1Stk/8/2021

1. Žalovaný prostredníctvom Výboru Poľovníckeho združenia „RIKA“ vydal dňa 05.12.2018 rozhodnutie čj. Výb 1/2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým v súlade s § 12 ods. 2 Stanov Poľovníckeho združenia „RIKA“ (ďalej aj „PZ „RIKA“) uložil žalobcovi disciplinárne opatrenie - vylúčenie žalobcu ako člena Poľovníckeho združenia „RIKA“ za spáchanie disciplinárneho priestupku podľa § 22 ods. 1 Domáceho poriadku PZ „RIKA“ zo dňa 15.05.2018 v nadväznosti na § 3 Disciplinárneho poriadku Slovenského poľovníckeho zväzu, a to dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobca mal konaním bližšie špecifikovaným v prvostupňovom rozhodnutí (podanie trestného oznámenia na predsedu žalovaného T.. B. J., podanie návrhu na prejednanie priestupku voči predsedovi žalovaného T.. B. J. na úseku práva na prístup k informáciám, podanie podnetu na disciplinárny senát Dozornej rady Okresnej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu Sobrance na začatie disciplinárneho konania o disciplinárnom priestupku členov žalovaného p. T.. B. J. a p. T.. O. Q., ústne vyhrážanie sa niektorým členom žalovaného, podanie správnej žaloby na Krajský súd v Košiciach vo veci preskúmania rozhodnutia členskej schôdze žalovaného č. 1/2017 zo dňa 21.11.2017, podanie podnetu na Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu Michalovce; k vymedzeniu konaní kasačný súd odkazuje na bod 2 odôvodnenia rozsudku krajského súdu) opakovane porušiť morálny kódex poľovníka, nerešpektovať pravidlá občianskej morálky, poškodzovať dobré meno PZ „RIKA“, ako aj jeho členov, narušovať vážnym spôsobom medziľudské vzťahy a rovnako nerešpektovať rozhodnutia PZ „RIKA“ a týmto konaním hrubo porušiť - ustanovenie § 5 ods. 2 písm. c) Stanov PZ „RIKA“ zo dňa 12.05.2018, - čl. 5 Etického kódexu poľovníka Stanov Slovenskej poľovníckej komory, účinných od 24.01.2010, ktorý tvorí prílohu č. 1 týchto Stanov, - interné predpisy PZ „RIKA", konkrétne ustanovenia § 2 ods. 1 ods. 3 a ods. 4 Domáceho poriadku PZ „RIKA“ zo dňa 12.05.2018, ako aj čl. 4 ods. 1 písm. c) Organizačného a rokovacieho poriadku PZ „RIKA“ zo dňa 12.05.2018. 2. Žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie. Žalovaný o odvolaní rozhodol prostredníctvom členskej schôdze ako odvolacieho orgánu tak, že rozhodnutím č. j. Čl. Sch. 1/ 2019 zo dňa 10.02.2019 (ďalej aj „druhostupňové rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietol.

3. Proti rozhodnutiam žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu vo veciach správneho trestania na Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“), ktorou sa domáhal zrušenia druhostupňového i prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie

priznanie práva na náhradu trov konania. 4. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 8S/43/2019 zo dňa 10.06.2021 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) zrušil prvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie (výrok I). Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II).

6. Za dôvodnú však krajský súd považoval námietku týkajúcu sa konania a jednotlivých skutkov, ktorými sa žalobca mal dopustiť disciplinárneho priestupku, nakoľko konanie žalobcu krajský súd považoval za súladné so zákonom a internými predpismi žalovaného.

7. Ako dôvodnú vyhodnotil krajský súd aj námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného a nedostatočne zisteného skutkového stavu. Krajský súd uviedol, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia len prevzal obsah prvostupňového rozhodnutia, obsah odvolania žalobcu, citoval ust. § 7 ods. 3 písm. j) a § 12 ods. 3 Stanov PZ „RIKA“ zo dňa 12.05.2018 a uviedol výsledok hlasovania. Z rozhodnutia však nie je zrejmé, či a aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí žalovaný, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy a napokon, ako sa žalovaný vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. Žalovaný podľa názoru krajského súdu nereagoval dostatočne ani na skutkový stav ani jeho právne posúdenie. 8. Ďalej krajský súd uviedol, že pre uloženie disciplinárneho trestu - vylúčenie z PZ „RIKA“ neboli splnené podmienky uvedené v Disciplinárnom poriadku Slovenského poľovníckeho

9. Záverom krajský súd uložil správnym orgánom odstrániť vytýkané pochybenia a v prípade opätovného rozhodnutia vo veci odôvodniť rozhodnutia náležitým spôsobom tak, aby tieto obsahovali aj správnu úvahu, ktorá viedla k záveru o ustálení a preukázaní skutkového stavu ako aj vo vzťahu k ukladanej sankcii.

