1Stk/9/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej, sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): G.. C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX F., právne zastúpený: Advokátska kancelária doc. JUDr. Radomír Jakab, PhD., s. r. o., so sídlom Štefánikova 993/50, 040 01 Košice, IČO: 51663783, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, odbor poriadkovej polície, so sídlom Kuzmányho 8, 041 02 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-OPP-1/2020-P zo dňa 14.09.2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7Sa/35/2020-76 zo dňa 23.11.2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

ubytovaného v tom čase v hoteli. Tento následne policajnej hliadke na mieste uviedol, že si zbraň pri recepcii hotela zabudol a že na nej nič nechýba. Bol podrobený dychovej skúške s negatívnym výsledkom a zároveň predvedený na OO PZ Piešťany na podanie vysvetlenia.

vedľa seba. Keď dovybavoval veci cez mobilný telefón, vstal a asi o 10:35 hod. odišiel na izbu, pričom kufrík so zbraňou zabudol na pohovke pri recepcii. Následne ho o 15:30 hod. kontaktovali policajti zisťujúc, či strelná zbraň nájdená na recepcii je jeho.

OR PZ Trnava, odbor poriadkovej polície, vychádzajúc zo správy o výsledku objasňovania priestupku a z obsahu spisu vydal pod č. ORPZ-TT-OPP1-5/2019-P-PN dňa 12.12.2019 rozkaz o uložení sankcie za priestupok, na tom skutkovom základe, že žalobca ako držiteľ zbrojného preukazu série K. číslo XXXXXX vydaného na skupinu A - nosenie zbrane a streliva na ochranu osoby a majetku a skupinu D - držanie zbrane a streliva na poľovné účely, nezabezpečil svoju legálne držanú zbraň guľovnicu jednovýstrelovú značky R., typ R. L. XX, kaliber X x XX C., výrobné č. T.:X/XXXXXX, Q.:XR.XXXXX, proti strate, odcudzeniu alebo zneužitiu, a to tým spôsobom, že v čase od 10:35 hod. do 15:30 hod. dňa 25.11.2019 v meste Piešťany v hoteli Balnea Esplanade túto zbraň zabudol v kufríku na recepcii hotela.

za priestupok bol žalobcovi doručený dňa 13.12.2019. 5. Proti rozkazu o uložení sankcie podal žalobca odpor zo dňa 27.12.2019, doručený OR PZ Trnava dňa 03.01.2020. Uviedol, že dňa 25.11.2019 sa nachádzal na recepcii hotela aj so zbraňou, ktorú mal so sebou z dôvodu plánovanej účasti na pozvanej poľovačke.

každá sekunda. Uvedomujúc si toto riziko okamžite vybehol do izby, pričom kufrík so zbraňou nechal na recepcii. Po vyšetrení manželky fonendoskopom a kontrole tlaku tlakomerom, ktoré prístroje kvôli dlhodobým manželkiným zdravotným ťažkostiam žalobca vždy nosí so sebou, usúdil, že o akútne srdcové ochorenie sa nejedná. Manželke podal lieky a potom, ako sa upokojila, zostal s ňou na hotelovej izbe naďalej sledovať jej stav.

6. Nadviažuc na skutkový stav ním opísaný v podanom odpore žalobca skonštatoval, že hoci jeho konanie napĺňa objektívnu stránku skutku, nie je naplnená objektívna stránka priestupku, keďže je tu okolnosť, ktorá vylučuje protiprávnosť jeho konania. Konal v krajnej núdzi v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) zákona o priestupkoch, odvracajúc nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom (náhle zhoršený zdravotný stav manželky ohrozujúci jej život). Týmto jeho konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, pretože záchrana života má vždy prednosť pred rizikom spáchania priestupku.

7. OR PZ Trnava si vyžiadal správu od Hotela Balnea Esplanade a požiadal o výsluch manželku žalobcu prostredníctvom dožiadaného policajného orgánu. 8. Zo záznamu č. ORPZ-TV-OOP3-56/2020 zo dňa 12.02.2020 o podaní vysvetlenia vyplýva, že C.. H. E. - manželka žalobcu - bola podľa vlastného vyjadrenia od 14:00 hod. dňa 24.11.2019 až do 14.12.2019 ubytovaná v hoteli Balnea Esplanade v Piešťanoch.

Po jej ukončení sa išla znovu osprchovať a prezliecť. Už v čase presúvania sa zo sprchy do miestnosti na prezliekanie cítila, že s ňou nie je niečo v poriadku. Keď sa po prezlečení začala presúvať do hotelovej izby, zavolala svojmu manželovi, aby za ňou okamžite prišiel do izby, nakoľko cítila, že sa jej stav zhoršuje a prišlo jej nevoľno. Manžel sa ihneď za ňou dostavil a poskytol jej zdravotnú pomoc. Na procedúrach sa nezúčastňujú lekári, iba rehabilitační pracovníci, avšak v miestnosti na prezliekanie sa žiadny nenachádzal. Nemala teda komu svoj zhoršený stav oznámiť, a preto zavolala manželovi.

hod. Až po ukončení vyšetrenia bol elektronicky zaslaný ordinovaný návrh na „Liečebný plán“ v tlačenej forme s časovým rozpisom procedúr na prvý liečebný deň, t. j. na 25.11.2019, kedy mala perličkový kúpeľ načasovaný na 10:30 hod., trakciu vo vode na 12:45 hod. a rehabilitáciu vo vode na 13:25 hod.

11. Na ústnom pojednávaní dňa 09.06.2020 žalobca zotrval na tom, že k zabudnutiu kufríka so zbraňou na recepcii hotela došlo v dôsledku silného citového rozrušenia spôsobeného náhlym zhoršením zdravotného stavu jeho manželky. Predložil kúpeľný preukaz, ktorý bol vytlačený dňa 25.11.2019 o 09:47 hod., čo podľa neho preukazuje, že jeho manželka začala procedúry skôr, ako tvrdia kúpele v ich písomnej správe. Právny zástupca žalobcu zotrval na názore, že existovali okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania žalobcu, keď tento odvracal nebezpečenstvo priamo hroziace zdraviu a životu manželky žalobcu.

od hotela. Nebolo teda preukázané, že by manželka žalobcu začala procedúry v časoch ňou uvádzaných, t. j. o 09:00 hod. a 10:00 hod. Ide zrejme zo strany manželky žalobcu v spojení s vyjadreniami žalobcu na ústnom pojednávaní o účelovo podané informácie.

Protiprávny stav trval až do doby, keď cca o 15.30 hod. bol žalobca policajnou hliadkou vyzvaný, aby si svoju zbraň identifikoval a prevzal. Žalobca mal teda dostatok času protiprávny stav odstrániť, pričom skutočnosť, že bol po telefonáte manželky rozrušený, je podľa správneho orgánu pre naplnenie znakov skutkovej podstaty priestupku irelevantná. Správny orgán zdôraznil, že podľa § 3 zákona o priestupkoch stačí na zodpovednosť za priestupok zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

14. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Namietol procesné nedostatky v konaní správneho orgánu, najmä niekoľkomesačnú nečinnosť, nevykonanie dôkazov kontradiktórnym spôsobom, nevykonanie požadovaného výsluchu manželky žalobcu, čo podľa neho vyústilo do nedostatočne zisteného skutkového stavu.

Právny zástupca žalobcu vzniesol požiadavku skúmania stupňa rozrušenia žalobcu spôsobeného náhle zhoršeným zdravotným stavom manželky psychológom alebo psychiatrom. Dodal, že po opadnutí stresovej situácie, ktorá bola okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť, resp. akúkoľvek formu a mieru zavinenia, bol žalobca povinný postupovať tak, ako v prípade straty zbrane, t. j. v zmysle § 28 ods. 1 písm. e) zákona č. 190/2003 Z. z. bezodkladne oznámiť najbližšiemu policajnému útvaru stratu alebo odcudzenie zbrane. Od žalobcu nebolo možné požadovať zabezpečenie zbrane proti strate, odcudzeniu alebo zneužitiu, keďže ju už nemal v dispozičnej sfére, t. j. mala už status stratenej veci.

Z jeho argumentácie k jednotlivým odvolacím námietkam možno poukázať na nasledovné časti odôvodnenia: - k námietke niekoľkomesačnej nečinnosti správneho orgánu prvého stupňa, oneskoreného začatia správneho konania a s tým súvisiaceho porušenia práv žalobcu podľa § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch (právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, právo uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky) žalovaný zrekapituloval úkony od podania vysvetlenia žalobcom dňa 25.11.2019 až do oznámenia prvostupňového rozhodnutia dňa 09.06.2020 a skonštatoval absenciu nečinnosti. Dĺžku konania ovplyvnili nielen viaceré úkony súvisiace s objasňovaním priestupkov, ale aj žiadosť žalobcu o postúpenie jeho veci na vybavenie inému správnemu orgánu, ktorej bolo vyhovené a mimoriadna situácia súvisiaca s opatreniami prijatými na ochranu pred šírením COVIDu-19. Žalobca ako osoba obvinená z priestupku mal možnosť vyjadriť sa k veci nielen pri podaní vysvetlenia, ale tiež v odpore proti rozkazu o uložení sankcie a na ústnom pojednávaní dňa 09.06.2020 pred oznámením prvostupňového

manželke, mal do príchodu policajnej hliadky dostatok času ním vyvolaný protiprávny stav odstrániť;

16. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) správnu žalobu, zrekapitulujúc v nej svoju dovtedajšiu argumentáciu. Správny súd rozsudkom č. k. 7Sa/35/2020-76 zo dňa 23.11.2021 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu zamietol, pričom v odôvodnení rozsudku: - skonštatoval správnosť postupu správnych orgánov oboch stupňov v rámci administratívneho konania, ako aj zákonnosť a vecnú správnosť ich rozhodnutí. Skutkový stav veci bol zistený v dostatočnej miere a na jeho základe bol učinený aj správny právny záver, s ktorým sa správny súd stotožnil a odkázal naň. Žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí vysporiadal so všetkými skutočnosťami rozhodujúcimi pre posúdenie veci, aplikoval na vec správne právne normy, ktoré logicky vyložil; - odmietol tvrdenie žalobcu o tom, že by správne orgány stotožnili štádium objasňovania priestupku podľa § 59 ods. 1 zákona o priestupkoch so štádiom prejednania priestupku podľa § 67 ods. 2 zákona o priestupkoch; - skonštatoval, že vysvetlenia podané C.. H. E. a K. E. boli získané zákonným spôsobom, keďže s poukazom na § 60 ods. 1 zákona o priestupkoch sú správne orgány oprávnené vyžadovať vysvetlenia od fyzických osôb alebo právnických osôb. Vyžiadané vysvetlenia predstavujú zákonné dôkazy získané počas objasňovania priestupku; - ako nedôvodnú a najmä oneskorenú vyhodnotil námietku zaujatosti, vznesenú voči zamestnancom OR PZ Trebišov až v rámci správneho súdneho konania v replike žalobcu. 17. Podstatnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku venoval správny súd otázke posúdenia existencie alebo neexistencie okolnosti vylučujúcej protiprávnosť konania žalobcu, t. j. či žalobca konal alebo nekonal v krajnej núdzi. Správny súd poukázal na to, že na spáchanie priestupku, z ktorého bol žalobca uznaný za vinného, postačuje zavinenie z nedbanlivosti. Pri zavinení z tzv. nevedomej nedbanlivosti je zodpovednosť založená na povinnosti osoby predvídať určité skutočnosti. V ustanovení § 28 zákona č. 190/2003 Z. z. sú upravené povinnosti držiteľa zbrojného preukazu. Patrí medzi ne aj povinnosť držiteľa zbrane zabezpečiť zbraň, na ktorú mu bol vydaný zbrojný preukaz, proti strate, odcudzeniu alebo zneužitiu. Držiteľ zbrojného preukazu pritom musí konať s vysokou dávkou zodpovednosti vo vzťahu k tomu, aby v každom okamihu vedel, kde sa jeho zbraň nachádza a že je riadne zabezpečená proti zneužitiu tretími osobami. Žalobcom tvrdená obrana ohľadom nevyhnutného poskytnutia neodkladnej zdravotnej pomoci manželke za skutkovej situácie tak, ako ju ustálili správne orgány, nie je takého charakteru, aby umožnila analógiu so skutočnosťou, že nesplnenie si povinnosti žalobcu v zmysle § 28 zákona č. 190/2003 Z. z. možno subsumovať pod ustanovenie o krajnej núdzi v zákone o priestupkoch, a teda vylúčenie zodpovednosti žalobcu za priestupok. V prejednávanej veci došlo podľa správneho súdu k naplneniu všetkých zákonom vyžadovaných znakov skutkovej podstaty priestupku, vrátane jeho subjektívnej stránky tým, že sa žalobca nepostaral o to, aby jeho zbraň bola zabezpečená proti strate, odcudzeniu alebo zneužitiu.

18. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, a to z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), majúc za to, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ: - uviedol, že nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom spočíva v tom, že aj tento prijal názor o absencii porušenia procesných práv sťažovateľa postupom správnych orgánov, ktoré jednak začali správne konanie oneskorene a tiež nerozlišovali medzi štádiom objasňovania priestupkov a štádiom prejednávania priestupkov. Po začatí konania o priestupku musí správny orgán zisťovanie podkladov pre rozhodnutie realizovať v súlade so správnym poriadkom a zákonom o priestupkoch, k čomu však nedošlo. Nevykonaním výsluchu svedkov kontradiktórnym spôsobom zo strany správnych orgánov nemal sťažovateľ možnosť aktívne vstupovať do procesu dokazovania a efektívne uplatňovať svoje právo na obhajobu. V dôsledku porušenia procesných pravidiel sa správne orgány samy pripravili o podklady procesne využiteľné pre ustálenie skutkového stavu; - namietol, že správny súd pochybil tiež v tom, že na prípad sťažovateľa neaplikoval ustanovenia o krajnej núdzi zákona o priestupkoch. Sťažovateľ v čase spáchania skutku kladeného mu za vinu bol vystavený stresovej situácii spôsobenej obavou o život svojej blízkej osoby, pričom od každého priemerného človeka možno v takej situácii očakávať, že uprednostní snahu o poskytnutie pomoci blízkej osobe pred dbaním na povinnosti podľa zákona č. 190/2003 Z. z. - ponúkol alternatívne posúdenie predmetnej veci, ak by zistené skutočnosti kasačný súd nepovažoval za okolnosť vylučujúcu protiprávnosť konania žalobcu. V takom prípade bolo povinnosťou správnych orgánov aj správneho súdu vyhodnotiť vplyv stresovej situácie na subjektívnu stránku priestupku, t. j. zavinenie. Je evidentné, že v tomto prípade mohlo ísť len o nedbanlivostnú formu zavinenia, pričom splnenie vôľovej a vedomostnej zložky je potrebné posudzovať k momentu, keď sťažovateľ opustil priestory recepcie. Vezmúc do úvahy silné citové rozrušenie, do akého sa sťažovateľ po získaní informácií o zhoršenom zdravotnom stave manželky dostal, je možné skonštatovať, že za daných okolností neboli splnené ani znaky subjektívnej stránky priestupku kladeného sťažovateľovi za vinu. 19. Ku kasačnej sťažnosti sa písomne vyjadril žalovaný. Navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť, keďže podľa jeho názoru správny súd posúdil predmetnú vec správne. Nakoľko sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v podstate zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú už v rámci administratívneho konania, odkázal žalovaný na obsah odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia a písomných vyjadrení, kde sa s touto argumentáciou vysporiadal.

20. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) 27. apríla 2022. Vec bola náhodným spôsobom pridelená prvému senátu Najvyššieho správneho súdu a v tomto senáte bola pridelená sudcovi spravodajcovi JUDr. Mariánovi Fečíkovi.

21. Najvyšší správny súd po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

obmedzí iba na súhrnnú konštatáciu, že od podania prvotného vysvetlenia sťažovateľom dňa 25.11.2019 na OO PZ Piešťany konali správne orgány primerane skutkovým okolnostiam, ktoré bolo treba objasniť. Ich ďalšie úkony po podaní odporu proti rozkazu o uložení sankcie boli podmienené obsahom procesnej obrany sťažovateľa, na ktorú správny orgán prvého stupňa reagoval zabezpečením ďalších dôkazov, následnou žiadosťou sťažovateľa o zmenu vo veci konajúceho správneho orgánu a napokon všeobecne známou skutočnosťou - pandémiou COVID-19.

pripomína, že aj tu je potrebné, vždy podľa okolností konkrétneho prípadu, prísne vyhodnotiť, čo by sa realizáciou kontradiktórnych výsluchov navrhnutých svedkov dosiahlo v záujme zlepšenia právnej pozície sťažovateľa. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti výslovne namietol nevykonanie kontradiktórneho výsluchu pracovníčky hotela, ktorá našla jeho zbraň a manželky

Svojím vysvetlením však plne podporila skutkový dej opísaný sťažovateľom v ním podanom odpore proti rozkazu o uložení sankcie, t. j. základný motív jeho konania, ktorým bola stresová situácia, do ktorej sa mal dostať po telefonickom oznámení o náhlom zhoršení jej zdravotného

pochybnostiach v prospech obvineného na tú verziu udalostí, ako ich sťažovateľ opísal v predmetnom odpore a ďalej doplnil pri výpovedi na ústnom pojednávaní dňa 09.06.2020. Ak teda správne orgány skutok, pokiaľ ide o okolnosti, za akých k nemu došlo a prečo k nemu došlo, ustálili v podstate výlučne na výpovedi sťažovateľa a s takto koncipovaným skutkom ďalej procesne pracovali, nevníma kasačný súd nedostatok spočívajúci v absencii kontradiktórnych výsluchov označených osôb ako svedkov za takú vadu, ktorej dopady na výsledok správneho konania by bolo potrebné sanovať zrušením preskúmavaného rozhodnutia s povinnosťou správnych orgánov tieto výsluchy zrealizovať.

zdravotníckych pracovníkov v kúpeľoch, že nie je potrebné uvažovať o hospitalizácii, ale že to sťažovateľ zvládne sám s vybavením, ktoré vždy nosil a aj vtedy mal so sebou. Uvedené dopĺňa poznatok, že so zdravotným stavom svojej manželky bol dôverne oboznámený. Po týchto úkonoch, ktoré s manželkou sťažovateľ ako jej ošetrujúci lekár s desaťročiami odbornej praxe vykonal a ktoré realizoval s vysokou dávkou profesionality a neustále prítomného racionálneho uvažovania a ktoré nemohli trvať v hodinách, ale nanajvýš v minútach, je potrebné považovať podmienky krajnej núdze za pominuté. Už neplatilo, že nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak a neplatilo už ani to, že išlo o stále trvajúce nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom. Sťažovateľ mal dňa 25.11.2019 po ukončení život zachraňujúcich úkonov (alebo skôr po racionálnej úvahe o nepotrebnosti ich aplikovania) až do 15.30 hod. dostatok času ako uvedomelý držiteľ strelnej zbrane napr. telefonicky na recepciu hotela oznámiť, že tam zanechal kufrík s príslušným obsahom a požiadať o jeho bezodkladné

ktorý vyvolal. Protiprávny stav však nebol ukončený z iniciatívy sťažovateľa, ale v podstate až príchodom policajnej hliadky, ktorá sťažovateľa následne kontaktovala. Ak správne orgány a v zhode s nimi správny súd uzavreli, že skutkové okolnosti prejednávanej veci neumožňujú aplikáciu ustanovení o krajnej núdzi na prípad sťažovateľa, je takéto ich právne posúdenie súladné s výkladom právnej normy ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) zákona o priestupkoch.

Druhá rovina je tá, že v prípade sťažovateľa ide o dlhoročného lekára špecialistu s primeranou mierou odborných skúseností, ktorý je detailne oboznámený so zdravotným stavom svojej manželky. Aj preto nie je možné priznať argumentačnú relevanciu jeho tvrdeniam, že by ho hoci aj náhle zmenený zdravotný stav manželky „vykoľajil“ na niekoľko hodín do takej miery, aby si úplne prestal uvedomovať, že je zároveň aj poľovníkom, ktorý si do kúpeľného hotela priniesol poľovnú zbraň, o ktorú je povinný sa starať a s ňou nakladať spôsobom ustanoveným zákonom č. 190/2003 Z. z. Ako už kasačný súd popísal vyššie a ako na to upozornili v rámci správnej úvahy aj správne orgány, tvrdenia sťažovateľa o tom, ako bol z informácií získaných z telefonátu manželky vystresovaný, možno považovať za relevantné len dovtedy, kým sa dostavil na izbu k manželke a následne v podstate už rutinným a profesionálne racionálnym spôsobom aplikoval na manželke potrebné medicínske úkony. S poukazom na uvedené je kasačný súd názoru, že prinajmenšom na úrovni tzv. nevedomej nedbanlivosti v intenciách ustanovenia § 4 ods. 1

hotela. Ak by sa pre túto zbraň kedykoľvek vrátil ešte predtým, ako zbraň dočasne zaistila policajná hliadka pre účely stotožnenia jej držiteľa, nebolo oprávneného subjektu, ktorý by mu v dispozícii so zbraňou mohol brániť, napr. vznesením konkurenčnej námietky držby.

stratenej veci. Výkladové slovníky priznávajú slovu „stratiť“ význam „prísť o niečo“, „prestať mať“, „prestať disponovať niečím proti svojej vôli“ alebo aj ako „neschopnosť vlastnú vec znovu nájsť.“ Z uvedeného vyplýva, že konštatácii straty veci musí predchádzať bezúspešná snaha (t. j. aktivita vlastníka alebo držiteľa) vec nájsť. Vec sa stráca, ak o ňu držiteľ alebo vlastník prichádza proti svojej vôli, ak sa konštatuje strata jej držby. Vec sa nestráca, ak sa dočasne niekam odloží (zanechá, uloží, uschová) a na istý čas sa zabudne na miesto jej odloženia, ak súčasne nie sú splnené podmienky uvedené v predchádzajúcich vetách.

Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali.

V Bratislave dňa 28. augusta 2023