1Svk/1/2025

1. Žalobca žiadosťou o sprístupnenie informácií zo dňa 17.09.2021 (ďalej aj „žiadosť“) požiadal mesto Malacky ako povinnú osobu podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „infozákon“ alebo „zákon o slobode informácií“) o sprístupnenie fotokópií dokumentov: (i) ohlásenie stavebných prác stavebníka - mesto Malacky (podanie zo dňa 10.07.2020) a (ii) doplnenie ohlásenia stavebných úprav stavebníka - mesto Malacky (podanie zo dňa 22.07.2020), ku ktorým mesto Malacky ako príslušný stavebný úrad vydalo dňa 22.07.2020 Oznámenie k ohláseniu stavebných úprav č. j. ÚVaŽP/3530/35724/2020/GRE. 2. Žalovaný ako prvostupňový orgán (mestský úrad Malacky) vydal rozhodnutie č. zázn.

na príslušnom stavebnom úrade podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a vykonávacej vyhlášky č. 453/2000 Z. z. 3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalobca mal za to, že postup prvostupňového orgánu bol v rozpore s § 14 ods. 2 a ods. 3 infozákona, pretože ak zo žiadosti nebolo zrejmé, či ju žalobca adresoval prvostupňovému orgánu ako subjektu samosprávy alebo ako orgánu vykonávajúcemu prenesený výkon štátnej správy, bolo povinnosťou prvostupňového orgánu vyzvať žalobcu, aby uviedol konkrétnu povinnú osobu. Žalobca súčasne uviedol, že v prípade, ak prvostupňový orgán ako samosprávny subjekt tvrdí, že požadované dokumenty nemá k dispozícii, bolo nevyhnutné preskúmať plnenie povinností prvostupňového orgánu na úseku vedenia a uchovávania registratúrnych záznamov, pretože bolo povinnosťou prvostupňového orgánu všetky registratúrne záznamy riadne uchovávať. Žalobca súčasne uviedol, že v prípade, ak prvostupňový orgán ako samosprávny subjekt tvrdí, že požadované dokumenty nemá k dispozícii, bol povinný postupovať v zmysle § 15 ods. 1

6. Námietku žalobcu, že prvostupňový orgán bol v zmysle § 15 infozákona povinný postúpiť žiadosť žalovanému ako stavebnému úradu, žalovaný vyhodnotil v čase svojho rozhodovania za právne irelevantnú. V priebehu odvolacieho konania bolo totiž zistené, že žalobca podal dňa 01.10.2021 novú žiadosť o sprístupnenie informácií smerujúcu na žalovaného ako stavebný úrad s rovnakým predmetom žiadosti (viď bod 1 tohto rozsudku) (ďalej aj „žiadosť 2“) a táto žiadosť bola v zákonnej lehote povinnou osobou vybavená, a to ešte pred rozhodnutím žalovaného ako odvolacieho orgánu.

II. Konanie pred správnym súdom

8. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na toho času vecne a miestne príslušný Krajský súd v Bratislave, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť sprístupniť požadované informácie.

informácií. Voči tomuto rozhodnutiu žalobca odvolanie nepodal. 10. Vo vzťahu k žalobným dôvodom žalobca uviedol, že závery žalovaného, ako aj postup prvostupňového orgánu považuje za nesprávne a v rozpore s infozákonom. Žalobca uviedol, že žiadosť podával mestu Malacky ako povinnej osobe bez určenia, či informácie žiada poskytnúť od mesta Malacky ako od subjektu samosprávy (stavebníka) alebo od mesta Malacky ako od orgánu vykonávajúceho prenesený výkon štátnej správy (stavebného úradu).

11. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), na ktorý prešiel výkon súdnictva podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, o správnej žalobe rozhodol tak, že rozsudkom č. k. BA-6S/341/2021 - 74 zo dňa 11.09.2024 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) zrušil preskúmavané rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. K uvedenému dospel z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), t. j. z dôvodu, že rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného

13. Správny súd neakceptoval záver žalovaného, že v čase jeho rozhodovania bola aplikácia § 15 infozákona irelevantná, keďže žalobca podal žiadosť 2. Zdôraznil, že je nutné rozlišovať konanie o žiadosti a konanie o žiadosti 2 s tým, že ide o dve samostatné konania, ktoré nemožno spájať alebo na ne vzájomne odkazovať. V prípade konania o žiadosti bolo povinnosťou žalovaného dôkladne sa vysporiadať s odvolacími námietkami, bez ohľadu na to, či žalobca podal žiadosť 2. V prípade, ak by sa akceptoval postup žalovaného, došlo by podľa správneho súdu k obchádzaniu zákona a práva na informácie. Bolo právom žalobcu podať žiadosť a žiadosť 2 a naopak, bolo povinnosťou žalovaného sa dostatočným spôsobom s odvolaním vysporiadať a nie alibisticky a svojvoľne odkázať na konanie o žiadosti 2.

