1Stk/9/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): V.. Q.. Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, XXX XX S., právne zastúpená: JUDr. Ján Vrba, advokát so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Michalovciach, so sídlom Jána Hollého 46, 071 01 Michalovce, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ORPZ-MI-PK-1-009/2019 zo dňa 25.04.2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/36/2019-31 zo dňa 11.03.2020 v spojení s opravným uznesením č. k. 7S/36/ 2019-56 zo dňa 28.10.2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o štátnej službe príslušníkov PZ“), disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 15% na dobu 3 mesiacov za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ. Disciplinárneho previnenia sa mala dopustiť tým, že v dvoch konkrétnych vyšetrovacích spisoch (1. ČVS:ORP-734/2-VYS-MI-2017; 2. ČVS:ORP-996/2-VYS-MI-2017 /ďalej aj „predmetné vyšetrovacie spisy“/) porušila ustanovenia § 197 ods. 3 Trestného poriadku a následných interných pokynov, čo bolo zapríčinené výslovne jej nedbalosťou a laxným prístupom k prideleným vyšetrovacím spisom, čím takto konala v rozpore s povinnosťami policajta uvedenými v § 48 ods. 3 písm. a) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ. 2. Žalovaný rozhodnutím č. ORP-MI-PK-1-009/2019 zo dňa 25.04.2019 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) odvolanie žalobkyne ako nedôvodné zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Rovnako pokiaľ ide o spis ČVS:ORP-996/2-VYS-2017, tento bol v systéme DVS ukončený s dátumom 13.12.2017 a bolo vyznačené, že v uvedený deň bol odoslaný na OP Michalovce. Uvedené však neznamená, že uznesenia a spisy boli skutočne aj odoslané. V týchto spisoch bolo zistené a potvrdené, že žalobkyňa nerozhodla v zákonnej lehote v zmysle § 196 ods. 2 Trestného poriadku, t. j. v lehote 30 dní od prijatia trestného oznámenia a v zmysle § 197 ods. 3 Trestného poriadku uznesenia podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku nedoručila oznamovateľom, poškodeným ani prokurátorovi OP v Michalovciach spolu so spismi. Potvrdzujú to listinné dôkazy, a to

zo dňa 17.04.2019 je zrejmé, že v predmetných dvoch spisoch sa nenachádza oboznámenie sa s rozhodnutím v zmysle čl. 24 ods.1 písm. e) nariadenia ministra vnútra SR č. 175/ 2010 o vymedzení príslušnosti útvarov PZ a útvarov MV SR pri odhaľovaní trestných činov, pri zisťovaní ich páchateľov a o postupe v trestnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „nariadenie ministra vnútra SR“), čo znamená, že uznesenia nadriadený fyzicky neskontroloval, lebo neboli predložené ku kontrole.

48 ods. 3 písm. a) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, čím sa dopustila disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ. Uloženie disciplinárneho opatrenia podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ považoval žalovaný za adekvátne a zákonné.

II. Konanie na krajskom súde

6. Správny súd rozsudkom č. k. 7S/36/2019-31 zo dňa 11.03.2020 v spojení s opravným uznesením č. k. 7S/36/2019-56 zo dňa 28.10.2021 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) žalobu žalobkyne podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) ako nedôvodnú zamietol.

V administratívnom konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že žalobkyňa sa dopustila predmetného disciplinárneho previnenia tak, ako jej to bolo kladené za vinu, pričom jej argumentáciu správny súd (zhodne ako žalovaný) vyhodnotil ako nespôsobilú vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný jej odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.

Tieto nepredložila ani svojmu nadriadenému na vykonanie predbežnej ani výstupnej kontroly, čím porušila § 7 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore (ďalej aj „zákon o PZ“), ako aj čl. 26 ods. 1 nariadenia ministra vnútra SR, v zmysle ktorých ako vyšetrovateľka bola povinná vykonávať všetky úkony v súlade s platnou právnou úpravou, samostatne a zodpovedala za ich

s nimi. Správny orgán prvého stupňa ani žalovaný nespochybňovali záznamy v DVS predmetných vyšetrovacích spisov, ale vychádzali aj z ďalších dôkazov, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že skutočný pohyb spisov je zaznamenaný v doručovacej knihe, záznamy v ktorej (v kolónke „odoslaná pošta“) svedčia o tom, že predmetné spisy spolu s uznesením boli doručené príslušnej OP až dňa 27.03.2019. Kolónka „doručená pošta“ v DVS bola ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia prázdna, z čoho vyplýva, že predmetné spisy k uvedenému dňu z OP vrátené neboli. Tieto boli vrátené až dňa 04.04.2019, resp. 09.04.2019, ako to vyplýva zo správy OP Michalovce zo dňa 16.04.2019. To, že predmetné rozhodnutia neboli doručené oznamovateľovi, či poškodenému vyplýva z návrhu na prijatie disciplinárneho opatrenia zo dňa 25.03.2019, v ktorom nadriadený žalobkyne uviedol, že podnet na vykonanie kontroly u žalobkyne v tejto súvislosti podala telefonicky dňa 11.03.2019 pracovníčka spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., Piešťany, ktorá sa vo veci ČVS:ORP-734/

10. Krajský súd tiež poukázal na to, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že predmetné spisy žalobkyňa na základe výzvy svojho nadriadeného dňa 11.03.2019 našla v jej kancelárii, ktorú užívala sama, vo veľkej plechovej skrini, od ktorej má kľúče jedine ona sama.

Podľa správneho súdu z uvedeného nemožno vyvodiť iný záver než ten, že žalobkyňa predmetné vyšetrovacie spisy po vydaní rozhodnutia zodpovedným pracovníčkam fyzicky nepredložila. Preto námietky žalobkyne v tejto súvislosti považoval správny súd za účelové a neopodstatnené.

11. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „sťažovateľka“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodov, že krajský súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že (i) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), (ii) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP) a (iii) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 písm. j/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľka domáhala, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok a podanej žalobe vyhovel. 12. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti v rámci vymedzených sťažnostných dôvodov uviedla najmä tieto sťažnostné body: - namietala hodnotenie zisteného skutkového stavu tvrdiac, že krajský súd ničím nepreukázal, že za zistené skutočnosti zodpovedá sťažovateľka; - nespochybnila, že predmetné vyšetrovacie spisy boli nájdené tam, kde boli nájdené a ich pohyb bol taký, aký bol. Sťažovateľka však tvrdila, že z týchto spisov je nespochybniteľné, že pri ich realizovaní procesne nepochybila a z jej strany ako vyšetrovateľky nedošlo k neodôvodneným prieťahom, pričom pri vyšetrovaní postupovala zákonne. Nemôže niesť zodpovednosť za to, že následne nebol realizovaný jej pokyn, aby jej meritórne rozhodnutia boli zaslané na dozorujúcu prokuratúru a oznamovateľom. Namietala, že ani krajský súd neodôvodnil podľa akých zákonných ustanovení, resp. služobných povinností za túto skutočnosť nesie zodpovednosť, ak je jednoznačne preukázané, že na zaslanie spisu a rozhodnutí dala pokyn; - tvrdila, že dispozícia s predmetnými vyšetrovacími spismi a realizácia jej pokynu už neboli jej povinnosťami; - namietala, že taktiež nebolo preukázané, že zodpovedá za tú skutočnosť, kde predmetné vyšetrovacie spisy boli nájdené. Mala za to, že objektívna preukázaná skutočnosť je to, že dala zákonný a správny pokyn. 13. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti vyjadril presvedčenie, že správne orgány pri vydávaní rozhodnutí vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci opierajúc sa o zákonné dôkazy. V plnom rozsahu sa preto stotožnil s napadnutým rozsudkom a dodal, že krajský súd vyčerpávajúcim spôsobom, jasne a zrozumiteľne dal odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky. Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

14. Prejednávaná vec bola dňa 22.10.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) ako súdu príslušnému na konanie a rozhodovanie podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu a bola jej pridelená sp. zn. 6Asan/20/2020. S účinnosťou ku dňu 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal vykonávať svoju právomoc Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu SR na Najvyšší správny súd SR výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu SR (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Dňa 27.10.2021 bola vec vrátená krajskému súdu - bez rozhodnutia - na odstránenie zistených nedostatkov. Vytýkané nedostatky krajský súd podľa § 143 SSP odstránil opravným uznesením č. k. 7S/36/2019-56 zo dňa 28.10.2021. Dňa 27.12.2021 bola predmetná vec opätovne predložená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod sp. zn. 1Stk/9/2021.

16. Podľa § 47 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ: „Služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.“

18. Podľa § 52 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ: „Disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.“ 19. Podľa § 7 ods. 1 zákona o PZ: „Príslušník Policajného zboru (ďalej len „policajt“) vo vyšetrovaní a v skrátenom vyšetrovaní je vo veciach, ktoré vyšetruje, procesne samostatný a je viazaný iba ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a v rozsahu ustanovenom Trestným poriadkom aj pokynmi a príkazmi prokurátora a súdu.“

21. Podľa § 197 ods. 3 Trestného poriadku: „Uznesenie podľa odseku 1 alebo 2 sa doručí oznamovateľovi a poškodenému. Oznamovateľ a poškodený môžu proti uzneseniu podať sťažnosť. Policajt doručí také uznesenie prokurátorovi najneskôr do 48 hodín.“

23. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti predovšetkým namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Nesprávnosť právneho posúdenia veci videla v tom, že krajský súd (ako i žalovaný) nesprávne zhodnotili zistený skutkový stav veci, keďže nebolo preukázané, že za zistené skutočnosti zodpovedá sťažovateľka. 24.

Strohé konštatovanie sťažovateľky, že krajský súd neodôvodnil, podľa akých zákonných ustanovení, resp. služobných povinností nesie zodpovednosť, sa pritom nezakladá na pravde. Z obsahu napadnutého rozsudku jasne vyplýva, na akých ustanoveniach príslušných právnych predpisov (napr. zákon o štátnej službe príslušníkov PZ, Trestný poriadok) krajský súd založil svoje závery o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, pričom náležite a presvedčivo odôvodnil i to, s ktorými povinnosťami policajta konala sťažovateľka v rozpore a za ktoré niesla zodpovednosť.

Z uvedeného vyplýva rozsah, ale i obsah dôvodov, ktoré musí sťažovateľ uplatniť. Vzhľadom na to, že kasačný súd je viazaný obsahovým vymedzením dôvodu kasačnej sťažnosti, je neprípustné, aby namietané nesprávne právne posúdenie veci bolo uvedené len s odkazom na zákonné ustanovenia, ale je potrebné, aby sťažovateľka konkrétne špecifikovala právnu otázku a uviedla, prečo zaujal krajský súd nesprávny právny názor na jej riešenie.

. .“ 26. Kasačný súd sa má v zmysle zákonnej úpravy vo svojich rozhodnutiach zaoberať dôvodmi, ktoré má povinnosť konkrétne uviesť právny zástupca sťažovateľky, ktorý je na to kvalifikovaný svojim vzdelaním a nie dôvody prípustnosti a dôvodnosti kasačnej sťažnosti sám vyhľadávať. 27.

28. Kasačný súd vzal do úvahy, že správny súd v konaní vo veciach správneho trestania, o ktoré v danej veci ide, nie je viazaný žalobnými bodmi, ak ide o vady podľa § 195 SSP. Pre kasačný súd to podľa § 453 ods. 2 SSP znamená, že ani kasačný súd nie je v prípade týchto vád viazaný sťažnostnými bodmi. V prípade, že kasačný súd, či už z kasačnej sťažnosti, alebo i sám v zmysle vety za bodkočiarkou v § 453 ods. 2 SSP zistí, že napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy je dotknuté vadou podľa § 195 SSP a krajský súd takúto vadu nevzal do úvahy, hoci tak bez ďalšieho mohol urobiť, zruší napadnuté rozhodnutie krajského súdu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie.

Presnosti a úplnosti zistenia skutočného stavu veci správnymi orgánmi nemožno podľa názoru kasačného súdu nič vytknúť. Sťažovateľka - vyšetrovateľka niesla zodpovednosť za to, že vyšetrovacie spisy fyzicky neboli predložené zodpovedným pracovníčkam, ako aj za to že rozhodnutia neboli doručené oznamovateľovi, poškodeným a prokurátorovi (§ 197 ods. 3 Trestného poriadku). Keďže proces vydania rozhodnutí sťažovateľka nezavŕšila a vydanie rozhodnutí bolo vykázané len formálne na „štatistické účely“ v administratívnom systéme DVS, došlo konaním sťažovateľky vo svojej podstate aj k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote (§ 196 ods. 2 Trestného poriadku). Taktiež sťažovateľka zodpovedala aj za nepredloženie vyšetrovacích spisov k predbežnej a výstupnej kontrole (čl. 26 nariadenia ministra vnútra SR). Sťažovateľka bola povinná vykonávať všetky uvedené úkony, resp. zabezpečiť ich vykonanie v súlade so zákonom a včas (§ 7 ods. 1 zákona o PZ).

S uvedenými dôvodmi sa v plnej miere stotožňuje aj kasačný súd. Odvolanie sa sťažovateľky na záznamy v DVS, ktoré majú len formálno-administratívny charakter, a jej neurčité tvrdenia o tom, že nevie, ako sa vyšetrovacie spisy následne dostali do skrine v jej kancelárii, nepostačujú na vyvrátenie záveru správnych orgánov o spáchaní disciplinárneho deliktu sťažovateľkou. Tento záver totiž vychádzal zo skutkového stavu, ktorý správne orgány spoľahlivo zistili, a to na podklade uceleného reťazca dôkazov (špecifikovaných najmä v bode 36 odôvodnenia rozsudku krajského súdu).

súd sa v tomto smere stotožňuje s názorom krajského súdu prezentovaným v dôvodoch napadnutého rozsudku, pričom argumenty sťažovateľky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako bezpredmetné. Správne orgány si v administratívnom konaní zadovážili dostatok podkladov preukazujúcich jednoznačnú protiprávnosť konania sťažovateľky a správne ho posúdili ako porušenie povinností policajta vyplývajúcich z § 48 ods. 3 písm. a) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ.

Zákon o štátnej službe príslušníkov PZ explicitne vyjadruje špecifické požiadavky pri výkone služby v Policajnom zbore, pričom služobnú disciplínu policajtov definuje ako dôsledné plnenie povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Služobná prísaha policajta je nielen jednou z podmienok vzniku služobného pomeru policajta, ale aj skutočným záväzkom, ktorým sa policajt zaviazal pri výkone služby riadiť.

33. Právny poriadok pre výkon štátnej služby v ozbrojených zložkách definuje prísne podmienky, a to s ohľadom na ich úlohu, ktorá spočíva v ochrane spoločnosti. Povinnosti uložené ustanovením § 48 ods. 3 písm. a/ zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, ktoré sťažovateľka porušila, sú vyjadrením princípu rešpektovania zákonov, iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj rozkazov, nariadených príkazov a pokynov nadriadených.

35. Zo zákona o štátnej službe príslušníkov PZ vyplýva, že príslušníci Policajného zboru vykonávajú dôležité úlohy, z čoho pramení požiadavka na ich psychickú odolnosť, fyzickú zdatnosť, profesionálnu odbornosť, bezúhonnosť a pripravenosť plniť povinnosti ustanovené zákonom, vrátane povinnosti vykonávať všetky úkony v súlade s platnou právnou úpravou, samostatne, zodpovedne a včas.

37. Sťažovateľka ako ďalší kasačný dôvod uviedla, že krajský súd mal pri rozhodovaní porušiť zákon tým, že podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 písm. j/ SSP). Uplatnený kasačný dôvod sťažovateľka v podanej kasačnej sťažnosti nijako bližšie nerozvinula.

zamietol. K „nezákonnému odmietnutiu“ podania teda nedošlo. Sťažovateľkou uplatnený dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP preto nie je možné na prejednávanú vec aplikovať. 38. Vychádzajúc z vyššie uvedeného kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľky vznesené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Z uvedeného dôvodu Najvyšší správny súd SR kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol (výrok I. tohto rozsudku).

40. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).