1Svk/10/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:8020200497.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Prešove
- Sp. zn. 1. inštancie
- 5S/56/2020
- IČS
- 8020200497
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) C. K., bytom B. XX, XXX XX W., proti žalovanému Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska XX, XXX XX Bratislava, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/56/2020-70 zo dňa 24. júna 2021, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I. Priebeh a výsledky administratívneho konania
1. Dňa 06.05.2020 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o slobode informácií“), v súvislosti s vybavením žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti vedenej žalovaným pod č. 03129/2020/151. V bode 7 žalobca žiadal podľa § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z.z.“) o poskytnutie rozhodnutia vo veci vedenej Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 10Ntro/1/2019. V tejto časti, v bode 7, bola žiadosť žalobcu postúpená na priame vybavenie, respektíve ďalší postup Krajskému súdu v Prešove z dôvodu, že žalovaný informácie požadované v žiadosti nemal k dispozícií.
2. Krajský súd v Prešove dňa 26.05.2020 sprístupnil žalobcovi informáciu. Uviedol, že vo veci 10Ntro/1/2019 vec vrátil prvostupňovému súdu. Po vykonaní anonymizácie údajov v zmysle § 82a ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z., ktorých anonymizovaním pri zverejňovaní je zabezpečená ochrana práv a právom chránených záujmov, zaslal žalobcovi prípis, ktorým bola vec vrátená okresnému súdu na ďalší procesný postup.
3. Krajský súd v Prešove vo veci sp. zn. 10Ntro/1/2019 dňa 28.10.2019 vrátil spis Okresnému súdu Prešov sp. zn. 41T/26/2019, ktorý bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti pre nečinnosť, ktorú podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku podal konateľ poškodenej spoločnosti, z dôvodu, že predloženie uvedeného spisu na konanie pred nariadeným súdom nebolo vykonané v súlade s § 55 ods. 3 Trestného poriadku. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak sa nepostupuje podľa ods. 4, prvostupňový súd musí sťažnosť pre nečinnosť bez zmeškania zaslať nadriadenému súdu spolu so spisom a svojim stanoviskom a so stanoviskom predsedu súdu. Prvostupňový súd však nadriadenému súdu spis zaslal bez svojho stanoviska, ako aj bez stanoviska predsedu súdu. Keďže v danom prípade zákonom stanovený postup zachovaný nebol, spis bol vrátený za účelom odstránenia týchto chýb.
V ďalšom malo byť povinnosťou bez meškania zaslať nadriadenému súdu sťažnosť pre nečinnosť spolu so spisom, stanoviskom prvostupňového súdu a so stanoviskom predsedu Okresného súdu Prešov. 4. Dňa 12.06.2020 bolo Krajskému súdu v Prešove doručené odvolanie žalobcu proti fiktívnemu rozhodnutiu o odmietnutí poskytnúť informáciu. Žalovaný prípisom č. 13RM/ 2020-142-I zo dňa 07.07.2020 žalobcovi oznámil, že po preskúmaní administratívneho spisu sp. zn. 1Sprl/38/2020 dospel ako odvolací orgán k právnemu názoru, že v tomto prípade absentuje právny dôvod, respektíve právny základ, na podklade ktorého by mohol, respektíve mal v danej veci konať a rozhodnúť o odvolaní žiadateľa. Žiadosti žiadateľa zo dňa 06.05.2020, ktorá bola v bode 7 ministerstvom postúpená Krajskému súdu v Prešove dňa 19.05.2020, bolo zo strany povinnej osoby Krajským súdom v Prešove vyhovené a požadované informácie boli žiadateľovi sprístupnené, a to v lehote vyplývajúcej zo zákona o slobode informácií. Žalovaný sa stotožnil so záverom Krajského súdu v Prešove, že prišlo k sprístupneniu požadovaných
informácií, keďže vrátenie veci krajským súdom okresnému súdu ako nesprávne predloženej je jedným zo spôsobov vybavenia veci na krajskom súde. Ak teda žiadateľ požadoval sprístupniť rozhodnutie vo veci vedenej Krajským súdom v Prešove sp. zn. 10Nto/1/2019 a vec bola vybavená prípisom, ktorým bol spis vrátený Okresnému súdu Prešov a tento prípis bol žiadateľovi sprístupnený, žiadateľovi boli sprístupnené informácie v súlade s jeho žiadosťou o sprístupnenie informácií. Preto v tomto prípade nemohla nastúpiť fikcia vydania zamietavého rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií.
Na základe toho potom ani podanie žiadateľa zo dňa 11.06.2020, doručené Krajskému súdu v Prešove dňa 11.06.2020, nemôže byť opravným prostriedkom proti tzv. fiktívnemu rozhodnutiu podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií, vydanému v konaní sp. zn. 1Sprl/38/2020, keďže takéto rozhodnutie nebolo vydané a s týmto opravným prostriedkom tak nemôžu byť spojené následky predpokladané § 19 zákona o slobode informácií. Pre úplnosť poukázal žalovaný aj na § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií. Žalovaný vrátil Krajskému súdu v Prešove spisový materiál sp. zn. 1Sprl/38/2020 bez vydania formálneho administratívneho rozhodnutia.
II. Konanie na krajskom súde
5. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 190 Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.) žalobu ako nedôvodnú zamietol. 6. V odôvodnení uviedol, že z obsahu žaloby a preskúmaním administratívneho spisu správny súd nezistil, aby bol žalobca v konaní o žiadosti o poskytnutie informácie ukrátený na svojich subjektívnych právach. Žalobe žalobcu tak chýba racionálny účel, ale skôr výkon práv žalobcu podaním predmetnej žaloby smeruje k zneužitiu práva na prístup k správnemu súdu a šikanovaniu žalovaného a povinnej osoby. Žalobca sa v konaní o poskytnutí informácie dozvedel, akým spôsobom bola vec vedená Krajským súdov v Prešove pod sp. zn. 10Ntro/1/ 2019 vybavená, ako bolo v tejto veci rozhodnuté. Z podanej žaloby vplýva, že žalobca je v podstate nespokojný s tým, že Krajský súd v Prešove mu poskytol informáciu o tom, akým spôsobom bola vec vedená Krajským súdom v Prešove sp. zn. 10Ntro/1/2019 rozhodnutá a že nevydal zamietavé rozhodnutie o nesprístupnení informácie. 7. Žalobca žiadal o poskytnutie rozhodnutia vo veci vedenej Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 10Ntro/1/2019.
Krajský súd v Prešove mu prípisom zo dňa 26.05.2020 oznámil, že vo veci sp. zn. 10Ntro/1/2019 krajský súd vec vrátil prvostupňovému súdu a zároveň mu bol prípis, ktorým Krajský súd v Prešove vrátil vec okresnému súdu sprístupnený. Žalobca teda dostal informáciu o tom, ako bolo vo veci Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Ntro/1/2019
rozhodnuté. Pokiaľ v čase vybavovania žiadosti žalobcu, nebola vec vedená Krajským súdom v Prešove sp. zn. 10Ntro/1/2019 rozhodnutá iným spôsobom, iným rozhodnutím, postupoval Krajský súd v Prešove ako povinná osoba správne. Krajský súd v Prešove ako povinná osoba informáciu, ktorou v čase rozhodovania o žiadosti žalobcu disponoval žalobcovi sprístupnil, nebol preto dôvod vydávať rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobcu, a preto nemohla nastať ani fikcia vydania rozhodnutia o odmietnutí poskytnúť informáciu.
8. Preto podľa názoru krajského súdu nie sú dôvodné námietky žalobcu o tom, že Krajský súd v Prešove vo veci sp. zn. 10Ntro/1/2019 postupoval nesprávne, ak nevydal rozhodnutie vo veci samej, ale vec vrátil prípisom okresnému súdu a že z prípisu žalovaného zo dňa 07.07.2020 nie je zrejmé, na základe akého zákona mohol Krajský súd v Prešove vo veci sp. zn. 10Ntro/1/ 2019 postupovať spôsobom ako postupoval.
9. Hlavným argumentom žalobcu, keď tvrdí, že mu nebola poskytnutá požadovaná informácia, je tvrdenie žalobcu, že prípis, ktorým Krajský súd v Prešove vybavil vec sp. zn. 10Ntro/1/2019, nie je rozhodnutím, ktorého sprístupnenia sa dožadoval. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Žalobca mal právo na informáciu, ktorou v čase rozhodovania povinná osoba disponovala. Takáto informácia mu bola sprístupnená. Aj prípis odvolacieho alebo nadriadeného súdu je jedným zo spôsobov vybavenia (rozhodnutia) veci odvolacím (nadriadeným) súdom. To, či je alebo nie je formálne označený ako uznesenie, nezbavuje ho vlastnosti rozhodnutia nadriadeného súdu.
10. Ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok (§ 18 ods. 1 zákona o slobode informácií). Žalobca podal odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu o odmietnutí poskytnúť informáciu podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií.
Takéto (fiktívne) rozhodnutie povinnej osoby nebolo vydané, pretože žalobcovi bola poskytnutá požadovaná informácia - rozhodnutie vydané vo forme prípisu, preto správne žalovaný oznámil túto skutočnosť žalobcovi prípisom zo dňa 07.07.2020. Nemohol žalovaný vydať
rozhodnutie, rozhodnúť o odvolaní proti fiktívnemu rozhodnutiu o odmietnutí poskytnúť informáciu, pretože žiadne fiktívne rozhodnutie povinnou osobou nebolo vydané. Neexistoval predmet odvolacieho konania. Nedošlo teda ani k vydaniu fiktívneho rozhodnutia odvolacím orgánom podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácii. 11. Žalobca v replike poukazuje na komentár k zákonu o slobodnom prístupe k informáciám a mal za to, že odvolací orgán mal odvolanie zamietnuť. Keďže tak žalovaný neurobil, vydal fiktívne rozhodnutie. Časť citovaná z komentára v replike sa týka prípadu podania odvolania proti rozhodnutiu o sprístupnení informácie, a v takomto prípade cituje vetu, o tom, že odvolací orgán odvolanie zamietne, ak boli poskytnuté všetky požadované informácie.
V danom prípade žalobca tvrdí, že nepodal odvolanie proti rozhodnutiu o sprístupnení informácie (prvá veta, tretí odsek, strana 4 repliky), ale podal odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu, čo vyplýva aj z administratívneho spisu. Odvolanie žalobcu zo dňa 11.06.2020 proti fiktívnemu rozhodnutiu o odmietnutí poskytnúť informáciu. Fiktívne rozhodnutie povinná osoba nevydala, teda rozhodnutie ktorého preskúmania sa žalobca domáhal podaným odvolaním, neexistovalo, neexistoval spôsobilý predmet odvolacieho konania na preskúmanie. A z tohto dôvodu nemohol ani odvolací orgán zamietnuť odvolanie, pretože nebolo proti akému rozhodnutiu zamietať odvolanie, keďže také rozhodnutie (fiktívne), preskúmania ktorého sa žalobca domáhal, neexistovalo. Navyše, okrem uvedeného, súd nie je viazaný právnym názorom vyjadreným v akomkoľvek komentári.
12. Ani v oznámení skutočnosti žalobcovi prípisom žalovaného zo dňa 07.07.2020, súd nezistil pochybenie. Žalovaný informoval žalobcu, že požadovaná informácia mu bola sprístupnená a že nedošlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia povinnou osobou.
Prípis žalovaného zo dňa 07.07.2020 nie je rozhodnutím o odvolaní žalobcu proti fiktívnemu rozhodnutiu o odmietnutí poskytnúť informáciu. Prípis žalovaného preto nemusel spĺňať náležitosti rozhodnutia podľa správneho poriadku, keďže žalovaný nebol povinný vydať o odvolaní žalobcu proti fiktívnemu rozhodnutiu o odmietnutí poskytnúť informáciu rozhodnutie (z dôvodov konštatovaných vyššie). Preto je nedôvodná námietka žalobcu, že prípis neobsahuje informácie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, na základe ktorých právnych predpisov rozhodol, ako použil správnu úvahu pri ich použití, ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu, nespĺňa požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia podľa správneho poriadku, nie je odôvodnený. Vydaniu prípisu nemohlo ani predchádzať správne konanie, pretože žiadaná informácia bola žalobcovi sprístupnená a tým bolo konanie o žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie skončené, keďže odvolanie proti sprístupneniu informácie nie je prípustné.
13. V prípise zo dňa 07.07.2020 žalovaný nebol povinný ani informovať žalobcu o skutočnostiach, ktoré namietal v žalobe, z dôvodov vyššie uvedených v bode 45 rozsudku, a to na základe akého zákona mohol Krajský súd v Prešove postupovať v konaní sp. zn. 10Ntro/ 1/2019 inak ako spôsobom stanoveným v § 55 ods. 5 Trestného poriadku, na základe akých formálnych alebo materiálnych znakov považuje žalovaný prípis KS v Prešove za rozhodnutie vo veci. Žalovaný však stručne žalobcovi oznámil, že ,,prišlo k sprístupneniu požadovaných informácii, keďže vrátenie veci krajským súdom okresnému súdu ako nesprávne predloženej je jedným zo spôsobov vybavenia veci na krajskom súde. Ak teda žiadateľ požadoval sprístupniť rozhodnutie vo veci vedenej Krajským súdom v Prešove sp. zn. 10Nto/1/2019 a vec bola vybavená prípisom, ktorým bol spis vrátený Okresnému súdu Prešov a tento prípis bol žiadateľovi sprístupnený, žiadateľovi boli sprístupnené informácie v súlade s jeho žiadosťou o sprístupnenie informácií.„
14. Z postupu Krajského súdu v Prešove ako povinnej osoby nevyplýva, že by chcel žalobcovi utajiť spôsob vybavenia veci sp. zn. 10Ntro/1/2019, resp. nesprístupniť mu informáciu, ktorou disponoval. Práve naopak, poskytol žalobcovi informáciu o spôsobe rozhodnutia veci spolu s rozhodnutím. Žalobca tak postupom správnych orgánov v konaní o jeho žiadosti o sprístupnenie informácie nebol ukrátený na svojich právach, pretože k porušeniu práva žalobcu na prístup k informáciám nedošlo.
15. Ak povinná osoba nedisponovala informáciou podľa predstáv žiadateľa, nedošlo k porušeniu práv žiadateľa. Žiadateľ má podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, právo na informácie, ktorými povinná osoba disponuje. Ak žalobca nebol spokojný so spôsobom rozhodnutia vo veci vedenej Krajským súdom v Prešove sp. zn. 10Ntro/1/2019, mal iné prostriedky na preskúmanie správnosti postupu v tejto trestnej veci, nie prostredníctvom žiadosti o sprístupnenie informácie a následne žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov v správnom súdnictve. 16. Žalobca navrhol výsluch Krajského súdu v Prešove, ako povinnej osoby, k tvrdeniu žalovaného, že list Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.5.2020 a jeho príloha obsahujú informáciu o tom a krajský súd nimi zamýšľal poskytnúť informáciu o tom, že: „že v čase podania žiadosti o informácie nebolo konanie evidované pod sp. zn. 10Ntro/1/2019 procesne ukončené, a teda vo veci nebolo vydané rozhodnutie predpokladané zákonom, ktoré by bolo možné žiadateľovi sprístupniť.“ Krajský súd tomuto návrhu žalobcu nevyhovel a dôkaz nevykonal, pretože je pre rozhodnutie veci irelevantný. Tento návrh žalobca bližšie odôvodnil v podaní zo dňa 16.06.2021. Je absolútne nedôvodné, aby sa povinná osoba, správny orgán prvého stupňa, vyjadroval k vyjadreniu žalovaného k žalobe (žalobca navrhoval, aby sa povinná osoba vyjadrila k tvrdeniu žalovaného vo vyjadrení k žalobe). O tom, akú informáciu povinná osoba zamýšľala sprístupnením prípisu Krajského súdu v Prešove poskytnúť, k tomuto nie je potrebný výsluch povinnej osoby, pretože skutočnosť, čo povinná osoba sprístupnila žalobcovi, je zrejmá z administratívneho spisu, a to čo povinná osoba ,,zamýšľala“ ako uvádza žalobca, nie je podstatné pre rozhodnutie veci. Podstatné je, čo bolo sprístupnené. Požadovaná informácia, ktorou povinná osoba v čase rozhodovania disponovala, bola sprístupnená, preto získanie informácie o dôvodoch, prečo požadované rozhodnutie nebolo možné sprístupniť, je iba zavádzajúcim argumentom žalobcu (neuviedol, aké iné vydané rozhodnutie nebolo možné sprístupniť). 17. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 168 S.s.p., tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože v konaní nebol úspešný a u žalovaného nezistil osobitné dôvody vedúce k priznaniu náhrady trov konania.
III. Konanie na kasačnom súde
18. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. a), písm. f) a písm. g) S.s.p., v ktorej navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 19. Sťažovateľ namietal, že mu nebolo požadované rozhodnutie sprístupnené a krajský súd nesprávne posúdil prípis Krajského súdu v Prešove, keď ho bezdôvodne označil za rozhodnutie, ktorým toto rozhodnutie sprístupnené byť malo. Bolo povinnosťou žalovaného preskúmať, či skutočne boli sprístupnené požadované informácie. Bolo povinnosťou žalovaného o ňom zákonným spôsobom rozhodnúť, pričom krajský súd nesprávne právne posúdil právomoc odvolacieho správneho súdu pri posudzovaní odvolania proti fiktívnemu rozhodnutiu povinnej osoby, v prípade, že je tvrdená nesprávnosť alebo neúplnosť poskytnutých informácií. 20. Ďalej namietal, že z odôvodnenie rozsudku nie je zrejmé, aký skutkový stav bol zistený správnym orgánom a krajský súd nevykonal dokazovanie nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia a ani sťažovateľom navrhnutý dôkaz, čím mu znemožnil vyjadriť sa. Sťažovateľ naďalej trvá na tom, že v správnom konaní nedošlo k vydaniu rozhodnutí a že sa nemohol zoznámiť a ani vyjadriť k zistenému skutkového stavu a právnemu posúdeniu. Sťažovateľovi nie je celkom zrejmé, čo bolo predmetom prieskumu zo strany krajského súdu. V prípade absencie fiktívnych rozhodnutí nebola daná právomoc správneho súdu a ten nebol oprávnený žalobu zamietnuť. 21. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sťažovateľ dostal komplexnú informáciu o postupe Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 10Nto/1/2019. a preto navrhol kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
IV. Právny názor Najvyššieho súdu
22. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. septembra 2022 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).
23. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu sťažovateľa, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia správnych orgánov a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených správnymi orgánmi, ako aj sťažovateľom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.
24. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 25. Podľa § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
26. Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená. 27.
Podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu.
Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti. 28. Podľa § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.
29. Podľa § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor).
Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. 30. Podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.
31. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 461 S.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.
32. Po preskúmaní veci kasačný súd s poukazom na zákon o slobode informácií uvádza, že ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie, tak urobí rozhodnutie zápisom v spise a proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Sťažovateľ však
podal odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu o odmietnutí poskytnúť informáciu podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií. Takéto fiktívne rozhodnutie povinnej osoby ale v konaní nebolo vydané, pretože sťažovateľovi bola požadovaná informácia poskytnutá, a to rozhodnutie vo forme prípisu, a z uvedeného dôvodu preto žalovaný správne oznámil túto skutočnosť sťažovateľovi tiež prípisom. 33. Žalovaný nemohol vydať rozhodnutie, teda rozhodnúť o odvolaní proti fiktívnemu rozhodnutiu o odmietnutí poskytnúť informáciu, pretože žiadne fiktívne rozhodnutie povinnej osoby - Krajského súdu v Prešove, vydané nebolo. Z uvedených dôvodov teda ani nedošlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia žalovaným podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií.
34. Na základe uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ nebol postupom v konaní o sprístupnenie informácie ukrátený na svojich právach, pretože žiadaná informácia mu bola poskytnutá. S poukazom na § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií kasačný súd dodáva, že žiadateľ má právo na informácie, ktorými povinná osoba disponuje. V prípade, že povinná osoba nedisponovala informáciou podľa želania žiadateľa (sťažovateľa), nedošlo k porušeniu jeho práv.
Sťažovateľ dostal informáciu, ktorou povinná osoba v čase rozhodovania o žiadosti sťažovateľa disponovala, teda bola mu sprístupnená informácia o tom, ako bolo vo veci Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Ntro/1/2019 rozhodnuté.
35. Ku kasačným námietkam sťažovateľa kasačný súd dáva do pozornosti, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04). Kasačný súd má za to, že krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal, vysporiadal sa s podstatnými námietkami sťažovateľa a vyvodil správne skutkové aj právne
závery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom dospel k správnym a nepochybným záverom o zákonnosti konania v prejednávanom prípade. 36. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s opakovanými právnymi námietkami sťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší správny súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.
37. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.
38. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 29. septembra 2022