1Stk/6/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:6020200239.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 73S/2/2020
- IČS
- 6020200239
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a sudcov Mgr. Petra Macha, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej veci žalobcu: MEERKS, a. s., so sídlom Južná trieda 46, Košice, IČO: 36613177, zastúpeného: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s. r. o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36864455, proti žalovanému (sťažovateľovi): Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu 5602/2020-740, č. záznamu 12881/2020, z 18. marca 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 73S/2/2020-138 z 9. septembra 2021, ECLI:SK:KSBB:2021:6020200239.3, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 73S/2/2020-138 z 9. septembra 2021 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia, Zvolen (ďalej „inšpekcia“ alebo „prvostupňový orgán“) vykonala u žalobcu štátny dozor v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh. Žalobca bol v rámci dozoru klasifikovaný ako hospodársky subjekt, pretože od 01.07.2018 do vykonania dozoru predajom, v zmysle priložených faktúr, uviedol na vnútorný
trh drevo. Výsledkom dozoru bol Protokol č. 62/2019-GAR o vykonaní štátneho dozoru v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh z 29.07.2019, ktorého obsahom boli zistené porušenia povinností žalobcu. Z protokolu vyplýva najmä to, že systém starostlivosti žalobcu bol nedostatočný a tiež skutočnosť, že uviedol na vnútorný trh v rozpore so zákonom č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o lesoch“) a Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010, ktorým sa ustanovujú
povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (ďalej „nariadenie č. 995/2010“), drevo v celkovom objeme drevnej hmoty 3887,13 m3. 2. Na základe dozorom zistených skutočností bolo začaté správne konanie, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie prvostupňového orgánu č. 53310/2019, číslo spisu 9303/2019-2002 z 21.11.2019 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 75000,- € podľa § 17 ods. 5 písm. a/ zákona č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o dreve“), za iný správny delikt podľa § 17 ods. 1 písm. a/ zákona o dreve, ktorého sa žalobca dopustil tým, že ako hospodársky subjekt od 01.07.2018 do 16.04.2019, z tam presne špecifikovaných lesných pozemkov v k.ú. W., ktoré boli zaradené do lesného celku Varín v programe starostlivosti o lesy s platnosťou na roky 2016-2025, predajom uviedol na vnútorný trh drevo v objeme 3887,13 m3, vyťažené v rozpore s osobitnými predpismi, pri
porušení § 23 ods. 1, § 44 ods. 1 zákona o lesoch a čl. 4 ods. 1 nariadenia č. 955/2010, § 3 ods. 2 zákona o dreve. Súčasne bolo žalobcovi uložené podľa § 13 ods. 3 zákona o dreve opatrenie spočívajúce v povinnosti dopracovať systém náležitej starostlivosti podľa § 4 zákona o dreve v spojení s čl. 4 ods. 2 a čl. 6 nariadenia č. 955/2010.
3. Rozhodnutie bolo odôvodnené zisteniami z dozoru, že určitá časť drevnej hmoty bola vyťažená spôsobom porušujúcim povinnosti vyplývajúce z ustanovení § 23 ods. 1 a § 44 ods. 1 zákona o lesoch, a na vnútorný trh bola uvedená takáto drevná hmota, čím zo strany žalobcu došlo k porušeniu zákazu uvádzania nelegálne vyťaženého dreva na vnútorný trh v zmysle čl. 4 ods. 1 nariadenia č. 955/2010. Podľa inšpekcie tak žalobca naplnil skutkovú podstatu podľa § 17 ods. 1 písm. a/ zákona o dreve a skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 17 ods. 1 písm. b/ zákona o dreve tým, že neuchovával doklady podľa zákona.
Pri súbehu viacerých iných správnych deliktov použil prvostupňový orgán absorpčnú zásadu, a to tak, že za ne uložil sankciu podľa ustanovení, vzťahujúcich sa na najprísnejšie postihnuteľný iný správny delikt. Pri určovaní výšky pokuty bral na zreteľ čas trvania, závažnosť protiprávneho následku, t. j. skutočnosť, že na vnútorný trh bolo uvedené nelegálne vyťažené drevo, prihliadal na neuchovávanie dokladov preukazujúcich pôvod dreva, a tiež, že išlo o prvé porušenie zákona
o dreve. Vyťažená drevná hmota v objeme 3887,13 m3, zistená porovnaním vydaných písomných súhlasov na ťažbu dreva pre jednotlivé JPRL a lesnou hospodárskou evidenciou ťažby dreva a holín spolu s vystavenými faktúrami zo strany žalobcu, ktorá bola na vnútorný trh uvedená v rozpore so zákonom o lesoch a nariadením č. 955/2010, mala určenú hodnotu cca 141000,- € bez DPH.
S ohľadom na uvedené prvostupňový orgán posúdil závažnosť protiprávneho konania žalobcu a rozhodol o uložení pokuty vo výške 75000,- € tak, aby nemala likvidačný ale preventívny charakter. 4. Žalovaný rozhodnutím č. spisu 5602/2020-740, č. záznamu 12881/2020 z 18.03.2020 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“), na odvolanie žalobcu zmenil prvostupňové rozhodnutie vo výrokovej časti, kde v časti I. vypustil bod 2 (správny delikt podľa § 17 ods. 1 písm. b/ zákona o dreve) a v časti I sa zrušilo očíslovanie bodu 1, ostatné časti prvostupňového rozhodnutia zostali nezmenené.
II. Priebeh konania pred správnym súdom
5. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k. 73S/2/2020-138 z 09.09.2021, ECLI:SK:KSBB:2021:6020200239.3 (ďalej „napadnutý rozsudok“), zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“) preskúmavané rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím, a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.
6. Správny súd sumarizoval, že sťažovateľ sa v otázke porušenia § 23 ods. 1 zákona o lesoch stotožnil s názorom prvostupňového orgánu, že na základe písomného súhlasu lesného hospodára môže obhospodarovateľ lesa vyťažiť maximálne objem dreva, uvedený v súhlase na ťažbu, pričom môže vyťažiť menej, nikdy nie viac, ako dovoľuje vydaný súhlas na ťažbu. Súhlas na ťažbu považoval sťažovateľ za základný dokument, ktorý môže deklarovať legálnosť ťažby v predstihu pred vykonaním ťažby, aby bolo zabránené nezákonnej ťažbe dreva a jeho umiestňovaniu na trh. Lesná hospodárska evidencia (ďalej „LHE“) bez súhlasov na ťažbu podľa sťažovateľa nepreukazuje legálnosť ťažby.
7. Správny súd uviedol, že objektívna stránka skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 17 ods. 1 písm. a/ zákona o dreve je vymedzená tak, že hospodársky subjekt sa iného správneho deliktu dopustí, ak uvedie na vnútorný trh drevo a výrobky z dreva v rozpore s osobitnými predpismi, pričom poznámka č. 53 mimo iných odkazuje na čl. 4 ods. 1 nariadenia č. 995/2010 ako aj na zákon o lesoch. Podľa § 23 ods. 1 zákona o lesoch ťažba sa môže vykonať len po vyznačení ťažby a na základe písomného súhlasu hospodára. Podľa § 44 ods. 1 zákona o lesoch obhospodarovateľ lesa je povinný prostredníctvom hospodára zabezpečiť vedenie evidencie o realizácii plánovaných hospodárskych opatrení i neplánovaných činnostiach a opatreniach vykonaných v lesoch, najmä o vykonanej ťažbe a pestovaní lesa (lesná hospodárska evidencia, ďalej „LHE“). Spôsob a podrobnosti vedenia lesnej hospodárskej evidencie boli stanovené vyhláškou žalovaného č. 297/2011 Z.z. o lesnej hospodárskej evidencii (ďalej len „vyhláška o LHE“).
