1Stk/9/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu: Jaroslava Nociarová, SBH, s.r.o., Bystrická cesta 60, 034 01 Ružomberok, IČO: 36437638, právne zastúpená: Mgr. Samuel Dorociak, advokát, 1. mája 697/26, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti žalovanému (sťažovateľovi): Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Bajkalská 21/A, 829 99 Bratislava, v konaní o správnej žalobe vo veci správneho trestania na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0005/99/2021 z 14.3.2022, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-31S/92/2022 z 28.2.2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie

I. na základe žiadosti vlastníkov z 4.11.2019 zvolal správca pozvánkou z 6.11.2019 schôdzu vlastníkov na deň 15.11.2019 o 16:30 hod. v priestoroch bytového domu - LOBBY BAR FATRAPARK 1, Hrabovská dolina 18/3280, Ružomberok s týmto programom:

„1/ Prezentácia, voľba zapisovateľa, overovateľov zápisu, predsedajúceho schôdze, skrutátora 2/ Platobná bilancia vlastníkov bytov a NP k 31.10.2019 4/ Stav fondu údržby a opráv k 31.10.2019 5/ Voľba zástupcu vlastníkov bytov a NP 6/ Prerokovanie Plánu údržby a opráv pre rok 2020 7/ Rôzne, diskusia 8/ Uznesenie, záver“ (bod 3/ bol z číslovania daného programu vynechaný) a v Zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov FATRAPARK 1 z 15.11.2019 (ďalej len „zápisnica zo schôdze vlastníkov z 15.11.2019“) bolo uvedené: 5 Prerokovanie návrhu plánu údržby a opráv pre rok 2020, v zmysle ktorého „... navrhlo sa, že správca je oprávnený uhrádzať faktúry z fondu údržby a opráv do výšky 2000,- eur v prípade havarijnej situácie bez súhlasu vlastníkov, Hlasovanie: ZA: 65, PROTI: 4, ZDRŽAL SA: 1, SCHVÁLENÝ“, čím správca porušil povinnosť zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie, keď správca neoznámil vlastníkom otázku programu schôdze, o ktorej sa na schôdzi dňa 15.11.2019 konalo, sedem dní vopred pred konaním schôdze vlastníkov, pretože táto otázka nebola súčasťou vyššie uvedeného programu, išlo o zmenu daného programu schôdze a správca mal zabezpečiť, aby boli o tejto zmene programu schôdze informovaní nielen vlastníci prítomní na schôdzi, ale všetci vlastníci v dome (ďalej aj „porušenie povinnosti I“),

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SK/0005/99/2021 z 14.3.2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že vo výroku rozhodnutia ponechal len porušenie povinnosti I, a to v rovnakom rozsahu, ako ho sformuloval prvostupňový orgán, za čo žalobcovi uložil podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa pokutu vo výške 300 eur za porušenie povinnosti I, a to podľa § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na § 14a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z.

môže jednoznačne viesť k zhoršeniu postavenia vlastníkov neprítomných na schôdzi, ktorí vopred neboli informovaní o otázkach hlasovania. Cieľom právnej úpravy v predmetnej veci je, že vlastníci musia byť dostatočne vopred informovaní o tom, že sa uskutoční rozhodovanie formou schôdze vlastníkov alebo písomným hlasovaním.

Ak má byť účelom schôdze vlastníkov umožniť vlastníkom realizovať ich práva a povinnosti, ktoré im vyplývajú z vlastníckeho práva k bytu, či nebytového priestoru v dome, resp. z ich postavenia podielového spoluvlastníka spoločných častí a zariadení domu, či pozemku, tak riadny výkon týchto práv a povinností vyžaduje, aby vlastníci konali so znalosťou veci a náležitou starostlivosťou, resp. aby mali možnosť takto konať. To vyžaduje, aby mali vlastníci možnosť vopred sa oboznámiť s otázkami, ktoré budú predmetom rozhodovania na schôdzi vlastníkov a neboli na nej postavení takpovediac pred „hotovú vec“. Oznámenie o schôdzi vlastníkov preto musí obsahovať program schôdze vlastníkov s uvedením konkrétnych otázok, ktoré budú

5. Vo vzťahu k porušeniu povinnosti II žalovaný skonštatoval nedodržanie subjektívnej prekluzívnej lehoty na začatie správneho konania. Na uvedené bol pritom prvostupňový orgán povinný prihliadať ex offo, v dôsledku čoho žalovaný porušenie povinnosti II vypustil z výroku rozhodnutia a zároveň zmenil aj výšku uloženej pokuty.

6. Správnou žalobou vo veciach správneho trestania (ďalej len „žaloba“), včas podanou na Krajskom súde v Žiline ako správnom súde, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a jeho zrušenia podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Uplatnil si aj náhradu trov konania. 7. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným vo vzťahu k interpretácii § 14a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., na ktorej podporu použil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/589/2014 z 21.10.2014, ktorý však bol vydaný v skutkovo nesúvisiacej veci a žalovaný jeho závery vytrhol z kontextu. V danom prípade žalobca v súlade s § 14a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. oznámil riadne a včas vlastníkom termín, miesto a

Správca a vlastníci postupovali na schôdzi v súlade s pozvánkou. V prípade, ak vlastník poruší svoju zákonnú povinnosť zúčastniť sa na schôdzi vlastníkov, nemôže byť takéto protiprávne konanie individuálneho vlastníka na ujmu ostatných vlastníkov (resp. správcu), ktorí si svoje povinnosti riadne a včas plnia. Na základe takto formulovaného protiprávneho konania individuálneho vlastníka je potom vylúčené, aby správny orgán akýmkoľvek spôsobom sankcionoval správcu, a to v zmysle zásady „Ius ex iniuria non orfitur“ (právo nevzniká z bezprávia).

Z označenia tohto bodu programu jednoznačne vyplýva, že predmetom rokovania schôdze vlastníkov budú aj ďalšie záležitosti, vopred nepredpokladané zvolávateľom schôdze. Takéto záležitosti spravidla vyplynú zo samotného priebehu schôdze vlastníkov, pričom sa jedná o praktické otázky operatívneho charakteru, ktoré majú zabezpečiť riadny a nerušený chod a prevádzku domu. Takouto bola aj predmetná otázka nakladania s peňažnými prostriedkami fondu opráv do sumy 2.000 eur bez potreby udelenia súhlasu vlastníkov v prípade havarijnej

9. S účinnosťou od 1.6.2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Žiline ako správneho súdu podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na Správny súd v Banskej Bystrici.

11. Správny súd napadnutý rozsudok odôvodnil predovšetkým tým, že: - skonštatoval, že postavenie žalobcu ako správcu vo vzťahu k vlastníkom ako spotrebiteľom nebolo medzi účastníkmi sporné, - ustanovenie § 14a zákona č. 182/1993 Z. z. upravuje otázky spojené so schôdzou vlastníkov, pričom odsek 2 tohto ustanovenia konkretizuje náležitosti oznámenia o konaní schôdze vlastníkov.

veci, keď žalovaný podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa sankcionoval žalobcu za porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zákona o ochrane spotrebiteľa v spojení so zákonom č. 182/1993 Z. z., ktorú povinnosť však ustanovenia § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa v spojení s § 14a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. správcovi neukladajú. Žiadne ustanovenie zákona č. 182/1993 Z. z. neukladá správcovi povinnosť uviesť v oznámení o schôdzi vlastníkov (t. j. v pozvánke) konkrétne otázky, ktoré budú bodmi programu.

Pokiaľ výkon vlastníckeho práva vlastníkov pri rozhodovaní na schôdzi vlastníkov zákonodarca takýmto spôsobom výslovne neobmedzil, nemožno uzavrieť, že postup správcu, ktorý na schôdzi na návrh vlastníkov zaradí do vopred oznámeného bodu programu aj vlastníkmi navrhnuté otázky týkajúce sa konkrétneho bodu programu a dá o nich hlasovať, je rozporný so zákonom.

program schôdze vlastníkov. V praxi je bežné, že na schôdzi vlastníkov počas diskusie v rámci jednotlivých bodov programu vyvstanú otázky, ktoré sa na schôdzi prítomní vlastníci rozhodnú riešiť hneď hlasovaním a pokiaľ je na schôdzi prítomný dostatočný počet vlastníkov na prijatie konkrétneho uznesenia, nemožno takéto rozhodnutie pričítať správcovi na ťarchu ako nedodržanie oznámeného bodu programu. Išlo by o sankcionovanie správcu za výkon vlastníckeho práva vlastníkmi na schôdzi, ktoré zákon č. 182/1993 Z. z. neobmedzuje.

III. Kasačná sťažnosť

nich hlasovať. Podľa žalovaného však správny súd opomenul možnosť, že by v oznámení o schôdzi vlastníkov (t. j. v pozvánke) boli uvedené konkrétne otázky, ktoré budú bodmi programu a vlastník bytu by postupoval v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. a splnomocnil inú osobu, aby ho pri hlasovaní zastupovala, pričom súčasťou plnomocenstva by bol aj príkaz, ako má splnomocnenec hlasovať pri konkrétnych otázkach, ktoré budú bodmi programu. Vychádzajúc z predchádzajúcich tvrdení správneho súdu možno konštatovať, že vlastník bytu by sa udelením takéhoto plnomocenstva vopred vystavil riziku, že takýto splnomocnenec nebude môcť v jeho mene hlasovať o vopred neoznámenej otázke.

Zároveň musia byť oboznámení s termínom, miestom a programom, resp. otázkami, o ktorých sa bude hlasovať, - finančné prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv v dome sú finančné prostriedky vlastníkov bytov a nebytových priestorov, preto im jednoznačne patrí zákonné právo rozhodovať o ich použití. Ak má byť účelom schôdze vlastníkov umožniť vlastníkom bytov a nebytových priestorov realizáciu ich práv a povinností, ktoré im vyplývajú z vlastníckeho práva bytu, či nebytového priestoru v dome, resp. z ich postavenia podielového spoluvlastníka spoločných častí a zariadení domu, či pozemku, tak riadny výkon týchto práv a povinností vyžaduje, aby vlastníci konali so znalosťou veci a náležitou starostlivosťou, resp. aby mali možnosť takto konať. To vyžaduje, aby mali vlastníci možnosť vopred sa oboznámiť s otázkami, ktoré budú predmetom rozhodovania na schôdzi vlastníkov. Je vecou uváženia vlastníka, aby zvážil realizáciu svojich práv a povinností aj v závislosti od programu schôdze vlastníkov. Výklad nastolený správnym súdom by v praxi mohol mať za následok eventuálne špekulácie ohľadom programu, keď vlastníci, ktorí sú laici, nebudú mať dostatočný časový

V sťažnostnom návrhu žalovaný navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie správnemu súdu. 15. Žalobca sa k obsahu kasačnej sťažnosti žalovaného nevyjadril.

16. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť žalovaného ako sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

použitie. Uvedené porušenie malo spočívať v tom, že „správca neoznámil vlastníkom bytov a nebytových priestorov otázku programu schôdze, o ktorej sa na schôdzi dňa 15.11.2019 konalo, sedem dní vopred pred konaním schôdze, nakoľko táto otázka nebola súčasťou vyššie uvedeného programu, išlo o zmenu daného programu schôdze a správca mal zabezpečiť, aby boli o tejto zmene programu schôdze informovaní nielen vlastníci bytov a nebytových priestorov prítomní na schôdzi, ale všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome“. Otázkou, resp. bodom programu, o ktorý v danom prípade išlo, bolo oprávnenie správcu uhrádzať faktúry z fondu údržby a opráv do výšky 2000,- eur v prípade havarijnej situácie bez súhlasu vlastníkov, ktoré bolo následne hlasovaním schválené počtom hlasov ZA: 65, PROTI: 4, ZDRŽAL SA: 1.

zmluvy o výkone správy uzatvorenej medzi správcom a vlastníkmi sa pritom ako súkromnoprávny vzťah riadi axiómou vyplývajúcou z čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), v zmysle ktorej, čo nie je zakázané, to je dovolené.

20. Z pohľadu štrasburskej judikatúry sa pod trestným obvinením upraveným v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) rozumie aj správny delikt [v širšom slova zmysle vymedzenom v § 194 SSP ako priestupok, (iný) správny delikt a sankcia za iné podobné protiprávne konanie] za splnenia troch tzv. Engelovských kritérií, z ktorých „rozhodujúcim“ je v zásade to tretie týkajúce sa druhu a stupňa závažnosti hroziacej sankcie. Prihliadanie na tzv. vady trestania vymedzené v § 195 SSP z tohto pohľadu preto predstavuje určitú procesnú skratku, v rámci ktorej po zistení, že sa jedná o vec správneho trestania už správny súd ani nemusí skúmať splnenie podmienok pre aplikáciu Dohovoru. Nepriamo cez rozhodnutia správnych súdov sú potom aj orgány verejnej správy viazané zohľadňovať pri svojom rozhodovaní v rámci správneho trestania skutočnosti vymedzené v § 195 SSP. 21.

22. Aplikujúc uvedené východiská na súdenú vec je potrebné poukázať na skutkovú podstatu správneho deliktu, za spáchanie ktorého bol žalobca žalovaným sankcionovaný, resp. žalovaným aplikované ustanovenia § 24 ods. 1 a § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa a § 14a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. Podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa28) uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166000 eur, ak odsek 6 neustanovuje inak. Podľa § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci je povinný zabezpečiť predaj výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné

23. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že skutková podstata správneho deliktu v oblasti ochrany spotrebiteľa v súdenej veci spočívala v porušení zákonnej povinnosti (§ 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa) zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom umožňujúcim ich riadne použitie [§ 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa]. Žalobca sa tohto správneho deliktu mal dopustiť tým, že ako správca porušil § 14a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., keďže zmluva o výkone správy podľa § 8a zákona č. 182/1993 Z. z. má povahu spotrebiteľskej zmluvy (viď uznesenie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej sp. zn. 1VCdo/5/2019 z 28.4.2021).

25. Právna úprava schôdze vlastníkov je obsiahnutá v § 14a zákona č. 182/1993 Z. z. Z § 14a ods. 1 a 2 zákona č. 182/1993 Z. z. vyplýva, že ak schôdzu vlastníkov zvoláva správca, termín, miesto a program schôdze vlastníkov musia byť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome oznámené najneskôr sedem dní vopred.

27. Rozhodujúcim preto bolo posúdenie zodpovednosti správcu za zmenu programu schôdze vlastníkov, a to vo vzťahu k jej iniciácií. V zápisnici zo schôdze vlastníkov z 15.11.2019 je vo vzťahu k tejto zmene uvedené, že „navrhlo sa, že správca je oprávnený uhrádzať faktúry.

Keďže žalovaný vo vzťahu k tejto otázke neprodukoval žiaden dôkaz a ani uvedené tvrdenie žalobcu nespochybnil, bolo potrebné vychádzať z toho, že zmenu programu schôdze vlastníkov nenavrhol žalobca ako správca, ale samotní vlastníci.

In: VALACHOVIČ, Marek, GRAUSOVÁ, Kristína, CIRÁK, Ján. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2023, s. 1173, marg. č. 11.) Inými slovami, žalobca ako správca nemal v rámci vedenia schôdze vlastníkov normatívne ustanovenú povinnosť a ani možnosť nepripustiť prípadnú zmenu programu schôdze navrhnutú a odsúhlasenú vlastníkmi. Žiadna takáto povinnosť správcu nie je totiž v § 14a, resp. inom ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z. obsiahnutá a nemožno ju ani vyabstrahovať z povinnosti správcu vopred oznámiť program schôdze podľa § 14a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. Absurdnosť takejto predstavy je daná aj tým, že schôdza vlastníkov predstavuje základnú formu účasti vlastníkov na správe domu, pričom právo hlasovať na tejto schôdzi patrí len vlastníkom a nie aj správcovi. Nakoniec, ak by aj správca nerešpektoval pri vedení schôdze vôľu vlastníkov, títo by ho mohli v zmysle dôvetku uvedeného v § 14a ods. 3 zákona č. 182/ 1993 Z. z. vo vedení schôdze nahradiť inou osobou.

Keďže zákon č. 182/1993 Z. z. výslovne neupravuje povinnosť správcu nepripustiť takúto zmenu programu schôdze vlastníkov, sankcionovanie správcu za uskutočnenie zmeny programu schôdze vlastníkov navrhnutej a odsúhlasenej vlastníkmi bolo nezákonné, pretože predstavovalo nielen extenzívny, ale aj celkom zjavne nesprávny výklad § 14a zákona č. 182/1993 Z. z., a to nielen vo vzťahu k povinnostiam správcu, ale i k skutočnostiam týkajúcim sa samotnej schôdze vlastníkov a jej priebehu. Inak povedané, zodpovednosť za zmenu programu schôdze vlastníkov v súdenej veci nesú tí, ktorí túto zmenu navrhli a hlasovaním odsúhlasili, t. j. samotní vlastníci.

Z. z. 30. Vo vzťahu k jednotlivým sťažnostným bodom kasačný súd konštatuje, že ich spoločným menovateľom bola argumentácia žalovaného o neprípustnosti zmeny programu v rámci prebiehajúcej schôdze vlastníkov, resp. o potrebe zohľadňovania zmeny programu schôdze vlastníkov vo vzťahu k právu vlastníkov zúčastniť sa tejto schôdze a hlasovaním realizovať svoj podiel na správe domu. Takáto argumentácia však bola v súdenej veci na účel posúdenia administratívnej zodpovednosti žalobcu ako správcu absolútne bez právneho významu, a preto ju kasačný súd ani nepovažoval za potrebné bližšie komentovať. Relevantnou totiž bola skutočnosť, že zo strany žalobcu ako správcu nebola vo vzťahu k zmene programu schôdze vlastníkov porušená žiadna normatívne uložená povinnosť.

32. Na základe vyššie uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že nebol naplnený dôvod kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť žalovaného ako sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 33. Relevantné závery kasačného súdu možno zhrnúť do nasledujúcej právnej vety: Keďže správca nemá výslovne normatívne ustanovenú povinnosť nepripustiť na schôdzi vlastníkov zmenu programu schôdze navrhnutú a odhlasovanú vlastníkmi, nemožno v prípade takejto zmeny programu schôdze voči nemu vyvodzovať administratívnu zodpovednosť za porušenie povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa spočívajúce v nezabezpečení poskytovania služieb spôsobom umožňujúcim ich riadne použitie. 34. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že v kasačnom konaní úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov kasačného konania voči žalovanému (v kasačnom konaní neúspešnému sťažovateľovi). O výške náhrady trov rozhodne správny súd samostatným uznesením. 35. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 26. marca 2026