1Stk/8/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:1021201562.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 5S/239/2021
- IČS
- 1021201562
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): NOVIS Insurance Company, NOVIS Versicherungsgesellschaft, NOVIS Compagnia di Assicurazioni, NOVIS Poisťovňa a.s., so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 2, 811 02 Bratislava, IČO: 47251301, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36865281, proti žalovanému: Národná banka Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, IČO: 30844789, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp.: NBS1-000-061-006, č. z.: 100-000-293-318 zo dňa 21.06.2021 konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k.: 5S/239/2021 - 464 zo dňa 15.12.2021, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/239/2021 - 464 zo dňa 15.12.2021 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnymi orgánmi
1. Národná banka Slovenska, útvar dohľadu nad finančným trhom, úsek dohľadu a ochrany finančného spotrebiteľa rozhodnutím č. sp. NBS1-000-053-337, č. z. 100-000-283-290 zo dňa 19.04.02021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) uložila žalobcovi podľa ustanovenia § 139 ods. 11 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o poisťovníctve“) súbežne vo výroku I., bod 1., písm. a) a b) opatrenie na odstránenie a nápravu zisteného nedostatku podľa ustanovenia § 139 ods. 1 písm. a) zákona o poisťovníctve, vo výroku I., bod 2. povinnosť predkladať orgánu dohľadu osobitné hlásenia podľa ustanovenia § 139 ods. 1 písm. b) zákona o poisťovníctve, a vo výroku II. v súlade s ustanovením § 25 ods. 3 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom (ďalej aj „zákon o dohľade nad finančným trhom“) z vlastného podnetu zrušila rozhodnutie o vydaní predbežného opatrenia zo dňa 09.09.2020, č. z.: 100-000-249-678, č. sp.: NBS1-000-053-337. 2. Žalovaný rozhodnutím č. sp.: NBS1-000-061-006, č. z.: 100-000-293-318 zo dňa 21.06.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 32 ods. 2 zákona o dohľade nad finančným trhom zmenil prvostupňové rozhodnutie vo výroku I., bod. 1 písm. a) a v nezmenenej časti ho potvrdil a rozklad žalobcu smerujúci voči potvrdzujúcej časti prvostupňového rozhodnutia zamietol.
II. Konanie na krajskom súde
3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca žalobu vo veciach správneho trestania na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“). 4. Krajský súd uznesením č. k. 5S/239/2021 - 464 zo dňa 15.12.2021 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) odmietol žalobu ako podanú oneskorene podľa ust. § 98 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“).
5. Napadnuté uznesenie odôvodnil krajský súd nasledovne: - V správnom súdnictve je jednou z podmienok meritórneho prejednania správnej žaloby skutočnosť, že táto je podaná v lehote do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak; - Žalobca v správnej žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie mu bolo doručené (oznámené) dňa 12.07.2021 prevzatím zásielky s napadnutým rozhodnutím v posledný deň odbernej lehoty na dodacej pošte. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe namietol, že s poukazom na § 18 ods. 3 zákona o dohľade nad finančným trhom bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného žalobcovi doručené (oznámené) fikciou doručenia v zmysle citovaného paragrafu, a to uplynutím lehoty troch pracovných dní od uloženia zásielky na dodávacej pošte.
Prevzatie zásielky s napadnutým rozhodnutím žalobcom až dňa 12.07.2021, teda v posledný deň odbernej lehoty na pošte, považoval za irelevantné, keďže už skôr nastali účinky fikcie doručenia napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi v zmysle § 18 ods. 3 zákona o dohľade nad finančným trhom doručené fikciou doručenia dňa
30.06.2021. Zákonná dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby preto žalobcovi začala plynúť už dňom 01.07.2021 a uplynula dňom 02.09.2021, keďže deň 01.09.2021 pripadol na sviatok. Žalobca podal správnu žalobu až dňa 13.09.2021, teda oneskorene; - V predmetnej veci sa v administratívnom konaní na doručovanie písomností nepoužijú všeobecné predpisy o správnom konaní, pretože ich použite na konanie vo veciach dohľadu podľa tretej časti zákona o dohľade nad finančným trhom vylučuje ustanovenie § 12.
