1Svk/12/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu: M.. P. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. X, XXX XX E., právne zastúpený: Marián Galbavý, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 6, 917 01 Trnava, IČO: 51436108, proti žalovanému (sťažovateľovi): Mesto Trnava, so sídlom Hlavná ulica 1, 917 71 Trnava, IČO: 00313114, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OP/2860-28446/2020 zo dňa 07.04.2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/38/2020-53 zo dňa 03.06.2021, takto

rozhodol:

Rozsudok

Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/38/2020-53 zo dňa 03.06.2021 sa zrušujea vec sa vracia krajskému súdu na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnymi orgánmi

2. Mestský úrad v Trnave (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“), ako povinná osoba podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií, rozhodnutím č. OOaVS/49-14599/20/Svk zo dňa 07.02.2020 (ďalej aj „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“) podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácii žiadosti žalobcu nevyhovel. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa § 11 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Daňový poriadok“ alebo „DP“) je daňovým tajomstvom informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získala pri správe daní. V uvedenom prípade, skutočnosť, či je niekto platiteľom dane za ubytovanie, je informácia, ktorá sa získa pri správe daní (oznamovacia povinnosť daňového subjektu - platiteľa dane alebo vyhľadávacia činnosť správcu dane), tzn. takáto informácia je daňovým tajomstvom a môže ju podľa § 11 ods. 2 Daňového poriadku poskytnúť len osobe, ktorá preukáže oprávnený záujem, ktorý vyplýva z plnenia jej úloh. 3. Žalovaný rozhodnutím č. OP/2860-28446/2020 zo dňa 07.04.2020 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcom žiadané informácie spadajú pod ochranu daňového tajomstva, ktoré definuje § 11 ods. 1 Daňového poriadku, tzn. jedná sa o informácie o daňových subjektoch, ktoré sa získali pri správe daní. V dôvodoch rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že žalobcom žiadané informácie neboli a ani nie sú verejne prístupné a nie sú ani informáciami o tom, či prebieha alebo prebiehala daňová kontrola alebo daňové exekučné konanie. Tvrdenie žalobcu uvedené v odvolaní, že predmetné informácie žiadal ako poslanec Mestského zastupiteľstva mesta Trnava, považoval žalovaný za irelevantné, a to z dôvodu, že v pôvodnej žiadosti o informácie zo dňa 28.01.2020 žalobca nevystupoval ako poslanec mestského zastupiteľstva, ale ako fyzická osoba.

4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“). Domáhal sa zrušenia napadnutých rozhodnutí správnych orgánov a uloženia povinnosti povinnej osobe sprístupniť informáciu v nasledovnom znení: „Záznamy platiteľov dane za ubytovanie v meste Trnava (v rozsahu názov a sídlo subjektu) evidovaných správcom dane k termínu 1.5.2019 a k termínu 1.11.2019, v členení podľa typu ubytovacích zariadení - kategória 1 (hotel, motel, penzión, apartmánový dom) a kategória 2 (turistická ubytovňa, rodinný dom, byt v bytovom dome, v rodinnom dome alebo stavbe slúžiacej na viaceré účely).“

Krajský súd posudzoval správnosť právneho názoru vysloveného v rozhodnutiach správnych orgánov, že žalobcom požadovaný zoznam je informáciou, ktorá požíva ochranu podľa § 8 ods. 1 infozákona, ako aj § 11 ods. 1 Daňového poriadku. Dospel k záveru, že zoznam platiteľov dane za ubytovanie nie je informáciou, ktorá bola získaná pri správe daní, pretože zoznam takýchto platiteľov je informáciou, ktorá žiadnym spôsobom nemôže zasiahnuť do majetkových či iných pomerov daňových subjektov, ktoré sú platiteľom tejto dane. Podotkol, že v prípade poskytovania informácii podľa infozákona je potrebné prihliadať aj na daňovú transparentnosť, ktorá je zvyšovaná najmä prostredníctvom verejných zoznamov, ktoré vypracováva a zverejňuje na svojom webe Finančné riaditeľstvo. Dôvodová správa uvádza, že zverejňovanie vybraných daňových informácií môže zúžiť priestor pre podvody, a preto má platiť rovnaký princíp aj pri zverejňovaní subjektov, ktoré sú platiteľmi dane a táto otázka je uplatniteľná aj pre orgány na úseku výberu miestnych daní.

8. V tejto súvislosti krajský súd poukázal i na negatívne vymedzenie pojmu daňové tajomstvo, a to že daňovým tajomstvom nie je : - informácia uvedená vo verejnom zozname, pričom verejným zoznamom sa rozumie napr. zoznam daňových dlžníkov, verejný zoznam platiteľov, podiel zaplatenej dane na osobitné

Podľa krajského súdu zoznam platiteľov dane za ubytovanie (meno a priezvisko platcov dane za ubytovanie) nie je takouto informáciou, naviac keď sa za daňové tajomstvo nepovažuje informácia o prebiehajúcej daňovej kontrole u konkrétneho daňového subjektu resp. informácia o daňovom exekučnom konaní.

11. Nesprístupnenie požadovaných informácií žalobcovi s odôvodnením, že tieto informácie sú daňovým tajomstvom podľa § 11 ods. 1 Daňového poriadku, považoval správny súd za nesprávny postup správnych orgánov. Obe rozhodnutia správnych orgánov vyhodnotil ako

III. Konanie na kasačnom súde

13. Poukazujúc na znenie § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií a § 11 ods. 1 - 2, § 2 písm. a), § 52 ods. 2 Daňového poriadku, sťažovateľ v kasačnej sťažnosti primárne uviedol, že predmetom žiadosti žalobcu bolo zaslanie zoznamov platiteľov dane, a teda informácie o platiteľoch dane - podnikateľoch a nie o daňovej povinnosti (dani) alebo daňovom nedoplatku ako majetkovom práve mesta. Zároveň nešlo ani o informácie, ktoré taxatívne vypočítava § 52 ods. 2 Daňového poriadku.

15. Poukazujúc na § 11 ods. 1 Daňového poriadku sťažovateľ tvrdil, že skutočnosť, či je niekto platiteľom dane za ubytovanie, je informácia získavaná pri správe daní, a to ako oznamovacia povinnosť daňového subjektu - platiteľa dane alebo v dôsledku vyhľadávacej činnosti správcu dane na základe následného oznámenia, pričom ak jedna osoba prevádzkuje viaceré ubytovacie zariadenia, má splniť oznamovaciu povinnosť vo vzťahu ku každému ubytovaciemu zariadeniu osobitne. Z uvedeného vyplýva, že zákon takúto informáciu povinne klasifikuje ako daňové tajomstvo a neumožňuje použitie voľnej úvahy o tom, či ide alebo nejde o daňové tajomstvo zovšeobecnením alebo paušalizovaním práva na informácie.

17. Záverom kasačnej sťažnosti sťažovateľ rozporoval tvrdenie krajského súdu uvedené v odseku 41 napadnutého rozsudku, podľa ktorého má byť informáciou uvedenou vo verejnom zozname aj informácia o platiteľoch dane, a to poukázaním na § 52 Daňového poriadku, v rámci ktorého sú taxatívne vypočítané dôvody zverejňovania informácií o daňových

Podľa žalobcu informácia o tom, či je alebo nie je nejaký subjekt platiteľom dane z ubytovania, nie je chránená daňovým tajomstvom, nakoľko jej sprístupnením nemôže prísť k žiadnej ujme pre menovaný subjekt, či neoprávnenej výhode pre akékoľvek iné subjekty. Plne sa stotožňujúc so záverom krajského súdu žalobca považoval napadnutý rozsudok za vecne správny a zákonný. 19. Žalobca nesúhlasil s konštatovaním sťažovateľa, ktorý s odkazom na § 37 a nasl. zákona o miestnych daniach v kasačnej sťažnosti uviedol, že „Platiteľom dane je prevádzkovateľ zariadenia, ktorý odplatné prechodné ubytovanie poskytuje, a teda informácie získané pri správe dani nepostihujú majetkové práva mesta (verejné statky), ale naopak podnikateľskú činnosť platiteľov dane pri správe a užívaní majetku vo svojom vlastníctve alebo v užívaní (postihuje súkromné statky).“ V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) sp. zn. 8Sži/30/2014 zo dňa 26.05.2016, v ktorom sa uvádza, že „Najvyšší súd Slovenskej republiky zhodne so závermi

20. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobca opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži 1/2009 zo dňa 03.11.2009, z ktorého vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej moci o nesprístupnení informácií musí implikovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu, aby priemernému adresátovi bola poskytnutá možnosť pochopiť, na základe akých konkrétnych okolností a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem uplatnených na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti. Skonštatoval, že v tomto smere sa priklonil k námietke žalobcu i správny súd, ktorý považoval obe rozhodnutia správnych orgánov za nedostatočne odôvodnené, pričom túto skutočnosť sťažovateľ v kasačnej sťažnosti vôbec nenapáda a ani sa k nej nevyjadruje.

22. Najvyšší správny súd SR začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu SR na Najvyšší správny súd SR odo dňa 01.08.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu SR (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy SR v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná dňa 14.07.2021, avšak od 01.08.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd SR, ktorému bola vec predložená krajským súdom. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod spisovou značkou 1Svk/12/2021.

Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17.02.2023 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP). 25.

Podľa § 8 ods. 1 infozákona: „Ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona, alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa osobitného zákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis.“

29. Podľa § 52 ods. 2 Daňového poriadku v rozhodnom znení: „Správca dane, ktorým je obec, môže zverejniť zoznam a) daňových dlžníkov podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho roka, u ktorých úhrnná výška daňových nedoplatkov presiahla u fyzickej osoby 160 eur a u právnickej osoby 1600 eur, b) daňových subjektov, ktorým bol v kalendárnom roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa budú zoznamy zverejňovať povolený odklad platenia dane alebo povolené platenie dane v splátkach presahujúce u fyzickej osoby 160 eur a u právnickej osoby 1600 eur a tento odklad platenia dane alebo povolené platenie dane v splátkach naďalej trvá, c) daňových subjektov, ktorým bola v kalendárnom roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa bude zoznam zverejňovať povolená úľava alebo odpustený daňový nedoplatok s uvedením jej výšky.“ 30.

. .“ 32. Predmetom konania pred kasačným súdom bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd zrušil rozhodnutia správnych orgánov, ktorými došlo k nevyhoveniu žiadosti o sprístupnenie informácií z dôvodu ochrany daňového tajomstva. Krajský súd uzavrel, že požadované informácie (zoznam platiteľov dane z ubytovania k dvom vymedzeným dátumom v štruktúre podľa kategórie ubytovacieho zariadenia) nie sú daňovým tajomstvom, pretože nespĺňajú druhý pojmový znak daňového tajomstva, a síce neboli získané pri správe daní. Taktiež konštatoval nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podľa neho svoj záver, že požadované informácie spadajú pod daňové tajomstvo, riadne neodôvodnili. 33.

Toto ustanovenie o. i. stanovuje, že povinná osoba nesprístupní (t. j. nesmie sprístupniť) informáciu, ktorá je predmetom daňového tajomstva podľa osobitného zákona. V poznámke pod čiarou infozákon v predmetnom ustanovení odkazuje na zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, ktorý nahradil Daňový poriadok platný aj v čase vydania napadnutých rozhodnutí.

Druhá veta predmetného ustanovenia obsahuje negatívnu definíciu daňového tajomstva - za daňové tajomstvo sa nepovažuje informácia, ktorá bola alebo je verejne prístupná, a informácia o tom, či prebieha alebo prebiehala daňová kontrola alebo daňové exekučné konanie.

38. Za postup súvisiaci so správnym zistením dane v zmysle § 2 písm. a) Daňového poriadku treba rozumieť najmä postup, ktorý je uvedený v druhej časti Daňového poriadku s názvom Činnosti správcu dane a v štvrtej časti Daňového poriadku s názvom Daňové konanie (Kubincová, S.: Daňový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2015, § 2). Medzi činnosti správcu dane (§ 36 až 54 DP) patrí aj činnosť vyhľadávacia (§ 36 a nasl.

39. Kasačný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že požadované informácie - názov a sídlo platiteľov dane za ubytovanie, ako aj kategóriu ubytovacieho zariadenia, ktoré títo platitelia prevádzkujú, jednoznačne získal správca dane pri správe daní, a to pri postupe súvisiacom so správnym zistením dane podľa § 2 písm. a) Daňového poriadku, v rámci vyhľadávacej činnosti alebo v rámci registračného konania. Aby správca dane správne zistil daň, musí predsa v prvom rade získať informácie o subjektoch, ktoré majú túto daň povinnosť

Súčasné vymedzenie správy daní je síce kratšie ako v minulosti, ale zahŕňa všetky činnosti (t. j. aj ďalšie činnosti správcu dane), ktorými sa rozumela správa daní podľa znenia zrušeného zákona o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov.“ (Kubincová,

42. Kasačný súd teda uzatvára, že krajský súd pochybil, keď zoznam platiteľov dane z ubytovania, vrátane ich kategorizácie podľa typu ubytovacieho zariadenia, nepovažoval za informácie získané pri správe daní, čo odôvodňuje zrušenie rozsudku krajského súdu pre nesprávne právne posúdenie veci a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie.

44. Čo sa týka prvej podmienky definície daňového tajomstva (ide o informáciu o daňovom subjekte), krajský súd síce explicitne nekonštatoval, že je v uvedenom prípade splnená, z obsahu odôvodnenia (body 40 a 42) však takýto jeho názor vyplýva. S týmto názorom sa kasačný súd aj plne stotožňuje. Čo sa rozumie informáciou o daňovom subjekte, Daňový poriadok bližšie neurčuje. Možno prisvedčiť názoru krajského súdu v tom, že ide o každú informáciu, ktorá sa priamo alebo nepriamo dotýka daňového subjektu. Môže ísť o informáciu týkajúcu sa majetkových pomerov daňového subjektu, dosiahnutých príjmov, informáciu ohľadne obchodných partnerov, o stave účtov a pod. Vzhľadom na takto široko nastavenú legálnu definíciu prvej podmienky daňového tajomstva, kasačný súd konštatuje, že názov a sídlo platiteľa dane sú už zo svojej povahy taktiež informáciami o daňovom subjekte.

46. K existencii verejných zoznamov vedených podľa Daňového poriadku, ktoré by tiež mohli vylúčiť požadované informácie spod predmetu daňového tajomstva, krajský súd uviedol, že je potrebné prihliadať aj na daňovú transparentnosť, ktorá je zvyšovaná najmä prostredníctvom verejných zoznamov, ktoré vypracováva a zverejňuje Finančné riaditeľstvo. Odvolal sa na dôvodovú správu, podľa ktorej zverejňovanie vybraných daňových informácií môže zúžiť priestor pre podvody a preto má platiť rovnaký princíp aj pri zverejňovaní subjektov, ktoré sú platiteľmi dane a táto otázka je uplatniteľná aj pre orgány na úseku výberu miestnych daní. Kasačný súd však poukazuje na to, že výpočet verejných zoznamov v § 52 Daňového poriadku je taxatívny. Vo vzťahu k miestnym daniam znenie tohto ustanovenia Daňového poriadku pripúšťa len zverejňovanie zoznamu daňových subjektov, ktorí sú daňovými dlžníkmi, ktorým bol povolený odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach a ktorým bola povolená daňová úľava alebo odpustený daňový nedoplatok v určitej výške, teda nie všetkých platiteľov dane z ubytovania. 47.

48. Kasačný súd si je teda vedomý, že Ústava SR pripúšťa obmedzenie práva na prístup k informáciám len vtedy, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu verejného záujmu (napr. práv a slobôd iných), pričom v prípade kolízie viacerých záujmov je potrebné ich dôsledné vyvažovanie (v danom prípade práva na informácie a spoločenskú kontrolu príjmovej stránky rozpočtu obce oproti právu daňových subjektov na ochranu informácií o nich). V danom prípade takéto posúdenie nevyhnutnosti a váženia jednotlivých záujmov však uskutočnil priamo zákonodarca prijatím právnej úpravy Daňového poriadku, ktorá jednoznačne stanovuje, čo daňovým tajomstvom je a čo nie je. Ako je uvedené vyššie, zákonodarca v predmetnom prípade neponechal priestor pre správcu dane, aby vyhodnocoval, aká informácia o daňovom subjekte by mala byť chránená a aká už nie, resp. aby on vyvažoval jednotlivé kolidujúce si verejné záujmy. Nezakotvil napríklad do zákona takú definíciu, podľa ktorej daňovým tajomstvom by boli informácie o daňovom subjekte získané pri správe daní, ktoré je potrebné chrániť pred vyzradením nepovoleným osobám či ktorých

49. O vhodnosti aplikovateľnej právnej úpravy možno polemizovať jednak z dôvodu, že zoznamy platiteľov iných druhov daní sa zverejňujú (DPH, spotrebné dane, daň z príjmov právnických osôb) a jednak z dôvodu, že zvyšovanie daňovej transparentnosti a boj proti daňovým únikom sú ciele aktuálne presadzované v Slovenskej republike, v Európskej únii i medzinárodnom spoločenstve.

50. Napokon kasačnému súdu vo vzťahu k verejnej kontrole nedá neuviesť, že žiadateľom deklarovaný cieľ infožiadosti spočívajúci v sledovaní vplyvu zvýšenia miestnej dane k dvom vymedzeným obdobiam pred a po zvýšení by bolo možné dosiahnuť aj vyžiadaním si počtu platiteľov, hoc aj v členení kategórie ubytovacieho zariadenia, resp. celkovej výšky vybranej dane bez toho aby sa sprístupňovali informácie o konkrétnych daňových subjektoch.

Kasačný súd pripomína, že kým citovaný rozsudok sa týka dane za užívanie verejného priestranstva (kedy ide o hospodárenie s majetkom obce), prejednávaná vec sa týka dane z ubytovania (ubytovacie zariadenia nie sú majetkom obce, ale súkromným majetkom, teda nejde o nakladanie s majetkom obce, iba o príjmy obce). V prejednávanej veci sa informácie nesprístupnili na základe § 8 infozákona - „Ochrana utajovaných skutočností“, a neaplikoval sa § 11 infozákona, ktorý upravuje „Ďalšie obmedzenia prístupu k informáciám“, ako v citovanom rozsudku. Citovaný rozsudok teda vychádza z iného skutkového stavu veci.

54. Kasačný súd teda uzatvára, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď požadované informácie nepovažoval za daňové tajomstvo z dôvodu, že nejde o informácie získané pri správe daní. Obdobne konštatuje, že rozhodnutia nevykazujú ani znaky nepreskúmateľnosti či arbitrárnosti, ktoré by samy o sebe odôvodňovali ich zrušenie.

56. Nakoľko kasačný súd zrušil rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 57. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

V Bratislave dňa 17. februára 2023