1Svk/13/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:8023200219.2
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- PO-2S/22/2023
- IČS
- 8023200219
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ F.. O. N. Q. T., trvale bytom A. XXX/X, XXX XX B., 2/ V. G., trvale bytom E. XXX, XXX XX E., právne zastúpených: JUDr. Vlastimilom Klepáčom, advokátom, so sídlom Krmanova 16, 040 01 Košice, proti žalovanému (sťažovateľovi): Okresný úrad Bardejov, katastrálny odbor, so sídlom Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov, v konaní o všeobecnej správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BJ-KO1-2023/V 298/23-Š4 z 24.2.2023, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti výroku II. uznesenia Správneho súdu v Košiciach č. k. PO-2S/22/2023-95 zo 6.3.2024, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcom sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Konanie na správnych súdoch
1. Všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“) z 25.4.2023 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu toho istého dňa sa žalobcovia domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-BJ-KO1-2023/V 298/23-Š4 z 24.2.2023 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“), ktorým žalovaný podľa § 31a písm. a) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) prerušil vkladové konanie do rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako dovolacieho súdu o odklade vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. Okresného súdu Bardejov č. k. 3C/54/2018-419 z 16.8.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 18/Co/46/2021-578 z 24.11.2022. 2. Dňa 1.6.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou daného zákona prešiel výkon súdnictva od 1.6.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.6.2023 daná právomoc správnych súdov.
II. Späťvzatie žaloby
3. Žalobcovia písomným podaním, doručeným Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „Správny súd“) dňa 28.2.2024, vzali žalobu v celom rozsahu späť.
4. Späťvzatie žaloby odôvodnili žalobcovia tým, že Najvyšší súd Slovenskej republiky im listom zo 16.1.2024 na základe ich dopytu oznámil, že preskúmaním spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn. 3C/54/2018 a s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu, dospel k záveru, že v prejednávanej veci nebol zistený dôvod, pre ktorý by malo byť vyhovené návrhu (v danom konaní) žalovaného na odklad vykonateľnosti ním napadnutého rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 18/Co/46/2021-578 z 24.11.2022. Žalobcovia uviedli, že žalovaný následne dňa 13.2.2024 vydal rozhodnutie číslo vkladu: V 298/2023, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra k príslušným nehnuteľnostiam uvedeným na liste vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie B.. Podkladom pre povolenie vkladu bola zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uzatvorená medzi obchodnou spoločnosťou SENAJ, s.r.o. ako predávajúcim a žalobcami ako kupujúcimi, pričom predávajúci bol povinný túto zmluvou uzatvoriť na podklade rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 3C/54/2018-419 z 16.8.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 18/Co/46/2021-578 z 24.11.2022. 5. Žalobcovia navrhli, aby im Správny súd priznal plný úspech v konaní z dôvodu, že „žalovaný svojim správaním zapríčinil späťvzatie žaloby a teda svojim konaním procesne zapríčinil zastavenie konania.“
III. Rozhodnutie Správneho súdu
6. Správny súd uznesením č. k. PO-2S/22/2023-95 z 6.3.2024 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) vo výroku I. konanie zastavil a vo výroku II. žalobcom priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 7. Napadnuté uznesenie odôvodnil Správny súd tým, že zastavenie konania bolo uskutočnené podľa § 99 písm. a) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a pri rozhodovaní o trovách bolo zohľadnené zavinenie žalovaného na zastavení konania podľa § 171 ods. 1 SSP.
IV. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
8. Proti uzneseniu Správneho súdu č. k. PO-2S/22/2023-95 z 6.3.2024 v časti výroku II. týkajúceho sa rozhodnutia o trovách podal včas kasačnú sťažnosť žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“) a to z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, t. j. pre porušenie práva na spravodlivý proces a nesprávne právne posúdenie veci. 9. V rámci sťažnostných bodov sťažovateľ odvodnil kasačnú sťažnosť tým, že: - absolútne žiadnym spôsobom nezavinil stav, na základe ktorého bola žaloba vzatá späť a preto sa na rozhodnutie o trovách mal aplikovať § 170 SSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, - rozhodnutie žalovaného nebolo zrušené a preto platí prezumpcia jeho správnosti a zákonnosti, - rozhodnutie žalovaného bolo len predbežným rozhodnutím a preto v zmysle § 7 písm. e) SSP nebolo spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu, - správny súd v napadnutom uznesení nesprávne v bode 3 odôvodnenia uviedol, že návrh na odklad vykonateľnosti podal žalovaný, hoci sťažovateľ nebol účastníkom daného civilného sporového konania. 10. Žalobcovia sa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnili so záverom Správneho súdu a zdôraznili, že rozhodnutie dovolacieho súdu o podanom návrhu na odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutie nepredstavuje predbežnú otázku, na podklade ktorej by malo byť prerušené vkladové konanie. Záverom žalobcovia navrhli kasačnú sťažnosť zamietnuť a priznať im náhradu trov kasačného konania.