Zákon o dohľade nad finančným trhom ako špeciálny zákon (lex specialis) ruší všeobecný zákon (lex generalis) v zmysle zásady lex specialis derogat legi generali, a preto sa na konanie vo veciach dohľadu podľa tretej časti zákona o dohľade nad finančným trhom, v rámci ktorého bolo vydané aj napadnuté rozhodnutie, použijú výlučne ustanovenia tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy, neustanovujú inak. Na doručovanie písomností sa v konaní vo veciach dohľadu preto použije ustanovenie § 18 zákona o dohľade nad finančným trhom namiesto všeobecných predpisov o správnom konaní. Argumentácia žalobcu obsiahnutá v replike zo dňa 29.11.2021 preto neobstojí;
- Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi v zmysle § 18 zákona o dohľade nad finančným trhom doručované prostredníctvom poštového podniku na adresu sídla zapísanú v obchodnom registri. Žalobca si zásielku dňa 24.06.2021 neprevzal, poštový doručovateľ mu preto zásielku opätovne doručoval dňa 25.06.2021. Opakovaný pokus o doručenie napadnutého rozhodnutia žalobcovi zostal takisto bezvýsledný z dôvodu, že adresát bol nezastihnutý, a zásielka s napadnutým rozhodnutím preto bola uložená dňa 25.06.2021 na dodacej pošte. Zásielku s napadnutým rozhodnutím si žalobca vyzdvihol na dodacej pošte až dňa 12.07.2021.
Keďže sa však na doručovanie napadnutého rozhodnutia použije osobitná právna úprava doručovania podľa zákona o dohľade nad finančným trhom, účinky doručenia nastali uplynutím lehoty troch pracovných dní od uloženia zásielky na dodacej pošte, t. j. dňa 30.06.2021.
Odo dňa nasledujúceho po uplynutí tejto lehoty a vzniku fikcie doručenia napadnutého rozhodnutia, t. j. dňa 01.07.2021, je preto potrebné počítať aj začatie plynutia dvojmesačnej lehoty na podanie správnej žaloby.
6. Keďže krajský súd považoval žalobu za podanú oneskorene, odmietol ju s poukazom na § 98 ods. 1 písm. d) SSP a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania.
III. Kasačná sťažnosť
7. Proti napadnutému uzneseniu podal žalobca kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g), h) a j)SSP, t. j. že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu a že podanie bolo nezákonne odmietnuté. 8.
Sťažovateľ sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi krajského súdu, (i) že nastala fikcia doručenia podľa § 18 zákona o dohľade nad finančným trhom, od ktorej sa odvíja počítanie lehoty na podanie žaloby a (ii) že došlo k opakovanému doručovaniu zásielky s napadnutým rozhodnutím dňa 25.06.2021.
9. K sťažnostnému bodu porušenia práva na spravodlivý proces nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia, ktoré neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, sťažovateľ uviedol, že vo svojej replike smerujúcej voči vyjadreniu žalovaného použil vo vzťahu k jeho tvrdeniu o neskorom podaní správnej žaloby tri samostatné argumenty: A. Predloženie argumentu o ustálenej súdnej praxi, ktorá dospela k významnému právnemu záveru, že pri doručovaní rozhodnutí má stále prednosť skutočné doručenie rozhodnutia pred zákonnou fikciou; B. Poukázanie na v danom čase doručovania platný a účinný osobitný právny predpis - § 30 ods. 9 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (ďalej aj „zákon lex korona“) a C. Preukázanie nepravdivých skutkových tvrdení žalovaného o opakovanom doručovaní, na základe predloženého dôkazu „Správa o doručovanej zásielke“, keďže z dôkazu je nepochybné, že k opakovanému doručovaniu nedošlo.
10. Správny súd sa však podľa sťažovateľa s jeho argumentmi nevysporiadal buď vôbec alebo minimalisticky a formálne, čím mu odoprel právo na súdnu ochranu. Sťažovateľ konkrétne namietal, že: Ad. A - správny súd neuviedol žiadne okolnosti, prečo by na daný prípad nemali platiť závery súdov, ktorých rozhodnutia sťažovateľ označil a ktoré interpretovali právnu normu síce v inom zákone - Správny poriadok a Občiansky súdny poriadok - avšak text právnej normy bol
totožný; Ad. B - správny súd úplne prehliadol argument o potrebe osobitného právneho posúdenia doručovania rozhodnutí žalovaného do vlastných rúk počas obdobia pandémie COVID-19 a Ad. C - správny súd nevenoval nijakú pozornosť ani argumentu o skutkových okolnostiach opakovaného doručovania, osvojil si priebeh deja doručovania poštovej zásielky prezentovaný žalovaným a nevykonal žalobcom navrhované dôkazy, z ktorých podľa sťažovateľa vyplýva, že k opakovanému doručovaniu nemohlo dôjsť a teda nenastala ani fikcia doručenia.
11. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti namietal sťažovateľ nesprávne právne posúdenie veci, tým že správny súd aplikoval neúčinnú právnu normu § 18 zákona o dohľade nad finančným trhom, ktorá sa počas obdobia pandémie neuplatňuje a možnosť fikcie doručenia po troch dňoch uloženia na pošte ako účinná právna norma neexistovala. Poukázal na ustanovenie § 30 ods. 9 zákona lex korona, pričom je notorietou, že čas doručovania rozhodnutia žalovaného bol obdobím pandémie COVID-19. Vzhľadom na uvedené v čase doručovania platil pre doručovanie spôsob určený poštovým podnikom. Správny súd však žiadnym spôsobom nezisťoval a neaplikoval pravidlá poštového podniku Slovenská pošta, a.s., ktoré boli účinné
v rozhodujúcom čase. Z druhej vety uvedeného odseku 9 je z normatívneho textu zrejmé, že sa vylučuje použitie ustanovenia o doručovaní písomností do vlastných rúk ako celku. Nič na tom nemôže zmeniť nesprávne použitá legislatívna technika poznámky pod čiarou, ktorá zužuje výnimku z pravidiel doručovania len pre a v prospech orgánu verejnej správy - Národnej banky Slovenska, avšak na strane druhej ponecháva fikciu doručovania zaťažujúcu adresáta písomností zasielaných žalovaným účinnou. Ako už sťažovateľ preukázal, uprednostňovanie fikcie doručenia pred skutočným doručením zásielky je ústavne nekonformným postupom. O to viac daný záver platí pre mimoriadnu situáciu pandémie, počas ktorej by malo dôjsť k ukráteniu práv na opakované doručovanie pri súčasnom ponechaní fikcie doručovania. 12. Ďalej sťažovateľ uviedol, že ak by aj akceptoval argumentáciu správneho súdu, že pri doručovaní písomností NBS podľa zákona o dohľade nad finančným trhom má fikcia doručenia prioritu pred skutočným doručením (čo žalobca odmieta vzhľadom na súdnu prax
Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR), správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď v zmysle § 30 ods. 9 zákona lex korona platí, že na doručovanie písomností do vlastných rúk počas obdobia pandémie sa neuplatní ustanovenie osobitného predpisu.51a), teda § 18 ods. 3 prvá a druhá veta zákona č. 747/2004 Z. z., tzn. počas obdobia pandémie sa na doručovanie písomností do vlastných rúk zákon o dohľade nad finančným trhom neuplatní.
13. Napokon sťažovateľ namietal odklon od ustálenej rozhodovacej praxe poukazujúc na to, že totožná právna norma, ako je upravená v zákone o dohľade nad finančným trhom v účinnom znení, bola upravená do 30.6.2017 aj v § 24 ods. 2 Správneho poriadku (rozdiel je len v prídavnom mene „pracovných“ dní) či § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku do 14.10.2008. Pri aplikácii vyššie uvedených právnych noriem upravujúcich vznik fikcie doručenia dospelo správne súdnictvo k záveru, že pri doručovaní zásielok do vlastných rúk má stále prednosť skutočné doručenie pred fiktívnym doručovaním, ktoré sa aplikuje len v prípade, ak k reálnemu doručeniu zásielky nedošlo. Preto nie je možné počítať plynutie lehoty na podanie správnej žaloby od náhradného doručenia fikciou doručenia - 30.06.2021, ale odo dňa, kedy bolo zásielka skutočne doručená a kedy sa adresát dozvedel o jej obsahu, to znamená od 12.07.2021. V danej súvislosti poukázal sťažovateľ na niekoľko súdnych rozhodnutí ustaľujúcich uvedenú súdnu prax (predovšetkým rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Sžo 81/2015 z 25.01.2017), od ktorých sa krajský súd odklonil a súčasne svoj odklon neodôvodnil, čím porušil princíp právnej istoty v tom, aby sa v skutkovo rovnakých veciach rozhodovalo rovnako. Nutnosť preferovať skutočné doručenie pred fikciou doručenia je potrebné aplikovať na všetky spôsoby doručovania a to či už podľa pravidiel poštového podniku alebo zákona o dohľade nad finančným trhom.
14. Napokon sťažovateľ namietal, že opakované doručovanie rozhodnutia žalovaného neprebehlo lege artis, kedy v súlade s § 30 ods. 9 zákona lex korona spôsob doručenia do vlastných rúk mal byť vykonaný aj opakovaným doručením. K opakovanému doručeniu v posudzovanom prípade nikdy nedošlo, keďže nie je možné, že na opakované doručenie bola zásielka prevzatá 25.6.2021 o 06:51 a po údajnom neúspešnom doručení bola uložená na pošte Bratislava 1 dňa 25.6.2021 o 06:54. Rovnako je v rozpore s bežným chodom vecí, že oznámil poštový doručovateľ ako termín na opakované doručovanie čas pred 7:00, čo by bolo v rozpore s účelom skutočne zásielku doručiť, keďže uvedený čas by bol rozhodne mimo štandardných prevádzkových hodín akejkoľvek poisťovne na Slovensku.
15. Záverom sťažovateľ žiadal, aby kasačný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. 16. Žalovaný vo vyjadrení k podanej kasačnej sťažnosti uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za zákonné. Podľa žalovaného nie je možné aplikovať výklad § 24 ods. 2 Správneho poriadku v znení do 30.06.2017 a § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení do 14.10.2008 aj na § 18 ods. 3 zákona o dohľade nad finančným trhom primárne z dôvodu, že tieto normy už v čase doručovania rozhodnutia žalovaného sťažovateľovi v roku 2021 neboli účinné (zákonodarca urobil zásah do ich znenia, ktorý však neurobil vo vzťahu k § 18 ods. 3 zákona o dohľade nad finančným trhom). Ustanovenie § 24 ods. 2 Správneho poriadku pre uplatnenie fikcie doručenia navyše stanovuje podmienku, že nedošlo k reálnemu prevzatiu zásielky, a vzťahuje sa na doručovanie fyzickým, nie právnickým osobám. Adresátmi zákona o dohľade nad finančným trhom sú dohliadané subjekty, od ktorých sa očakáva vyššia miera odbornej starostlivosti, a od žalovaného sa očakáva efektívny a rýchly spôsob dohľadu nad
finančným trhom. 17. Žalovaný poukázal na to, že v prejednávanej veci ide o iný skutkový a právny stav než v sťažovateľom citovaných rozhodnutiach. V právnych veciach, ktoré posudzoval Najvyšší súd SR (sp. zn. 10Sžrk/4/2018, 4Sžo/67/2014, 4Sžo/85/2015, 3Sžo/101/2015, 6Sžo/81/2015, 3Sžo/ 245/2015) išlo o aplikáciu § 24 ods. 2 Správneho poriadku na fyzickú osobu a 15 dňovú lehotu na podanie odvolania. V právnej veci, v ktorej bol vydaný nález Ústavného súdu SR II. ÚS 65/ 2010, išlo o aplikáciu § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
V predmetnom prípade teda neexistovala ustálená súdna prax vo vzťahu k § 18 ods. 3 zákona o dohľade nad finančným trhom, od ktorej by sa mal krajský súd odchýliť. 18. Žalovaný vyjadril nesúhlas aj s tvrdením sťažovateľa, že krajský súd aplikoval nesprávnu právnu normu § 18 ods. 3 zákona o dohľade nad finančným trhom, ktorá sa počas obdobia pandémie neuplatňuje s poukazom na § 30 ods. 9 zákona lex korona.