Dostatočným dôvodom na nesprístupnenie informácie preto podľa názoru správneho súdu nebude skutočnosť, že požadovanú informáciu nemá k dispozícii, pretože boli odovzdané do konania na stavebnom úrade (teda mestu Malacky). Správny súd uzavrel, že povinná osoba mala túto informáciu získať a v prípade, ak by ju nezískala, bola povinná aplikovať § 15 ods. 1 infozákona a žiadosť postúpiť.

16. Záverom odôvodnenia správny súd konštatoval, že neaplikoval žalobcom navrhovaný postup podľa § 193 SSP. Odôvodnil to tým, že z obsahu žaloby a ani z administratívneho spisu nezistil také mimoriadne dôvody (napr. verejný záujem, riziko omeškania alebo premlčania nárokov, ktorých uplatnenie je viazané na požadovanú informáciu), pre ktoré by bolo potrebné, aby správny súd vykonal vlastné dokazovanie ohľadne dôvodnosti nesprístupnenia informácie povinnou osobou a vstúpil tak do rozhodovacej právomoci povinnej osoby. Dodal, že v zmysle dikcie § 193 SSP („môže“ uložiť žalovanému) je na úvahe správneho súdu, či sa rozhodne postupovať podľa tohto ustanovenia alebo nie.

17. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. b), g) a h) SSP, t. j. z dôvodu, že ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, a že sa správny súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Sťažovateľ sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie konanie.

Následne v ďalších písomnostiach už správny súd ako žalovaný subjekt označoval mesto Malacky, pričom správny súd takto konal s iným, nesprávnym subjektom na strane žalovaného, a to bez toho, aby táto zmena bola akokoľvek odôvodnená, prípadne vytýkaná žalobcom; - vychádzajúc z § 180 ods. 1 SSP („žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku“) v spojitosti s § 19 ods. 2 infozákona [„ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor)"] je v prejednávanej veci preskúmavaným rozhodnutím rozhodnutie primátora mesta Malacky, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní proti rozhodnutiu mestského úradu Malacky; - judikatúra súdov považuje úpravu v infozákone ohľadom rozhodovania obecného/mestského úradu za špeciálnu právnu úpravu vo vzťahu k zákonu č. 369/1991 Zb. o obecnom zriadení, pričom o odvolaní voči rozhodnutiu obecného/mestského úradu rozhoduje starosta/primátor ako samostatný orgán, ktorému infozákon takúto právomoc zveruje; - orgán verejnej správy, ktorý vo veci rozhodol o riadnom opravnom prostriedku (odvolaní), v

- v rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/5/2022 zo dňa 27.06.2022 na strane žalovaného vystupovala primátorka mesta Púchov a v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžik/1/2020 zo dňa 27.01.2021 na strane žalovaného vystupoval starosta obce Veličná.

súhlasiť s názorom správneho súdu, že sa jednalo o dve samostatné konania o dvoch žiadostiach, na ktoré nemožno vzájomne odkázať; - žalovaný postupoval správne z dôvodu v správnom práve aplikovateľnej zásady „nie dvakrát o tej istej veci“, t. j. „ne bis in idem“. Vzhľadom na totožný predmet konania a totožného účastníka konania nastala vo veci prekážka „ne bis in idem“; - k prekážke rozhodnutej veci Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 4Sžso/3/2014 zo dňa 11.03.2014 uviedol: „Prekážka rozhodnutej veci („res iudicata“) .

osôb. . .“ - ak sa v tej istej veci už právoplatne rozhodlo, opätovne konať o nej nemožno s výnimkou prípadu, ak sa podstatne zmenil skutkový stav; - uvedené potvrdzuje aj odborná literatúra, podľa ktorej: „Ak bola informácia v minulosti poskytnutá alebo neposkytnutá na základe riadneho rozhodnutia, je daný dôvod na odmietnutie žiadosti za uplatnenia inštitútu res iudicata, len ak sa materiálne nezmenila (napr. jej rozsah) - a teda len ak nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu.“ (Ikrényi, P., Bako, M. a kol.

