← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·29. 2. 2024

1Svk/13/2022

ECLI:SK:NSSSR:2024:4018200804.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Nitre
Sp. zn. 1. inštancie
11S/258/2018
IČS
4018200804
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcov (sťažovateľov) 1/ F. F., nar. XX.XX.XXXX, J. XX/XX, E., 2/ A. F., nar. XX.X.XXXX, . J. XX, E., 3/ P. V., nar. X.X.XXXX, J. XXX/XX, E., 4/ F. F., nar. X.X.XXXX, J.XXXX/XX, E., 5/ X. U., nar. X.XX.XXXX, I. XXX/XX, Z. - L. A., 6/ X. U., nar. X.X.XXXX, . Z. XXX/XX, Z. - A., 7/ B. O., nar. XX.X.XXXX, Z. XXX/XX, Z., právne zastúpených JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti ďalšieho účastníka konania: Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP6-2018/036238-2 z 5.11.2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcov 1/ až 7/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/258/ 2018-297 z 28.9.2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

1. Na bývalom Obvodnom pozemkovom úrade v Nitre si súrodenci T. O., F. F. a F. F. ako navrhovatelia a právni nástupcovia pôvodných vlastníkov T. F. a jeho manželky T. F., rodenej L. dňa 22.12.2004 uplatnili v zákonom stanovenej lehote reštitučný nárok v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 503/2003 Z. z.“) na nehnuteľnosti v k. ú. na PK vl. č. XXX, prídelová parc. č. XXXX - roľa vo výmere 19.920 m2 a prídelová parc. č. XXXX/X. - roľa A42 vo výmere 35.000 m2. 2. Reštitučné konanie v predmetnej reštitučnej veci bolo po viacerých rozhodnutiach reštitučných orgánov a správnych súdov nakoniec ukončené rozhodnutím Okresného úradu Nitra, pozemkového a lesného odboru (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. OU-NR- PLO-2017//000059-850/04-R-III z 19.12.2017 v spojení s opravou chyby v písaní č. OU- NR-PLO-2018/000282-850/04-R z 2.2.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Týmto rozhodnutím prvostupňový orgán rozhodol tak, že:

I. oprávnené osoby v časti uplatneného nároku spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z. z. a pre zákonné prekážky § 6 ods. l písm. d) v súčinnosti s § 7 zákona č. 503/2003 Z. z. im nepriznal vlastnícke právo k časti nehnuteľnosti v k. ú. E. nasledovne:

PK vl. č. XXX parc. č. XXXX roľa v celkovej výmere 19920 m2 náhrada v 6101 m2, parc. č. XXXX/X. roľa v celkovej výmere 35000 m2 náhrada v 5067 m2, v prislúchajúcom vlastníckom podiele 1/1.

II. oprávnené osoby v časti uplatneného nároku nespĺňajú podmienky ustanovenia § 3 zákona č. 503/2003 Z. z. a z toho dôvodu sa im nepriznáva vlastnícke právo k časti nehnuteľnosti v k. ú. E. tak, ako boli zapísané vo Výmere č. 2944/48-22 z 14.5.1948 na:

PK vl. XXX parc. č. XXXX roľa celková výmera 19920 m2 - nepriznaná výmera 13819 m2, parc. č. XXXX/X roľa celková výmera 35000 m2 - nepriznaná výmera 29933 m2, v prislúchajúcom vlastníckom podiele 1/1. 3. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OOP6-2018/036238-2 z 5.11.2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) rozhodol tak, že v zmysle ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 71/ 1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) odvolanie žalobcov a ďalšieho účastníka konania zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II. Konanie na krajskom súde

4. Žalobcovia sa (všeobecnou) správnou žalobou včas podanou na Krajskom súde v Nitre (ďalej len „krajský súd“) domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie.

5. Nosnú argumentáciu žalobcovia rozdelili do dvoch častí, pričom jedna časť sa týkala pozemku parc. č. XXXX a druhá časť pozemku parc. č. XXXX/X. 6. V rámci argumentácie k pozemku parc. č. XXXX uviedli, že súhlasia z rozhodnutiami reštitučných orgánov čo do výmery pozemku, ku ktorej bolo konštatované, že spĺňajú podmienky podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z. z. Mali však za to, že reštitučné orgány sa dostatočne nevysporiadali s tým, či sú splnené podmienky pre postup podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 503/2003 Z. z. a následne podľa ustanovenia § 6 ods. 2, resp. ustanovenia § 7 zákona č. 503/2003 Z. z. Žalobcovia namietali, že úlohou prvostupňového orgánu bolo zistiť, kde konkrétne sa vo vzťahu k pozemku parc. č. XXXX nachádza časť zodpovedajúca výmere 6101 m2, aby bolo možné k aktuálnemu stavu zistiť, či sú na nej nejaké stavby. Prvostupňový orgán však neidentifikoval presne túto

časť pozemku. Uviedol jedine to, že na rozdiel vo výmere o veľkosti 6101 m2 bol založený list vlastníctva č. XXXX k. ú. E.. Na tomto liste vlastníctva boli však evidované rôzne pozemky s rôznymi výmerami, pričom ani jeden pozemok nemá výmeru presne zodpovedajúcu výmere 6101 m2.

Takéto konštatovanie preto nebolo dostačujúce na to, aby bolo možné uviesť, že tu je priestor pre postup podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 503/ 2003 Z. z., to zn. že je tu prekážka pre navrátenie vlastníctva ku konkrétnemu pozemku. Keďže teda pozemok o výmere 6101 m2 nebol presne identifikovaný v priestore, nemohol byť posúdený ani momentálny stav na pozemku (jeho zastavanosť) a preto nemohol byť dôvodne prijatý ani záver o postupe podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 503/ 2003 Z. z. Uvedené pochybenie nekonvalidoval ani žalovaný, ktorý sa uspokojil s tým, že pri posúdení stavu zastavanosti vychádzal len z dokumentu označeného ako Identifikácia parciel č. 10705/07 z 2.10.2007, t. j. z dokumentu, ktorý bol ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia starý viac než 11 rokov a nezohľadňoval aktuálny stav. Ani prvostupňový orgán

ani žalovaný sa nedopytovali napríklad obce, prípadne momentálneho vlastníka evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX (SLOVENSKÉ BIOLOGICKÉ SLUŽBY, a.s.), ako sú k dnešnému dňu využité pozemky zapísané na danom liste vlastníctva. 7. Žalobcovia obdobné skutočnosti namietali aj vo vzťahu k pozemku parc. č. XXXX/X, pretože ani v tomto prípade reštitučné orgány neskúmali aktuálny stav vo vzťahu k preukázaniu zastavanosti časti tohto pozemku vo výmere 5067 m2 a teda ani naplnenie podmienky pre postup podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 503/2003 Z. z. Žalobcovia súčasne namietali aj nesprávnosť priznanej výmery pozemku parc. č. XXXX/X tvrdiac, že im mala byť vydaná aj zostávajúca časť tohto pozemku o výmere 29933 m2.

8. Podľa žalobcov základom reštitučného nároku je predsa navrátenie vlastníckeho práva presne k tým pozemkom, ktoré patrili ich právnym predchodcom. Ak bolo prvostupňovým orgánom a žalovaným rozhodnuté, že pri pozemkoch parc. č. XXXX o výmere 6101 m2 a parc. č. XXXX/X o výmere 5067 m2 spĺňajú nárok na navrátenie vlastníctva, bolo nutné príslušné pozemky jednoznačne identifikovať. Až následne by bolo možné posúdiť existenciu prekážky podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 503/2003 Z. z. Keďže k uvedenému nedošlo, bolo rozhodnutie žalovaného zaťažené vadou nepreskúmateľnosti. 9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe predovšetkým zdôraznil, že podmienkou pre vyhotovenie presnej identifikácie parciel, tak ako to žiadali žalobcovia, bola existencia grafického prídelového plánu, ktorý sa však v tomto prípade nezachoval.