19. Poukázal na dôvodovú správu k zákonu lex korona ako aj tlačovú správu Slovenskej pošty a.s. zo dňa 17.05.2021 zverejnenú na jej webovom sídle, podľa ktorej táto od 17.05.2021 opäť štandardne doručuje doporučené zásielky. Uvedenú tlačovú správu priložil žalovaný k svojmu vyjadreniu. Keďže zásielku bolo možné doručiť do vlastných rúk štandardným spôsobom, § 30 ods. 9 zákona lex korona sa na prejednávaný prípad neaplikovalo.
Podľa žalovaného nebolo nutné, aby sa súd s touto skutočnosťou v napadnutom uznesení vysporiadal, keďže išlo o skutočnosť všeobecne známu, resp. aby uvádzal právnu normu, ktorá sa na skutkový stav neaplikovala. 20. Podľa žalovaného druhá veta § 30 ods. 9 zákona lex korona len deklaruje, že ak poštový podnik nebude vedieť zabezpečiť doručovanie písomností do vlastných rúk z dôvodu pandémie (vylúčenie kontaktu poštového doručovateľa a adresáta), tak sa doručovanie do vlastných rúk nebude uskutočňovať spôsobom podľa prvej a druhej vety § 18 ods. 3 zákona o dohľade
nad finančným trhom. Keďže v čase doručovania predmetnej zásielky (jún/júl 2021) pošta doručovala všetky zásielky štandardným spôsobom, ustanovenie § 30 ods. 9 zákona lex korona sa na uvedený skutkový stav neaplikovalo.
21. Tvrdenie sťažovateľa o neuskutočnení opakovaného doručovania považoval žalovaný za účelové a odvracajúce pozornosť od špekulatívneho konania sťažovateľa, ktorý si napriek rozsiahlemu administratívnemu aparátu zásielku vyzdvihol až posledný deň 18. dňovej odbernej lehoty.
22. Sťažovateľ v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojej argumentácii, zdôraznil požiadavku ústavne konformnej interpretácie zákona o prednosti skutočného prevzatia zásielky doručovanej do vlastných rúk pred fikciou, nepreskúmateľnosť záveru krajského súdu o neaplikovaní zákona lex korona a požiadavku, aby otázka doručovania ako otázka skutková bola predmetom dokazovania a vyhodnotenia zo strany správneho súdu. 23. Žalovaný sa vyjadril k replike žalobcu, v ktorej zotrval na doterajšej argumentácii.