správny postup; - nesprávny je aj právny názor správneho súdu vo vzťahu k povinnosti postúpiť vec na vybavenie v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 infozákona. Na taký postup nebol dôvod, nakoľko povinná osoba by postupovala už raz vybavenú vec, navyše „samej sebe“ a tomu istému orgánu, ktorý tú istú vec už vybavil; - po zrušení preskúmavaného rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia už nie je dôvodný iný postup ako postup v zmysle § 22 ods. 1 infozákona v spojení s § 30 ods. 1 Správneho poriadnu, t. j. zastavenie konania z dôvodu existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata); - správny súd vec nesprávne právne posúdil a dostatočne sa nezaoberal námietkou žalovaného, že povinná osoba v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia vec už vybavila, čím zaťažil napadnutý rozsudok vadou nepreskúmateľnosti. 20. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti označil napadnutý rozsudok za vecne správny a riadne odôvodnený. Rozhodnutia a postupy žalovaného považoval za svojvoľné a účelové. Navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť a priznať mu nárok na náhradu trov kasačného konania.

24. Podľa § 2 ods. 1 infozákona: „Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ...“ 25. Podľa § 15 ods. 1 infozákona: „Ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá požadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím (§ 18 <https://app.beck-online.sk/bo/chapterview- document.seam?documentId=pj5f6mrqgayf6mrrgexhaylsmftxeylgfuzs2mjs>).“ 26. Podľa § 18 ods. 2 infozákona: „Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. [...]“ 27. Podľa § 19 ods. 2 infozákona druhá veta: „Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor).“ 28. Podľa § 22 ods. 1 infozákona: „Ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.“ 29. Podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku: „Správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke ...“ 30. Podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku: „Správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.“ 31. Podľa § 4 písm. b) SSP: „Orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje.“ 32. Podľa § 32 ods. 2 SSP: „Žalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak.“ 33. Podľa § 35 ods. 1 SSP: „Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, orgán verejnej správy a ten, komu ju zákon priznáva.“ 34. Podľa § 35 ods. 2 druhá veta SSP: „Procesnú spôsobilosť v plnom rozsahu má aj orgán verejnej správy.“ 35. Podľa § 180 ods. 1 SSP prvá veta: „Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba.“

36. Predmetom kasačného konania je napadnutý rozsudok, ktorým správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie vo veci nesprístupnenia informácií a vec vrátil povinnej osobe na ďalšie konanie. Podstata sťažnostných námietok spočívala v tvrdení, že (I) správny súd na strane žalovaného konal so subjektom, ktorý nemal procesnú subjektivitu a že (II) správny súd vec nesprávne právne posúdil a napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil, keď neprihliadol na skutočnosť vybavenia neskoršej, obsahovo totožnej infožiadosti žalobcu zo strany povinnej osoby, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu záveru o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného.

38. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti síce správne citoval ustanovenie § 180 ods. 1 SSP prvá veta (žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku) v spojitosti s § 19 ods. 2 infozákona [ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor)], avšak opomína, že Správny súdny poriadok vo všeobecných ustanoveniach definuje, ktoré subjekty sa považujú za orgány verejnej správy na účely tohto zákona, a to v § 4 SSP.

Mesto Malacky malo ako orgán verejnej správy aj procesnú subjektivitu a procesnú spôsobilosť podľa § 35 ods. 1 a 2 SSP. 40. V prípade správneho súdneho prieskumu rozhodnutí starostu obce (primátora mesta) a obecného úradu (mestského úradu) vo veciach nesprístupnenia informácií je tak za žalovaného potrebné považovať obec (mesto) v súlade s § 4 písm. b) Správneho súdneho poriadku.

Z výroku napadnutého rozsudku je zrejmé, že správny súd pristúpil k zrušeniu tak preskúmavaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa, pričom nemôže byť pochybnosť o tom, že o žiadosti má v ďalšom konaní rozhodnúť mesto Malacky - obecný úrad (§ 2 ods. 1 v spojitosti s § 19 ods. 2 infozákona).

žalobe. Taktiež je pravdou, že krajský súd adresoval prvotné procesné úkony žalovanému označenému ako primátor mesta Malacky (zaslanie správnej žaloby a výzvy na vyjadrenie sa k nej a na predloženie administratívnych spisov ako aj zaslanie repliky žalobcu).

Preto striktné oddeľovanie medzi mestom samotným a primátorom mesta v zmysle sťažnostnej argumentácie v kontexte prejednávanej veci neobstojí, kedy rozdielny postup krajského súdu a správneho súdu spočíval len v čisto formálnom označení žalovaného na písomnostiach

43. Pozornosti kasačného súdu pritom neušlo, že samotné splnomocnenie na podanie kasačnej sťažnosti a na zastupovanie v kasačnom konaní pre právneho zástupcu bolo udelené mestom Malacky ako splnomocniteľom (konajúcim prostredníctvom p. J. Říhu, primátora mesta). Ak by kasačný súd akceptoval argumentáciu sťažovateľa (ktorú však neakceptuje), že mesto Malacky nemá v správnom súdnom konaní procesnú subjektivitu, pretože ju má len primátor mesta, potom by musel zvažovať postup odmietnutia kasačnej sťažnosti z dôvodu absencie právneho zastúpenia (§ 459 SSP v spojitosti s § 449 SSP), keďže splnomocnenie podpísal primátor v mene mesta Malacky a nie v mene svojom.

veciach, v ktorých v druhom stupni rozhodoval minister (napr. rozhodnutia sp. zn. 2Svk/6/2024 zo dňa 29.01.20257, sp. zn. 7Svk/16/2022 zo dňa 31.01.2024 a mnohé ďalšie). 45. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd nepovažuje odchylné formálne označenie žalovaného (primátor mesta Malacky namiesto správneho označenia - mesto Malacky) na prvotných procesných úkonoch krajského súdu za takú vadu, ktorá by vplývala na zákonnosť napadnutého rozsudku a mala by viesť k jeho zrušeniu. Všetky procesné úkony v správnom súdnom konaní sa dostali do dispozičnej sféry žalovaného - mesta Malacky a všetky jeho procesné práva boli v konaní v plnej miere zachované.

47. Kasačný súd podotýka, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nezameral svoju obranu na obhajobu postupu prvostupňového orgánu v konaní o žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií a netvrdil, že prvostupňové rozhodnutie a postup predchádzajúci jeho vydaniu boli zákonné. Namietal však, že zákonný bol postup odvolacieho orgánu, keď tento prihliadol na skutočnosť, že žalobca podal obsahovo totožnú žiadosť, o ktorej povinná osoba rozhodla, a preto sú odvolacie námietky ohľadne povinnosti prvostupňového orgánu postúpiť žiadosť a vysporiadať sa s povinnosťou mať informácie k dispozícii už irelevantné a odvolanie zamietol, potvrdzujúc prvostupňové rozhodnutie o nevyhovení žiadosti ako vecne správne.

žalobcom zároveň predstavovali samostatné návrhy na začatie správneho konania, s ktorými bolo potrebné sa zákonom predpokladaným spôsobom vysporiadať. 49. Kasačný súd v tejto súvislosti podotýka, že na konanie o infožiadosti sa subsidiárne vzťahuje Správny poriadok, ktorý však správny súd opomenul na vec aplikovať (§ 22 ods. 1 infozákona, podľa ktorého ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní). Infozákon neupravuje osobitný procesný postup, ktorý sa uplatní v prípade, že totožný žiadateľ podá dve žiadosti o sprístupnenie totožných informácií totožnej povinnej osobe, ktorými sa začínajú dve samostatné správne konania. Podľa § 22 ods. 1 infozákona sa na tento postup preto uplatnia všeobecné ustanovenia Správneho poriadku.

51. Kasačný súd na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť osobitnú právnu úpravu infozákona, ktorá pre vydanie prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia zakotvuje veľmi krátke lehoty (12 pracovných dní pre vydanie prvostupňového a 15 dní pre vydanie druhostupňového rozhodnutia), ktorých uplynutie spája s fikciou vydania rozhodnutia o nesprístupnení informácií (§ 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 infozákona). Správny orgán je teda povinný vydať rozhodnutie v prísnych krátkych lehotách a plynutie lehôt v správnych konaniach dokonca vyvoláva právne účinky spočívajúce v zmene hmotnoprávneho stavu pre účastníka konania (fikcia nesprístupnenia informácií, ďalej viď aj bod 56 tohto rozsudku). Podľa § 29 ods. 5 Správneho poriadku lehoty podľa tohto zákona počas prerušenia konania neplynú (subsidiárne neplynú ani lehoty podľa infozákona). V záujme právnej istoty účastníka konania je preto v prípade dvoch paralelne prebiehajúcich konaní vo veciach sprístupnenia informácií podľa kasačného súdu daná potreba zabrániť plynutiu uvedených lehôt v jednom z konaní, a to jeho prerušením postupom podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku.

