1Svk/11/2025

1. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) uznesením č. k. KE-8S/30/2022-133 zo dňa 10.03.2025 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) odmietol žalobu žalobcov 1.) - 3.) podľa § 98 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) ako oneskorene podanú. 2. V odôvodnení uznesenia správny súd uviedol, že žalovaný oznámil napadnuté rozhodnutie (rozhodnutie žalovaného) žalobcom 1.) a 2.) jeho doručením právnemu zástupcovi advokátskej kancelárii SLAVIKATTORNEYS s.r.o. dňa 15.02.2022 a žalobcovi 3.) priamym doručením prostredníctvom poštovej zásielky dňa 18.02.2022. Uvedené mal správny súd preukázané z doručeniek, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu. Následne vychádzajúc z § 181 ods. 1 SSP lehota na podanie správnej žaloby vo vzťahu k žalobcom 1.) a 2.) uplynula dňa 15.04.2022 a vo vzťahu k žalobcovi 3.) dňa 18.04.2022. 3. Správny súd v súlade s ust. § 69 ods. 4 SSP vyhodnotil, že v danom prípade dvojmesačná lehota na podanie všeobecnej správnej žaloby jej podaním a doručením krajskému súdu dňa 19.04.2022 nebola dodržaná. Nedodržanie zákonnej lehoty na podanie správnej žaloby pritom predstavuje taký nedostatok konania, ktorý je neodstrániteľný a má za následok, že súd nemôže vo veci konať a vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí žalobu odmietnuť. 4. Vzhľadom na uvedené mal správny súd za preukázané, že správna žaloba bola všetkými žalobcami 1.) - 3.) podaná oneskorene. 5. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

6. Sťažovateľ, vedľajší účastník EURO KAMEŇ, s.r.o. podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť proti výroku uznesenia Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-8S/30/2022-133 zo dňa 10.03.2025, ktorým bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania účastníkom konania. Navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie správneho súdu v napadnutej časti zrušil postupom podľa § 462 ods. 1 SSP a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

8. Sťažovateľ v tejto súvislosti uviedol, že na základe oboch vyššie označených listín (správneho súdu ako i krajského súdu ) vypracoval a zaslal obom súdom vyjadrenia. Sťažovateľ sa teda opakovane vyjadril k písomným podaniam žalobcov, nakoľko na to bol zo strany krajského súdu vyzvaný, resp. mu to bolo zo strany správneho súdu umožnené s poučením, že ak tak neurobí bez vážneho dôvodu, správny súd nemusí na jeho ďalšie vyjadrenie prihliadať.

10. Podľa názoru sťažovateľa vyjadrenie správneho súdu, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá, odkazujúc pritom na doslovné znenie ust. § 170 písm. a) SSP nie je v danom prípade namieste, nakoľko k odmietnutiu správnej žaloby nedošlo predtým, ako by bola správna žaloba zaslaná žalovanému, resp. ďalšiemu účastníkovi konania, teda v čase, kedy s tým počíta Správny súdny poriadok.

12. Sťažovateľ dôvodil tým, že správny súd výrok II. napadnutého uznesenia odôvodnil výlučne odkazom na ust. § 170 písm. a) SSP, čiže ho prakticky neodôvodnil vôbec. Správny súd si vyložil predmetné zákonné ustanovenie absolútne izolovane a vôbec pritom neprihliadol na existujúci skutkový stav (k odmietnutiu žaloby žalobcov pre oneskorenosť jej podania nedošlo bez toho, aby bol o.i. ďalší účastník zaťažený povinnosťou uloženou mu Krajským súdom v Košiciach a následne aj správnym súdom reagovať na ňu).

Už podaním všeobecnej správnej žaloby žalobcovia zapríčinili vznik trov konania, ktoré by inak neboli vznikli (ust. § 171 ods. 2 SSP). 15. Podľa názoru sťažovateľa rozhodnutie správneho súdu možno považovať aj za absolútne neodôvodnené a arbitrárne, čo samo osebe spôsobuje jeho nezákonnosť pre jeho rozpor s ust. § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Okrem bodu 13. odôvodnenia napadnutého uznesenia sa otázkou náhrady trov konania správny súd vôbec nezaoberal, pričom i samotný bod 13. je len odkazom na ust. § 170 písm. a) SSP. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je tak v časti rozhodnutia o náhrade trov konania absolútne nepresvedčivé a napadnuté uznesenie je v tejto časti nutné považovať za arbitrárne. 16. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že berie kasačnú sťažnosť na vedomie a nemá k sťažnostným bodom v nej uvádzaným výhrady. 17. Žalobcovia 1.) - 3.) ku kasačnej sťažnosti uviedli, že na strane ďalšieho účastníka konania nie sú splnené procesné podmienky pre podanie kasačnej sťažnosti podľa ust. § 439 ods. 3 písm. b) SSP. Ďalší účastník konania ani v jednom zo svojich doterajších vyjadrení nenapádal

III. Právne posúdenie kasačným súdom

18. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti sťažovateľa a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu v časti výroku o náhrade trov konania účastníkom konania spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. 19. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. 20. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

23. Kasačný súd v uvedenej právnej veci uvádza, že súd pri rozhodovaní o trovách konania pri odmietnutí správnej žaloby musí najprv posúdiť, či nie sú splnené zákonné podmienky na použitie § 171 ods. 1 SSP, teda či nejde o uvedenú výnimku, a len v prípade, že to tak nie je, rozhodne o trovách konania podľa § 170 písm. a) SSP. Ustanovenie § 171 ods. 1 SSP predpokladá zavinenie niektorého z účastníkov konania pri odmietnutí žaloby, pričom zavinenie môže byť na strane žalobcu aj žalovaného. Právna úprava obsiahnutá v § 171 SSP, ktorá zakladá zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie, znamená, že trovy je povinný platiť ten z účastníkov, ktorý zavinil, že vznikli. Ustanovenie § 171 ods. 1 SSP je vo vzťahu k § 170 písm. a) SSP špeciálnou právnou úpravou a zakladá tak výnimku z uplatňovania všeobecnej záujmovej zásady pri priznávaní nároku na náhradu trov konania.

In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 841.). 25. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ustanovení § 171 SSP treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.

27. Najvyšší správny súd sa stotožnil s právnym posúdením veci správnym súdom, uznesenie správneho súdu považuje za vecne správne, zákonné a v danom prípade i spravodlivé. 28. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu uznesenie správneho súdu nie je arbitrárne, je z neho zjavné, prečo súd rozhodol tak, ako rozhodol.

31. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3: 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.