IV. Právny názor kasačného súdu
24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal kasačnú sťažnosť, ktorá bola podaná včas (§ 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), za splnenia podmienok povinného zastúpenia (§ 449 SSP) a zároveň obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 445 SSP), pričom ňou bolo napadnuté rozhodnutie, proti ktorému je jej podanie prípustné (§ 439 ods. 1, ods. 2, ods. 3 SSP). 25. Po neverejnej porade senátu bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 26. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti je uznesenie krajského súdu, ktorým krajský súd odmietol žalobu sťažovateľa ako podanú oneskorene z dôvodu, že dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby začala plynúť dňa 01.07.2023, t. j. deň nasledujúci po tom, čo nastala fikcia doručenia rozhodnutia žalovaného sťažovateľovi podľa § 18 ods. 3 zákona o dohľade nad finančným trhom, a uplynula dňa 02.09.2021, avšak sťažovateľ podal žalobu až dňa 13.09.2021 počítajúc lehotu odo dňa skutočného prevzatia zásielky. 27. Podľa § 18 ods. 3 zákona o dohľade nad finančným trhom: „Ak nebol adresát, ktorému sa má písomnosť doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, poštový doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí o náhradnom doručení písomnosti. Ak je aj náhradné doručenie bezvýsledné, uloží poštový doručovateľ písomnosť na dodávacej pošte a adresáta vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol počas odbernej lehoty. Ak si adresát písomnosť do troch pracovných dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o jej uložení nedozvedel. Za miesto doručenia, v ktorom sa zdržuje adresát, ktorým je právnická osoba, sa považuje adresa jej sídla;29c) ...“ 28. Podľa § 30 ods. 9 zákona lex korona: „Ak sa počas obdobia pandémie doručuje písomnosť do vlastných rúk prostredníctvom poštového podniku, postupuje sa spôsobom určeným poštovým podnikom pre doručovanie poštových zásielok do vlastných rúk. Na doručovanie písomností do vlastných rúk počas obdobia pandémie sa neuplatní ustanovenie osobitného predpisu.51a) (§ 18 ods. 3 prvá a druhá veta zákona č. 747/2004 Z. z.)“ 29. Podstata sťažnostných bodov kasačnej sťažnosti spočívala v poukaze na:
I. Nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia - t. j. že krajský súd neuviedol žiadne dôvody ohľadne argumentov sťažovateľa uvedených v replike k vyjadreniu žalovaného týkajúcich sa oneskoreného podania žaloby,
II. Nesprávne právne posúdenie veci - t. j. že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď aplikoval neúčinnú právnu normu týkajúcu sa doručovania (§ 18 ods. 3 zákona o dohľade nad finančným trhom namiesto normy § 30 ods. 9 zákona lex korona platnej počas obdobia pandémie) a tiež nesprávne skutkovo ustálil, že nastalo náhradné doručenie a fikcia doručenia;
III. Odklon od ustálenej rozhodovacej praxe - t. j. že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe v otázke nutnosti preferovať reálne doručenie pred fikciou doručenia.
