1Svk/11/2021
ECLI:SK:NSSSR:2023:1019200459.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 6S/70/2019
- IČS
- 1019200459
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LLM. a Mgr. Petra Macha, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: Aliancia Fair-play, o. z., so sídlom: Hubeného 2491/7, Bratislava, IČO: 31810195, zastúpeného: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, so sídlom Rožňavská 2, Bratislava, proti žalovanému (sťažovateľovi): Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, so sídlom Stromová 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2016-22769/41513:1-Sekr. z 11. októbra 2016, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/70/2019-110 z 27. mája 2021, ECLI:SK:KSBA:2021:1019200459.2, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Žalobcovi sa priznáva nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Sťažovateľ ako povinná osoba, podľa § 18 ods. 2, § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej „ZSI“), § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej „Správny poriadok“), rozhodnutím č. 505-1/2016-PKV z 30.08.2016 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) nevyhovel žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií (ďalej „žiadosť žalobcu“): a) dátumov, kedy zasadala komisia na vyhodnocovanie ponúk, b) fotokópie dokumentu, ktorým bolo rozhodnuté o námietkach uchádzačov, c) dátum/ov, kedy vyzval ÚVO na predloženie spisu k verejnému obstarávaniu (a vyplneniu tzv. formulára), d) dátum/ov odoslania spisu k verejnému obstarávaniu (a vyplneniu tzv. formulára), e) fotokópie vyjadrenia (ministerstva) k podaným námietkam, f) fotokópií oficiálnej komunikácie medzi ministerstvom a Úradom pre verejné obstarávanie, týkajúcich sa verejnej súťaže sťažovateľa s názvom zákazky „EDUNET_SK Poskytnutie telekomunikačných a dátových služieb, služieb centrálneho manažmentu virtuálnej privátnej siete so zadefinovanou úrovňou servisných služieb a zadefinovanými bezpečnostnými štandardami pripojenia pre školy“ (23502 - MSS). 2. Žalobca napadol prvostupňové rozhodnutie rozkladom, o ktorom rozhodol minister rozhodnutím č. 2016-22769/41513:1-Sekr. z 11.10.2016 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“) tak, že podľa § 59 ods. 1, ods. 2 Správneho poriadku rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Nesprístupnenie požadovaných informácií odôvodnil ustanovením § 44 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní v spojení s § 11 ods. 1 písm. b/ ZSI, teda, že informácie sa zverejňujú na základe osobitného zákona, pričom požadované informácie je možné poskytnúť až po ukončení verejného obstarávania.
II. Konanie pred správnymi súdmi
3. Žalobca preskúmavané rozhodnutie napadol správnou žalobou, v ktorej okrem uvedenia dôvodov, prečo ho považuje za nezákonné, žiadal aj to, aby súd v zmysle § 193 Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“) uložil sťažovateľovi povinnosť sprístupniť požadované
informácie. 4. Sťažovateľ vo vyjadrení k správnej žalobe okrem iného navrhol podľa § 101 ods. 1 SSP uspokojenie žalobcu vydaním nového rozhodnutia, ktorým sťažovateľ sprístupní žalobcovi ním požadované informácie do 30 dní od uverejnenia oznámenia o výsledku verejného obstarávania. 5.
Krajský súd v Bratislave (ďalej „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č. k. 6S/ 305/2016-37 z 22.03.2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1016202682.1, preskúmavané rozhodnutie ako nepreskúmateľné kvôli nedostatočnému odôvodneniu zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. 6.
Na základe kasačnej sťažnosti sťažovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 10Sžik/3/2018 z 28.02.2019, ECLI:SK:NSSR:2019:1016202682.1, zrušil uvedený rozsudok krajského súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie, dôvodiac porušením sťažovateľovho práva na spravodlivý proces tým, že krajský súd nerozhodol podľa § 101 ods. 2 SSP o návrhu na uspokojenie žalobcu.
7. V ďalšom konaní krajský súd uznesením č. k. 6S/70/2019-76 z 15.05.2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1019200459.1, vyslovil súhlas s návrhom sťažovateľa na uspokojenie žalobcu vydaním nového rozhodnutia o sprístupnení informácií požadovaných žiadosťou žalobcu. Druhým výrokom uložil sťažovateľovi povinnosť vydať takéto nové rozhodnutie v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia a v rovnakej lehote ho zaslať krajskému súdu.
8. Sťažovateľ dňa 24.06.2019 doručil krajskému súdu list č. 194/2019-PKV z 24.06.2019 (aj s prílohami, adresovaný žalobcovi), ktorým sprístupnil žalobcovi informácie požadované v žiadosti žalobcu pod písmenami a/ - d/. Zároveň krajskému súdu doručil (ako návrh uspokojenia) rozhodnutie č. 194-1/2019-PKV z 24.06.2019 o odmietnutí poskytnúť informáciu v časti pod písm. e) a f) žiadosti žalobcu. Toto rozhodnutie bolo odôvodnené v podstate tým, že požadované informácie uvedené v bode e/ a f/ sú súčasťou kompletného originálneho spisu z postupu zadávania zákazky „EDUNET_SK - Poskytnutie telekomunikačných a dátových služieb centrálneho manažmentu virtuálnej privátnej siete so zadefinovanou úrovňou servisných služieb a zadefinovanými bezpečnostnými štandardmi pripojenia pre školy“, ktorý sťažovateľ doručil v júni 2018 Krajskému súdu v Bratislave na základe jeho výzvy týkajúcej sa prebiehajúceho súdneho sporu. Sťažovateľ v odôvodnení tvrdil, že nemá požadované informácie k dispozícii, a to ani v kópii; a informácie obsiahnuté v originálnom spise sa podľa
neho týkajú rozhodovacej činnosti súdu, preto je ich sprístupnenie obmedzené ustanovením § 11 ods. 1 písm. d) ZSI. Uviedol, že v čase podania návrhu na uspokojenie tieto dôvody nesprístupnenia neexistovali, avšak ku dňu vydania tohto rozhodnutia sú dané.
9. Krajský súd vyzval (č. l. 100) žalobcu na vyjadrenie, či je týmto rozhodnutím uspokojený. Na výzvu reagoval žalobca (č. l. 102) tak, že úplne zjavne nemohol byť zamietavým rozhodnutím uspokojený. Mal za to, že súd už v uznesení z 15.05.2019 nemal sťažovateľovi uložiť povinnosť uspokojiť žalobcu vydaním nového rozhodnutia, ale mal nariadiť sprístupniť informáciu. Poznamenal, že toto nové rozhodnutie sťažovateľa mu nebolo doručené.
10. Správny súd potom rozsudkom č.k. 6S/70/2019-110 z 27.05.2021, ECLI:SK:KSBA:2021:1019200459.2, (ďalej „napadnutý rozsudok“) zrušil preskúmavané rozhodnutie (teda pôvodné rozhodnutie žalovaného z 11.10.2016) v časti, v ktorej sťažovateľ nevyhovel žiadosti žalobcu o informácie pod bodmi e/ a f/ žiadosti, a vec v tomto rozsahu vrátil sťažovateľovi na ďalšie konanie. Ďalším výrokom správny súd uložil žalovanému sprístupniť žalobcovi tieto informácie.
11. Správny súd popísal procesný vývoj vo vzťahu k návrhu na uspokojenie žalobcu a venoval sa vlastnému posúdeniu dôvodov nesprístupnenia informácií uvedených v bodoch e/ a f/ žiadosti žalobcu, pričom dospel k záveru, že sťažovateľ v ponúknutom rozhodnutí č. 194-1/ 2019-PKV z 24.06.2019 skutkovú situáciu nesprávne právne posúdil. Fakt, že sa administratívny spis momentálne nenachádzal u sťažovateľa, považoval iba za manipulačný problém. Z toho, že ide o administratívny spis sťažovateľa, dovodil, že sťažovateľ požadovanými informáciami disponuje; zároveň podľa rozsudku nejde o informácie, ktoré sa týkajú rozhodovacej činnosti súdu. 12. Ďalej správny súd uviedol, že v záujme efektívnej ochrany práv žalobcu zvolil žalobcom navrhnutý postup podľa § 193 SSP, a po zistení, že nie je preukázaná existencia dôvodov na nesprístupnenie informácií, ako aj že verejné obstarávanie, ktorého sa požadované informácie týkali, už bolo ukončené, uložil sťažovateľovi sprístupniť aj informácie podľa bodu e/ a f/ žiadosti žalobcu.
13. Preskúmavané rozhodnutie správny súd zrušil s odôvodnením, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 14. Správny súd taktiež priznal žalobcovi, ako úspešnému, podľa § 167 v spojení s § 175 ods. 1 SSP, úplnú náhradu trov konania, vrátane trov prvého kasačného konania.
III. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu
15. Žalovaný podal kasačnú sťažnosť proti napadnutému rozsudku, ktorý navrhol zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť odôvodnil porušením jeho práva na spravodlivý proces, nesprávnym právnym posúdením veci krajským súdom, a odklonom krajského súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.
16. Nepreskúmateľnosť rozsudku videl v tom, že z jeho odôvodnenia nevyplýva, či bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie, či bol sťažovateľom uspokojený, aká bola reakcia žalobcu, a ako súd prípadné vyjadrenie žalobcu vyhodnotil. Tvrdil, že sa nemôže voči rozsudku účinne brániť v dôsledku absencie takéhoto odôvodnenia.
17. Odôvodnenie výroku o uložení povinnosti sprístupniť informácie považoval sťažovateľ taktiež za zmätočné a nepreskúmateľné, keď mu z odôvodnenia rozsudku nebolo zrejmé, na základe čoho mal súd preukázanú neexistenciu dôvodov na nesprístupnenie informácií podľa
§ 193 SSP. Uviedol, že súd mu osobitným uznesením neuložil, aby v lehote určenej správnym súdom uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadované informácie sprístupniť; neboli tak podľa jeho názoru splnené podmienky ustanovenia § 193 SSP. Tvrdil, že rozhodnutie č. 194-1/ 2019-PKV z 24.06.2019 bolo určené žalobcovi a nie súdu.
18. K odôvodneniu správneho súdu, ktorý popisoval takzvaný manipulačný problém s administratívnym spisom, uviedol, že originálny spis, ktorý obsahuje požadované informácie, bol predložený Krajskému súdu v Bratislave v konaní sp. zn. 2S/307/2017, pričom správny súd odkazuje na administratívne spisy, týkajúce sa žiadosti o sprístupnenie informácií, predložené v terajšom súdnom konaní. V dôsledku omylu súdu je tak táto časť odôvodnenia rozsudku podľa sťažovateľa zmätočná a nepreskúmateľná, a došlo k rozporu právneho posúdenia veci so
skutkovým stavom. 19. Sťažovateľ napadol aj výrok o náhrade trov konania tvrdiac, že v konaní pred správnym súdom mal žalobca úspech len sčasti a v konaní o kasačnej sťažnosti mal úspech celkom žalovaný. Uviedol, že v tejto časti došlo z dôvodu nedostatočného odôvodnenia k porušeniu práva na spravodlivý proces a zároveň k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu - konkrétne od rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/17/2017 z 19.06.2019, ECLI:SK:NSSR:2019:1015201963.1. 20. Žalobca vo svojom vyjadrení navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Označil kasačnú sťažnosť za typický príklad obštrukcie a zneužitia práva. V procesnom postupe sťažovateľa videl zlomyseľné torpédovanie napadnutého rozsudku. Vo vzťahu k tvrdenému nedodržaniu procesného postupu podľa § 101 SSP uviedol, že celkom zjavne nemohla nastať situácia, že by bol žalobca uspokojený, keď sťažovateľ vydal rozhodnutie, ktorým žiadosť žalobcu čiastočne
zamietol. Považoval za urážku súdu, ak sťažovateľ vydal zamietavé rozhodnutie a na tomto základe začne obštruovať námietkami, že žalobca nebol dopytovaný, či sa náhodou necíti byť uspokojený. Ďalej mal za to, že nejestvuje žiadna právna ani vecná prekážka pre sprístupnenie požadovaných informácií. Keď sťažovateľ tvrdí, že časť informácií sa údajne nachádzajú v spise predloženom Krajskému súdu v Bratislave, nejde o prekážku sprístupnenia informácie; stále ide o spis sťažovateľa, ku ktorému má sťažovateľ prístup napríklad nahliadnutím a vyhotovením fotokópií, prípadne jeho vyžiadaním zo súdu na dobu 8 pracovných dní za účelom sprístupnenia informácií. Vo vzťahu k náhrade trov mal žalobca za to, že vo veci mal
plný úspech.
IV. Výber relevantných ustanovení právnych predpisov
Podľa § 193 SSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie vydaného podľa osobitného predpisu správny súd môže uložiť žalovanému, aby v lehote určenej správnym súdom uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť. Ak sa nepreukáže existencia dôvodov na nesprístupnenie informácie, správny súd v rozsudku uloží osobe povinnej sprístupňovať informácie podľa osobitného predpisu povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu. Podľa § 101 ods. 1 SSP žalovaný orgán verejnej správy môže podať správnemu súdu návrh na uspokojenie žalobcu vydaním nového rozhodnutia, opatrenia alebo vykonaním iného úkonu, ak sa tým nezasiahne do práv, právom chránených záujmov alebo povinností tretích osôb a správny súd vo veci ešte nerozhodol. Podľa § 101 ods. 2 SSP správny súd uznesením rozhodne o vydaní alebo nevydaní súhlasu s postupom podľa odseku 1. V uznesení o vydaní súhlasu správny súd súčasne určí lehotu, v ktorej je potrebné vydať nové rozhodnutie, opatrenie alebo vykonať iný úkon a oznámiť ho správnemu súdu. Márnym uplynutím tejto lehoty stráca uznesenie o vydaní súhlasu svoje účinky a správny súd pokračuje v konaní. Podľa § 101 ods. 3 SSP ak orgán verejnej správy v lehote podľa odseku 2 doručí správnemu súdu rozhodnutie, opatrenie alebo oznámenie o vykonaní iného úkonu podľa odseku 1, zašle ho predseda senátu žalobcovi spolu s výzvou, aby sa v určenej lehote vyjadril, či bol orgánom verejnej správy uspokojený. Zmeškanie lehoty nemožno žalobcovi odpustiť. Podľa § 101 ods. 4 SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak a) žalobca oznámil, že je uspokojený, b) žalobca sa v lehote podľa odseku 3 nevyjadril a zo všetkých okolností prípadu je zrejmé, že k jeho uspokojeniu došlo. Podľa § 101 ods. 5 SSP na vydanie rozhodnutia orgánu verejnej správy, opatrenia orgánu verejnej správy alebo iného úkonu orgánu verejnej správy podľa odseku 1 sa primerane použijú ustanovenia toho osobitného predpisu, podľa ktorého bolo vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy, opatrenie orgánu verejnej správy alebo iný úkon orgánu verejnej správy, ktorého preskúmania zákonnosti sa žalobca domáhal. Podľa § 101 ods. 6 SSP rozhodnutie, opatrenie alebo iný úkon podľa odseku 1 nadobúda právoplatnosť alebo obdobné právne účinky dňom právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu o zastavení konania podľa odseku 4. Tým istým dňom zanikajú právne účinky napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného úkonu orgánu verejnej správy. Podľa § 193 SSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie vydaného podľa osobitného predpisu správny súd môže uložiť žalovanému, aby v lehote určenej správnym súdom uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť. Ak sa nepreukáže existencia dôvodov na nesprístupnenie informácie, správny súd v rozsudku uloží osobe povinnej sprístupňovať informácie podľa osobitného predpisu povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Podľa § 467 ods. 3 SSP (účinného do 31.05.2023) ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.
V. Posúdenie veci kasačným súdom
21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP), najskôr postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal oprávnený subjektom (§ 442 ods. 1 SSP) včas (§ 443 ods. 1 SSP), a je prípustná (§ 439 SSP), preskúmal v medziach sťažnostných bodov napadnutý rozsudok. Rozhodol jednomyseľne rozsudkom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol od 20.09.2023 zverejnený na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (www.nssud.sk).
22. Už z konštatačnej časti tohto rozsudku je zrejmé, že správne súdne konanie bolo zaťažené odbočkami, ktoré celé konanie predlžovali. Pritom hlavným účelom postupu podľa § 101 SSP (uspokojenie žalobcu) má byť práve rýchle skončenie sporu medzi žalobcom a žalovaným spôsobom, ktorý do správneho súdnictva vnáša prvok zmieru. Možnosť dospieť k uspokojeniu žalobcu je zákonom predpokladanou možnosťou tzv. odklonu, ktorý môže celé správne súdne konanie zjednodušiť a urýchliť tým, že so súhlasom súdu dôjde k zmene (nahradeniu) právoplatného rozhodnutia. Je pozoruhodné, že v súdenej veci práve pokus o využitie tohto inštitútu viedol naopak k značnému predĺženiu konania a napokon účastníci konania ani nedospeli k ukončeniu konania uspokojením žalobcu.
23. Vo vzťahu k sťažnostnému bodu týkajúcemu sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku kvôli absencii informácie o výzve žalobcovi na vyjadrenie, či bol uspokojený, kasačný súd uznáva, že správny súd mal v odôvodnení rozhodnutia niekoľko viet venovať aj konštatovaniu, že takto vyzval žalobcu a že žalobca oznámil, že uspokojený nie je.
Zo súdneho spisu pritom tieto úkony súdu i žalobcu vyplývajú. Kasačný súd s prihliadnutím na charakter inštitútu uspokojenia žalobcu zastáva názor, že aj keby sťažovateľ vedel o týchto úkonoch počas súdneho konania alebo sa o nich dozvedel z napadnutého rozsudku, reálne by nemal nijakú zákonom uznanú možnosť zvrátiť nesúhlasný postoj žalobcu. Z faktu, že k uspokojeniu žalobcu nedošlo, vyplynulo, že bolo nutné ďalej pokračovať v konaní o správnej žalobe.
Teda opomenutie správneho súdu zmieniť sa o týchto úkonoch v skutočnosti nemalo pozorovateľný vplyv na procesné práva alebo postavenie sťažovateľa. Preto je uvedený sťažnostný bod nedôvodný. 24. K ďalšej námietke sťažovateľa o chýbajúcej osobitnej výzve správneho súdu na oznámenie dôvodov znemožňujúcich sprístupnenie informácie kasačný súd taktiež súhlasí, že § 193 Správneho súdneho poriadku predpokladá skoršie uloženie takejto povinnosti žalovanému pred uložením povinnosti sprístupnenia požadovanej informácie.
Vo zvláštnych okolnostiach súdenej veci však kasačný súd poukazuje na to, že žalovaný sa počas konania k svojej predstave o dôvodoch znemožňujúcich sprístupnenie relevantne vyjadril, hoci formálne nešlo o plnenie povinnosti uloženej podľa § 193 SSP, ale išlo o pokus o uspokojenie žalobcu vydaním odôvodneného nového rozhodnutia (o nesprístupnení informácie). Kasačný súd považuje v takýchto okolnostiach postup správneho súdu za zlučiteľný s právom na spravodlivý proces. Sťažovateľ v pozícii žalovaného mal priestor oznámiť dôvody brániace sprístupneniu vo svojom novom rozhodnutí zaslanom súdu, a aj ho využil.
Je pochopiteľné, ak krajský súd (mlčky) predpokladal, že rovnaké dôvody by žalovaný uvádzal aj v odpovedi na kvalifikovanú výzvu správneho súdu. Od žalovaného ako účastníka správneho súdneho konania sa očakáva primeraný rešpekt k súdu a ku konaniu. Je tiež treba poznamenať, že sťažovateľ ani v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne nové iné dôvody nesprístupnenia.
25. Správny súd sťažovateľom uvádzaný dôvod brániaci sprístupneniu informácie vyhodnotil tak, že ide o tzv. manipulačný problém, pričom vychádzal v podstate z úvahy, že napriek tomu, že svoj administratívny spis nemá sťažovateľ u seba, má k nemu prístup. Sťažovateľ v
kasačnej sťažnosti tvrdí, že spis obsahujúci požadované informácie je predložený (pripojený) do iného súdneho konania, a správny súd tak konal v omyle. Kasačný súd však v okolnostiach veci nevidí podstatný rozdiel v tom, ku ktorému konkrétnemu konaniu na bratislavskom krajskom súde bol spis pripojený. Sťažovateľ v súvislosti s „manipulačným problémom“ namietal len nepreskúmateľnosť rozsudku a zmysluplnou argumentáciou netvrdil nesprávne právne posúdenie veci, a preto kasačný súd právne posúdenie správnym súdom považuje aj pod tlakom sťažovateľovej argumentácie za udržateľné.
26. Pri rozhodovaní o trovách konania správny súd podľa kasačného súdu nepochybil, ako tvrdí sťažovateľ, pretože pre rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania je rozhodujúci celkový výsledok správneho súdneho konania. K tomu smeruje aj ustanovenie § 467 ods. 3 SSP - pokiaľ by mala byť náhrada trov kasačného konania za každých okolností posudzovaná samostatne, nedávalo by zmysel, aby po zrušení rozsudku kasačným súdom a vrátení veci nerozhodol o trovách samotný kasačný súd. Práve neistota v otázke, ako sa napokon skončí konanie o správnej žalobe, vedie k odkladu riešenia otázky náhrady trov konania o úspešnej kasačnej sťažnosti. V súdenej veci je zrejmé, že žalobca bol so svojou žalobou napokon úspešný a sťažovateľ bol v konaní neúspešný. Preto ani so svojím tretím sťažnostným bodom sťažovateľ neuspel; kasačný súd poznamenáva, že tu ostalo sťažovateľom nevysvetlené, kde mal nastať odklon od ustálenej rozhodovacej praxe, či ním uvedeného rozsudku najvyššieho
súdu. 27. Preto po zistení nedôvodnosti všetkých sťažnostných bodov kasačný súd rozhodol o kasačnej sťažnosti zamietavým rozsudkom podľa § 461 SSP. 28. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa zásady úspechu v zmysle § 167 v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Úspešnému žalobcovi preto priznal nárok na náhradu trov voči neúspešnému sťažovateľovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. septembra 2023