1Stk/7/2022

1. Žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-KE-KDI2-85/2020-P zo dňa 6.10.2020 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach (ďalej aj „prvostupňový orgán“) č.: ORPZ-KE-ODI1-370/ 2020-SD zo dňa 16.6.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), na základe ktorého prvostupňový orgán uložil žalobcovi podľa § 139a ods. 3 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o cestnej premávke“) ako držiteľovi motorového vozidla ev. č. Z. W., továrenskej značky W. W.X T. pokutu vo výške 96,- eur a podľa § 139d os. 8 zákona o cestnej premávke zaviazal žalobcu na úhradu trov spojených s prejednaním správneho deliktu vo výške 30,- eur. 2. Prvostupňový orgán uložil žalobcovi pokutu za porušenie § 6a písm. b) zákona o cestnej premávke, ktorého sa žalobca mal dopustiť tým, že v meste Košice na rýchlostnom privádzači PR3 Košice - Prešovská cesta za čerpacou stanicou OMV v smere jazdy na Zelený dvor porušil povinnosť zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky podľa § 16 ods. 5 zákona o cestnej premávke, t. j. že vodič nesmie prekročiť najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy vozidiel určenú dopravnou značkou, ktorá bola obmedzená na 60 km/hod, avšak žalobca ju prekročil o 25 km/hod. 3. Žalovaný po podanom odvolaní a preskúmaní veci dospel k záveru, že žalobca spáchal daný správny delikt tak, ako je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia.

4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou doručenou dňa 7.12.2020 Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 5. Žalobca predovšetkým namietal, že: - orgán verejnej správy so žalobcom po celú dobu jednal ako s vinným a nie ako s obvineným, - meranie rýchlosti nebolo vykonané lege artis. Výrobcom MicroDigiCam je spoločnosť LTI, ktorej model 20-20 bol uznaný súdom v štáte Ohio nepoužiteľným pre meranie rýchlosti na účely udeľovania pokút už v roku 2008. To je aj dôvod, prečo v návode nie je spomenutá možnosť držania v ruke. V praxi prevláda meranie z ruky, pričom presnosť je ľahko spochybniteľná na základe existencie tzv. Slip efektu. Z videa zo dňa 24.2.2020 je tiež zrejmé, že vozidlo sa meralo v zákrute, v noci a dochádzalo aj k odrážaniu laserového lúča od nepovolených predmetov ako napríklad chladiča vozidla, mriežky, skla, stieračov, - orgán verejnej správy nezohľadnil zákonnú odchýlku merania, ktorú je povinný dodržať, - orgán verejnej správy nepredvolal riadne svedkov na ústne pojednávanie a znemožnil tak klásť svedkom otázky v súvislosti s vykonávaním merania, ktorými by sa preukázalo, že meranie nebolo vykonané v súlade s návodom na obsluhu, - orgán verejnej správy nepreukázal, že by boli dodržané podmienky na vykonanie samotného merania, - ako podklad na vydanie rozhodnutia bol použitý úradný záznam, ktorý bol nezákonný. Dokazovať možno len dôkaznými prostriedkami uvedenými v Trestnom poriadku prípadne osobitnom zákone. V prípade, ak sa skutkový stav veci dokazuje prostriedkami, ktoré Trestný poriadok alebo osobitný predpis nepokladá za dôkazný prostriedok, takýto prostriedok nemôže slúžiť na náležité zisťovanie skutkového stavu veci a orgán verejnej správy nemôže o takýto dôkaz oprieť svoje rozhodnutie. Úradné záznamy spísané príslušníkmi Policajného zboru nie sú dôkaznými prostriedkami podľa Trestného poriadku a nejde ani o listinný dôkaz, - meno vodiča, ktorého žalobca uviedol, že v danom čase viedol vozidlo, bolo účelovo mimo pracovnej doby lustrované na internete a vodič nebol riadne oboslaný poštovou zásielkou, - orgány verejnej správy sa absolútne nezaoberali argumentáciou žalobcu a žalovaný len prekopíroval prvostupňové rozhodnutie. Rozhodnutia orgánov verejnej správy nesú znaky arbitrárnosti. 6. Rozsudkom sp. zn. 3Sa/5/2020 zo dňa 09.11.2021 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) krajský súd zamietol žalobu a nepriznal účastníkom konania právo na náhradu trov konania.

je podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke osoba zapísaná v osvedčení o evidencii časť I a časť II ako držiteľ osvedčenia alebo takáto osoba zapísaná v osvedčení o evidencii vydanom v cudzine. Keďže ako vlastník a držiteľ môžu byť zapísané rôzne osoby, takýmto vymedzením sa dosiahne oproti prevádzkovateľovi jednoznačné určenie, kto nesie túto zodpovednosť,

Z platného overenia rýchlomeru vyplýva, že meradlo zodpovedá schválenému typu a požiadavkám uvedeným v prílohe č. 34 k vyhláške Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 161/2019 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole a ustanoveniam zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

km/h. Vzhľadom na uvedený certifikát preukazujúce overenie správnosti cestného rýchlomeru, ktorý bol vydaný orgánom na to oprávneným v zmysle platných právnych predpisov, neboli v konaní žiadne pochybnosti o správnosti vykonaného merania a preto sa s námietkou žalobcu o tom, že meranie nebolo vykonané lege artis a taktiež že nebola pri meraní dodržaná odchýlka, nemožno stotožniť. Zároveň z tohto dôvodu nebol dôvodný návrh žalobcu na ustanovenie znalca na rýchlomery a vyhotovenie znaleckého posudku snímok, - uviedol, že námietka žalobcu, že žalovaný nepreukázal, že boli dodržané podmienky na vykonanie samotného merania, nie je dôvodná. Cestný rýchlomer je opatrený certifikátom o overení, ktorý deklaruje aj to, že za podmienok, za akých bolo uskutočnené dňa 24.2.2020 v čase o 19:32 hod. meranie, bolo toto vykonané správne, - vo vzťahu k námietke žalobcu, že nemohol klásť svedkom otázky na prejednávaní správneho deliktu, poukázal na to, že žalobca sám svojou neúčasťou na prejednaní správneho deliktu dňa 16.6.2020, na ktoré bol včas a riadne predvolaný, sa vzdal svojho práva klásť svedkom otázky.

Aj keď vo všeobecnosti platí, že úradné záznamy nie sú dôkaznými prostriedkami a na preukázanie skutočností v nich obsiahnutých je potrebný výsluch osoby, ktorá tento úradný záznam spísala, resp. ktorá podala vyjadrenie do úradného záznamu, nič to nemení na tom, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie je zákonné a správne.

III. Konanie na kasačnom súde

konanie. Kasačnú sťažnosť sťažovateľ podal z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. e) a g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), keď mal za to, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že vo veci rozhodol nesprávne obsadený súd a súčasne krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

súdu. Vo veci nemohlo dôjsť k zmene zákonného sudcu takým spôsobom, že by sa senát zmenil na samosudcu, ktorý by vo veci konal a rozhodol. Sťažovateľovi bolo týmto odňaté právo na zákonného sudcu, - tvrdenie krajského súdu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného netrpí vadami uvedenými v žalobe a ani inými vadami podľa § 195 SSP nie je správne.

správneho poriadku. Ani samotný orgán verejnej správy nerozoznával medzi jednotlivými právami sťažovateľa, čím zasahoval do jeho práva na obhajobu a nesprávne ho poučil o možnosti ich realizácie. Zmyslom aplikácie § 33 ods. 2 správneho poriadku je umožniť účastníkovi konania, aby ešte pred vydaním rozhodnutia mohol uplatniť svoje výhrady, prípadne realizovať svoje procesné návrhy vo vzťahu k zhromaždeným podkladom rozhodnutia, a to hlavne na účel, aby rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Sťažovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) sp. zn. 9Sžsk/122/2018 zo dňa 30.10.2019, v zmysle ktorého „ak orgán verejnej správy opomenie túto svoju zákonnú povinnosť, dôjde jeho nesprávnym procesným postupom k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

IV. Právny názor kasačného súdu

že kasačnú sťažnosť podal žalobca - sťažovateľ v lehote včas [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.6.2023], preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

13. Podľa § 6a písm. b) zákona o cestnej premávke držiteľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky podľa tohto zákona, ktoré ustanovujú rýchlosť jazdy podľa § 16 alebo § 27 ods. 3.