10. Uznesením č.k. 11S/258/2018-94 z 30.5.2019 pribral krajský za ďalšieho účastníka konania Slovenský pozemkový fond. Vzhľadom na to, že krajskému súdu bolo oznámené úmrtie pôvodnej žalobkyne 1/ T. O., uznesením č.k. 11S/258/2018-121 z 31.7. 2019 bolo rozhodnuté o pokračovaní v konaní s jej právnymi nástupcami, ktorými sú žalobcovia 5/, 6/ a 7/. 11.

Krajský súd rozsudkom č.k. 11S/258/2018-297 z 28.9.2021 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu a žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal. 12. Napadnutý rozsudok odôvodnil krajský súd predovšetkým tým, že o výmerách pozemkov parc. č. XXXX a XXXX/X reštitučné orgány správne rozhodli tak, že žalobcovia v týchto častiach daných pozemkov spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/

2003 Z. z. Pokiaľ žalobné námietky smerovali k tomu, že reštitučné orgány nedostatočne zistili zastavanosť predmetných výmer, v dôsledku čoho skonštatovali zákonnú prekážku podľa § 6 ods. 1 písm. d), § 7 zákona č. 503/2003 Z. z. a priznali náhradu, tak krajský súd uviedol, že sa vykonaným dokazovaním reštitučným orgánom nepodarilo presne a úplne stotožniť odňaté výmery s aktuálnym stavom tak, ako si to žalobcovia predstavovali, pretože sa nezachoval grafický prídelový plán. Bez neho nebolo technicky a právne možné posudzovať, či číslo pozemkovoknižnej parcely je totožné s prídelovou parcelou vytvorenou v rámci prídelového konania. Napriek tomu krajský súd skonštatoval, že skutočný stav veci bol zistený v dostatočnom rozsahu. Vo vzťahu ku pozemku parc. č. XXXX poukázal na list vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E., na ktorom je pri pozemkoch vyznačený druh pozemkov zastavané plochy a nádvoria. Pri pozemku parc. č. XXXX/X poukázal na listy vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, na ktorých je pri pozemkoch rovnako vyznačený druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. Žalovaný ako aj prvostupňový orgán svoje rozhodnutia v potrebnom rozsahu odôvodnili, v dôsledku čoho nemožno dospieť k záveru o ich nepreskúmateľnosti. 13. Vo vzťahu k nevydanej časti pozemku XXXX/X o výmere 29933 m2 krajský súd poukázal na to, že na túto časť si uplatnil reštitučný nárok podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „zákon č. 229/ 1991 Zb.“) D.. P. G., ktorému bola reštitučným rozhodnutím č. 339/92-R-VIII. z 18.3.1998 priznaná náhrada z dôvodu, že pôvodné pozemky boli prídelovými listinami prevedené na fyzické osoby. Z uvedeného dôvodu krajský súd dospel k záveru, že na uvedenú časť prídelovej parcely č. XXXX/X o výmere 29933 m2 bolo vlastníctvo zachované, a preto žalobcovia nemohli splniť podmienky ustanovenia § 3 zákona č. 503/2003 Z. z.

III. Konanie na kasačnom súde

14. Proti rozsudku krajského súdu podali žalovaní 1/ a 7/ (ďalej aj „sťažovatelia“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), pretože krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Sťažovatelia kasačnému súdu navrhli napadnutý

rozsudok

zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie, resp. alternatívne napadnutý