30. Kasačný súd sa v prvom rade zaoberal námietkou sťažovateľa týkajúcou sa sťažnostného bodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, teda tvrdeného porušenia práva na spravodlivý proces nedostatočným odôvodnením napadnutého uznesenia. Podľa sťažovateľa krajský súd neposkytol nijakú, resp. len veľmi strohú a formalistickú odpoveď na argumenty nastolené sťažovateľom v replike zo dňa 29.11.2021, ktoré mali vyvrátiť tvrdenie žalovaného o oneskorenom podaní správnej žaloby. 31. Ústavný súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti uvádza, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktorá má byť v konkrétnom prípade poskytnutá. Zásada spravodlivosti obsiahnutá v práve na spravodlivé súdne konanie, ktoré vyplýva z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, totiž vyžaduje, aby súdy založili svoje rozhodnutia na dostatočných a právne relevantných dôvodoch zodpovedajúcich konkrétnym okolnostiam prerokúvanej veci (III. ÚS 305/08). Nevyžaduje sa, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (I. ÚS 350/08). 32. Z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR tiež vyplýva, že povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých rozhodnutie založil, čo znamená uviesť dôvody aj na prijatie alebo odmietnutie argumentov účastníkov konania. Ak súd argument odmietne, musí ho v odôvodnení rozhodnutia buď vyvrátiť, alebo spochybniť, prípadne vysvetliť, z akého dôvodu uvedený argument nie je právne relevantný v okolnostiach prípadu, pričom nestačí, ak súd na argument účastníka konania zareaguje, ale vyrovná sa s ním nedostatočne, "stručným konštatovaním“. Argumenty súdu uvedené pre odmietnutie argumentov účastníka konania musia byť jasné, zrozumiteľné, dostatočne konkrétne, aby naozaj vyvracali alebo spochybňovali argumenty účastníka konania. Za arbitrárne zaoberanie sa argumentmi možno označiť všeobecné konštatovanie súdu, že argumenty účastníka sú nesprávne alebo irelevantné, ak súd vôbec nevysvetlí alebo iba nedostatočne vysvetlí, prečo ich považuje za nesprávne alebo irelevantné. Čím dôkladnejšia a podrobnejšia je argumentácia účastníka konania, tým dôkladnejšia musí byť aj argumentácia súdu, ktorou predložené argumenty spochybňuje alebo vyvracia (I. ÚS 736/2016). 33. Ústavný súd SR tiež vyslovil, že požiadavky na spravodlivý proces a odôvodnenie rozhodnutí podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR sa zásade vzťahujú aj na správne súdnictvo realizujúce čl. 46. ods. 2 Ústavy SR (III. ÚS 119/03).
34. Kasačný súd zobral pri svojom rozhodovaní na zreteľ aj závery ustálenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, z ktorých vyplýva, že hlavnou funkciou správnych súdov v rámci prieskumu správnych rozhodnutí (v medziach správnej žaloby) je posúdiť zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu a reagovať tak na žalobné námietky relevantnou argumentáciou. Rozhodnutie súdu má obsahovať odpovede na argumenty prednesené účastníkmi konania, pričom úvahy, ktoré viedli súd ku konkrétnemu rozhodnutiu, musia vychádzať z platných predpisov a musia byť presvedčivé.
35. Sťažovateľ podanou žalobou vo veciach správneho trestania napadol zákonnosť rozhodnutia žalovaného, pričom mal za to, že túto podal včas, odvíjajúc lehotu na jej podanie odo dňa, kedy si rozhodnutie žalovaného prevzal (posledný deň odbernej lehoty), t. j. 12.07.2021. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na oneskorenosť podania žaloby z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené fikciou doručenia už dňa 30.06.2021, ktorá nastala na tretí deň, od kedy bola písomnosť uložená na pošte po neúspešnom náhradnom doručovaní dňa 25.06.2021. Na uvedené tvrdenie žalovaného sťažovateľ zareagoval podaním repliky zo dňa 29.11.2021, v ktorej uviedol, že až z vyjadrenia žalovaného sa dozvedel skutočnosti týkajúce sa spôsobu doručovania rozhodnutia žalovaného.
Súčasne v replike prezentoval tri argumenty, ktoré podľa jeho názoru vyvracajú tvrdenie žalovaného o oneskorenom podaní žaloby. Ide o argumenty totožné s argumentami prezentovanými v kasačnej sťažnosti (viď argumenty pod písm. A, BaC zhrnuté v bode 9 odôvodnenia tohto rozhodnutia). Tieto argumenty pritom formuloval jasne, zrozumiteľne a dôkladne.
36. Správny súd v napadnutom uznesení však nevenoval pozornosť ani jednému z uvedených troch argumentov. Vysporiadal sa s nimi jedinou strohou vetou na konci bodu 9 odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktorá znela: „Argumentácia žalobcu obsiahnutá v replike zo dňa 29.11.2021 preto neobstojí.“ Tejto vete však nepredchádzalo vysporiadanie sa s uvedenými tromi argumentami žalobcu (slovná spojka „preto“ bola z tohto dôvodu úplne irelevantná), ale výlučne len posúdenie vzájomného vzťahu medzi zákonom o dohľade nad finančným trhom a Správnym poriadkom v otázke doručovania so súčasným konštatovaním prednostného aplikovania zákona o dohľade nad finančným trhom ako normy lex specialis vo vzťahu k Správnemu poriadku ako normy lex generalis.
37. Krajský súd preto neposkytol nijakú odpoveď, z akého dôvodu argumentácia žalobcu uvedená v replike podľa jeho názoru neobstojí. Ad. argument A - krajský súd nijako neobjasnil, či sa na prejednávaný prípad má aplikovať judikatúra citovaná žalobcom týkajúca sa nutnosti preferovať reálne doručenie pred fikciou doručenia, ak áno, s akým vplyvom na právne posúdenie veci a ak nie, z akého dôvodu. Ad. argument B - ďalej sa krajský súd nijako nezaoberal možnou aplikáciou normy § 30 ods. 9 zákona lex korona na skutkový stav, ktorej aplikácie sa žalobca dovolával, teda či sa táto norma na skutkový stav uplatní, ak nie, z akého dôvodu, a ak áno, či má jej aplikácia vplyv na právne posúdenie veci. Ad. argument C - napokon, krajský súd neposkytol žiadnu odpoveď ani na námietku žalobcu týkajúcu sa skutkových okolností náhradného doručovania a ním tvrdenej nemožnosti uskutočnenia náhradného doručenia.
38. Za porušenie práva na spravodlivý súdny proces je možné považovať aj stav, keď po nastolení žalobcom troch zásadných právnych a skutkových otázok týkajúcich sa včasnosti podania žaloby tieto krajský súd ponechá úplne nepovšimnuté, osvojí si bez ďalšieho argumentáciu žalovaného a žalobu odmietne ako oneskorene podanú. Ak by aj krajský súd považoval argumentáciu sťažovateľa obsiahnutú v jeho replike za irelevantnú, jeho povinnosťou bolo vysvetliť sťažovateľovi, z akých dôvodov jeho argumenty neakceptoval.
Sťažovateľ svoju argumentáciu formuloval prehľadne a podrobne, odôvodnenie napadnutého uznesenia však svojím obsahom a rozsahom tejto formulácii nezodpovedá. Kasačný súd preto prijal záver, že rozsudok krajského súdu nie je možné považovať za spĺňajúci požiadavku riadneho odôvodnenia rozhodnutia, čím došlo k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivý súdny proces. 39. Nakoľko napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, kasačný súd sa už nezaoberal ostatnými sťažnostnými námietkami spočívajúcimi v nesprávnom právnom posúdení veci a odklone od ustálenej rozhodovacej praxe. Z dôvodu povahy kasačnej sťažnosti ako mimoriadneho opravného prostriedku nie je úlohou kasačného súdu po prvýkrát zodpovedať otázky nastolené účastníkmi konania ešte v konaní pred správnym súdom. Bude úlohou správneho súdu, aby sa dostatočným a presvedčivým spôsobom vysporiadal s argumentami uplatnenými sťažovateľom týkajúcimi sa včasnosti podania žaloby a poskytol odpovede, ktoré v odôvodnení napadnutého uznesenia absentovali (viď bod 37 odôvodnenia tohto uznesenia). 40. Najvyšší správny súd SR následne vyhodnotil podanú kasačnú sťažnosť ako dôvodnú. Vzhľadom na to, že kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná, napadnuté
uznesenie
krajského súdu považuje za potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP Správnemu súdu v Bratislave, a to s odkazom na § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V ďalšom konaní je správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP). 41. Právo na náhradu trov kasačného konania bude predmetom rozhodovania správneho súdu v zmysle § 467 ods. 3 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 175 ods. 2 SSP). 42. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 18. augusta 2023