15. Podľa § 16 ods. 5 zákona o cestnej premávke vodič nesmie prekročiť najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy vozidiel určenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením. 16. Podľa § 139a ods. 3 písm. d) zákona o cestnej premávke držiteľovi vozidla, ktorý porušil v obci povinnosť podľa § 6a písm. b), orgán policajného zboru uloží pokutu, ak nie je v odseku 2 uvedené inak 96,- eur, ak bola prekročená rýchlosť o 21 až 25 km/h na -1.

20. Podľa § 23 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 31.5.2023 sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku. 21. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30.6.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

23. Súdna prax zaujala názor, že nesprávne obsadeným súdom je súd, ktorý nie je obsadený v súlade s ustanoveniami určujúcimi zloženie súdneho orgánu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Pod nesprávnym obsadením súdu sa tak rozumejú prípady, keď namiesto senátu rozhodoval sudca, keď rozhodoval senát v neúplnom zložení, napr. mali rozhodovať v trojčlennom senáte, rozhodovali však len v dvojčlennom senáte (kvantitatívne hľadisko), keď namiesto sudcu rozhodovali iné súdne osoby (súdni úradníci) nad rámec svojich oprávnení (kvalitatívne hľadisko). Nesprávne obsadený súd je aj vtedy, ak rozhodoval senát či sudca neurčený rozvrhom práce alebo ak rozhodoval vecne nepríslušný súd; v tomto prípade ide o porušenie práva na zákonného sudcu (viď Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a

29.3.2023). 25. V danej veci je nesporné, že rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie boli vydané v konaní o správnom delikte. Táto skutočnosť je zrejmá z § 138 zákona o cestnej premávke, ktorý zákonodarca označil pojmom „Správne delikty“. To znamená, že sťažovateľovi bola uložená pokuta za spáchanie správneho deliktu a nie za spáchanie priestupku. V zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch sa totiž priestupkom rozumie len také konanie, ktoré je „je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone“. 26. V zmysle § 23 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.6.2023 sudca na krajskom súde konal a rozhodoval o správnych žalobách vo veciach správneho trestania len v prípadoch, ak sa jednalo o priestupok. 27. Keďže sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutí orgánov verejnej správy vydaných v konaní o správnom delikte, mal o jeho správnej žalobe vo veciach správneho trestania konať a rozhodnúť trojčlenný senát krajského súdu a nie sudca. Tým, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu bolo vydané miesto senátu sudcom, bolo zaťažené takou vadou, ktorá musela viesť k jeho zrušeniu kasačným súdom, či už na základe kasačnej námietky alebo ex offo. Zároveň povaha predmetnej vady vo svojej podstate vylučovala možnosť meritórneho prieskumu napadnutého rozsudku krajského súdu, resp. rozhodnutia žalovaného, v dôsledku čoho sa kasačný súd nemohol vyjadriť k opodstatnenosti sťažnostných bodov spojených s dôvodom kasačnej sťažnosti týkajúcim sa nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom. 28. Kasačný súd preto napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP Správnemu súdu v Košiciach a to s odkazom na § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V ďalšom konaní bude správny súd vo veci konať a rozhodovať v trojčlennom senáte v zmysle § 23 ods. 1 SSP. 29. O nároku na náhradu trov kasačného konania ako aj o nároku trov konania pred správnym súdom rozhodne v súlade s § 467 ods. 3 SSP Správny súd v Košiciach. 30. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.