1Svk/1/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): B. W., nar. XX.X.XXXX, Z. XXXX/X, Z. - B., zastúpenej advokátskou kanceláriou SOLICITOR SK, s.r.o. so sídlom Ďatelinova 10, Bratislava, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, Bratislava, IČO: 00166260, za účasti ďalšieho účastníka konania: O. W., nar. X.X.XXXX., B. B. M. X, I. - X., v konaní o všeobecnej správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. VoÚ 7/2021/Sl z 24.2.2021, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/38/2021-109 z 20.7.2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

2. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. V 5650/15-6 z 6.8.2015 (ďalej aj „rozhodnutie o povolení vkladu“) povolil vklad vlastníckeho práva v prospech žalobkyne. 3. Proti rozhodnutiu o povolení vkladu podala Okresná prokuratúra Nitra protest prokurátora č. Pd 243/15/4403-2 z 19.10.2015.

5. Následne prvostupňový orgán vydal rozhodnutie sp. zn. V 5650/2015 z 22.1.2016, ktorým prerušil vkladové konanie z dôvodu, že dňa 8.7.2015 bol schválený návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“ a uvedeným dňom vzniklo zo zákona predkupné právo štátu s poukazom na § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 175/1999 Z. z.“).

6. Predávajúci prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní z 29.1.2016 prvostupňovému orgánu oznámil, že nedisponuje listinou preukazujúcou skutočnosť, že štát svoje predkupné právo v predmetnej veci nevyužil, a okrem toho uviedol, že dotknuté pozemky neponúkol ako vlastník na odkúpenie štátu. K rozhodnutiu o prerušení konania sa vyjadrila žalobkyňa v podaní z 15.2.2016, v ktorom okrem iného uviedla, že povinnosť vyzvať oprávneného z predkupného práva vyplýva predávajúcemu a kupujúci touto listinou nemá z akého titulu disponovať a ani ňou nedisponuje.

9. Všeobecnou správnou žalobou z 25.4.2016 žalobkyňa žiadala, aby správny súd zrušil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností z 24.3.2016. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 11S/105/2016-110 z 24.1.2018 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odvolaciemu orgánu na ďalšie konanie.

10. Následne Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností opätovne rozhodoval o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5650/2015-14 z 17.2 2016 a rozhodnutím č. Vo 32/2016-32/ Sl OU-NR-OOP5-2020/000811-32 k: V 5650/2015 z 23.9.2020 vyhovel odvolaniu žalobkyne a rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5650/2015-14 z 17.2.2016 o zastavení konania zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

12. Po rozhodnutí správnych súdov (rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/105/2016-110 z 24.1.2018 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžrk/ 17/2018 z 8.7.2020) došlo k „obživnutiu“ vkladového konania č. V 5650/2015, v ktorom prvostupňový orgán následne rozhodol tak, že rozhodnutím č. V 5650/2015-37 z 10.11.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona vklad zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. VoÚ 7/2021/Sl z 24.2.2021 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 13. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že splnenie podmienok pre rozhodnutie o návrhu na vklad sa skúma ku dňu rozhodovania. Z § 31 ods. 1 katastrálneho zákona vyplýva, že pri prevodnej zmluve, ktorá nemá formu notárskej zápisnice, resp. nie je autorizovaná advokátom, je orgán katastra povinný skúmať aj oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou.

14. Za nedôvodnú vyhodnotil žalovaný aj námietku žalobkyne súvisiacu so súdnym konaním vedeným na Krajskom súde v Nitre sp. zn. 11S/261/2016 (týkajúcim sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia o vyvlastnení). Žalovaný uviedol, že ani v prípade, ak by správny súd vyhovel tejto žalobe, nenastal by taký právny stav, že by sa ďalší účastník konania opätovne stal vlastníkom dotknutých pozemkov, pretože aj po zrušení rozhodnutia o vyvlastnení, by bolo potrebné za vlastníka dotknutých pozemkov považovať spoločnosť MH Invest II, s.r.o., ktorá však nie je prevodcom podľa kúpnej zmluvy, na základe ktorej bolo podaný návrh na vklad č. V 5650/2015. Označené súdne konanie nemožno preto považovať za konanie o predbežnej otázke.

II. Konanie pred krajským súdom

16. Žalobkyňa podala na Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) včas všeobecnú správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 17. Krajský súd rozsudkom č. k. 11S/38/2021-109 z 20.7.2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol o zamietnutí žaloby s tým, že žiadnemu účastníkovi konania nepriznal právo na náhradu trov konania. 18. Krajský súd napadnutý rozsudok odôvodnil predovšetkým tým, že: - poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa zákonného predkupného práva štátu podľa zákona č. 175/1999 Z. z., - skutočnosť, že ďalší účastník konania ako pôvodný vlastník dotknutých pozemkov po zrušení rozhodnutia o povolení vkladu tieto pozemky následne previedol v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o., pričom dotknuté pozemky boli potom predmetom ďalších prevodov a vyvlastnenia až sa ich vlastníkom stala spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., - absencia vlastníctva zo strany ďalšieho účastníka konania mala správne za následok zamietnutie vkladu, keďže túto skutočnosť mal povinnosť orgán katastra skúmať ku dňu rozhodovania o návrhu na vklad, - nemohlo byť úlohou orgánov katastra riešiť otázku zákonnosti pôvodného, protestom napadnutého rozhodnutia, resp. otázku platnosti alebo neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy ani z hľadiska námietok žalobkyne v podanej žalobe, - že správne súdne konanie (sp. zn. 11S/261/2016) nemohlo mať vplyv na výsledok vkladového konania v danej veci. 19. Záverom krajský súd skonštatoval, že „namietanie zachovania predkupného práva k nehnuteľnosti i voči jej nadobúdateľom a neexistencie dobrej viery týchto nadobúdateľov (v nadväznosti na zápis poznámok o prebiehajúcom súdnom konaní) je, vzhľadom na zistené skutočnosti a právny názor vyjadrený v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR týkajúcich sa predkupného práva štátu a jeho účelu, celkom irelevantné.“

20. Proti rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalobkyňa (ďalej len „sťažovateľka“) z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), t. j. preto, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a kvôli nesprávnemu právnemu posúdeniu

21. Sťažovateľka v sťažnostných bodoch dôvod kasačnej sťažnosti týkajúci porušenia jej práva na spravodlivý proces odôvodnila predovšetkým tým, že: - napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, pretože krajský súd iba popísal skutkový stav, odcitoval znenia právnych predpisov, avšak neuviedol, aký je obsah predkupného práva podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. a aké prípadné následky sú spojené s jeho porušením, - zo strany krajského súdu nedošlo k subsumcii skutkového stavu pod relevantné právne normy, - krajský súd posudzoval zákonnosť len cez procesnoprávne predpisy a nie cez hmotnoprávne predpisy, pričom bolo potrebné zaujať jasný právny záver ohľadne obsahu vecného predkupného práva štátu a jeho prípadného vplyvu na posudzovanie platnosti zmluvy, resp. skutočnosti majúcej vplyv na povolenie vkladu.

aby nadobudnutie dotknutého pozemku inými subjektmi bolo jedným z dôvodov zamietnutia vkladu v prospech sťažovateľky a následne i jeho žaloby, - v dôsledku zrušenia zastavenia konania správnymi súdmi stratili v dôsledku vyznačenia poznámky o konaní sp. zn. 11S/105/2016 opodstatnenie aj následne vydané rozhodnutia orgánu

nevyjadril. Sťažovateľka následne v priebehu kasačného konania zmenila svojho právneho zástupcu.

24. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení,

25. V danom prípade bolo predmetom preskúmania zákonnosti zo strany správnych súdov rozhodnutie o zamietnutí vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. 26. Vkladové konanie č. V 5650/2015, v ktorom bolo dané rozhodnutie o zamietnutí vkladu vydané, skončilo najprv povolením vkladu, avšak z dôvodu nerešpektovania predkupného práva štátu daného § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., bolo rozhodnutie o povolení vkladu napadnuté protestom prokurátora. V dôsledku vyhovenia protestu prokurátora a zrušenia rozhodnutia o povolení vkladu došlo k „obživnutiu“ vkladového konania č. V 5650/2015. Orgány katastra následne rozhodli o zastavení vkladového konania z dôvodu, že jeho účastníci nepredložili doklad o tom, že štát nevyužil svoje zákonné predkupné právo. Sťažovateľka síce toto rozhodnutie o zastavení vkladového konania napadla správnou žalobou, avšak keďže s touto nebol spojený odkladný účinok ex lege a tento ani nebol priznaný žalobe rozhodnutím správneho súdu, v medziobdobí od zastavenia vkladového konania do rozhodnutia o danej správnej žalobe sa dotknuté pozemky stali predmetom ďalšieho nakladania (V 3654/16,

27. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky poukazuje na to, že kasačný súd v obdobnej veci rozsudkom sp. zn. 1Svk/69/2022 z 31.7.2024 zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/171/2020-138 z 24.8.2022. Skutkové a právne okolnosti v uvedenej veci sú ekvivalentné ako v súdenej veci, pričom právne posúdenie krajského súdu i kasačná sťažnosť sú v podstate rovnaké.

33. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, v ktorom orgán katastra posudzuje zákonom ustanovené skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, resp. na rozhodovanie o návrhu na vklad. V tomto konaní orgán katastra skúma, či sú splnené procesné, ako aj hmotnoprávne podmienky na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností, t.j. či sú splnené procesné, ako aj hmotnoprávne podmienky na vykonanie zápisu vzniku, zmeny alebo zániku vecného práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností (pozri Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár 1. vydanie.

35. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie orgánu katastra o povolení vkladu, o zastavení konania alebo o zamietnutí vkladu. 36. Splnenie podmienok pre povolenie vkladu preskúmava orgán katastra ku dňu rozhodovania. Uvedené jednoznačne vyplýva z druhej vety § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, podľa ktorej „pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.“. To znamená, že orgán katastra bol v rámci vkladového konania č. V 5172/15 oprávnený a povinný skúmať, či prevodca (ďalší účastník konania) bol v čase rozhodovania oprávnený nakladať s dotknutým pozemkom.

C. H. Beck, 2019, s. 960). Na druhej strane však predpokladom vydania rozhodnutia o povolení vkladu je, že osoba nakladajúca s nehnuteľnosťou je jej vlastníkom v čase rozhodovania orgánu katastra. Inak povedané, ak orgán katastra zistí, že táto osoba sa ešte nestala vlastníkom nehnuteľnosti alebo už ním prestala byť, musí rozhodnúť o zamietnutí vkladu z dôvodu absencie práva nakladať s nehnuteľnosťou. 38.

39. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval právnym názorom českého najvyššieho správneho súdu, jeho pozornosti unikla odlišná právna úprava týkajúca sa vkladového konania účinná v Českej republiky, v zmysle ktorej je prieskum orgánom katastra (katastrálním úřadem) vykonávaný k okamžiku, aký bol ku dňu podania návrhu na vklad [§ 17 ods. 3 a 5 zákona č. 256/2013 Sb. o katastru nemovitostí (katastrální zákon)].

41. Ak by totiž orgán katastra v takomto prípade rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, došlo by tým k zápisu duplicitného vlastníctva, keď by k dotknutému pozemku v katastri nehnuteľností súčasne existovali dva odlišné výlučné vlastnícke zápisy. Vykonanie vkladu vlastníckeho práva (logicky) spočíva v zápise vlastníctva nadobúdateľa a výmaze vlastníctva (len) u prevodcu a nie aj u tretích od prevodcu odlišných osôb.

Občiansky zákonník. Komentár. II. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2019, s. 859-860), v zásade sa vždy jedná o následok skorších pochybení v evidovaní nehnuteľnosti, či zápise práv k nej, bez toho, aby orgány katastra (orgány evidencie nehnuteľností alebo pozemkovej knihy) takýto nezákonný stav svojim rozhodovaním vedome a úmyselne spôsobili. K posudzovaniu zákonnosti iných rozhodnutí (k právnym účinkom zákonného predkupného práva)

43. Dané zákonné predkupné právo štátu, resp. jeho posúdenie, či účinky totiž neboli v žiadnej súvislosti s dôvodom zamietnutia vkladu. Posudzovanie účinkov uvedeného zákonného predkupného práva bolo spojené s predchádzajúcimi rozhodnutiami orgánov katastra a to s (i) rozhodnutím o vyhovení protestu prokurátora a zrušení rozhodnutia o povolení vkladu a (ii) rozhodnutím o zastavení vkladového konania. Tieto rozhodnutia však predstavovali samostatne spôsobilé predmety prieskumu jednak v rámci inštančného postupu ako i správneho súdnictva a preto ich zákonnosť nemohla byť (opakovane) preskúmavaná pri vydávaní následných rozhodnutí. 44.

45. V danom prípade však orgány katastra neboli oprávnené preskúmavať uvedené rozhodnutia o povolení vkladu a vykonanie záznamu z dvoch zákonných dôvodov. 46. Prvým je už spomenutá skutočnosť, že všetky tieto správne akty tvoria samostatný predmet rozhodovania a tým aj predmet správneho súdneho prieskumu. Opačný prípad by totiž viedol k stavu právnej neistoty, keď by zákonnosť rozhodovania bola preskúmavaná mimo zákonom nastaveného rámca správneho súdneho prieskumu predovšetkým mimo zákonných prekluzívnych lehôt.

48. Kasačný súd zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, že sťažovateľ so závermi skoršieho rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžrk/8/2018 z 28.5.2020 nesúhlasí, neznamená, že tento je arbitrárny. Opätovne je pritom potrebné zdôrazniť, že dôvodom zamietnutia vkladu v danom prípade a teda aj správneho súdneho prieskumu nebolo vyhodnocovanie dopadu, resp. právnych účinkov zákonného predkupného práva podľa § 3 ods. 5 zákona č. č. 175/1999 Z.z. Keďže túto skutočnosť rovnako zdôraznil aj krajský súd, v žiadnom prípade nemožno súhlasiť s námietkou sťažovateľa o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku. K dobromyseľnosti ďalších nadobúdateľov dotknutého pozemku a poznámkam o súdnych konaniach

mala právnu relevanciu len v prípadnom civilnom sporovom konaní. 50. Následne boli potom právne irelevantné aj sťažovateľove námietky poukazujúce na poznámky vyznačené na liste vlastníctva a informujúce o súdnych konaniach sp. zn. 26S/19/ 2016 a 16C/154/2016.

52. Pre úplnosť možno dodať, že nesprávne boli aj závery sťažovateľa týkajúce sa účinku poznámok o súdnych konaniach vo vzťahu k rozšírenej subjektívnej záväznosti rozsudku v zmysle § 228 ods. 2 CSP. Vo vzťahu k poznámke o správnom súdnom konaní sp. zn. 26S/19/ 2016 je ale nutné uviesť, že pod súdnym konaním, ktoré má na mysli znenie § 228 ods. 2 CSP, sa rozumie výlučne civilné sporové konanie o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby, pretože sa upravujú účinky výroku rozsudku vydaného v tomto konaní.

Pri spore o vlastníctvo takejto osoby je totiž orgán katastra viazaný hodnoverným a záväzným údajom o vlastníctve nehnuteľnosti zapísaným v katastri nehnuteľností, ktorý je v zmysle § 71 ods. 2 súčasne aj podkladom pre spisovanie vkladových listín a rozhodovanie vo vkladovom konaní (pozri Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár 1.vydanie.

29. Pre úplnosť je potrebné doplniť, že vyššie uvedené závery týkajúce sa zápisov poznámok informujúcich o priebehu správneho súdneho konania sp. zn. 26S/19/2016 a civilného sporového konania sp. zn. 16C/154/2016 sa v plnom rozsahu vzťahujú aj na správne súdne konania sp. zn. 11S/105/2016 a 11S/261/2016 týkajúce sa súdenej veci.