V. Posúdenie veci kasačným súdom
11. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia.
Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal žalovaný ako sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom bol vedený nasledovnými právnymi úvahami.
12. Predmetom kasačnej sťažnosti bol (len) výrok napadnutého uznesenia týkajúci sa náhrady trov konania. 13. Úvodom je preto potrebné zdôrazniť odlišnosť rozhodovania o náhrade trov konania v správnom súdnom konaní od rozhodovania v civilnom sporovom konaní.
Hoci v oboch konaniach sa aplikuje zásada úspechu, jej podoba v správnom súdnom konaní je asymetrická, čo je dané odlišným účelom konania. Táto asymetria spočíva v tom, že žalovaný má aj pri úspechu v konaní právo na náhradu trov konania, len „ak to možno spravodlivo požadovať“, pričom pokiaľ je žalovaným orgán štátnej správy tak iba „výnimočne“ (§ 168 SSP).
V duchu tejto asymetrie je následne nutné vykladať aj súvisiace ustanovenia vrátane § 170 a § 171 SSP. 14. Zatiaľ čo v súdenej veci Správny súd stotožniac sa s návrhom žalobcov týmto priznal právo na náhradu trov konania podľa § 171 ods. 1 SSP z dôvodu, že zastavenie konania bolo zavinené žalovaným, žalovaný sa v kasačnej sťažnosti domáhal aplikácie § 170 písm. b) SSP, v zmysle ktorého pri zastavení konania nemá žiaden z účastníkov konania právo na náhradu trov
konania. 15. Podľa § 170 písm. b) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené. Podľa § 171 ods. 1 SSP ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.
16. Fundamentálnou právnou otázkou, od posúdenia ktorej závisí rozhodnutie vo veci, bol preto výklad pojmu „zavinenie zastavenia konania“. 17. Podľa názoru kasačného súdu nemožno zavinenie zastavenia konania a priori spájať s dôvodnosťou podanej žaloby, tak ako to namietal žalovaný. V opačnom prípade by totiž došlo k procesnej anomálií, keď by správny súd mal posudzovať vec samú len na účel rozhodovania o náhrade trov konania. O náhrade trov konania sa však rozhoduje v závislosti od rozhodnutia vo veci samej, pričom v danom prípade by to bolo naopak a na účel rozhodnutia o trovách konania by správny súd mal posudzovať vec samú a to napriek tomu, že konanie zastavil.
Inak povedané dôvodnosť žaloby je spojená s rozhodovaním vo veci samej a preto nemôže mať súčasne povahu predbežnej otázky, hoci spojenej s rozhodovaním o trovách konania. 18. Pojem „zavinenie zastavenia konania“ je preto podľa kasačného súdu potrebné spájať nie s vecnou opodstatnenosťou podanej žaloby, ale procesnými postupmi, úkonmi alebo rozhodovaním žalovaného, ktoré mali za následok to, že odpadol predmet alebo dôvod správneho súdneho prieskumu. Z tohto pohľadu zároveň nie je nevyhnutné, aby došlo k zastaveniu konania podľa § 99 písm. g) SSP z dôvodu, že odpadol dôvod na pokračovanie v konaní, pretože možno akceptovať aj napr. zastavenie konania podľa § 99 písm. a) SSP z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom, ak toto späťvzatie bolo následkom postupu alebo rozhodovania žalovaného. Pre správny súd je pritom späťvzatie žaloby bezpečným indikátorom straty záujmu žalobcu o (meritórne) rozhodnutie veci. Aj pri zániku účinkov žalovaného rozhodnutia orgánu verejnej správy môže mať totiž žalobca (napr. na účel náhrady škody) záujem na preskúmaní zákonnosti daného rozhodnutia (porovnaj napr. rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/21/2021 z 30.11.2022 Zb. NSS č. 71/2024). Rovnako je namieste akceptovať aj zastavenie konania podľa § 99 písm. c) a d) SSP z dôvodu zrušenia, resp. zmeny žalobou napadnutého rozhodnutia, resp. opatrenia orgánu verejnej správy v dôsledku vyhovenia protestu prokurátora alebo mimoriadneho opravného prostriedku, ktoré je v zásade vo vzťahu k § 99 písm. g) SSP vo vzťahu špeciality.