8. Správny súd systematickým výkladom § 23 ods. 1 a § 44 ods. 1 zákona o lesoch v nadväznosti na ustanovenia vykonávacích predpisov dospel k záveru, že písomný súhlas lesného hospodára na ťažbu dreva nemá povahu aktu, záväzným spôsobom obmedzujúcim množstvo ťažby, a nemá charakter osobitného povolenia striktne limitujúceho množstvo dreva, ktoré sa má vyťažiť. Obhospodarovateľ dreva je podľa správneho súdu povinný zabezpečiť vedenie LHE, ktorej imanentnou súčasťou sú údaje o vykonanej ťažbe, s dôrazom na evidenciu množstva skutočne vyťaženého dreva. Podľa čl. 2 písm. g/ nariadenia č. 995/2010 „nelegálne vyťažené“ znamená vyťažené v rozpore s uplatniteľnými právnymi predpismi krajiny ťažby, a teda v rozpore so zákonom o lesoch. Nelegálnosť ťažby však podľa súdu nemožno konštatovať v dôsledku akejkoľvek nezrovnalosti v postupe podľa zákona o lesoch.
Predmetom LHE je množstvo skutočne vyťaženého dreva, ktoré sa objektívne nemôže zhodovať s odhadom predpokladaného množstva dreva stanoveným v súhlase na ťažbu. Správny súd dospel k záveru, že zmyslom prijatia súvisiacich § 23 ods. 1 a § 44 ods. 1 zákona o lesoch bolo, že odhadnutý údaj o predpokladanom množstve dreva, ktoré sa má vyťažiť, uvedený v písomnom súhlase na ťažbu sa po vykonaní ťažby uvedie do súladu s reálnym množstvom vyťaženého dreva (t. j. opraví) zápisom údajov o skutočnom množstve vyťaženého dreva do LHE.
Pri výkone dozoru mohol podľa správneho súdu prvostupňový orgán považovať za relevantné údaje o množstve ťažby len údaje uvedené v evidencii LHE, nie údaje uvedené v písomných súhlasoch. Za nelegálne vyťažené drevo možno považovať drevo, ktoré bolo uvedené na trh bez toho, aby o jeho ťažbe existoval záznam v písomnom súhlase a súčasne v LHE, prípadne ktorého ťažbou bol porušený explicitný zákaz (napr. § 23 ods. 8 zákona o lesoch).
Správny súd dôvodil, že tento výklad podporuje stanovisko žalovaného z 20.12.2019, podľa ktorého „takto odhadnutý objem sa následne opravuje len v lesnej hospodárskej evidencii postupom stanoveným vo vyhláške o LHE, a to na základe zisteného objemu vyťaženého dreva“.
9. Správny súd považoval za nesprávny záver žalovaného, že LHE bez súhlasov na ťažbu nemá možnosť preukázať legálnosť ťažby, s tým, že nemá oporu v platnej právnej úprave. Údaj o predbežnom odhade množstva dreva v písomnom súhlase lesného hospodára sa súdu javil ako údaj bez výpovednej hodnoty pre použitie na účely posudzovania legality vyťaženého dreva v zmysle čl. 2 písm. f/ a g/ nariadenia č. 995/2010. Žalovaný podľa správneho súdu neuviedol, aký reálny dopad na legalitu ťažby má mať existencia administratívnej odchýlky v údajoch o množstve dreva v písomnom súhlase a v LHE, resp. nevysvetlil protizákonnosť tohto postupu. Podľa súdu písomný súhlas ako aj LHE majú evidenčný charakter, ani jedno z nich nepredstavuje príkaz, zákaz alebo obmedzenie ťažby dreva inak, než vymedzením miesta ťažby. Relevancia údajov uvedených v LHE spočíva v zaznamenaní množstva skutočne vyťaženého dreva. Účel a význam zákona nemožno vidieť v zákonom a vykonávacími predpismi predpokladaných administratívnych nezrovnalostiach, ale v zachovaní, zveľaďovaní a ochrane lesov ako zložiek životného prostredia.
10. Postupom žalobcu nebol podľa správneho súdu porušený § 23 ods. 1 zákona o lesoch, a z tohto dôvodu nedošlo k uvedenia dreva na vnútorný trh v rozpore s osobitným predpisom a naplneniu objektívnej stránky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 17 ods. 1 písm. a/ zákona o dreve, prvostupňový orgán a sťažovateľ tak podľa neho vec nesprávne právne posúdili. Správny súd dodal, že uvedený záver sa nevťahuje na prípad, keď žalobca uviedol na trh drevo bez písomného súhlasu s ťažbou.
11. Pripomenul skutočnosť, že na vydanie písomného súhlasu na ťažbu dreva je podľa § 23 ods. 1 zákona o lesoch oprávnený odborný lesný hospodár, zabezpečujúci tiež vedenie LHE. Hospodár podľa správneho súdu nie je orgánom verejnej správy a na ním vydané akty sa nevzťahuje povinnosť postupovať podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, neprezumuje sa ich správnosť, relevancia či záväznosť, ako je tomu v prípade správnych aktov orgánov verejnej správy.
Došlo teda k situácii, kedy bol ťažbou prekročený odhad množstva dreva stanovený prostredníctvom žalobcovho lesného hospodára, ktoré sa vo vymedzených priestoroch malo vyťažiť, čo žalobca nijako nezatajil, ani údaje o skutočnom množstve vyťaženého dreva nezmenil, neskreslil a pod., ale ich zákonným spôsobom zapísal do LHE, vykazujúc tým v súlade s objektívnou realitou kvantifikované množstvo uskutočnenej ťažby, a to v absolútnych číslach nad rámec písomných súhlasov celkom 3887,13 m3.
12. Správny súd prisvedčil námietke žalobcu, podľa ktorej žiadne ustanovenie zákona o lesoch neustanovuje výslovný zákaz prekročenia množstva ťažby v písomnom súhlase lesného hospodára, v rozsahu rešpektovania zásady zakotvenej v čl. 49 Ústavy, upravujúcej hmotnoprávny princíp, podľa ktorého iba zákon môže definovať trestné činy a tresty za ich spáchanie, vylučujúci extenzívny výklad trestného zákona a použitia analógie v neprospech
obvineného. Zásadnou požiadavkou pre vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti žalobcu bola identifikácia právnej normy zakazujúcej žalobcom uskutočnený spôsob uvedenia dreva na trh. Správne orgány rozpor s právnymi predpismi videli v porušení zákazu ťažby nad rozsah množstva dreva uvedeného v písomnom súhlase, tento zákaz podľa názoru správneho súdu platná právna úprava neobsahuje.
13. Správny súd pokračoval, že zákon o lesoch v splnomocňovacom § 66 písm. d/ splnomocnil ministerstvo na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu upravujúceho podrobnosti o vyznačovaní ťažby dreva a písomnom súhlase na jej realizáciu. Zákonodarca žalovaného splnomocnil na ustanovenie podrobností - obsahu písomného súhlasu, nie však na stanovenie ďalších povinností obhospodarovateľov lesov, alebo zákazov. Ministerstvo tak len stanovilo obsah tlačiva súhlasu na ťažbu dreva, nijako sa nezmienilo o prípadnom zákaze ťažby dreva v rozsahu presahujúcom odhad množstva ťažby uvedený v súhlase.