III. Konanie pred kasačným súdom

A. Kasačná sťažnosť žalovaného 11. Proti rozsudku krajského súdu v časti jeho výroku II (t. j. výroku o náhrade trov konania) podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť. Odôvodnil ju tým, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Sťažnostným návrhom sa domáhal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok v jeho výroku II. zrušil, a aby vo veci rozhodol tak, že žalovanému (zrejme malo byť žalobcovi - pozn. kasačného súdu) nepriznáva náhradu trov vo výške 100% v súlade s ustanovením § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). 12. Sťažovateľ tvrdil, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože nie je možné od žalovaného spravodlivo požadovať náhradu trov v plnej výške podľa § 168 SSP (správne malo byť zrejme § 167 SSP - pozn. kasačného súdu), nakoľko v tomto prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

pomery všetkých účastníkov konania.“ 14. V tejto súvislosti žalovaný podotkol, že je orgánom záujmovej samosprávy, ktorý zabezpečuje rozvoj spoločenských záujmov, slúži na plnenie záujmových potrieb jednotlivcov a spoločnosti ako celku, zabezpečuje šetrné zaobchádzanie s lesnou zverou a prostredníctvom dohľadu nad lesnou zverou zabezpečuje ochranu ľudských obydlí a zabraňuje premnoženiu jednotlivých druhov lesných živočíchov. Tiež argumentoval, že je orgánom samostatne hospodáriacim, ktorý disponuje vlastným majetkom, ale nemá k dispozícii finančné prostriedky v takej výške, aby pokryli náhradu trov žalobcovi vo výške 100 %.

16. Podotkol, že Správny súdny poriadok vychádza v § 167 zo zásady úspešnosti v konaní a priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Výnimkou z tejto zásady je odsek 3 tohto ustanovenia umožňujúci náhradu trov konania úspešnému žalobcovi nepriznať; podľa dôvodovej správy a ustálenej judikatúry súdov je však nutné toto ustanovenie aplikovať výnimočne a dôvody hodné osobitného zreteľa vykladať reštriktívne. 17. Žalobca poukázal na to, že osobitné úlohy, ktoré mali podľa sťažovateľa zakladať dôvody hodné osobitného zreteľa, vyplývajú už zo samotného právneho poriadku SR. Ďalej tvrdil, že žalovaný uplatnil voči nemu najprísnejšiu možnú sankciu a v zmysle záverov rozsudku krajského súdu tak urobil v rozpore s právnym poriadkom SR. Žalobca poukázal na šikanózne prvky konania žalovaného, keď počas dvoch rokov potrestal zo svojich členov len jeho a to dvakrát, pričom aj v ďalšom správnom súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 7S/35/2018,

18. Napokon žalobca argumentoval, že postavenie žalovaného je v tomto kontexte irelevantné a nedostatok finančných prostriedkov žalovaný nepreukázal, pričom ak by rozhodol v súlade s právnym poriadkom, žiadne trovy by mu nevznikli. Správny súd potvrdil, že pre uloženie sankcie neboli splnené podmienky. Z týchto dôvodov je nanajvýš spravodlivé, aby bol neúspešný žalovaný zaviazaný na náhradu trov konania v súlade so zásadou úspešnosti v spore.

IV. Právny názor kasačného súdu

20. Prejednávaná vec bola dňa 23.12.2021 predložená Najvyššiemu správnemu súdu

21. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

účastníkov konania. 23. Podľa § 257 CSP: „Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.“ 24. Podľa § 167 ods. 1 SSP: „Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.“

. .“ 27. Sťažovateľ v dôvodoch kasačnej sťažnosti poukazuje na právnu normu § 257 CSP, avšak opomína, že Správny súdny poriadok má vzhľadom na osobitnú povahu správneho súdnictva vlastnú právnu úpravu náhrady trov konania a osobitne nepriznania nároku na náhradu trov konania žalobcovi voči žalovanému, ktorá je obsiahnutá v § 167 ods. 3 SSP.

28. Napriek uvedeným nedostatkom vo vymedzení kasačného dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci sa však kasačný súd, uprednostňujúc materiálny prístup k súdnej ochrane, vyjadrí k aplikovateľnosti dôvodov hodných osobitného zreteľa na prípad sťažovateľa.

. .“ 30. V zmysle dôvodovej správy k SSP je teda pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa potrebné prihliadať najmä na okolnosti prípadu. Podľa právnej vedy správny súd pri aplikácii tohto inštitútu má prihliadať aj na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery účastníkov konania (nielen toho účastníka, ktorého by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho účastníka, ktorého majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov konania k uplatneniu ochrany na správnom súde, a ich postoj v konaní.

31. Sťažovateľ za dôvody hodné osobitného zreteľa v kasačnej sťažnosti označuje výlučne jeho postavenie, jeho osobitné úlohy a jeho spoločenskú funkciu ako poľovníckeho združenia ako aj spôsob jeho financovania a nedostatok financií na úhradu trov konania žalobcovi práve z dôvodu plnenia ním uvádzaných funkcií. Uvedený nedostatok financií ničím nepreukázal. Kasačný súd konštatuje, že okolnosti špecifikované sťažovateľom v prejedávanej veci nie sú spôsobilé založiť dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 167 ods. 3 písm. a) SSP a prelomiť všeobecne uplatniteľnú zásadu úspechu v konaní podľa § 167 ods. 1 SSP, ktorou sa riadil krajský súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania.

Táto skutočnosť však rozhodne neznamená, že by z tohto dôvodu nemal byť žalovaný zaviazaný na úhradu trov konania, ak je v súdnom konaní neúspešný. Ďalej finančné ťažkosti, ktoré by mali sťažovateľovi brániť v úhrade trov konania žalobcovi, sťažovateľ len tvrdil, avšak žiadnym spôsobom ich nepreukázal. Navyše kasačný súd poukazuje aj na skutočnosť, že okolnosti uvádzané sťažovateľom nemajú žiadnu priamu väzbu s okolnosťami prípadu, na ktoré je potrebné primárne prihliadať (viď dôvodová správa k SSP citovaná vyššie). Okolnosti prípadu v predmetnej veci spočívali v tom, že žalobca sa správnou žalobou vo veciach správneho trestania bránil voči najprísnejšej sankcii uloženej žalovaným - vylúčeniu ako člena poľovníckeho združenia. Krajský súd konštatoval nezákonnosť rozhodnutia (kedy uviedol, že viaceré zo žalobcom spáchaných skutkov boli len výkonom jeho práva, napríklad práva na súdnu ochranu, alebo právnej povinnosti, napríklad oznámenie trestného činu).

zákonom. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia pritom pramenila iba zo samotného postupu žalovaného pri vydávaní napadnutého rozhodnutia, nie z objektívnych dôvodov, napríklad zo zmeny právnej úpravy či zmeny judikatúry. Z okolností prípadu teda nevyplýva nijaká okolnosť, pre ktorú by bolo možné čo i len uvažovať o tom, žeby žalobca, ktorý sa dôvodne domáhal ochrany svojich subjektívnych práv, mal znášať vzniknuté trovy sám.

33. Na základe vyššie uvedených dôvodov kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 34. Ako obiter dictum kasačný súd uvádza, že si je vedomý judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 6Svk/48/2022 zo dňa 27.07.2023) ako aj Ústavného súdu SR (napr. nález sp. zn. PL. ÚS/19/2014 zo dňa 16.03.2016, uznesenie sp. zn. III. ÚS 684/2022 zo dňa 08.12.2022), v zmysle ktorej rozhodnutie o vylúčení člena poľovníckeho združenia nepatrí do právomoci správneho súdu, ale súdu civilného. V prejednávanej veci však bola kasačná sťažnosť podaná výlučne len proti výroku o náhrade trov konania, teda nie proti výroku vo veci samej, ktorým došlo k zrušeniu rozhodnutia žalovaného a vráteniu veci žalovanému na ďalšie konanie. Kasačný súd je viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1 SSP, prvá veta), je teda povolaný posudzovať len výrok o náhrade trov konania. Viazanosť rozsahom

35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť žalovaného bola zamietnutá, a teda žalovaný v kasačnom konaní nemal úspech. Naopak žalobca v kasačnom konaní úspech mal, a preto mu súd priznal právo na úplnú náhradu trov kasačného konania voči žalovanému. O výške náhrady

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.