rozsudok

zmeniť tak, že sa zruší rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie a vec sa vráti na ďalšie konanie. 15. Podanie kasačnej sťažnosti sťažovatelia odôvodnili (podobne ako správnu žalobu) predovšetkým tým, že: - krajský súd sa dostatočne nevysporiadal s argumentáciou sťažovateľov týkajúcou sa toho, že reštitučné orgány presne a úplne nestotožnili výmery pri pozemkoch parc. č. XXXX a XXXX/ X, za ktoré bola sťažovateľom priznaná náhrada a bez tohto stotožnenia nebolo možné overiť, či predmetné časti pozemkov sú skutočne zastavané v takom rozsahu, ktorý s odkazom na § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 503/2003 Z. z. bráni vydaniu pôvodných pozemkov, - krajský súd si osvojil zmätočnú argumentáciu reštitučných orgánov o tom, že D.. G. bol evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX ako vlastník pozemku parc.č. XXXX/X o výmere 29933 m2 na základe dedenia, čo by však bolo v rozpore s tým, že mu za daný pozemok súčasne bola priznaná náhrada reštitučným rozhodnutím. Bez ohľadu na to však sťažovatelia argumentovali, že im mal byť priznaný reštitučný nárok vo vzťahu k celému pozemku parc. č.

XXXX/X, teda aj v nepriznanej výmere 29933 m2. 16. Žalovaný a ani ďalší účastník konania sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.

IV. Právny názor kasačného súdu

17. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podali žalovaní 1/ až 7/ - sťažovatelia v lehote včas [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.6.2023], preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu.

18. Predmetom správneho súdneho prieskumu v danej veci bolo reštitučné rozhodnutie vydané podľa zákona č. 503/2003 Z. z., ktorým bol sťažovateľom ako reštituentom priznaný reštitučný nárok za časti pozemkov parc. č. XXXX vo výmere 6101 m2 a parc. č. XXXX/X vo výmere 5067 m2, pričom v dôsledku zastavaností týchto častí pozemkov bola reštituentom s odkazom na znenie § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 503/2003 Z.z. priznaná náhrada. K preukázaniu prekážky zastavanosti

19. V prvom sťažnostnom bode sťažovatelia namietali, že zastavanosť časti pozemkov parc. č. XXXX a XXXX/X, pri ktorej bol priznaný reštitučný nárok, nebola v reštitučnom konaní náležite zistená, keďže nedošlo ku stotožneniu týchto častí s aktuálnym stavom pozemkov v katastri nehnuteľností.

20. Kasačný súd vo vzťahu k pozemkovým reštitúciám upraveným zákonom č. 503/2003 Z. z. uvádza, že tieto sú podobne ako pozemkové reštitúcie podľa zákona č. 229/1991 Zb. postavené na princípe uspokojenia úspešného reštituenta prioritne vydaním pôvodného pozemku.

Len ak vydaniu pôvodného pozemku bránia zákonné dôvody vymedzené v § 6 zákona č. 503/2003 Z. z., dôjde k uspokojeniu úspešného reštituenta priznaním náhrady. 21. Reštitučné orgány odôvodnili nevydanie pôvodných pozemkov sťažovateľom s odkazom na prekážku spočívajú v ich následnom zastavaní. Túto skutočnosť mali za preukázanú vzhľadom na uvedenie druhu pozemku „zastavané plochy a nádvoria“ u pozemkov, ktoré v zmysle príslušnej identifikácie pozemkov mali byť vytvorené v pôvodných pozemkov parc. č.

XXXX a XXXX/X. 22. Nemožnosť úplného a presného stotožnenia výmery časti pozemkov s aktuálnym stavom zakresleným a zapísaným v katastri nehnuteľností odôvodnili reštitučné orgány poukázaním na to, že sa nezachoval grafický prídelový plán. To znamená, že reštitučné orgány sa uvedenou skutočnosťou zaoberali a svoj záver odôvodnili. Technická, resp. geodetická nemožnosť stotožnenia výmery časti pôvodných pozemkov s konkrétnymi pozemkami zapísanými v katastri nehnuteľností na listoch vlastníctva so zakreslenými hranicami pozemkov na katastrálnej mape (pri parcelách registra „C“) alebo na mape určeného operátu (pri parcelách registra „E“) predstavuje objektívnu prekážku postupu, ktorého sa sťažovatelia domáhali.

Táto prekážka nie je závislá od vôle reštitučných orgánov a preto nemôže mať povahu porušenia povinnosti zistiť presne a úplne skutočný stav veci v zmysle § 32 ods. 1 správneho poriadku. Nakoniec aj argumentácia sťažovateľov domáhajúcich sa stotožnenia abstraktných výmer pôvodných pozemkov so stavom na mieste samom je len všeobecná bez toho, aby sa sťažovatelia bližšie vysporiadali so záverom reštitučných orgánov prebraným aj krajským súdom.

Sťažovatelia zároveň nepredložili žiaden dôkaz (znalecký posudok, geometrický plán, atď.), ktorým by závery reštitučných orgánov relevantne spochybnili. Kasačný súd dodáva, že len samotné opakovanie tej istej požiadavky zo strany sťažovateľov, takýto následok nemohlo vyvolať. 23.

Ako akceptovateľné sa preto javí, ak reštitučné orgány existenciu prekážky zastavanosti odvodili od druhu pozemkov vyznačeného v katastri nehnuteľností pri tých pozemkov, ktoré mali vzniknúť z pôvodných pozemkov parc. č. XXXX a XXXX/X. Z listov vlastníctva č.

XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX pre k. ú. E. vyplýva, že všetky pozemky na nich zapísané majú vyznačený druh pozemku „zastavané plochy a nádvoria“. Jedná sa pritom výlučne o pozemky registra „C“, pri ktorých má druh pozemku v zmysle § 70 katastrálneho zákona povahu nielen hodnoverného ale i záväzného údaju katastra nehnuteľností.

S odkazom na § 71 ods. 2 katastrálneho zákona pritom záväzné údaje katastra nehnuteľností slúžia ako podklad na písomné vyhotovenie verejných listín a iných listín, teda aj rozhodnutí reštitučných orgánov. I keď sa pri hodnovernosti a záväznosti údajov katastra nehnuteľností jedná o vyvrátiteľnú domnienku, sťažovatelia nepredložili okrem svojho tvrdenia žiaden dôkaz, ktorým by túto domnienku nejako spochybnili.

24. Na podklade uvedeného sa preto možno stotožniť so záverom reštitučných orgánov o prítomnosti prekážky danej § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 503/2003 Z.z., podľa ktorého „vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný“. Nejasnosť rozhodnutia a výmera pozemku par. č. 1359/5

25. Pokiaľ sťažovatelia namietali zmätočnú argumentáciu reštitučných orgánov vo vzťahu k reštitučnému nároku D.. P. G., je potrebné zdôrazniť, že na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E. založenom v administratívnom spise a vyhotovenom dňa 2.10.2007 je zapísané výlučné vlastníctvo menovaného k pozemku parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 29933 m2 a to na podklade dedičského rozhodnutia D 591/91. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že D.. P. G. je právnym nástupcom pôvodného pozemnoknižného vlastníka P. G., ktorému bolo jeho vlastníctvo následne skonfiškované. Sťažovatelia predstavujú právnych nástupcov až po vlastníkoch, ktorí skonfiškované pozemky následne nadobudli prídelom. Zrušenie prídelu rozhodnutím odboru Poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady ONV v Nitre ONV č. 9034/1957 zo dňa 12.12.1957 bolo pritom vyhodnotené ako nulitný právny akt, pretože bolo vykonané nepríslušným orgánom, keďže k takémuto rozhodnutiu bolo oprávnené Povereníctvo pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu.

26. Ak teda D.. P. G. nadobudol pozemok parc .č. XXXX/X orná pôda o výmere 29933 m2 dedením v roku 1991 a od tohto času bol zapísaný v katastri nehnuteľností ako jeho vlastník, táto skutočnosť sama o sebe vylučovala záver, že sa tohto pozemku v rozhodnej dobe zmocnil bez právneho dôvodu štát. Správne preto tak reštitučné orgány ako aj krajský súd poukázali na to, že otázka vlastníctva parc. č. XXXX/X o výmere 29933 m2 nemá reštitučnú povahu, ale jedná sa o vlastnícky spor medzi D.. P. G. a sťažovateľmi. 27. Ďalej je nutné zdôrazniť, že v tejto veci kasačný súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia žalovaného a nie reštitučných rozhodnutí týkajúcich sa D.. P. G..