Zákaz podľa správneho súdu neplynie z obsahu tlačiva, obsahujúceho údaje o objeme m3 k vyznačenej ťažbe. Súčasťou zákona či všeobecne záväzného právneho predpisu na jeho vykonanie nie je podľa súdu ustanovenie, ktorého právny obsah by obhospodarovateľovi lesa uvádzajúcemu drevo na trh expresis verbis stanovil zákaz prekročenia množstva dreva uvedeného v písomnom súhlase lesného hospodára na ťažbu. Postup prvostupňového orgánu postihujúci žalobcu za porušenie takého zákazu, tak bol podľa súdu v rozpore so zásadou nullum crimen sine lege, a obe rozhodnutia boli vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, spočívajúceho v nesprávnej právnej kvalifikácii skutku ako iného správneho deliktu podľa § 17 ods. 1 písm. a/ zákona o dreve.
14. Za nedôvodnú považoval správny súd námietku, že žalobca nebol hospodárskym subjektom uvádzajúcim drevo na trh a preto nespĺňal podmienku špeciálneho subjektu plynúceho z povahy iného správneho deliktu. 15. Správny súd sa ešte stotožnil s námietkou žalobcu, že predajná cena dreva nemôže byť hodnotou slúžiacou pre stanovenie výšky pokuty, pretože len zisk z prípadného uvedenia dreva, pochádzajúceho z nelegálnej ťažby na trh by bol na tento účel relevantným ukazovateľom. Ďalšie žalobné body vyhodnotil správny súd ako nedôvodné.
III. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu
A) 16. Žalovaný (ďalej „sťažovateľ“) podal proti rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP, teda že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, teda že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 17. Sťažovateľ porušenie práva na spravodlivý proces odôvodnil tým, že mu správny súd na pojednávaní dňa 09.09.2021 na krajskom súde znemožnil riadne uplatnenie práva na obhajobu. Za žalovaného bola poverená zastupovaním zamestnankyňa odboru právneho H.. M. D.,
pretože bola právne a skutkovo oboznámená s obsahom oboch administratívnych rozhodnutí. Poverená zamestnankyňa dňa 06.09.2021 náhle ochorela, pričom jej práceneschopnosť trvala do 13.09.2021. Žalovaný listom zo 06.09.2021 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a pre krátkosť času požiadal krajský súd o odročenie pojednávania. Krajský súd žiadosti o odročenie nevyhovel, pretože nevzhliadol dôležité dôvody v zmysle § 183 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“). Žalovaný v časovej tiesni dňa 8.9.2021 poveril zastupovaním iného zamestnanca, ktorý nemal dostatočný čas sa oboznámiť s obsahovo a právne zložitou žalobou, dôvodmi procesnej obrany žalovaného a tiež s prvostupňovým a preskúmavaným rozhodnutím. Pre krátkosť času neexistovala ani reálna možnosť, aby sa žalovaný nechal zastupovať
advokátom. 18. Poukázal na § 183 CSP a tiež judikatúru, v zmysle ktorej dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania pred súdom je žiadosť účastníka konania byť osobne vypočutý na pojednávaní, ak o to požiada, a predkladať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a takýmto dôvodom je tiež náhle akútne ochorenie. Dva pracovné dni na poverenie a prípravu zamestnanca sťažovateľ nepovažoval za dostatočný čas na prípravu. Mal totiž záujem predniesť procesnú obranu poverenou zástupkyňou a nešlo tak o procesnú obštrukciu.
19. V súvislosti s tvrdeným nesprávnym právnym posúdením veci v kasačnej sťažnosti rozsiahlo argumentoval. Poukázal na postup pri vykonávaní opravy LHE pri náhodnej ťažbe, kedy sa kód „00“ uvádza z dôvodu, aby orgán dozor vedel o prekročení náhodnej ťažby. Nemožno podľa neho akceptovať argument o nespôsobilosti OLH kvalifikovane uviesť odhadnutý objem náhodnej ťažby, pretože ide o špecialistu s osobitnou skúškou. Inšpekcia
zistila nelegálnu ťažbu 3887,13 m3, čo predstavuje približne 3000 až 4000 stromov v oblasti Vrátnej doliny v 3. stupni ochrany prírody. Žalobca riadne neviedol LHE, pretože v tejto absentuje uvedenie odhadu náhodnej ťažby a nepoužil zákonný postup na opravu evidencie podľa vyhlášky, a v mesiacoch november 2018 až marec 2019 neevidoval ťažbu do 30 dní
po skončení. Krajský súd tak podľa sťažovateľa v rozpore s administratívnym spisom vyslovil záver o riadnej evidencii ťažieb. 20. Ďalej sťažovateľ zdôrazňoval, že písomný súhlas na ťažbu vydáva OLH, a to pred uskutočnením ťažby (spočítaním/odhadom počtu stromov). OLH odhad zapíše do písomného súhlasu na ťažbu, čím je naplnená základná podmienka, keď podľa § 23 ods. 1 zákona o lesoch sa ťažba vykonáva len na základe vopred daného súhlasu. Zákonný postup opravy LHE má procesné pravidlá, a teda ak sa nezhoduje odhadnutý a skutočne vyťažený objem náhodnej ťažby, v LHE sa v stĺpci „mesiac“ uvedie údaj „00“, škodlivého činiteľa a uvedené dorovnanie objemu drevnej hmoty tak, aby sa súčet odhadnutého objemu náhodnej ťažby rovnal objemu vykonanej náhodnej ťažby, čo sa však žalobca pri žiadnej z ťažieb neurobil. Existenciu vyťaženého dreva inšpekcia v niektorých prípadoch zistila len z faktúr žalobcu, nie z predloženej LHE, pretože na faktúrach bolo drevo, ktoré nebolo zaevidované v LHE,
mesačná evidencia v niektorých mesiacoch ani nebola vedená a na mnohé ťažby drevnej hmoty neexistujú žiadne súhlasy na ťažbu. Ide tak o nelegálne ťažby, pričom niektoré z ťažieb nie sú ani len mesačne zaevidované v LHE. 21. Úmyslom zákonodarcu podľa sťažovateľa bolo, aby každá ťažba bola podmienená súhlasom na ťažbu, aby si OLH povinne sledoval svoj vlastný súhlas na ťažbu, jeho plnenie a následne pre obhospodarovateľa lesa každú ťažbu mesačne evidoval do LHE (§ 44 ods. 1 zákona o lesoch) a v individuálnych prípadoch pri náhodnej ťažbe ustanovil zákonný procesný postup, ako vyznačiť v LHE, ak došlo k prekročeniu odhadnutého objemu dreva z náhodnej
ťažby. Zákonodarca pri súhlase na ťažbu neurčil žiadnu toleranciu, o ktorú možno ťažbu prekročiť, ako je tomu v iných prípadoch (napr. § 23 ods. 12 zákona o lesoch). 22. Sťažovateľ tvrdil, že analogicky ako pri nelegálnej práci či nelegálnej stavbe sa posudzuje splnenie alebo nesplnenie zákonných podmienok vopred. Nesúhlasil s krajským súdom, že o legálnu ťažbu ide aj v prípade, ak súhlas na ťažbu je bezhranične prekročený a stačí len následné zaevidovanie opravy v LHE. V takom prípade by nemusel korešpondovať súlad reálne vyťaženej drevnej hmoty so súhlasom na ťažbu (povolením na ťažbu), aj keby bol určený objem v súhlase na ťažbu akokoľvek prekročený, a štátne orgány by mali len čakať, či bude do 30 dní zaevidované všetko drevo. LHE má výlučne evidenčný charakter a nezakladá žiadne právo na ťažbu a ani nič nepodmieňuje a ako taká nemôže slúžiť ako nástroj preukázania legálnosti ťažby. Súhlas na ťažbu vydaný OLH a predchádzajúce vyznačenie ťažby (§ 23 ods. 1 zákona o lesoch) je podmienkou realizácie každej ťažby a len na ich základe
je možné vyťažiť čo i len 1 m3 drevnej hmoty, čo dokladal aj poukazom na odbornú spisbu. 23. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžo/47/2009 z 02.02.2010, z ktorého vyrozumel, že súhlas na ťažbu musí obsahovať vyhláškou predpísané náležitosti, a preto sa musia tieto náležitosti aj dodržiavať.
24. Nezákonná ťažba môže podľa sťažovateľa vzniknúť práve v realizácii ťažby bez súhlasu a tým bol porušený zákaz, vyjadrený ako najzákladnejšia podmienka ťažby (§ 23 ods. 1 zákona o lesoch). Zákonodarca neustanovuje ani toleranciu na preťaženie súhlasu, a teda subjekt ho musí dodržať, a môže ťažiť len dreviny a objem určený OLH, ktorý ho pri náhodnej ťažbe odborne odhadol alebo pri úmyselnej ťažbe objem, ktorý je možné podľa zásad PSL vyťažiť. Takouto formou zákonodarca ustanovil zákaz, resp. obmedzenie stanovené zákonom.
Súhlas na ťažbu je základným pilierom a podmienkou legálnosti ťažby, ktorým je ťažbová skupina povinná sa riadiť. Preto podľa sťažovateľa nemožno súhlasiť, že odhad množstva dreva, ktorý sa má vyťažiť, uvedený v písomnom súhlase OLH, má byť údajom bez výpovednej hodnoty legálnosti ťažby. Nesúhlasil so záverom krajského súdu o relevancii údajov LHE, pretože žalobca túto evidenciu riadne neviedol a neaplikoval zákonný postup na evidovanie opravy LHE o údajný preťažený objem súhlasu na ťažbu, inšpekciou zistený predovšetkým z faktúr žalobcu.
Odôvodnenie
rozhodnutia krajského súdu v tejto časti považoval za nepreskúmateľné. 25. Argumentoval, že objem drevnej hmoty pochádza tiež z ťažieb, kde nebol absolútne daný predchádzajúci písomný súhlas OLH. V prípade žalobcu išlo len o náhodné ťažby, pretože úmyselné ťažby už vykonávať nemohol, pretože mal vyčerpaný etát, a preto mohol a reálne využíval len inštitút náhodnej ťažby, ktorá nepodliehala schvaľovaciemu procesu. Žalobca tak podľa sťažovateľa obchádzal zákaz ťažiť úmyselnou ťažbou.
26. Podľa sťažovateľa vydaniu súhlasu na ťažbu s určeným objemom dreva predchádza vyznačenie ťažby, ktorá zahŕňa výpočet dreva určený na ťažbu zo strany OLH. Odhad nemôže byť natoľko nepresný, aby došlo k značnému prekročeniu, preťaženiu súhlasu. Výklad súdu, v zmysle ktorého by následne postačovalo vyznačiť skutočný objem ťažby v LHE považoval za absurdný, umožňujúci obchádzanie zákona. Napadnutý rozsudok je podľa sťažovateľa nebezpečným precedensom pre celé fungovanie lesníctva a de facto znemožňuje postihovanie nelegálnej ťažby.
27. Sťažovateľ zdôraznil, že OLH je odborne zdatnou osobou, ktorú musí obhospodarovateľ lesa ako hospodársky subjekt bezvýhradne rešpektovať a ťažiť len to, čo mu OLH na základe písomného súhlasu na ťažbu dovolí. Považoval za absurdný názor krajského súdu, v zmysle ktorého môže obhospodarovateľ lesa na jeden súhlas na ťažbu vyťažiť svojvoľné množstvo dreva z lesných pozemkov, ak ich zaregistruje do LHE. V aplikačnej praxi môže nastať odchýlka od odhadu objemu ťažby, nikdy však v objemoch tvrdených žalobcom.
28. Správny súd sa podľa sťažovateľa nevysporiadal s jednotlivými nelegálnymi ťažbami dreva, ako to preukázala inšpekcia, a tieto ani nepreskúmal. Následne sťažovateľ jednotlivo analyzoval ťažby dreva, a percentuálny podiel preťaženia podľa konkrétnych jednotiek priestorového rozdelenia lesa, vrátane uvedenia existencie súhlasu na vyťaženie či úplnosti ich evidencie v LHE. V prípade ťažieb žalobcom bolo inšpekciou zistené prekročenie objemu na ťažbu v desiatkach až tisíckach percent. Súd sa nevyjadril k nelegálnym ťažbám žalobcu, ktoré sú absolútne nesporné, a teda prípadom, kedy došlo k ťažbe bez akéhokoľvek súhlasu. Poukázal na analogickú úpravu ťažby drevín podľa§ 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.
29. Sťažovateľ tvrdil, že ako ústredný orgán štátnej správy je povinný ochraňovať aj celospoločenský záujem na nevyrubovaní lesov v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov, pretože lesy plnia tiež nenahraditeľnú funkciu zadržiavania nadmerných vodných zrážok a zabraňujú tak pred vznikom škôd na ľudských životoch a majetku spôsobených často opakujúcimi sa záplavami a vplyvom nadmerného odlesňovania pozemkov. Všetko má svoje hranice a nemožno akceptovať akékoľvek údajné preťaženie, či ťažbu drevín, na ktoré súhlas na ťažbu vôbec nebol daný, najmä v dobe, kedy Európska únia vyžaduje od členských štátov EÚ aj prostredníctvom nariadenia, aby eliminovali nelegálnu ťažbu ako závažný celospoločenský problém s prihliadnutím aj na aktuálne prebiehajúce klimatické zmeny.
B) 30. Žalobca bol vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti názoru, že je neprípustná, pretože sa opierala o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, hoci tak urobiť mohol (§ 439 ods. 3 písm. b/ SSP), smerovala len proti dôvodom rozhodnutia (§ 439 ods. 3 písm. c/ SSP) a žalovaný uplatňuje nové dôkazy (§ 441 SSP). Sťažovateľ podľa žalobcu v rámci kasačného dôvodu nesprávneho právneho posúdenia uvádza argumentáciu, ktorá je reakciou na tvrdenia žalobcu prednesené na pojednávaní, pričom ide o nové tvrdenia a námietky, ktoré v konaní pred správnym súdom neuviedol, a týmto napráva procesnú pasivitu v konaní pred krajským súdom. Nové tvrdenia sa týkajú nezákonného postupu pri evidencii ťažby, porušenia povinností podľa vyhlášky o LHE, popisuje postup pri vedení evidencie a predkladá dôkazy (evidencia holín). Tvrdil, že kasačná sťažnosť sa v namietanej časti neprípustne zameriava len voči jednotlivým bodom odôvodnenia rozsudku v rozpore s § 439 ods. 3 písm. c/ SSP.
31. Nesúhlasil s porušením práva sťažovateľa na spravodlivý proces na pojednávaní dňa 09.09.2021, pretože podľa § 138 ods. 2 CSP v prípade nepriaznivého zdravotného stavu strany alebo zástupcu možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa nechali zastúpiť inou osobou.
Krajský súd na žiadosť o odročenie bezodkladne odpovedal v súlade s § 183 ods. 3 CSP. Podľa žalobcu na právnom odbore sťažovateľa pôsobí okrem dotknutej zamestnankyne celkovo ďalších osem osôb, z ktorých každá by mohla v tejto veci zastupovať sťažovateľa. 32. Žalobca zdôrazňoval, že základom jeho argumentácie od administratívneho konania je otázka záväznosti údaja o objeme dreva určeného na vyťaženie v súhlase OLH na ťažbu, a prípadné porušenie § 23 ods. 1 zákona o lesoch. Neobstojí preto argumentácia o časovej tiesni na oboznámenie sa s dôvodmi žaloby a obsahom rozhodnutí. 33. Žalobca považoval sťažovateľove tvrdenia týkajúce sa jeho nezákonného postupu za nové a teda neprípustné. Správny súd považoval za nezákonné preskúmavané rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie z dôvodu nesprávneho právneho záveru správnych orgánov, že žalobca vykonal ťažbu dreva nad rámec písomných súhlasov OLH, čím malo dôjsť k porušeniu § 23 ods. 1 zákona o lesoch. Vychádzal pritom z argumentácie, v zmysle ktorej (i) žiaden
všeobecne záväzný právny predpis nestanovuje výslovný zákaz prekročenia objemu vyťaženého dreva uvedeného v súhlase, (ii) objem ťažby uvedený v súhlase je odhadom, t.j. približne s určitou mierou nepresnosti stanovuje predpokladaný objem ťažby (iii) súhlas na ťažbu dreva sa vzťahuje na drevo, k vyťaženiu ktorého nevyhnutne dôjde pri vykonávaní ťažby, tiež nad rámec objemu stanoveného v súhlase a (iv) žiaden všeobecne záväzný právny predpis nestanovuje objem ťažby pri prekročení ktorého by bolo možné ťažbu považovať za nelegálnu, nad rámec či bez súhlasu na ťažbu dreva. 34. Žalobca sa stotožňoval so závermi správneho súdu, že údaj o objeme ťažby v súhlase na ťažbu dreva je údajom, ktorý OLH len odhadom (približne), s určitou mierou nepresnosti, stanovuje predpokladaný objem ťažby, ktorý má byť vykonaný v rámci vymedzeného územia. Už pri stanovení objemu ťažby v súhlase je tak zrejmé, že objem skutočne vykonanej ťažby sa v danom priestore môže, a spravidla sa aj skutočne bude líšiť od objemu uvedeného v súhlase na ťažbu, buď v negatívnom alebo pozitívnom smere.
35. Nezáväznosť údaja o objeme ťažby uvedeného v súhlase OLH na ťažbu podľa žalobcu expressis verbis vyplýva z ustanovenia prílohy č. 9 k vyhláške Ministerstva č. 297/2011 Z.z. o lesnej hospodárskej evidencii, stanovujúcej technický popis na vedenie evidencie v evidenčných výkazoch, a to podľa znenia časti 2.A .
. . . . ak po vykonaní náhodnej ťažby nie je objem vyťaženého dreva totožný s odhadnutým objemom náhodnej ťažby, eviduje sa oprava odhadnutého objemu náhodnej ťažby podľa drevín novým zápisom tak, že sa súčet odhadnutého objemu náhodnej ťažby rovná objemu vykonanej náhodnej ťažby vrátane objemu dreva trvalo ponechaného v lesnom poraste, pričom v stĺpci „mesiac“ sa uvedie údaj „00“ a v stĺpci „vznik dôvodu na náhodnú ťažbu“ sa uvedie skratka označenia škodlivého činiteľa, ktorý je dôvodom vzniku náhodnej ťažby (skratka škodlivého činiteľa sa uvedie totožná s tou, ktorou je označený pôvodný zápis odhadovaného objemu náhodnej ťažby).
36. Poukázal tiež na súčasné znenie § 23 ods. 13 zákona o lesoch, podľa ktorého celkový objem dreva predpísaný na ťažbu programom starostlivosti o lesy pre lesný celok (§ 39 ods. 3) a kategóriu lesa nemožno ťažbou prekročiť. Zákon tak formuluje zákaz prekročenia objemu ťažby dreva, avšak len vo vzťahu k celkovému objemu dreva predpísaného na ťažbu programom starostlivosti o lesy, nie vo vzťahu k súhlasu OLH na ťažbu. Je vecou zákonodarcu, aby opatrenie zakotvil priamo v zákone formu výslovného zákazu prekročenia stanoveného objemu ťažby. Ak výslovný zákaz v legislatíve chýba, tento podľa žalobcu nemožno vyvodzovať z účelu právnej úpravy. Kasačnú sťažnosť navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.
C) 37. Sťažovateľ podaním z 22.03.2023 zaslal kasačnému súdu rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 76S/80/2021 z 05.10.2022, a osobitne poukázal na bod 79 jeho odôvodnenia. Toto podanie kasačný súd zaslal žalobcovi na vedomie.
IV. Posúdenie veci kasačným súdom
38. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, prihliadajúc na § 195 v spojení s § 453 ods. 2 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), a dňa 27.09.2023 verejne vyhlásil tento rozsudok, pričom deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený od 20.09.2023 na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk.
39. Sťažovateľ kasačný dôvod spočívajúci v porušení práva na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP založil v podstate na argumentácii o nesprávnom procesnom postupe súdu, ktorý podľa § 183 CSP nesprávne nevyhovel žiadosti o odročenie pojednávania, nariadeného súdom na 9. septembra 2021. Podľa § 25 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti CSP okrem ustanovení o intervencii.
Ak niektorá otázka nie je riešená ani v CSP, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva. Podľa § 108 ods. 2 SSP predseda senátu predvolá na pojednávanie účastníkov konania, ich zástupcov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Ak je účastník konania zastúpený zástupcom na celé konanie, predvolanie sa doručuje iba tomuto zástupcovi. Účastníka konania správny súd predvolá, ak je potrebné, aby ho vyslúchol, alebo ak je jeho osobná prítomnosť
nevyhnutná. Podľa § 108 ods. 3 SSP predvolanie sa musí predvolaným osobám doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej desať dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať. Táto lehota môže byť so súhlasom účastníkov konania skrátená. Kratšiu lehotu na
prípravu možno určiť aj v konaniach, v ktorých je správny súd povinný rozhodnúť v lehotách počítaných na dni. Podľa § 115 SSP Pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov alebo z dôvodu uskutočnenia neverejnej porady a vyhotovenia výroku rozhodnutia správneho súdu.
Správny súd môže odročiť pojednávanie aj vtedy, ak to účastníci konania zhodne navrhnú. Podľa § 183 ods. 4 CSP, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá
navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania. 40. Kasačný súd zo súdneho spisu zistil, že sťažovateľ listom doručeným 06.09.2021, požiadal o odročenie pojednávania nariadeného na 09.09.2021, z dôvodu práceneschopnosti zamestnankyne sťažovateľa, poverenej zastupovaním na tomto pojednávaní s tým, že vzhľadom na krátkosť času nie je možné poveriť iného zamestnanca zastupovaním.
Správny súd sťažovateľovi listom zo dňa 07.09.2021 oznámil, že práceneschopnosť jeho povereného zamestnanca nepovažuje za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania s tým, že žalovanému ani krátkosť času nebráni poveriť zastupovaním iného zamestnanca. Žalovaný v nadväznosti na to dňa 08.09.2021 poveril zastupovaním na pojednávaní iného zamestnanca, ktorý sa zúčastnil za sťažovateľa ústneho pojednávania.
41. Kasačný súd poukazuje na to, že na odročenie pojednávania po posúdení, či existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, alebo na úvahu, či prípadným neodročením pojednávania nehrozí porušenie práva na spravodlivý proces niektorého z účastníkov konania, je príslušný práve správny súd, pred ktorým sa vedie určité konanie. To vyplýva z podstaty pojmu právomoci a príslušnosti súdu na konanie, podporne aj z § 5 ods. 7, § 103, § 115
SSP. Do postupu a úvahy súdu, ktorý nariaďuje a vykonáva jednotlivé procesné úkony, bez príslušného zákonného oprávnenia nemôže vstupovať iný orgán (obyčajne ani nadriadený súd), čo zasa plynie z princípu nezávislosti výkonu súdnej moci. Preto kasačnému súdu patrí iba prieskumná právomoc voči posúdeniu správnemu súdu v intenciách sťažnostného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, čo znamená, že kasačný súd nemá posudzovať vhodnosť či dokonalosť určitého procesného rozhodnutia, alebo ho nahrádzať svojou predstavou, ako by možno on sám rozhodol v danom čase a konkrétnej situácii na mieste správneho súdu; má skúmať iba to, či správny súd znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva, a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Teda aj prípadné pochybenie či omyl správneho súdu musí dosahovať relevantnú intenzitu vo svojich následkoch. V konkrétnych okolnostiach veci, aj s ohľadom na časový odstup dvoch celých pracovných dní medzi zistením práceneschopnosti zamestnankyne a termínom pojednávania, a tiež reálne postavenie sťažovateľa, ktorý ako ústredný orgán štátnej správy zamestnáva viacerých právnikov odborne spôsobilých zastupovať ho pred súdom, kasačný súd nezistil porušenie práva na spravodlivý proces sťažovateľa, a v podstate ani žiadne znemožnenie uplatnenia jeho procesných práv. Napriek tomu, že konanie sa týka vážnej veci (správny delikt a relatívne vysoká pokuta) a štruktúrovanej právnej argumentácie, ako udržateľný sa kasačnému súdu javí názor, že sťažovateľ mal dostatočný priestor na poverenie iného zamestnanca.
Preto je tento sťažnostný bod nedôvodný. 42. Sťažovateľ ďalej v podstate spochybnil právne posúdenie správneho súdu v tej časti, kde správny súd konštatoval, že objem dreva, uvedený v súhlase na ťažbu, vydanom podľa § 23 ods. 1 zákona o lesoch, nie je záväzný v tom zmysle, že by prekročenie tohto objemu spôsobovalo nelegálnosť ťažby. Správny súd pritom oprel svoje právne posúdenie tejto otázky o dva argumentačné piliere: za rozhodujúce považoval to, aký objem ťažby je uvedený v LHE, a tiež dospel k záveru, že táto náležitosť súhlasu na ťažbu (teda uvedenie objemu dreva na ťažbu) nevyplýva zo zákona, ale iba z vyhlášky ako podzákonného vykonávacieho predpisu, čo sa podľa správneho súdu prieči čl. 49 ústavy, keď povinnosti, ktorých porušenie zakladá správny delikt, nemožno ukladať podzákonným predpisom. Podľa § 4 ods. 3 zákona o dreve hospodársky subjekt, ktorý uvádza na vnútorný trh drevo a výrobky z dreva stromu alebo kra vyťaženého na území Slovenskej republiky, a ktorý je vlastníkom, správcom alebo obhospodarovateľom lesa na lesných pozemkoch, správcom podľa
osobitného predpisu, osobou oprávnenou na ťažbu dreva alebo odstraňovanie porastov podľa osobitných predpisov, osobou oprávnenou ťažiť stromy a kry alebo osobou, ktorá uvádza drevo a výrobky z dreva na vnútorný trh, je povinný v systéme náležitej starostlivosti uviesť aj informácie, doklady a evidenciu podľa osobitných predpisov a informácie o postupe ťažby dreva, manipulácii s drevom a výrobkami z dreva, preprave a uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a doklady o nich. Podľa § 22 ods. 1 zákona o lesoch ťažba na účely tohto zákona je proces zahrňujúci vyznačenie stromov určených na výrub (ďalej len „vyznačenie ťažby“) technologickú prípravu pracoviska, výrub stromov a sústreďovanie dreva na odvozné miesto. Podľa § 22 ods. 2 zákona o lesoch (v znení účinnom do 30.06.2018) ťažba je a) úmyselná; podľa programu starostlivosti o lesy, a to pri výchove lesa ako výchovná ťažba a pri obnove lesa ako obnovná ťažba, b) mimoriadna; pri vyňatí alebo obmedzení využívania na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva podľa § 7 ods. 1, pri uplatňovaní
výnimiek podľa § 31 ods. 3 a 6 alebo pri opatreniach vykonaných podľa § 32 a 33,, c) náhodná; ako súčasť opatrení na ochranu lesa podľa § 28 ods. 1 písm. a) až c) a i) alebo opatrení spojených s odstraňovaním následkov pôsobenia škodlivých činiteľov v lesoch. Podľa § 23 ods. 1 zákona o lesoch (v znení účinnom do 30.06.2018) ťažba sa môže vykonať len po vyznačení ťažby a na základe písomného súhlasu hospodára. Vyznačenie ťažby sa nevyžaduje pri výchove lesa v lesných porastoch s vekom do 50 rokov.
Písomný súhlas na ťažbu sa nevyžaduje pri prečistkách bez predpísaného objemu ťažby dreva v platných programoch starostlivosti o lesy. Podľa § 23 ods. 2 zákona o lesoch (v znení účinnom do 30.06.2018) vykonávateľ ťažby je povinný na vyzvanie orgánu štátnej správny lesného hospodárstva, člena lesnej stráže alebo príslušníka Policajného zboru predložiť súhlas podľa odseku 1.
43. Voči žalobcovi bola vyvodená administratívnoprávna zodpovednosť za iný správny delikt podľa § 17 ods. 1 písm. a/ zákona o dreve (v znení účinnom do 31.12.2019) a uložená sankcia podľa § 17 ods. 5 písm. a/ zákona o dreve. Podľa § 17 ods. 1 písm. a/ zákona o dreve (v znení účinnom do 31.12.2019) sa hospodársky subjekt dopustí iného správneho deliktu, ak uvedie na vnútorný trh drevo a výrobky z dreva vyťažené v rozpore s osobitnými predpismi.
Zákon v poznámke pod čiarou ako na osobitné predpisy odkazuje aj na čl. 4 ods. 1 nariadenia č. 995/2010, zákon o lesoch, a ďalšie predpisy. Podľa § 3 ods. 1 zákona o dreve na vnútorný trh možno uvádzať len drevo a výrobky z dreva, ak sú splnené podmienky podľa tohto zákona a osobitných predpisov, ktoré upravujú hospodárenie v lesoch a na lesných pozemkoch, odstraňovanie drevín a krov z iných ako lesných pozemkov a uvádzanie dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh. Podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia č. 995/2010 uvádzanie na trh nelegálne vyťaženého dreva alebo výrobkov, ktoré sú získané z takéhoto dreva, je zakázané.
44. Kasačný súd osobitne upozorňuje aj na definíciu legálne vyťaženého a nelegálne vyťaženého (dreva). Podľa čl. 2 písm. f) nariadenia č. 995/2010 „legálne vyťažené“ znamená vyťažené v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi krajiny ťažby; podľa čl. 2 písm. f/ nariadenia č. 995/2010 „nelegálne vyťažené“ znamená vyťažené v rozpore s uplatniteľnými právnymi predpismi krajiny ťažby. Práve na účely posudzovania toho, či ide o súlad, alebo rozpor s uplatniteľnými predpismi krajiny ťažby, teda Slovenskej republiky, je teraz v sporných okolnostiach veci kľúčový výklad ustanovenia § 23 ods. 1 zákona o lesoch vo vzťahu k záväznosti písomného súhlasu hospodára na ťažbu.
45. Podľa žalobcu nešlo pri orgánmi verejnej správy identifikovanom objeme dreva o nelegálnu ťažbu, pretože podľa jeho názoru súhlas na ťažbu žiadnym spôsobom nelimituje objem ťažby a zákon neustanovuje, že by pri vykonávaní ťažby na základe písomného súhlasu hospodára na ťažbu nebolo možné prekročiť stanovený objem dreva.
46. Kasačný súd považuje na základe § 23 ods. 1 zákona o lesoch a tiež súvisiacich vykonávacích vyhlášok za zrejmé, že ťažbu (okrem ťažby pri prečistkách) možno vykonať iba tak, že musí byť najprv vyznačená v teréne, a odsúhlasená a zadefinovaná hospodárom v súhlase na ťažbu, ktorého náležitosti ustanovuje § 3 vyhlášky o vyznačovaní ťažby.
Pojem ťažby je definovaný v § 22 ods. 1 zákona o lesoch, v zmysle ktorého ťažba na účely tohto zákona je proces zahrňujúci vyznačovanie stromov určených na výrub (ďalej len „vyznačenie ťažby“) technologickú prípravu pracoviska, výrub stromov a sústreďovanie dreva na odvozné
miesto. Množstvo dreva je ako náležitosť súhlasu odborného lesného hospodára zadefinovaná vo vykonávacej vyhláške k zákonu o dreve, ale podľa kasačného súdu nejde o situáciu, že by vykonávacia vyhláška nad rámec zákona stanovila príkaz, zákaz alebo povinnosť vo vzťahu k množstvu dreva, ktoré možno vyťažiť. Vyhláška o vyznačovaní ťažby ako vykonávacia vyhláška len bližšie konkretizuje náležitosti súhlasu odborného lesného hospodára, vrátane vzoru tlačiva; je vydaná na základe splnomocňovacieho ustanovenia § 66 písm. d/ zákona o lesoch, podľa ktorého všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o vyznačovaní ťažby dreva a písomnom súhlase na jej realizáciu (§ 23 ods. 1 toho istého zákona), ciache, iných povolených označeniach a ich registrácii, označovaní vyťaženého dreva ciachou alebo iným povoleným označením (§ 23 ods. 4), obsahu ohlásenia dôvodu vzniku náhodnej ťažby (§ 23 ods. 7), postupe vyznačovania ťažby a označovania vyťaženého dreva pri uplatňovaní harvestorovej technológie, dokladoch o pôvode dreva a
jeho preukazovaní, vedení evidencie a uchovávaní dokladov o pôvode dreva osobami, ktoré prepravujú, skladujú a spracúvajú drevo (§ 24 ods. 1 a 4). 47. V súvislosti s aplikáciou ústavnoprávnych zásad namietaných žalobcom je potrebné pripomenúť, že pravidlo správania sa je v § 3 ods. 1 zákona o dreve vymedzené pozitívne, a teda na vnútorný trh možno uvádzať len drevo a výrobky z dreva, ak sú splnené podmienky podľa tohto zákona a osobitných predpisov, ktoré upravujú hospodárenie v lesoch a na lesných pozemkoch, odstraňovanie drevín a krov z iných ako lesných pozemkov a uvádzanie dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh. Nariadenie č. 995/2010 zasa v čl. 4 ods. 1 zakazuje uvádzanie na trh nelegálne vyťaženého dreva. Správneho deliktu sa podľa relevantného znenia § 17 ods. 1 písm. a/ dopustí hospodársky subjekt, ktorý uvedie na trh drevo a výrobky z dreva vyťažené v rozpore s osobitnými predpismi.
48. Prvostupňový orgán ani žalovaný nevyvodzovali zákaz ťažiť drevo nad rámec súhlasu na ťažbu práve z vykonávacieho predpisu. Zákaz nepochybne vyplýva z § 23 ods. 1 zákona o lesoch, ktorý vymedzuje pravidlo správania sa - ťažba sa môže vykonať „len po vyznačení ťažby a na základe písomného súhlasu hospodára“). Tento súhlas je vykonávateľ ťažby na výzvu povinný predložiť príslušnému orgánu (§ 23 ods. 2 zákona o lesoch). Podľa kasačného súdu je nutné identifikovať pravidlo ustanovujúce, čo sa rozumie súhlasom na vykonanie ťažby, a čo sa rozumie vyznačením ťažby. A práve § 66 písm. d/ zákona o lesoch delegoval ustanovenie podrobností o vyznačovaní ťažby dreva a písomnom súhlase na jej realizáciu na všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Z toho nevyhnutne plynie, že ťažbu možno vykonať až vtedy, keď sú splnené náležitosti ustanovené vyhláškou. A jednou z náležitostí je vydanie súhlasu na predpísanom tlačive (príloha č. 3 vyhlášky o vyznačovaní ťažby), teda formou vyplnenia príslušných polí tlačiva. Ako bolo správne uvedené aj v oboch rozhodnutiach správnych orgánov, vykonávacia vyhláška stanovuje náležitosti súhlasu na ťažbu, a medzi náležitosťami je podľa tlačiva tiež uvedenie množstva dreva, ako napríklad i druh dreviny či počet kmeňov. Taktiež z tlačiva vyplýva aj to, že sa súhlas vydáva pre konkrétny lesný celok a dielec. Kasačný súd považuje za logické vyústenie, že pokiaľ by tieto údaje, ktoré sú predpísanou náležitosťou súhlasu, nemali byť relevantné a záväzné, teda keby súhlas nebol obmedzený na v ňom uvedené údaje o mieste ťažby, druhu drevín a objeme ťaženého dreva, tieto údaje by boli v súhlase na ťažbu zbytočné. Tiež sa stotožňuje s argumentáciou sťažovateľa, že by dochádzalo k absurdným dôsledkom, kedy by na základe
jedného súhlasu bolo možné vyťažiť ľubovoľné množstvo dreva akéhokoľvek druhu dreviny. Tým by bol zásadne popretý zmysel písomného súhlasu ako dokladu zakladajúceho a (prvotne) preukazujúceho súlad ťažby so zákonom. Okrem toho, objem dreva vyznačeného na ťažbu je relevantný aj pre dodržiavanie programu starostlivosti o les a zachovanie zákonných limitov úmyselnej i náhodnej ťažby.
49. Kasačný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že si je vedomý praktických problémov a nedokonalostí metód používaných pri výpočte objemu dreva pri vyznačovaní ťažby. Nie je bez zmyslu argument žalobcu, že k určitým odchýlkam pri výpočte môže dôjsť, a na niektorých miestach to vo svojich podaniach uznáva aj sťažovateľ.
Odlišnou otázkou je, či má racionálny základ takáto argumentácia aj pri značnom prekročení objemov uvedených v jednotlivých súhlasoch. Pritom je možné očakávať od osôb vykonávajúcich ťažbu, aby po zistení, že ďalšie pokračovanie vo vyznačenej ťažbe by už prekračovalo objem uvedený v súhlase, sa obrátili na hospodára, aby ten rozhodol o ďalšom postupe. Sťažovateľ naznačoval, že drobné nezrovnalosti vyššie uvedeného typu sa aj v jeho praxi tolerujú, čo, ak je pravdou, sa javí kasačnému súdu ako súladné s princípom primeranosti.
50. Správny súd sa vo svojej argumentácii opakovane vracal k vyhláške o LHE a základnému § 44 zákona o lesoch, pričom v podstate vec právne posúdil v tom zmysle, že ak žalobca vo svojej LHE napokon uviedol všetko vyťažené drevo, splnil požiadavky zákona o lesoch, a v konečnom dôsledku tým bola daná legálnosť ťažby. Práve voči tomuto názoru zásadne brojil sťažovateľ tvrdiac, že LHE má iba evidenčný charakter a vyhotovuje sa spätne.
51. Sťažovateľ tiež argumentoval, že vyhláška o LHE stanovovala zákonný postup, ktorý bolo potrebné realizovať pre prípad prekročenia objemu drevín náhodnej ťažby, tento postup však podľa neho taktiež nebol dodržaný. Sťažovateľ zároveň uviedol, že žalobca na svoju obranu v podstate konštatoval, že OLH jednotlivé súhlasy opakovane opomenul či zabudol vyhotoviť. Žalobca zasa namietal, že sťažovateľ takto v kasačnej sťažnosti neprípustne uplatnil nové
dôkazy. 52. Kasačný súd sa však prikláňa k základnému argumentu sťažovateľa, že vedenie tejto evidencie ani údaje v nej samy osebe nemajú význam pri posudzovaní legálnosti samotnej ťažby, keďže sa v nej údaje evidujú spätne. Preto ani v tomto konaní o kasačnej sťažnosti, v ktorom sa rieši najmä otázka správneho právneho posúdenia záväznosti údajov v súhlase hospodára na ťažbu, a nie faktický stav, nemá zmysel sa bližšie pristavovať pri tom, či a ako v skutočnosti viedol sťažovateľ LHE, a tak kasačný súd ani neprihliada na tvrdenia sťažovateľa z kasačnej sťažnosti o pochybeniach žalobcu v tomto smere. Preto je aj námietka žalobcu o neprípustnosti tejto časti kasačnej sťažnosti irelevantná. Naopak, pri bližšom posudzovaní orgánov verejnej správy (a prieskume rozhodnutí správnym súdom), či boli splnené všetky povinnosti obhospodarovateľa lesa, resp. hospodárskeho subjektu pri uvádzaní dreva na trh, môže byť posúdenie kvality a úplnosti vedenia LHE významné (napr. § 12 ods. 2 písm. b/ zákona o dreve).
53. Lesná hospodárska evidencia vedená podľa § 44 zákona o lesoch má evidenčný, a podporne aj dôkazný charakter. Povinnosť obhospodarovateľa lesa prostredníctvom hospodára viesť LHE, teda evidenciu o realizácii plánovaných hospodárskych opatrení i o neplánovaných činnostiach a opatreniach vykonaných v lesoch, najmä o vykonanej ťažbe a pestovaní lesa, je nepochybne významná, a porušovanie tejto povinnosti zakladá zodpovednosť za iný správny delikt podľa § 64 písm. f/ zákona o lesoch. Zákonodarca v § 66 písm. f/ zákona o lesoch splnomocnil ministerstvo na stanovenie podrobností o vedení evidencie. Vyhláška o LHE podrobne upravuje spôsob jej vedenia, aj to, ktoré údaje sa povinne evidujú.
54. Kasačný súd považuje za dôležité upozorniť ešte na to, že keď účastníci konania i správny súd argumentovali vo vzťahu k možnosti opravy údajov v LHE pri evidencii náhodnej ťažby (časť 2.A vyhlášky o LHE, z ktorej citoval žalobca), dochádzalo k zmiešavaniu pojmu „odhadnutý objem dreva“, korešpondujúceho s § 23 ods. 7 zákona o lesoch (teda ide o odhad objemu ťažby v súvislosti s určitým dôvodom náhodnej ťažby) s pojmom „výpočet objemu dreva určeného na ťažbu“ podľa § 3 ods. 2 a § 2 ods. 8, ods. 9 vyhlášky o vyznačovaní ťažby, ktorý sa viaže na konkrétnu ťažbu, na ktorú sa vydáva súhlas. Ide o dva odlišné inštitúty s odlišným významom.
55. Nad rámec sťažnostných dôvodov, s prihliadnutím na všeobecnú zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania, vo vzťahu k poznámke správneho súdu, že predajná cena dreva nemá byť hodnotou slúžiacou pre stanovenie výšky pokuty, pretože len zisk z prípadného uvedenia dreva pochádzajúceho z nelegálnej ťažby na trh by bol relevantným ukazovateľom, dáva kasačný súd do pozornosti správneho súdu, že otázka (účtovného) zisku je pri podnikaní závislá od mnohých faktorov, teda určitý podnik môže byť aj napriek predaju dreva v strate. Závažnosť takéhoto správneho deliktu zrejme nebude zásadne odlišná v závislosti od toho, aké náklady si hospodársky subjekt v príslušnom účtovnom období uplatní. 56. Ďalej kasačný súd poznamenáva, že záver, či ťažba bola legálna (v zmysle definície z nariadenia č. 955/2010), nebude spravidla závisieť výlučne od vyriešenia otázky, či bol alebo nebol prekročený objem dreva uvedený v súhlase na ťažbu, ale je treba zohľadniť aj ďalšie zákonné obmedzenia ťažby.
57. Taktiež kasačný súd poznamenáva, že posudzoval iba rozhodujúce právne otázky prekročenia objemu dreva uvedeného v súhlase na ťažbu, a vzťahu LHE k legálnosti samotnej ťažby, a nevenoval sa všetkým skutkovým a právnym otázkam, ktoré je potrebné riešiť vo vzťahu k správnemu deliktu, ku ktorému sa viaže preskúmavané rozhodnutie.
Po vrátení veci správnemu súdu tento opäť rozhodne o správnej žalobe, pričom posúdi všetky relevantné skutočnosti. 58. Vzhľadom na dôvodnosť kasačnej sťažnosti a vyššie konštatované pochybenia správneho súdu v právnom posúdení záväznosti náležitostí súhlasu na ťažbu vydaného OLH podľa § 23 ods. 1 zákona o lesoch, a relevancie LHE pre posudzovanie legálnosti ťažby, čo bola kľúčová časť právneho posúdenia veci správnym súdom, kasačný súd neskúmal relevanciu ostatných žalobných bodov ani existenciu dôvodov zrušenia preskúmavaného rozsudku podľa § 195 SSP, a podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Banskej Bystrici, na ktorý prešiel výkon správneho súdnictva z krajského súdu v zmysle § 3 ods. 3 písm. a/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. 59. Správny súd v Banskej Bystrici bude vzhľadom na zrušujúce rozhodnutie súdu podľa § 462 ods. 1 SSP v ďalšom konaní zmysle § 469 SSP viazaný právnym názorom kasačného súdu. 60. O?trovách kasačného konania sa rozhodne v zmysle § 467 ods. 3 SSP v ďalšom konaní.
61. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 27. septembra 2023