. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, prihliadajúc na § 195 v spojení s § 453 ods. 2 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), a dňa 27.09.2023 verejne vyhlásil tento rozsudok, pričom deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený od 20.09.2023 na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk.

Ak niektorá otázka nie je riešená ani v CSP, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva. Podľa § 108 ods. 2 SSP predseda senátu predvolá na pojednávanie účastníkov konania, ich zástupcov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Ak je účastník konania zastúpený zástupcom na celé konanie, predvolanie sa doručuje iba tomuto zástupcovi. Účastníka konania správny súd predvolá, ak je potrebné, aby ho vyslúchol, alebo ak je jeho osobná prítomnosť

prípravu možno určiť aj v konaniach, v ktorých je správny súd povinný rozhodnúť v lehotách počítaných na dni. Podľa § 115 SSP Pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov alebo z dôvodu uskutočnenia neverejnej porady a vyhotovenia výroku rozhodnutia správneho súdu.

navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania. 40. Kasačný súd zo súdneho spisu zistil, že sťažovateľ listom doručeným 06.09.2021, požiadal o odročenie pojednávania nariadeného na 09.09.2021, z dôvodu práceneschopnosti zamestnankyne sťažovateľa, poverenej zastupovaním na tomto pojednávaní s tým, že vzhľadom na krátkosť času nie je možné poveriť iného zamestnanca zastupovaním.

41. Kasačný súd poukazuje na to, že na odročenie pojednávania po posúdení, či existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, alebo na úvahu, či prípadným neodročením pojednávania nehrozí porušenie práva na spravodlivý proces niektorého z účastníkov konania, je príslušný práve správny súd, pred ktorým sa vedie určité konanie. To vyplýva z podstaty pojmu právomoci a príslušnosti súdu na konanie, podporne aj z § 5 ods. 7, § 103, § 115

Teda aj prípadné pochybenie či omyl správneho súdu musí dosahovať relevantnú intenzitu vo svojich následkoch. V konkrétnych okolnostiach veci, aj s ohľadom na časový odstup dvoch celých pracovných dní medzi zistením práceneschopnosti zamestnankyne a termínom pojednávania, a tiež reálne postavenie sťažovateľa, ktorý ako ústredný orgán štátnej správy zamestnáva viacerých právnikov odborne spôsobilých zastupovať ho pred súdom, kasačný súd nezistil porušenie práva na spravodlivý proces sťažovateľa, a v podstate ani žiadne znemožnenie uplatnenia jeho procesných práv. Napriek tomu, že konanie sa týka vážnej veci (správny delikt a relatívne vysoká pokuta) a štruktúrovanej právnej argumentácie, ako udržateľný sa kasačnému súdu javí názor, že sťažovateľ mal dostatočný priestor na poverenie iného zamestnanca.

osobitného predpisu, osobou oprávnenou na ťažbu dreva alebo odstraňovanie porastov podľa osobitných predpisov, osobou oprávnenou ťažiť stromy a kry alebo osobou, ktorá uvádza drevo a výrobky z dreva na vnútorný trh, je povinný v systéme náležitej starostlivosti uviesť aj informácie, doklady a evidenciu podľa osobitných predpisov a informácie o postupe ťažby dreva, manipulácii s drevom a výrobkami z dreva, preprave a uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a doklady o nich. Podľa § 22 ods. 1 zákona o lesoch ťažba na účely tohto zákona je proces zahrňujúci vyznačenie stromov určených na výrub (ďalej len „vyznačenie ťažby“) technologickú prípravu pracoviska, výrub stromov a sústreďovanie dreva na odvozné miesto. Podľa § 22 ods. 2 zákona o lesoch (v znení účinnom do 30.06.2018) ťažba je a) úmyselná; podľa programu starostlivosti o lesy, a to pri výchove lesa ako výchovná ťažba a pri obnove lesa ako obnovná ťažba, b) mimoriadna; pri vyňatí alebo obmedzení využívania na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva podľa § 7 ods. 1, pri uplatňovaní

Písomný súhlas na ťažbu sa nevyžaduje pri prečistkách bez predpísaného objemu ťažby dreva v platných programoch starostlivosti o lesy. Podľa § 23 ods. 2 zákona o lesoch (v znení účinnom do 30.06.2018) vykonávateľ ťažby je povinný na vyzvanie orgánu štátnej správny lesného hospodárstva, člena lesnej stráže alebo príslušníka Policajného zboru predložiť súhlas podľa odseku 1.

