1Stk/8/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu: Slovenská pošta, a. s., so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36631124, právne zastúpeného: BADUCCI Legal, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35872900, proti žalovanému (sťažovateľovi): Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31797903, v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp. 8832-P/2019 zo dňa 21.5.2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti výroku č. II. rozsudku Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 1S/141/2019 zo dňa 24.6.2025, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnymi orgánmi

2. Žalovaný rozhodnutím č. sp. 762-3000/2019, 13468-3000/2018, 34-7000/SK/2013 zo dňa 12.2.2019 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“), uložil žalobcovi podľa § 149 ods. 1 písm. c) ZVO pokutu vo výške 43.798,45 eur za to, že pri zabezpečovaní zákaziek na poskytovanie služieb a následnom uzatváraní zmlúv (rámcových dohôd) na predmet: 1. „Pracovná zdravotná služba v nemedicínskej oblasti“, ku ktorej bola Výzva na podanie návrhov na uzavretie zmluvy zo dňa 11.12.2012 zverejnená na webovom sídle žalobcu a výsledkom ktorej bolo uzavretie Zmluvy o vykonávaní pracovnej zdravotnej služby č. 406/ 2013 zo dňa 28.3.2013 medzi žalobcom a spoločnosťou ProCare, a. s. 2. „Pracovná zdravotná služba v medicínskej oblasti“, ku ktorej bola Výzva na podanie návrhov na uzavretie zmluvy zo dňa 11.12.2012 zverejnená na webovom sídle žalobcu a výsledkom ktorej bolo uzavretie Zmluvy o vykonávaní pracovnej zdravotnej služby č. 407/ 2013 zo dňa 28.3.2013 medzi žalobcom a spoločnosťou ProCare, a. s. rozdelil predmet zákazky na dve samostatné časti (pracovná zdravotná služba týkajúca sa medicínskej a nemedicínskej činnosti) s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní nadlimitnej zákazky podľa ZVO. Rozdelením predmetu zákazky došlo k zníženiu predpokladanej hodnoty zákazky pod finančný limit uvedený v § 4 ods. 2 písm. f) ZVO stanovený pre nadlimitnú zákazku na poskytnutie služieb zadávanú obstarávateľom. 3. Žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval naplnenie znakov skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. a), písm. c) a § 149 ods. 2 písm. j) ZVO. Posudzovaním závažnosti jednotlivých správnych deliktov a aplikáciou absorpčnej zásady v zmysle § 149 ods. 3 ZVO uložil pokutu. Pre určenie výšky uloženej pokuty postupoval žalovaný podľa § 149 ods. 1 písm. c) a § 149 ods. 4 ZVO. Základom pre výpočet výšky sankcie bola zmluvná cena za celý predmet zákazky, t. j. 875.968,90 eur vrátane dane z pridanej hodnoty. Žalovaný bol povinný uložiť pokutu vo výške 5% zo zmluvnej ceny za celý predmet zákazky, a teda uložil pokutu vo výške 43.798,45 eur. 4. Predseda Úradu pre verejné obstarávanie, ako orgán príslušný na konanie vo veci rozkladu podľa § 61 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodnutím č. sp. 8832-P/2019 zo dňa 21.5.2019 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) rozhodol o rozklade žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu tak, že rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

5. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu vo veci správneho trestania, o ktorej rozhodol Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) rozsudkom sp. zn. 1S/141/ 2019 zo dňa 24.6.2025 (ďalej ako „napadnutý rozsudok“) tak, že žalobe vyhovel rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

7. Správny súd upriamil pozornosť na skutočnosť, že predmetom sporu je vec týkajúca sa správneho trestania, a preto je potrebné použitie zásad platných v trestnom konaní. Poukazuje na zásadu retroaktivity, ktorá je ukotvená v Ústave Slovenskej republiky, podľa ktorej sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol predmetný čin spáchaný, pričom neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa výhodnejšie. Na doplnenie uviedol zásadu č. 2 Odporúčania Výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách podľa ktorej, ak po spáchaní činu nadobudli účinnosť menej represívne sankcie, mali by sa uplatniť tak, aby to bolo výhodné pre osobu, o uložení ktorej správny orgán rozhoduje.

Správny súd osobitne poukazuje na skutočnosť, že po vydaní rozhodnutia žalovaného nadobudol účinnosť zákon č. 179/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonom v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novelizácia ZVO“). Novelizáciou ZVO došlo k zmene sadzby za správne delikty uvedené v § 182 ods. 1 aktuálneho ZVO, ktorá spočívala v tom, že z pevnej sadzby 5% zmluvnej ceny, resp. súčtu zmluvných cien, sa zmenila na sadzbu v rozmedzí od 0,1% do 5% zmluvnej ceny, resp. súčtu zmluvných cien. Uvedená

11. Rovnako správny súd doplnil, že novelizáciou ZVO bol okrem úpravy sadzby pokuty za správne delikty zavedený aj inštitút zníženia pokuty za správne delikty uvedené v § 182 ods. 1 aktuálneho ZVO. Táto právna úprava predstavuje zmenu v postupe ukladania sankcií, kedy za splnenia zákonom predpokladaných podmienok by sa obligatórne ukladala sankcia znížená o 50%. Správny súd vyhodnotil zavedenie tohto inštitútu pri ukladaní sankcií ako právnu úpravu priaznivejšiu pre žalobcu.

13. Správny súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej ako „SSP“) tak, že žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

14. Proti napadnutému rozsudku v rozsahu výroku II. (t. j. výrok o náhrade trov konania) podal žalovaný (ďalej ako „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Sťažnostným návrhom sa domáhal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) napadnutý rozsudok v rozsahu výroku II. zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Alternatívne navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok v rozsahu výroku II. zmenil tak, že žalobcovi neprizná náhradu trov

16. Sťažovateľ namietal dĺžku konania, konkrétne poukazuje, že správna žaloba vo veci správneho trestania žalobcu bola podaná dňa 28.6.2019 a až takmer po šiestich rokoch dňa 6.5.2025 správny súd výzvou oznámil stranám zistené skutočnosti. V uvedenej výzve rovnako informoval sťažovateľa o identifikácii vady trestania podľa § 195 písm. d) SSP.

17. V tejto súvislosti sťažovateľ podotkol, že dňa 1.8.2024, teda po viac ako piatich rokoch od vydania rozhodnutia žalovaného a začatia správneho súdneho konania nadobudla účinnosť novelizácia ZVO, ktorá nahradila znenie § 182 ods. 1 písm. c) tak, že za porušenie zákona o verejnom obstarávaní spočívajúcom v rozdelení predmetu zákazky s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní nadlimitnej zákazky alebo pri zadávaní podlimitnej zákazky, správny orgán uloží pokutu v rozmedzí od 0,1% do 5% súčtu zmluvných cien.

19. Sťažovateľ má za to, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie boli vydané v súlade so zákonom, a preto priznanie nároku náhrady trov konania žalobcovi je neprimerane tvrdým a nespravodlivým rozhodnutím.

účastníkov [. . .]a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov konania k uplatneniu ochrany na správnom súde, a ich postoj v konaní. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena zákonnej úpravy, zmena judikatúry).“

22. Sťažovateľ cituje rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/152/2017 zo dňa 31.7.2018, ktorý v súvislosti s existenciou okolnosti hodnej osobitného zreteľa konštatoval: „Žalobca bol úspešný v konaní len preto, že v zmysle nového právneho predpisu, ktorý začal platiť až v priebehu tohto súdneho konania, bol správny súd povinný, keďže sa jedná o vec správneho trestania, prihliadnuť mimo žalobných bodov aj na to, že nebola dodržaná jedna zo zásad trestného práva a to zásada aplikácie neskoršieho zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že prvostupňový orgán verejnej správy i žalovaný v čase vydania rozhodnutia aplikovali na zistený skutkový stav veci platný a účinný zákon (zák. č. 82/2005 Z. z. v znení úč. do 31.12.2017) a v prípade, ak by v priebehu preskúmavacieho konania nebola prijatá nová právna úprava (novela zák. č. 82/2005 Z. z. úč. od 01.01.2018), bola by žaloba žalobcu zamietnutá ako nedôvodná.“

24. Sťažovateľ má za to, že v zmysle namietaného a citovaných rozhodnutí správny súd zaťažil výrok č. II napadnutého rozsudku vadou nesprávneho právneho posúdenia, keď priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania bez zohľadnenia okolnosti prejednávanej veci, ktoré sú hodné osobitného zreteľa, a teda zakladajú dôvodnosť aplikácie § 167 ods. 3 písm. a) SSP v podobe nepriznania nároku na náhradu trov konania žalobcovi, aj napriek jeho úspechu v správnom súdnom konaní. 25. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného aj preto, že na vec bolo potrebné aplikovať inštitút zníženia pokuty, pričom žalobca už v žalobe uviedol nutnosť aplikovať tento inštitút. 26. Žalobca poukazuje, že sťažovateľ listom „Oboznámenie sa s podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní“ zo dňa 21.11.2018 oznámil žalobcovi okrem iného „Úrad taktiež upovedomuje účastníka konania, že v dôsledku zmeny právnej úpravy, ktorá nastala po začatí tohto správneho konania, bude v ďalšom postupe prihliadať aj na možnosť prípadnej aplikácie

27. V závere žalobca uviedol, že je výlučne zavinením sťažovateľa, že došlo k zrušeniu jeho rozhodnutí správnym súdom, a preto ani neexistovali žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie trov konania.

IV. Konanie na kasačnom súde a právne posúdenie kasačným súdom

29. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

II. Správny súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.“

Na základe tejto skutočnosti a podľa § 167 ods. 1 SSP mu prináleží právo na plnú náhradu trov konania. 38. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namieta, že úspech žalobcu v konaní bol založený “len“ na zmene právnej úpravy, a nie ako dôsledok žalobcom uplatnenej argumentácie, či nesprávneho právneho posúdenia skutkového stavu v rozhodnutí žalovaného. Sťažovateľ sa domnieva, že zmena právnej úpravy, ako jediný dôvod pre zrušenie jeho rozhodnutí, predstavuje okolnosť hodnú osobitného zreteľa v zmysle § 167 ods. 3 písm. a) SSP.

40. Z vyššie uvedeného, ako aj zo samotného znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že aplikácia § 167 ods. 3 písm. a) SSP negatívne dopadá na účastníka konania, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania, preto je predmetné ustanovenie aplikovateľné len výnimočne. Uvedené ustanovenie má zmierniť prípadnú neprimeranú tvrdosť pri aplikácii zásady úspechu vo veci a umožniť súdu prihliadnuť na zvláštnosti konkrétneho prípadu.

42. Na dôvažok k vyššie uvedenému uvádza kasačný súd, rovnako ako aj sťažovateľ odbornú literatúru k ustanoveniu § 167 ods. 3 SSP, ktorá uvádza: „Uplatnenie tejto konštrukcie prichádza do úvahy len výnimočne, osobitné kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa sa má vykladať prísne reštriktívne. Dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie práva na náhradu trov úspešnému žalobcovi musia existovať najmä v okolnostiach prípadu, ktoré môžu mať inú kvalitu ako v sporovom konaní.

44. Sťažovateľ vo svojej argumentácii nesprávne interpretuje závery uvedených rozhodnutí z kontextu ich celkového odôvodnenia. Kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Asan/9/2020 zo dňa 25.8.2022 nebola sťažovateľke priznaná náhrada trov konania z dôvodu, že počas celého súdneho i kasačného konania, v ktorom bola právne zastúpená, namietala výlučne nesprávne skutkové posúdenie veci. Táto časť rozhodnutia správnych orgánov bola pritom zákonná a súdmi potvrdená. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočívala výlučne v dôsledkoch zmeny právnej úpravy, ktorú identifikoval až samotný kasačný súd nad rámec žalobných a sťažnostných bodov, teda bez procesnej iniciatívy sťažovateľky. A to napriek tomu, že minimálne v čase podania kasačnej sťažnosti, už táto skutočnosť musela byť sťažovateľke známa. Úspech sťažovateľky, tak nebol výsledkom jej procesnej aktivity, kvalifikovanej argumentácie či bdelosti, ale procesného zásahu kasačného súdu. Za týchto okolností kasačný súd rozhodol tak, že každá zo strán znášala svoje trovy konania.

46. V rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/152/2017 išlo o skutkovo obdobnú vec ako v rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Asan/ 9/2020. Krajský súd v Banskej Bystrici rovnako prihliadol na zmenu právnej úpravy nad rámec žalobných bodov.

48. Kasačný súd ďalej uvádza, pokiaľ by bola samotná zmena právnej úpravy, vyplývajúca z rozhodnutia zákonodarcu, považovaná za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 167 ods. 3 písm. a) SSP, došlo by k popretiu účelu tohto ustanovenia. Uvedené ustanovenie má predstavovať výnimku z pravidla, a teda umožniť nepriznanie náhrady trov výnimočne, v prípadoch, keď konkrétne okolnosti alebo správanie účastníkov odôvodňujú odchýlenie sa od zásady úspechu vo veci podľa § 167 ods. 1 SSP.

50. Kasačný súd zároveň prihliadal na ustálenú rozhodovaciu prax, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/2/2019 zo dňa 5.11.2019, publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2/2021, podľa ktorého: „Rešpektujúc princípy správneho trestania, ak správne orgány v rámci konania o správnom delikte uložili sankciu v súlade s právnou úpravou účinnou v čase, keď o tejto sankcii rozhodovali, avšak následne v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej úpravy v prospech páchateľa, ktorý namietol neprimeranosť (neproporcionálnosť) peňažnej sankcie, pôvodne uloženej správnym orgánom, je povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu v právnej úprave sankcie, a to aj v prípade, že táto zmena nastala hoci až po právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov vo veci samej.“

52. Kasačný súd uzatvára, že dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP je potrebné vykladať reštriktívne, keďže ide o výnimku zo všeobecného pravidla o náhrade trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. Uvedené ustanovenie má slúžiť len pre prípady, v ktorých existujú skutočne výnimočné okolnosti odôvodňujúce odklon od zásady úspechu v

53. Z uvedených dôvodov kasačný súd konštatuje, samotná zmena právnej normy ako prejav výkonu zákonodarnej moci nie je okolnosťou hodnou osobitného zreteľa, a to ani v prípadoch, keď na ňu súd prihliadne ex offo v prospech účastníka. Takéto prihliadnutie vyplýva z princípu legality, nie však z individuálnych okolností prípadu v zmysle § 167 ods. 3 písm. a) SSP. Z uvedených dôvodov kasačný súd zotrváva v judikatúrnej línii rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/2/2019 zo dňa 5.11.2019 a v jej intenciách kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamieta.