1Svk/10/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) Združeniu domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniakova 1667/14, 851 02 Bratislava, P.O.BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31820174, právne zastúpeným Tkáč & Partners, s.r.o.,so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53929691, proti žalovanému Okresnému úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, Oddelenie štátnej správy Trnava, Kollárova 8, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT- OVBP2-2020/027823-002 zo dňa 24. augusta 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/74/2020-86 zo dňa 4. novembra 2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh na prerušenie konania zamieta . II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . III. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

3. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 190 Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.) žalobu ako nedôvodnú zamietol. 4. Krajský súd v odôvodnení uviedol, že v danom prípade skúmal, kto je možným účastníkom konania v územnom konaní, týkajúceho sa konania o žiadosti spoločnosti Orange Slovensko, a.s., ohľadne vybudovania nových optických zemných rozvodov telekomunikačnej siete na základe projektu „D-SI Štvrte v Jazernom poli“. Ako vyplýva z § 34 ods. 1 zákona č. 50/ 1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „Stavebný zákon“), účastníkom je v danom prípade teda navrhovateľ spol. Orange Slovensko, a.s., obec, t.j. Mesto Skalica a bolo ďalej potrebné skúmať, či žalobca, ako zainteresovaná verejnosť, má postavenie účastníka v zmysle osobitného predpisu, na ktorý odkazuje § 34 ods. 1 Stavebného zákona. 5. Zainteresovaná verejnosť má postavenie účastníka konania o umiestnení stavby v prípade uvedených v § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z. z.“).V zmysle týchto ustanovení je potrebné považovať zainteresovanú verejnosť za účastníka konania v prípade, ak v priebehu procesu EIA táto zainteresovaná verejnosť podá svoje stanovisko. 6. Keďže, ako vyplýva zo spisového materiálu, k otázke posudzovania vplyvov na životné prostredie a k otázke postupu konania EIA sa vyjadril so svojim stanoviskom Okresný úrad Skalica, odbor starostlivosti o životné prostredie, stanovisko č. OU-SI-OSZP-2020/ 000560-002 zo dňa 28.05.2020, z ktorého vyplýva, že navrhovaná činnosť nespĺňa kritériá uvedené v prílohe č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z., a preto nepodlieha posudzovaniu podľa uvedeného zákona. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že v danom procese týkajúceho sa posudzovania projektu, ktorého sa mala týkať navrhovaná činnosť, nebude tento projekt posudzovaný v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z., a teda zainteresovaná verejnosť nesplnila podmienku účastníctva v zmysle § 34 ods. 1 Stavebného zákona s poukazom na § 24 zákona č. 24/2006 Z. z. 7. Žalobca síce v žalobe v bode 32.1 uvádza, že Okresný úrad Skalica, odbor starostlivosti o životné prostredie za účelom výstavby Obytná zóna Štvrte v Jazernom poli v procese posudzovania a konania EIA vydal rozhodnutie, avšak ako vyplýva zo spisového materiálu, v danom prípade nejde o projekt, resp. o zámer spoločnosti Orange Slovensko týkajúce sa výstavby Obytnej zóny Štvrte v Jazernom poli, ale ide len o umiestnenie optických káblov telekomunikačnej optickej siete s trasou vedenou od existujúcej šachty na ulici S., kde sa umiestni nová optická spojka a ďalšie káblové vedenie bude vedené popod príjazdovej cesty až k plánovaným objektom bytových domov, ktorých zámer bude posudzovaný v inom konaní, teda táto navrhovaná činnosť nie je podľa názoru správnych orgánov, resp. podľa názoru príslušného dotknutého orgánu, ktorým je Okresný úrad Skalica, odbor starostlivosti o životné prostredie činnosťou, ktorá by mala byť posudzovaná podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je preto potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie správneho orgánu je vecne správne, sú v ňom uvedené všetky dôvody, pre ktoré neboli žalobcovi priznané práva a účastníctva v územnom konaní.

13. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23. júna 2023 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). 14. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. 15. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. 16. Podľa § 34 ods. 1 Stavebného zákona účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. 17. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.

Najvyšší správny súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, po preskúmaní rozsudku krajského súdu a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne.

21. Z dôvodu, že navrhovaná stavba nepodlieha posudzovaniu podľa zákona č. 24/2006 Z. z., tak kasačný súd musí konštatovať, že záver správnych orgánov ako aj krajského súdu o tom, že sťažovateľovi neprislúcha postavenie účastníka konania, je správny.

22. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že dôvody, ktorými sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňoval predmetné rozhodnutie krajského súdu boli totožné s námietkami, ktoré namietal už v správnom konaní i v žalobe, a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť sťažovateľa neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

24. V súvislosti s návrhom sťažovateľa na predloženie prejudiciálnej otázky kasačný súd uvádza, že vzhľadom na jeho postavenie - ako vnútroštátneho súdneho orgánu, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, mu z čl. 267 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ vyplýva povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku, ktorej zodpovedanie by jej bolo nevyhnutné pre jeho rozhodnutie vo veci. Nie je pritom viazaný návrhmi účastníkov konania.