Zákon v poznámke pod čiarou ako na osobitné predpisy odkazuje aj na čl. 4 ods. 1 nariadenia č. 995/2010, zákon o lesoch, a ďalšie predpisy. Podľa § 3 ods. 1 zákona o dreve na vnútorný trh možno uvádzať len drevo a výrobky z dreva, ak sú splnené podmienky podľa tohto zákona a osobitných predpisov, ktoré upravujú hospodárenie v lesoch a na lesných pozemkoch, odstraňovanie drevín a krov z iných ako lesných pozemkov a uvádzanie dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh. Podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia č. 995/2010 uvádzanie na trh nelegálne vyťaženého dreva alebo výrobkov, ktoré sú získané z takéhoto dreva, je zakázané.

45. Podľa žalobcu nešlo pri orgánmi verejnej správy identifikovanom objeme dreva o nelegálnu ťažbu, pretože podľa jeho názoru súhlas na ťažbu žiadnym spôsobom nelimituje objem ťažby a zákon neustanovuje, že by pri vykonávaní ťažby na základe písomného súhlasu hospodára na ťažbu nebolo možné prekročiť stanovený objem dreva.

Pojem ťažby je definovaný v § 22 ods. 1 zákona o lesoch, v zmysle ktorého ťažba na účely tohto zákona je proces zahrňujúci vyznačovanie stromov určených na výrub (ďalej len „vyznačenie ťažby“) technologickú prípravu pracoviska, výrub stromov a sústreďovanie dreva na odvozné

jeho preukazovaní, vedení evidencie a uchovávaní dokladov o pôvode dreva osobami, ktoré prepravujú, skladujú a spracúvajú drevo (§ 24 ods. 1 a 4). 47. V súvislosti s aplikáciou ústavnoprávnych zásad namietaných žalobcom je potrebné pripomenúť, že pravidlo správania sa je v § 3 ods. 1 zákona o dreve vymedzené pozitívne, a teda na vnútorný trh možno uvádzať len drevo a výrobky z dreva, ak sú splnené podmienky podľa tohto zákona a osobitných predpisov, ktoré upravujú hospodárenie v lesoch a na lesných pozemkoch, odstraňovanie drevín a krov z iných ako lesných pozemkov a uvádzanie dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh. Nariadenie č. 995/2010 zasa v čl. 4 ods. 1 zakazuje uvádzanie na trh nelegálne vyťaženého dreva. Správneho deliktu sa podľa relevantného znenia § 17 ods. 1 písm. a/ dopustí hospodársky subjekt, ktorý uvedie na trh drevo a výrobky z dreva vyťažené v rozpore s osobitnými predpismi.

Z toho nevyhnutne plynie, že ťažbu možno vykonať až vtedy, keď sú splnené náležitosti ustanovené vyhláškou. A jednou z náležitostí je vydanie súhlasu na predpísanom tlačive (príloha č. 3 vyhlášky o vyznačovaní ťažby), teda formou vyplnenia príslušných polí tlačiva. Ako bolo správne uvedené aj v oboch rozhodnutiach správnych orgánov, vykonávacia vyhláška stanovuje náležitosti súhlasu na ťažbu, a medzi náležitosťami je podľa tlačiva tiež uvedenie množstva dreva, ako napríklad i druh dreviny či počet kmeňov. Taktiež z tlačiva vyplýva aj to, že sa súhlas vydáva pre konkrétny lesný celok a dielec. Kasačný súd považuje za logické vyústenie, že pokiaľ by tieto údaje, ktoré sú predpísanou náležitosťou súhlasu, nemali byť relevantné a záväzné, teda keby súhlas nebol obmedzený na v ňom uvedené údaje o mieste ťažby, druhu drevín a objeme ťaženého dreva, tieto údaje by boli v súhlase na ťažbu zbytočné. Tiež sa stotožňuje s argumentáciou sťažovateľa, že by dochádzalo k absurdným dôsledkom, kedy by na základe

49. Kasačný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že si je vedomý praktických problémov a nedokonalostí metód používaných pri výpočte objemu dreva pri vyznačovaní ťažby. Nie je bez zmyslu argument žalobcu, že k určitým odchýlkam pri výpočte môže dôjsť, a na niektorých miestach to vo svojich podaniach uznáva aj sťažovateľ.

50. Správny súd sa vo svojej argumentácii opakovane vracal k vyhláške o LHE a základnému § 44 zákona o lesoch, pričom v podstate vec právne posúdil v tom zmysle, že ak žalobca vo svojej LHE napokon uviedol všetko vyťažené drevo, splnil požiadavky zákona o lesoch, a v konečnom dôsledku tým bola daná legálnosť ťažby. Práve voči tomuto názoru zásadne brojil sťažovateľ tvrdiac, že LHE má iba evidenčný charakter a vyhotovuje sa spätne.

dôkazy. 52. Kasačný súd sa však prikláňa k základnému argumentu sťažovateľa, že vedenie tejto evidencie ani údaje v nej samy osebe nemajú význam pri posudzovaní legálnosti samotnej ťažby, keďže sa v nej údaje evidujú spätne. Preto ani v tomto konaní o kasačnej sťažnosti, v ktorom sa rieši najmä otázka správneho právneho posúdenia záväznosti údajov v súhlase hospodára na ťažbu, a nie faktický stav, nemá zmysel sa bližšie pristavovať pri tom, či a ako v skutočnosti viedol sťažovateľ LHE, a tak kasačný súd ani neprihliada na tvrdenia sťažovateľa z kasačnej sťažnosti o pochybeniach žalobcu v tomto smere. Preto je aj námietka žalobcu o neprípustnosti tejto časti kasačnej sťažnosti irelevantná. Naopak, pri bližšom posudzovaní orgánov verejnej správy (a prieskume rozhodnutí správnym súdom), či boli splnené všetky povinnosti obhospodarovateľa lesa, resp. hospodárskeho subjektu pri uvádzaní dreva na trh, môže byť posúdenie kvality a úplnosti vedenia LHE významné (napr. § 12 ods. 2 písm. b/ zákona o dreve).

54. Kasačný súd považuje za dôležité upozorniť ešte na to, že keď účastníci konania i správny súd argumentovali vo vzťahu k možnosti opravy údajov v LHE pri evidencii náhodnej ťažby (časť 2.A vyhlášky o LHE, z ktorej citoval žalobca), dochádzalo k zmiešavaniu pojmu „odhadnutý objem dreva“, korešpondujúceho s § 23 ods. 7 zákona o lesoch (teda ide o odhad objemu ťažby v súvislosti s určitým dôvodom náhodnej ťažby) s pojmom „výpočet objemu dreva určeného na ťažbu“ podľa § 3 ods. 2 a § 2 ods. 8, ods. 9 vyhlášky o vyznačovaní ťažby, ktorý sa viaže na konkrétnu ťažbu, na ktorú sa vydáva súhlas. Ide o dva odlišné inštitúty s odlišným významom.

57. Taktiež kasačný súd poznamenáva, že posudzoval iba rozhodujúce právne otázky prekročenia objemu dreva uvedeného v súhlase na ťažbu, a vzťahu LHE k legálnosti samotnej ťažby, a nevenoval sa všetkým skutkovým a právnym otázkam, ktoré je potrebné riešiť vo vzťahu k správnemu deliktu, ku ktorému sa viaže preskúmavané rozhodnutie.

niektorých zákonov. 59. Správny súd v Banskej Bystrici bude vzhľadom na zrušujúce rozhodnutie súdu podľa § 462 ods. 1 SSP v ďalšom konaní zmysle § 469 SSP viazaný právnym názorom kasačného súdu. 60. O?trovách kasačného konania sa rozhodne v zmysle § 467 ods. 3 SSP v ďalšom konaní.

V Bratislave dňa 27. septembra 2023