52. Kasačný súd tak zastáva názor, že ak súčasne prebiehajú dve správne konania o žiadostiach o sprístupnenie totožných informácií od totožnej povinnej osoby podaných totožným žiadateľom (na prvostupňovom, resp. odvolacom orgáne), jedno z týchto konaní je potrebné prerušiť postupom podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke s cieľom zabrániť vydaniu fiktívneho rozhodnutia, resp. vzájomne rozporných rozhodnutí, a ďalej za účelom správnej aplikácie prekážky veci právoplatne rozhodnutej (viď ďalší odsek tohto rozsudku).

Konkrétne, ustanovenie § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku ukladá správnemu orgánu povinnosť konanie zastaviť, (i) ak sa v tej istej veci právoplatne rozhodlo a (ii) skutkový stav sa podstatne nezmenil. 55. Kasačný súd zastáva názor, že podmienku tej istej veci je v prípade podania žiadosti o sprístupnenie totožných informácií od tej istej povinnej osoby zo strany totožného žiadateľa potrebné považovať za splnenú. Tou istou vecou totiž možno podľa odbornej spisby i judikatúry súdov rozumieť vec, ktorá sa vyznačuje zhodnosťou účastníkov konania a totožnosťou predmetu konania (napr. Potásch, Hašanová, Vallová, Milučký, Medžová:

formulácia požadovaných informácií v texte infožiadosti nemusí viesť automaticky k záveru o zhodnom predmete konania, ak predmet konania determinuje a diferencuje napríklad odlišný dátum podania žiadosti (napr. požadované informácie znejú rovnako, ale v spojitosti s dátumom podania žiadostí sa obsahovo líšia).

fikcia negatívneho druhostupňového rozhodnutia, bude vzhľadom na doterajšiu rozhodovaciu prax v novom konaní pred krajským súdom relevantné posúdiť ako dôvod pre zastavenie súdneho konania podľa § 99 písm. g/ SSP.“). Fiktívne rozhodnutie ako špeciálny inštitút upravený osobitným zákonom - zákonom o slobode informácií preto podľa kasačného súdu nebude zakladať prekážku res iudicata podľa ust. § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku. Uvedené však neznamená, že fikcia vydania rozhodnutia nie je v prípade paralelne prebiehajúcich konaní v tej istej veci relevantná pre prerušenie konania (viď predchádzajúci text), keďže predsa má pre účastníka konania negatívne právne konzekvencie, ktorým je potrebné zabrániť (zásah do hmotnoprávneho postavenia vo forme existencie rozhodnutia o nesprístupnení informácií, ktoré je per se nepreskúmateľné, právna neistota v otázke, či a kedy bude vo veci druhej žiadosti vydané riadne rozhodnutie a potreba sa proti fiktívnemu rozhodnutiu včas brániť podaním odvolania a správnej žaloby).

Fiktívne rozhodnutie vydané na základe § 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 infozákona však prekážku veci právoplatne rozhodnutej nezakladá. 58. Ak teda vo veci žalobcu odvolací orgán počas odvolacieho konania zistil, že žalobca podal dňa 01.10.2021 žiadosť 2, ktorú povinná osoba vybavila rozhodnutím zo dňa 12.10.2021 (doručeným žalobcovi dňa 14.10.2021), a že ide o žiadosť o sprístupnenie totožných informácií, mal konanie prerušiť z dôvodu, že sa začalo konanie o predbežnej otázke postupom podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku (pokiaľ teda nedošlo k opačnej situácii, teda k prerušeniu konania o žiadosti 2). Následne po tom, čo o žiadosti 2 bolo právoplatne rozhodnuté (dňa 30.10.2021) a súčasne ak sa skutkový stav podstatne nezmenil, mal žalovaný konanie zastaviť z dôvodu prekážky veci právoplatne rozhodnutej podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho

V čase rozhodovania žalovaného ako odvolacieho orgánu tak ešte neexistovala prekážka veci právoplatne rozhodnutej a žalovaný konanie nezastavil procesným rozhodnutím. 60. Naopak, žalovaný sa s odvolaním (podaným vo veci pôvodnej žiadosti) vysporiadal meritórne, a to spôsobom, ktorý ani infozákon ani Správny poriadok neupravuje, a to zamietnutím odvolania a vyhodnotením odvolacích námietok vo svetle nového (neprávoplatného) rozhodnutia povinnej osoby o žiadosti 2 ako nedôvodných, či právne bezvýznamných.

61. Z uvedených dôvodov preto aj kasačný súd vzhliadol preskúmavané rozhodnutie (aj v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím, ako uvádza ďalej) ako nezákonné. 62. Sťažovateľ označil za nesprávny aj právny názor správneho súdu ohľadne povinnosti postúpiť vec na vybavenie v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 infozákona.

63. Pokiaľ ide o povinnosť postúpiť vec a s tým súvisiace posúdenie postupu prvostupňového orgánu, kasačný súd sa jednoznačne zhoduje so správnym súdom v tom, že postup prvostupňového orgánu vo vzťahu k vybaveniu žiadosti žalobcu bol nezákonný. Žiadosť bola jasne adresovaná mestu Malacky a povinnosťou mesta Malacky (či už konajúceho v rámci preneseného výkonu štátnej správy alebo samosprávy, avšak stále ide o jednu a tú istú povinnú osobu) bolo vybaviť ju zákonne a v zmysle čo najširšieho zabezpečenia práva žalobcu na prístup k informáciám (zásada minimalizácie zásadu do základných práv). Kasačný súd

64. Povinná osoba vo veci žalobcu pritom konala nezákonne, alibisticky a účelovo, keď žiadosť klasifikovala ako žiadosť adresovanú na mesto Malacky ako subjekt samosprávy a žiadosti nevyhovela s tým, že žiadosť mala smerovať na mesto Malacky ako stavebný úrad, lebo mesto Malacky ako subjekt samosprávy informáciami nedisponuje. Konala teda v rozpore s § 2 ods. 1 infozákona, keď samú seba nepovažovala za povinnú osobu, pretože povinnou osobou jednoznačne ako obec (mesto) bola. Už len na zdôraznenie účelového postupu povinnej osoby možno uviesť, že ak aj povinná osoba mala (vzhľadom na vyššie uvedené však podľa kasačného súdu neoprávnené) pochybnosti o tom, ktorej povinnej osobe bola žiadosť určená, nevyužila ani procesný postup spočívajúci vo výzve na doplnenie žiadosti podľa § 14 ods. 3 infozákona a ani procesný postup spočívajúci v postúpení žiadosti podľa § 15 ods. 1 infozákona. Tieto procesné postupy síce vzhľadom na postavenie mesta Malacky ako jednej a tej istej povinnej osoby neboli vo veci uplatniteľné, no stále by boli viedli k zabezpečeniu vyššej miery ochrany práv žiadateľa, než strohé odmietnutie poskytnúť informácie.

66. Kasačný súd preto konštatuje, že po vrátení veci na ďalšie konanie mesto Malacky ako povinná osoba (ako stavebný úrad aj ako orgán samosprávy) posúdi žiadosť žalobcu a to v smere poskytujúcom čo najširší rozsah práv žalobcu ako žiadateľa (či už v smere uspokojenia práva žalobcu na informácie alebo riadneho odôvodnenia iného rozhodnutia), skúmajúc primárne podmienky pre zastavenie konania pre prekážku res iudicata - viď ďalej. Urobí tak bez potreby uplatniť postup podľa § 14 ods. 3 infozákona spočívajúci vo výzve na doplnenie žiadosti o upresnenie povinnej osoby, keďže žiadosť špecifikáciu povinnej osoby obsahovala, a tiež bez potreby postúpiť vec podľa § 15 ods. 1 infozákona, keďže postúpenie veci predpokladá existenciu dvoch rôznych povinných osôb a obec - mesto Malacky je jednou a tou istou povinnou osobou.

68. Pokiaľ ide o namietanú nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku z dôvodu, že správny súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že o obsahovo totožnej žiadosti (žiadosti 2) povinná osoba rozhodla, kasačný súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Napadnutý rozsudok v dostatočnej miere reaguje na všetky podstatné argumenty účastníkov konania.

VII. Záver

69. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, ktorý vo výsledku rozhodol správne, keď preskúmavané rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Nesprávne právne posúdenie parciálnych otázok správnym súdom nemá na výrok napadnutého rozsudku dopad. Z tohto dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 70. V ďalšom konaní je správny orgán viazaný právnym názorom správneho súdu, avšak korigovaným právnym názorom kasačného súdu vyjadrenom v tomto rozsudku. 71. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému vzhľadom na neúspech žalovaného ako sťažovateľa v kasačnom konaní. 72. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 23. októbra 2025