19. V danom prípade je jednoznačné, že dôvodom späťvzatia žaloby zo strany žalobcov bolo „zapokračovanie“ žalovaného vo vkladovom konaní spojené s následným rozhodnutím o povolením vkladu. Inými slovami povolením vkladu žalovaný zavinil, že žalobcovia prestali mať záujem na vecnom posúdení ich žaloby a túto zobrali späť.
20. Správny súd a ani kasačný súd pritom nemohli v rámci predbežnej otázky posudzovať, či žaloba bola podaná (vecne) opodstatnene. Domnienka zákonnosti formálne nezrušeného rozhodnutia žalovaného bola preto pre rozhodnutie o náhrade trov konania právne bez významu. 21.
Pokiaľ žalovaný namietal, že rozhodnutie o prerušení vkladového konania nebolo spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu, tak tento záver bol vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného nesprávny. Ak katastrálny orgán prerušil vkladové konanie z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke, tak je nesporné, že takéto rozhodnutie má jednoznačne dopad na subjektívne práva účastníkov vkladového konania, pretože zasahuje do ius disponendi tvoriaceho triádu oprávnení vlastníckeho práva, ktoré je ako základné ľudské právo chránené nielen čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky ako čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
To znamená, že takéto rozhodnutie o prerušení vkladového konania nemožno subsumovať pod kompetenčnú výluku upravenú v § 7 písm. e) SSP (viď Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 127 s.).
22. Právne irelevantná bola nakoniec aj námietka žalovaného, že Správny súd ho chybne označil za iniciátora odkladu vykonateľnosti. Pod žalovaným, ktorého mal v bode 3 odôvodnenia napadnutého uznesenia na mysli Správny súd, je totiž potrebné rozumieť žalovaného z civilného sporového konania zavŕšeného rozsudkom Okresného súdu Bardejov č. k. Okresného súdu Bardejov č. k. 3C/54/2018-419 z 16.8.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 18/Co/46/2021-578 z 24.11.2022, t. j. obchodnú spoločnosť SENAJ, s.r.o.
23. Vyššie opísané závery kasačného súdu možno následne zhrnúť do právnej vety, v zmysle ktorej: Zavinenie zastavenia konania na účel rozhodovania o náhrade trov konania v zmysle § 171 ods. 1 SSP nemožno spájať s dôvodnosťou podanej žaloby, pretože by došlo k procesnej anomálií, keď by správny súd mal posudzovať vec samú len na účel rozhodovania o náhrade trov konania. Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať s procesnými postupmi, úkonmi alebo rozhodovaním žalovaného, ktoré mali za následok to, že odpadol predmet alebo dôvod správneho súdneho prieskumu. Nie je pritom nevyhnutné, aby došlo k zastaveniu konania podľa § 99 písm. g) SSP z dôvodu, že odpadol dôvod na pokračovanie v konaní, pretože možno akceptovať aj napr. zastavenie konania podľa § 99 písm. a) SSP z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom, ak toto späťvzatie bolo následkom postupu alebo rozhodovania
žalovaného.
VI. Záver
24. Na základe vyššie uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že neboli naplnené dôvody kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť žalovaného podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 25. Pozornosti kasačného súdu neuniklo, že Správny súd nekonal pri zastavení konania so všetkými účastníkmi konania, pretože opomenul predávajúceho z vkladového konania č. V 298/2023 a to obchodnú spoločnosť SENAJ, s.r.o., ktorej svedčalo účastníctvo v konaní v zmysle § 32 ods. 3 písm. a) SSP. Z dôvodu hospodárnosti konania považuje kasačný súd takýto postup za akceptovateľný, pretože danému účastníkovi konania nemohlo byť v dôsledku zastavenia konania žiadnym spôsobom zasiahnuté do jeho subjektívnych práv, takže aj prípadná kasačná sťažnosť tohto opomenutého sťažovateľa by v zmysle § 442 ods. 2 SSP nemohla byť úspešná. 26. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že v kasačnom konaní úspešným žalobcom priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov kasačného konania voči žalovanému (v kasačnom konaní neúspešnému sťažovateľovi). O výške náhrady trov rozhodne správny súd samostatným uznesením. 27. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 26. júna 2025