Rozhodnutím Okresného úradu v Nitre, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. 339/92-R- II. z 18.3.1998 nebola pritom D.. P. G. priznaná náhrada za pozemok parc. č. XXXX/X a rozhodnutím toho istého orgánu č. 98/09669-339/92-R-VIII.- z 18.3.1998 bola priznaná (okrem iného) náhrada za pozemok parc. č. XXXX/X . o výmere 97056 m2.

28. Z tohto pohľadu je následne právne bez významu aj sťažovateľmi namietaná nejasnosť napadnutého rozsudku týkajúca sa „údajného“ nesúladu dedičského rozhodnutia a reštitučného rozhodnutia v prospech D. P. G..

29. Dôvodom pre nepriznanie náhrady vo vzťahu k celej výmere pozemku parc. č. XXXX/X nebola primárne reštitúcia D.. P. G., ale skutočnosť, že sa v rámci dokazovania preukázalo naplnenie reštitučného titulu len v rozsahu výmery 5067 m2. Len v tejto časti totiž štát nakladal bez právneho dôvodu s pôvodným pozemkom sťažovateľov. V zostávajúcej výmere takéto nakladanie nebolo preukázané, čo znamená že nebol preukázaný ani reštitučný titul podľa § 3 písm. o) zákona č. 503/2003 Z. z. 30. Nakladanie štátu s pozemkami iných osôb bez akéhokoľvek právneho dôvodu nebolo ani podľa právnej úpravy účinnej v socialistickom Československu spôsobilým titulom pre nadobudnutie vlastníctva. Na preukázanie reštitučného titulu podľa § 6 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z. z. sa preto v zásade vyžaduje v pozemkovej knihe alebo evidencii nehnuteľností buď vykonaný zápis nového vlastníka na základe prevodu alebo prechodu pozemku neoprávnene uskutočneného štátom (inou právnickou osobou) alebo „omylom“ vykonaný zápis vlastníctva štátu (inej právnickej osoby). Vo vzťahu k výmere 29933 m2 pri pozemku XXXX/X však žiadny takýto zápis na úkor sťažovateľov nebol zistený. 31. Zároveň je potrebné akcentovať, že Krajský súd v Nitre v rozsudku č. k. 19Sp/60/2014-59 z 4.4.2016 síce skonštatoval, že došlo k prevzatiu bez právneho dôvodu, avšak rozsah tohto prevzatia nestanovil a tento vo výmere 5067 m2 vyplynul z vykonaného dokazovania. Aj v tomto prípade pritom námietky sťažovateľov boli len všeobecné a bez toho, aby boli doložené konkrétnymi dôkazmi, či skutočnosťami.

V. Záver

32. Na základe vyššie uvedeného preto kasačný súd dospel k záveru, že krajský súd vec správne právne posúdil a napadnutý rozsudok aj v potrebnom rozsahu odôvodnil, čím neboli naplnené sťažnostné dôvody podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. 33. Namietaným sťažnostným dôvodom podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP sa kasačný súd bližšie nezaoberal, keďže sťažovatelia v kasačnej sťažnosti neuviedli žiadne súdne rozhodnutia kasačného súdu, vo vzťahu ku ktorým sa mal krajský súd sa odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. 34. Na podklade vyššie uvedeného kasačný súd nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti a v nej uplatnených sťažnostných bodov a preto kasačnú sťažnosť sťažovateľov podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 35. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd sťažovateľom náhradu trov konania nepriznal, pretože v kasačnom konaní neboli úspešní. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému, ktorý bol v konaní síce úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 SSP priznané. Ďalšiemu účastníkovi konania kasačný súd neuložil žiadnu povinnosť, preto mu rovnako náhradu trov konania nepriznal. 36. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29. februára 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 1Svk/13/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik