1Stk/7/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu: REALITY PARTNER s.r.o., so sídlom Vojtaššákova 1041, 029 01 Námestovo, IČO: 50541145, právne zastúpený: JUDr.JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 1822, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36832103, proti žalovanému (sťažovateľovi): Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Žilina, so sídlom Uhoľná 571/1, 010 01 Žilina (do 31.03.2024 Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, so sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2021/042465-002/PAV zo dňa 22. októbra 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/224/2021 zo dňa 20. februára 2023, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

M., vykonal nepovolené zmeny oproti stavebnému povoleniu č. 0671/2019 zo dňa 19.12.2019, právoplatnému dňa 07.01.2020 (ďalej aj „stavebné povolenie“) a odsúhlasenej projektovej dokumentácie, ktoré spočívali v realizácii piateho a šiesteho nadzemného podlažia, čím sa žalobca dopustil porušenia ustanovenia § 54 stavebného zákona, pričom opakovane nerešpektoval písomné výzvy orgánu štátneho stavebného dohľadu (ďalej aj „ŠSD“) na zastavenie stavebných prác.

zohľadnil závažnosť porušenia zákona, jeho následky a okolnosti, za ktorých bol správny delikt spáchaný. Stavebný úrad mal za to, že uložil takú pokutu, aby splnila svoj účel i funkciu. Argumentoval aj tým, že obvinený sa svojím protiprávnym konaním dopustil správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona závažným spôsobom, a preto je žiaduce, aby uložená sankcia bola citeľná i v jeho majetkovej sfére.

Vo vzťahu k výške uloženej pokuty žalobca namietal nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia. Mal za to, že stavebný úrad bližšie nešpecifikoval úvahy, ktorými sa riadil pri ukladaní pokuty. Výšku uloženej pokuty považoval za likvidačnú, čo preukazoval údajmi o finančnej kondícii spoločnosti za rok 2019, a neobvykle vysokú, v rozpore s doterajšou praxou Mesta Námestovo, k čomu doložil odpoveď Mesta Námestovo vydanú na základe infozákona, podľa ktorej mesto neuložilo podľa § 106 stavebného zákona od januára 2019 do apríla 2021 žiadnu pokutu. Odvolacím návrhom sa žalobca domáhal zrušenia prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie. 4. Žalovaný (do 31.03.2024 Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy) rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2021/042465-002/PAV zo dňa 22.10.2021 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších

- žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť zodpovednosť spoločnosti za spáchanie uvedeného správneho deliktu; - žalobca mohol práce na stavbe uskutočňovať len v medziach stavebného povolenia, napriek tomu uskutočňoval stavebné práce nad rámec stavebného povolenia a uskutočňoval činnosti smerujúce k navyšovaniu počtu poschodí úplne svojvoľne; - žalobca nerešpektoval výzvy (na okamžité zastavenie stavebných prác) ani rozhodnutia stavebného úradu (o zastavení stavebných prác); - konateľ žalobcu vedel, že koná v rozpore so stavebným povolením, nakoľko v súvislosti s výstavbou predmetnej stavby a s tým spojenou žiadosťou stavebníka o zmenu regulovaného priestoru ”D”, ktorý je limitovaný podlažnosťou 4+, na územie s podlažnosťou 6+, poslanci mestského zastupiteľstva v Námestove nesúhlasili so žiadnymi zmenami a doplnkami územného plánu mesta tak, aby stavebník mohol stavať stavbu ako 6-podlažnú.

ako mu bolo povolené; - na stavbe nebol k dispozícii stavebný denník a ani stavebný dozor; - práce na stavbe pokračovali aj v čase, keď prebiehalo vyšetrovanie povereným príslušníkom PZ v Námestove z podozrenia prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia; - konateľ aj zhotoviteľ tejto stavby dokonca uviedli skutočnosť, že pracujú s pôvodným projektom, ktorý bol vypracovaný na 6 poschodí (a vedome tak uskutočňovali stavbu v rozpore s vydaným právoplatným stavebným povolením); - stavebník - obvinený z deliktu napriek vedomosti o porušovaní stavebného povolenia a aj územného plánu mesta naďalej pokračoval v budovaní 6-podlažného bytového domu a vyjadril sa, že sa spoliehal, že sa to časom vyrieši; - žalobca má v predmete svojho podnikania uskutočňovanie stavieb a ich zmien, a teda musí vedieť, že nepovolenou zmenou sa dopúšťa porušenia zákona.

Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Nemožno ju ale uložiť v takej výške, že pre obvineného bude likvidačná. Z hľadiska generálneho pôsobenia má mať uložená pokuta aj preventívnu funkciu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom rovnakých zákonných povinností, ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho konania, t. j. od uskutočňovania stavieb bez stavebného povolenia, resp. od uskutočňovania stavieb v hrubom rozpore s vydaným právoplatným stavebným povolením. 7. Žalovaný mal z predloženého správneho spisu ako aj z konania odvolateľa za preukázané, že stavebník vedel, že svojím konaním porušuje zákon, avšak aj napriek tomu uskutočňoval stavbu v hrubom rozpore s vydaným a právoplatným stavebným povolením (realizáciou dvoch ďalších nadzemných podlaží oproti schválenému projektu stavby).

správnymi orgánmi. Z uvedeného konania stavebníka žalovaný usudzoval jeho úmyselné protiprávne konanie, ktorého si bol navyše vedomý, ale aj napriek tomu nedbal na výzvy správnych orgánov. 8. Záverom odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že samotná výška pokuty nebola uložená v neprimeranej výške (ako sa to snaží naznačiť odvolateľ v podanom odvolaní) vo vzťahu k protiprávnemu konaniu zo strany stavebníka. V neprospech odvolateľa

II. Konanie pred správnym súdom

13. Poukazujúc na súdnu prax a právnu úpravu (§ 195 SSP) správny súd v dôvodoch napadnutého rozsudku zdôraznil, že pri správnom trestaní je potrebné vychádzať zo zásad trestného konania, ako aj zásad ukladania trestov. Argumentoval aj tým, že správne trestanie nie je v Slovenskej republike kodifikované (upravené jedným právnym predpisom).

14. Správny súd žalovanému vytkol, že v jeho rozhodnutí nie je zmienka o vyhodnotení dopadov uloženej pokuty (jej výšky na žalobcu), napriek tomu, že žalobca v podanom odvolaní namietal výšku uloženej pokuty ako neprimeranej a likvidačnej vo vzťahu k jeho osobe a jeho majetkovým možnostiam. Súčasne žalobca namietal, že tak vysoká pokuta bude viesť k jeho insolvencii a ohrozí dokončenie jeho projektov a tým aj splnenie jeho zmluvných záväzkov voči tretím osobám. Žalovaný vo svojom rozhodnutí na uvedené námietky nijako nereagoval, nevykonal žiadne ďalšie dokazovania na zistenie majetkovej situácie žalobcu, a teda posúdenie skutočnosti, či uvedená uložená sankcia je v súlade s § 34 ods. 4 Trestného zákona. Žalobca tiež namietal, že žalovaný nezohľadnil to, že do súčasnosti mu nebola uložená pokuta žalovaným za jeho doterajšiu činnosť, pričom pokuta zjavne vybočuje z rámca doterajšej rozhodovacej praxe prvostupňového správneho orgánu. Tým, že žalovaný vo svojom rozhodnutí na uvedené námietky nereagoval, podľa názoru správneho súdu zaťažil preskúmavané rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti.

Súčasne však správny súd uviedol, že uvedené samo o sebe nemôže byť dôvodom na uloženie pokuty, ktorá by bola likvidačná pre páchateľa správneho deliktu. Pri ukladaní pokuty je vždy potrebné prihliadnuť na osobu páchateľa - v tomto prípade spoločnosť žalobcu, na jej majetkové pomery, záväzky, ktoré má splniť, či sa dopustila správnych deliktov opakovane, alebo v jej prípade išlo o výnimku, nakoľko cieľom prostriedkov trestania nie je len represia, ale predovšetkým prevencia za účelom ochrany spoločnosti pred páchaním deliktov.

Nakoľko správne orgány takto nepostupovali, zaťažili svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti. V tejto súvislosti správny súd dodal, že žalovaný nereagoval na podstatnú časť námietok žalobcu (snaha zabrániť škode na majetku, predchádzajúci proces povoľovania), pričom sa sústredil len na porušenie zákona žalobcom. Uvedené nevysporiadanie sa s námietkami žalobcu rovnako zaťažuje rozhodnutie žalovaného vadou nepreskúmateľnosti.

16. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

17. V rámci vymedzeného sťažnostného dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci sťažovateľ uviedol najmä tieto sťažnostné body: - správne orgány konajúce podľa stavebného zákona, a teda aj pri ukladaní pokút za spáchané správne delikty, postupujú v konaní podľa všeobecných predpisov o správnom konaní (Správny poriadok) a nie podľa Trestného zákona, na ktorý poukazuje krajský súd v

aj v tých nadzemných podlažiach (piatom a šiestom), ktoré nemá povolené, uskutočnil ich v hrubom rozpore s vydaným stavebným povolením a ktoré sú navyše zrealizované v rozpore s aktuálne platným územným plánom mesta Námestovo, pričom v konečnom dôsledku mu môže byť stavebným úradom nariadené ich odstránenie a uvedenie stavby do stavu tak, ako ju mal povolenú stavebným povolením t. j. do výšky 4 nadzemných podlaží a piateho ustúpeného; - námietka žalobcu o likvidačnej výške pokuty a tvrdenie krajského súdu o obmedzených majetkových pomeroch žalobcu sú alibistické a tendenčné. V tomto bode sťažovateľ podrobne argumentoval tým, že uskutočnená nepovolená stavba má rozpočtový náklad niekoľko miliónov eur (v rozmedzí od 3,96 do 5,04). Pokiaľ by teda žalobca ako stavebník - právnická osoba, ktorá má v predmete svojej činnosti aj uskutočňovanie stavieb a ich zmien, nemal takéto finančné krytie, ako sám tvrdí, nemohol by uskutočňovať stavbu bytového domu so 60-timi bytovými jednotkami. V tejto súvislosti sťažovateľ podotkol, že zisk z predaja bytov v takto (sčasti) nepovolenej stavby bytového domu bude pre žalobcu minimálne od 6,84 do 7,92 milióna eur.

Išlo o úmyselné protiprávne konanie žalobcu, ktorého si bol vedomý, nedbajúc na výzvy orgánu ŠSD; - krajský súd chráni porušovateľa zákona pred sankcionovaním. V tomto bode sa sťažovateľ nestotožnil ani s tvrdením krajského súdu, že správne orgány sa nevysporiadali s námietkou žalobcu, ktorou namietal ustálenosť praxe správnych orgánov, a teda v jednotlivých prípadoch ukladať obdobné tresty s tým, že takáto pokuta ešte stavebným úradom mesta Námestovo nebola uložená.

V zmysle ustálenej judikatúry správnych súdov správny súd v prípade správneho trestania sleduje, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok.

Pri uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania. 18. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uviedol, že sa stotožňuje s argumentáciou správneho súdu uvedenou v napadnutom rozsudku v časti týkajúcej sa uloženej

K vyjadreniu ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa žalobca predložil i kópiu daňového priznania žalobcu za účtovný rok 2021. Záverom vyjadrenia žalobca vyjadril presvedčenie, že je potrebné vykonať dokazovanie týkajúce sa majetkových pomerov žalobcu tak, aby uložená pokuta v zmysle úvahy správneho súdu nebola pre žalobcu likvidačná. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietol a zároveň mu priznal trovy kasačného konania.

20. Žalobca v duplike zotrval na svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa. Ďalej uviedol, že stavebné povolenie vychádzalo z vtedy platnej územnoplánovacej dokumentácie, kedy pre predmetné územie bolo určené, že je v ňom možné vybudovať obytné budovy so štyrmi nadzemnými podlažiami. Mesto Námestovo koncom roka 2024 uznesením číslo 78/ 2004 prijalo zmeny a doplnky číslo 2 územného plánu mesta Námestovo, ktorého záväzná časť bola schválená mestským zastupiteľstvom ako VZN č. 7/2024 zo dňa 11.11.2024 s účinnosťou dňa 13.12.2024. V súčasnosti je tak možné v danej lokalite stavať viacpodlažné bytové domy do výšky šesť nadzemných podlaží, a teda následky konania žalobcu sú v súčasnosti nulitné. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca k duplike pripojil územnoplánovaciu informáciu vydanú mestom Námestovo pod č. 97/17113/2024 zo dňa 27.12.2024 spolu s grafickou časťou z komplexného výkresu č. 3 územného plánu mesta Námestovo. Vzhľadom na uvedené žalobca kasačný súd požiadal, aby pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj túto skutočnosť.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

24. Podľa § 54 stavebného zákona: „Stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.“ 25. Podľa § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona: „Stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 165.969,59 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním.“ 26. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku: „V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.“ 27. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku druhá veta: „Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.“ 28. Podľa § 194 ods. 1 SSP: „Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.“ 29. Podľa § 195 písm. d) SSP: „Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania.“ 30. Podľa § 195 písm. e) SSP: „Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.“ 31. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prvá veta: „Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.“

32. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného potvrdzujúce rozhodnutie stavebného úradu, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta za správny delikt podľa § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, t. j. za uskutočňovanie stavby v rozpore so stavebným povolením. 33. Správny súd napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu nepreskúmateľnosti odôvodnenia vo vzťahu k uloženej sankcii. Správny súd žalovanému (sťažovateľovi) vytkol, že nedostatočne reagoval na odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa najmä likvidačnej a diskriminačnej výšky pokuty a že správne orgány nezisťovali majetkovú situáciu žalobcu a následne nevyhodnotili dopady uloženej pokuty na osobu žalobcu. V ďalšom konaní správnym orgánom uložil náležite zistiť skutkový stav ohľadne aktuálnej finančnej situácie žalobcu (za jeho aktívnej súčinnosti), vysporiadať sa riadne s uložením pokuty v súlade so zásadami ukladania trestov a v súlade s vlastnou rozhodovacou činnosťou s uvedením príkladov ukladania pokút v obdobnej situácii, ktoré boli podrobené súdnej kontrole, a následne vydať nové náležite odôvodnené rozhodnutie. 34. V konaní pred kasačným súdom teda nebolo sporné, že skutková podstata správneho deliktu bola naplnená a že správny delikt spáchal žalobca tým, že uskutočnil stavbu v rozpore s vydaným stavebným povolením, keď napriek výzvam na zastavenie stavebných prác zo strany štátneho stavebného dohľadu pokračoval v budovaní piateho i šiesteho nadzemného podlažia rozostavaného bytového domu. Sankciou za predmetný správny delikt je v zmysle stavebného zákona pokuta s maximálnou možnou hornou hranicou pokuty vo výške 165.969,59 eur. V administratívnom konaní bola pokuta za spáchanie tohto deliktu žalobcom správnymi orgánmi stanovená v hornej hranici ustanovenej zákonom, a to vo výške 100.000,- eur. 35. Primárne kasačný súd konštatuje, že v podanej kasačnej sťažnosti reagoval sťažovateľ na argumentáciu krajského súdu a na dôvody zrušenia jeho rozhodnutia len veľmi obmedzene. V podstatnej časti len zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia a sústredil sa na okolnosti spáchania skutku žalobcom so zdôraznením jeho arogantného správania sa, ktoré podľa neho odôvodňovali uloženie pokuty v stanovenej výške.

36. Ustanovenie § 440 ods. 2 SSP vyžaduje, aby bol dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP vymedzený tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. S výnimkou strohej námietky, že správne orgány postupujú pri ukladaní pokút za spáchané správne delikty podľa Správneho poriadku a nie Trestného zákona, sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol argumentáciu ohľadom toho, v čom má spočívať nesprávnosť právneho posúdenia správneho súdu. Uplatnený dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP tak sťažovateľ len veľmi obmedzene vymedzil v zmysle požiadaviek kladených § 440 ods. 2 SSP. Prevažná časť sťažnostnej argumentácie sa dostatočne jasne, zrozumiteľne a vecne nepretínala s dôvodmi, pre ktoré správny súd pristúpil k zrušeniu preskúmavaného rozhodnutia, a ktoré spočívali v nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

38. Po prvé, aj podľa Správneho poriadku musí byť rozhodnutie správneho orgánu riadne odôvodnené (§ 47 v spojitosti s § 60a Správneho poriadku). Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie aj to, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom správneho súdu, že sťažovateľ sa v preskúmavanom rozhodnutí nezaoberal všetkými vznesenými odvolacími námietkami žalobcu ako odvolateľa. Žalobca v podanom odvolaní dôrazne a zreteľne namietal výšku uloženej pokuty ako neprimeranej a likvidačnej vo vzťahu k jeho osobe a jeho majetkovým možnostiam ako aj rozpornej s doterajšou praxou stavebného úradu, k čomu doložil aj dôkazy (viď bod 3 odôvodnenia tohto rozsudku). K uvedeným - nosným námietkam - sa sťažovateľ v preskúmavanom rozhodnutí nevyjadril. V preskúmavanom rozhodnutí absentuje aj vysporiadanie sa s ďalšími okolnosťami tvrdenými žalobcom v podanom odvolaní, a to že spáchania správneho deliktu sa dopustil prvýkrát, ako aj že v prácach pokračoval z dôvodu snahy zabrániť škode na majetku.

V konaní pred kasačným súdom sa sťažovateľ usiloval svoje pochybenie zhojiť a v kasačnej sťažnosti obsiahol pomerne podrobnú argumentáciu o rozpočtovom náklade stavby a potencionálnych ziskoch z predaja bytov, ktorými sa snažil preukázať, že uložená pokuta nemá pre žalobcu likvidačný charakter. Takisto v kasačnej sťažnosti tvrdil, že v rozhodovacej praxi stavebného úradu nenastal doteraz prípad obdobný situácii žalobcu.

40. Kasačný súd teda konštatuje, že žalovaný postupoval v rozpore so zákonom, keď na nosné odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa výšky pokuty nijako nereagoval, čoho dôsledkom bola nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného. 41. Ďalej kasačný súd pristúpil ku skúmaniu sťažovateľom nastolenej otázky, či správne orgány boli povinné pri ukladaní sankcie aplikovať trestnoprávne zásady a skúmať majetkovú situáciu žalobcu s cieľom vylúčiť likvidačný charakter pokuty. Pre ďalší postup žalovaného má totiž význam nielen pokyn správneho súdu smerujúci k tomu, že žalovaný sa má s odvolacími námietkami vo vydanom rozhodnutí procesne vysporiadať, ale aj pokyn správneho súdu, ako tak má učiniť po vecnej stránke, a to riadnym zistením skutkového stavu ohľadne majetkovej situácie žalobcu a vyhodnotením finančných dopadov pokuty aplikujúc § 34 ods. 4 Trestného zákona (ako aj zistením a vyhodnotením obdobnej rozhodovacej praxe správnych orgánov, čo však vyplýva priamo z § 3 ods. 5 Správneho poriadku, bez nutnosti aplikácie trestných kódexov, a čo sťažovateľ výslovne nenamietal).

Pod vplyvom rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý pri výklade pojmov trestné obvinenie/trestná vec používa autonómny výklad, sa aj v rozhodovacej praxi slovenských súdov začali prijímať rozhodnutia o tom, že pri trestaní za správne delikty sa musí uplatniť rovnaký štandard ako pri trestaní za trestné činy. Potrebu aplikácie trestných zásad v správnom trestaní súdy odvodzujú z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj z Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy č. R (91) členským štátom o správnych

44. Na aplikáciu trestných zásad vo veciach správneho trestania odkazuje aj Správny súdny poriadok v ustanovení § 195 SSP, ktorý ako právny predpis správneho súdnictva síce neupravuje priamo povinnosti správnych orgánov v správnom konaní, no cez správny súdny prieskum nepriamo formuje požiadavky aj na rozhodovaciu prax správnych orgánov. Ustanovenie § 195 SSP nešpecifikuje, ktoré trestnoprávne zásady je potrebné vziať v určitej oblasti správneho trestania do úvahy. Naopak, používa formuláciu „ktoré je potrebné

45. Prihliadanie na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy je v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona zásadou ukladania trestov. Ako však bolo naznačené vyššie, aplikácia jednotlivých trestnoprávnych zásad v správnom trestaní nie je absolútna a povinnosťou správneho orgánu nie je vysporiadať sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá sankcia, s otázkou možnej likvidačnej povahy pokuty vo vzťahu k osobe páchateľa vždy a za každých okolností v akejkoľvek veci správneho trestania. S prihliadnutím na povahu tejto konkrétnej veci však bola táto povinnosť správnych orgánov podľa názoru kasačného súdu jednoznačne daná.

46. Sťažovateľ v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia dokonca aj vo všeobecnosti uviedol, že ukladaná pokuta má plniť výchovnú i represívnu funkciu s tým, že ju nemožno uložiť v takej výške, ktorá by bola pre obvineného likvidačná.

Z týchto dôvodov sa kasačný súd v plnej miere stotožňuje s pokynmi, ktoré správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku žalovanému uložil pre ďalšie konanie a rozhodnutie. 47. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že krajský súd chráni porušovateľa zákona pred sankcionovaním za jeho úmyselné a arogantné správanie, resp. že krajský súd poukazuje na údajnú nedobrú finančnú situáciu žalobcu a pokutu považuje za likvidačnú, kasačný súd uvádza, že takéto tvrdenia pramenia zo zrejmého nepochopenia dôvodov, pre ktoré krajský súd rozhodnutie žalovaného zrušil. Krajský súd chránil procesné práva žalobcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na ktoré má každý účastník správneho konania právo, a dbal na aplikáciu konkrétnych zásad ukladania trestov, ktoré v zmysle medzinárodných záväzkov SR a právnej úpravy bolo potrebné obvinenému v prípade, ako bol tento, garantovať. Krajský súd nijakým spôsobom nebagatelizoval závažnosť konania žalobcu a ani neprejudikoval nedobrú finančnú situáciu žalobcu, ktorá by v ďalšom konaní a priori bránila uloženiu pokuty vo výške 100.000,-

49. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v

VII. Záver

51. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti boli nedôvodné. Kasačný súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, ktorý rozhodnutie žalovaného (sťažovateľa) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie titulom nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Z tohto dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 52. Kasačný súd konal ako so žalovaným s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (a príslušným regionálnym úradom), na ktorý prešla pôsobnosť vykonávať štátnu správu v druhom stupni, ak v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad [§ 118 stavebného zákona, § 4a písm. a) zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov; oba v znení zákona č. 46/2024 Z. z.]. 53. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov kasačného konania voči žalovanému, pretože žalobca bol v kasačnom konaní úspešný. 54. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 31. marca 2025