1Svk/14/2023

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Mesto Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, ako vecne príslušný stavebný úrad v zmysle § 117b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v platnom znení (ďalej len „stavebný zákon“) vydal dňa 30.07.2018 rozhodnutie č. OU-NR-OVBP2-2018/ 024854-13, ktorým povolil zmenu stavby pred jej dokončením „Automotive Nitra Project - objekt E1 - Budovy“ v rozsahu stavebných objektov: SO 810 Administratívna budova, SO 811 Most pre peších, SO 812 Hlavná brána. 2. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 26738/2018/SV/77639 zo dňa 15.10.2018 prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. 3. Žalovaný konštatoval, že námietky odvolateľa uplatnené v odvolaní zamietol, nakoľko v odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tvrdeniam o tom, že zmena predmetnej rozostavanej stavby v povoľovanom rozsahu sa priamo dotýka jeho vlastníctva a výrazne obmedzuje jeho bližšie nešpecifikovaný podnikateľský zámer, a že v stavebnom konaní boli extrémne porušené jeho práva garantované Ústavou SR alebo procesné práva vyplývajúce zo správneho poriadku alebo stavebného zákona, prípadne že sa v konaní vyskytli vady alebo prekážky brániace vydaniu stavebného povolenia na zmenu stavby pred dokončením. Predmetné povolenie zmeny stavby pred jej dokončením je správne a zákonné, obsahuje všetky zákonné náležitosti, je v súlade s platnou právnou úpravou a vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.

II. Konanie na krajskom súde

zopakovať. Správnemu súdu je z vlastnej rozhodovacej činnosti známe, že vo veci toho istého žalobcu a predmetu konania (vo význame totožného skutkového a právneho základu, rozhodujúcich pre posúdenie veci - pričom totožnosť predmetu konania posudzoval jednak z hľadiska toho, že predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorý zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o stavebnom povolení, resp. povolení zmeny stavby pred jej dokončením a jednak z hľadiska toho, že preskúmavané rozhodnutia sa týkali odlišných jednotlivých stavebných objektov, avšak boli súčasťou totožnej výstavby v Strategickom parku Nitra, a preto aj rozhodnutia vychádzali sčasti z rovnakých a sčasti obsahovo rovnakých podkladov), správny súd už rozhodol vo viacerých správnych súdnych konaniach (sp. zn. 11S/76/2018, v ktorej správny súd rozhodol rozsudkom č. k. 11S/76/2018 - 280 z 12. februára 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29. 04. 2020, sp. zn. 11S/52/2017, v ktorej správny súd rozhodol rozsudkom č. k. 11S/52/2017 - 446 z 26. februára 2020, ktorý nadobudol

02. 05. 2020. 5. Ako uviedol krajský súd súčasne v tomto správnom súdnom konaní uplatnil žalobca aj iné žalobné dôvody, ktoré v tej podobe ako ich uplatnil v správnej žalobe v tejto veci, neuplatnil v už označených veciach. Namietal, že v tomto prípade ide o stavebné povolenie na zmenu stavby pred jej dokončením, pričom aj proti pôvodnému stavebnému povoleniu podal správnu žalobu, o ktorej nebolo doposiaľ rozhodnuté, a ktoré konanie je vedené na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 26S/6/2018, ktorú skutočnosť žalovaný nezohľadnil, čo zakladá ďalší dôvod nezákonnosti rozhodnutia. Ďalej namietal, že z oznámenia o začatí stavebného konania nevyplýva údaj o tom, či vôbec a s akým výsledkom prebehlo vo vzťahu k povoľovanej stavbe konanie podľa § 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 24/2006 Z. z.“ alebo „zákon EIA“), ako aj absentujú podstatné skutočnosti, pre ktoré konanie o zmene stavby sa iniciovalo a podľa žalobcu zmena zelenej plochy v tak výraznej miere nemôže obstáť, pretože určenie pôvodnej

povolenia. Takýto postup označil za rozporný so zákonom. 6. Krajský súd poukázal na to, že skutočnosť, že v tomto správnom súdnom konaní uviedol žalobca aj ďalšie žalobné dôvody (v porovnaní s ostatnými uvedenými vecami) nebráni aplikácii inštitútu skráteného odôvodnenia rozsudku podľa § 140 S.s.p. v tom rozsahu, v ktorom správny súd odkáže na tie časti odôvodnenia už uvedených právoplatných rozsudkov, v ktorých správny súd vo vzťahu k totožnému predmetu konania už posudzoval tie isté žalobné dôvody totožného žalobcu, aké uplatnil žalobca aj v tomto správnom súdnom konaní a súčasne v rozsahu, v ktorom všeobecne posudzoval aktívnu žalobnú legitimáciu žalobcu.

V rámci tohto správneho súdneho konania nebol zistený žiadny legitímny dôvod na to, aby sa od právneho posúdenia jednotlivých žalobných dôvodov, v medziach ktorých už posudzoval správny súd zákonnosť napadnutých rozhodnutí v označených právoplatne skončených konaniach s totožným predmetom, či od posúdenia relevantných procesných otázok, ovplyvňujúcich správne súdne konanie, odchýlil.

„V podanej žalobe ďalej tvrdil, že žalobu podáva z dôvodu zrejmej nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, nakoľko bol ukrátený na svojich právach. S poukazom na vyššie uvedené tvrdenie žalobcu, ním formulované dôvody žaloby, ako i obsah predloženého administratívneho spisu, potom správny súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu

Súd aktívnu legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, pričom v správnom súdnictve ide o osobitný druh procesnej podmienky konania, ktorej nedostatok by mal za následok odmietnutie žaloby v zmysle ust. § 98 ods. 1 písm. e/ S.s.p. Na stavebné konanie sa aplikuje zákon č. 71/967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ktorý všeobecným spôsobom upravuje konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy a v ust. § 14 obsahuje i definíciu účastníka správneho konania v tom zmysle, že: 1/ účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, 2/ koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; 3/ ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak, 4/ ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Stavebný zákon (ktorý je v tomto prípade osobitným zákonom) v ust. § 59 ods. 1 ustanovuje, kto môže byť účastníkom stavebného konania, ale nemá osobitnú právnu úpravu konania s

V právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší generálny zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla v prejednávanom prípade možno dospieť k záveru, že na posúdenie účastníctva žalobcu v stavebnom konaní bolo potrebné postupovať podľa ut. § 59 ods. 1 stavebného zákona, ktorý je v stavebnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní - správnemu poriadku. Bez ohľadu na všeobecne platné pravidlo pri aplikácii právnych noriem, v danom prípade je otázka aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov výslovne zodpovedaná v ust. § 140 stavebného zákona, podľa ktorého, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Z tohto zákonného ustanovenia je bez pochýb zrejmé, že na konanie vedené podľa stavebného zákona sa použijú pravidlá ustanovené správnym poriadkom len vtedy, ak sám stavebný zákon ako osobitný predpis neupravuje konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku, inak. Vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov stavebného konania, je

Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní má subsidiárne použitie, ak konkrétne konanie v štátnej správe je upravené samostatným právnym aktom, osobitným zákonom. Uvedené znamená, že osobitný predpis ako hmotnoprávny predpis má v aplikačnom procese prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v ust. § 14 správneho poriadku, ktorý síce vymedzuje, kto je účastníkom konania, ale odpoveď, na koho sa táto definícia vzťahuje dávajú predpisy hmotného práva. Postavenie účastníka konania v tej - ktorej veci má iba ten subjekt, ktorému je takéto postavenie v príslušnom zákone výslovne priznané. Zákon č. 50/1976 Zb.

Z predloženého administratívneho spisu je nepochybné, že predmetná stavba („Príprava strategického parku Nitra“ v rozsahu stavebných objektov uvedených v rozhodnutí stavebného úradu zo dňa 15. 11. 2016) sa realizuje v katastrálnom území E., X., J. na pozemkoch s parcelnými číslami konkrétne uvedenými v rozhodnutí stavebného úradu, pričom žalobca nie je vlastníkom týchto pozemkov (čo ani netvrdil) a nie je vlastníkom ani susedných pozemkov (čo tiež netvrdil), teda jeho vlastnícke práva nemôžu byť žiadnym spôsobom dotknuté.

predpisov. Žalobca nepreukázal iné práva k pozemkom, na ktorých sa stavba realizuje tak, ako sú tieto práva vymedzené v ust. § 139 písm. a/, b/, c/ vyššie citovaného zákona, teda nepreukázal užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, taktiež nepreukázal ani právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, resp. z iných právnych predpisov.

24 až 27 tohto zákona), teda ako dotknutá verejnosť, nakoľko v konaní podľa tretej časti vyššie citovaného zákona (posudzovanie navrhovaných činností) uplatnil postup podľa ust. § 24 ods. 3, resp. 4 tohto zákona, teda podal odôvodnené písomné stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“, ktorý predložila Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (čo vyplýva z rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR- OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015) a taktiež podal i odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu zo dňa 08. 10. 2015, čo mal súd preukázané z konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 26S/3/2016, v ktorom sa žalobca správnou žalobou domáha preskúmania a zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12. 2015, ktorým bolo zamietnuté odvolanie spoločnosti Nitra Invest, s. r. o. a Romana Cerulíka a potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie,

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad zo dňa 05. 12. 2016, o ktorom rozhodol minister životného prostredia SR rozhodnutím č. 2930/ 2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. 01. 2017 tak, že rozklad žalobcu zamietol a záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 potvrdil.

Aktívne legitimovaná na podanie žaloby je okrem iných i fyzická osoba za predpokladu, že bola rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, pričom tvrdenie o takomto ukrátení musí byť súčasťou správnej žaloby v rámci jej žalobných bodov. Žaloba podaná žalobcom v predmetnej veci, teda proti rozhodnutiu v stavebnom konaní, takéto tvrdenie obsahuje, ale žalobca v nej žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť porušené alebo priamo dotknuté. Po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných námietok uvedených v správnej žalobe je súd toho názoru, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť, čo možno vyvodiť i z jeho námietky spočívajúcej v tom, že predmetné stavebné konanie súvisí s výstavbou a realizáciou strategického parku, teda investície extrémne veľkého rozsahu a malo sa viesť zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/ 2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých

považoval za nedôvodnú. Ako vyplýva z ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov na postup podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje splnenie dvoch podmienok. Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie je, že sa jedná o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii v zmysle ust. § 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ministerstvo hospodárstva SR vydalo dňa 22. 07. 2015 osvedčenie pre stavbu „vybudovanie strategického parku“, ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu územia v súlade s ust. § 1 ods. 12 vyššie citovaného zákona s tým, že výstavbu bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorá o vydanie osvedčenia požiadala. Následne po vydaní osvedčenia bolo vydané osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR o významnej investícii č. 13489/2016-1000-02436 dňa 14_ 01_

V predmetnej veci umiestnenie strategického parku, resp. príprava územia na realizáciu strategického parku nie je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Obce Lužianky, čo potvrdila samotná Obec Lužianky vo svojom stanovisku k oznámeniu o začatí stavebného konania. Do zákona č. 175/ 1999 Z. z. bol termín „strategický park“ zavedený s účinnosťou od 07. 07. 2015 zákonom č. 154/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

K námietke žalobcu (III.1) že neboli naplnené podmienky vydania stavebného povolenia v zmysle ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a že stavebnému konaniu malo predchádzať územné konanie, považuje súd za potrebné uviesť, že sa s ňou už podrobne vysporiadal vo svojom rozsudku v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/124/2017 zo dňa 23. 10. 2019 na základe toho, že sa oboznámil s územným plánom Mesta Nitra platným v čase rozhodovania žalovaného (ktorý má k dispozícii) a ktorý bol schválený mestským zastupiteľstvom v Nitre dňa 22. 05. 2003 a jeho záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením (ďalej len VZN) mesta Nitry č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5 (posledný nadobudol účinnosť dňa 18. 07. 2015) a je uvedená v prílohe č. 1 k tomuto VZN.

pričom v bodoch 1.13.1 - 1.13.5 sú uvedené priestorovo funkčné celky, ktorých sa obstaranie a schválenie územného plánu zóny týka, ale oblasť, resp. priestorovo funkčný celok Dražovce tu nie je uvedený. Na tejto skutočnosti nemôže nič meniť ani zistenie, že v časti územného plánu Mesta Nitra s označením „UPN Nitra - Zástavba“ pod bodom „zástavba“ a v časti „UPN Nitra - Komplexný výkres“ pod bodom „priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia“ je uvedený text „Priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“. Nie je sporné, že územný plán zóny, na ktorej sa nachádza priemyselný park nebol vypracovaný. Všeobecne záväzným nariadením Mesta Nitra č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1 až 5 bola vyhlásená záväzná časť územného plánu Mesta Nitra pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, v ktorej sú stanovené záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania s uvedením priestorovo funkčných celkov, pri ktorých je pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia

Z vyššie uvedených dôvodov potom súd námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že pre vydanie stavebného povolenia v predmetnej veci bez predchádzajúceho vydania územného rozhodnutia neboli naplnené podmienky považoval za nedôvodnú. Ako vyplýva z ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, na postup podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje splnenie dvoch podmienok. Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie je, že sa jedná o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii v zmysle ust. § 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/ 1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V predmetnej veci je nepochybné, že stavebné konanie sa týkalo stavby „Príprava strategického parku Nitra“ v rozsahu stavebných objektov uvedených v rozhodnutí stavebného úradu zo dňa 15. 11. 2016, teda výstavby objektov na prípravu územia na realizáciu strategického parku.

investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa ust. § 1 ods. 2 vyššie citovaného zákona. Týmto bola teda jednoznačne splnená prvá podmienka stanovená v ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku. Druhou podmienkou, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.

obsiahnutý. V územnom pláne Mesta Nitra sú uvedené čísla lokalít s funkčným využitím „priemyselný park sever“ a termín „strategický park“ sa v územnom pláne Mesta Nitra neuvádza, pretože termín „strategický park“ bol zavedený do stavebného zákona s účinnosťou od 17. 10. 2015 zákonom č. 254/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Z uvedených dôvodov potom termín „strategický park“ nie je zahrnutý v územnom pláne Mesta Nitra, nakoľko dodatok č. 5 k VZN č. 3/2003 bol schválený mestským zastupiteľstvom Mesta Nitra dňa 11. 06. 2015, kedy ešte uvedený termín nebol v našom právnom poriadku definovaný. Podľa zámeru „Automotive Nitra Project“ vypracovaného pre užívateľa Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu v auguste 2015 bude navrhovaná činnosť (spočívajúca vo výstavbe nového závodu na výrobu automobilov s kapacitou v rozmedzí 150.000 až 300.000 kusov vozidiel ročne) umiestnená v nadväznosti na existujúci priemyselný park Nitra - Sever. Podmienkou pre postup podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona nie je „vymedzenie hranice strategického parku“, resp. „definovanie územia strategického parku“, ale, ako už bolo vyššie uvedené, je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu obce a nie je v rozpore s umiestnením strategického parku, resp. s prípravou územia na realizáciu strategického parku a táto podmienka bola splnená.

13. K žalobnému dôvodu týkajúceho sa dopravného napojenia, vyústenia dopravy na cestu I/64, napojenia na rýchlostnú komunikáciu R1A, správny súd podľa § 140 S.s.p. odkazuje na body 50. až 51. odôvodnenia rozsudku sp. zn. 11S/166/2018, v ktorom správny súd k nej uviedol, že: „Za nedôvodnú považoval i námietku uvedenú v časti III.4 podanej žaloby (týkajúcu sa dopravného napojenia, vyústenia dopravy na cestu I/64, napojenia na rýchlostnú komunikáciu

Námietky žalobcu týkajúce sa úseku cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A, tieto považoval správny súd za nedôvodné. Z rozhodnutia žalovaného, ako i administratívneho spisu správnych orgánov vyplýva, že uvedenými námietkami sa správny orgán prvého stupňa, ako i žalovaný zaoberali.

14. Správny súd aj tento žalobný dôvod posúdil v celom rozsahu za nedôvodný. 15. K ďalšej námietke žalobcu, že samotný strategický park nebol posúdený, má správny súd za to, že táto námietka nesúvisí s predmetným administratívnym konaním a rozhodovaním vo veci povolenia predmetnej zmeny stavby. Správny súd poznamenáva, že správne orgány boli viazané rozhodnutím vydaným MŽP SR na navrhovanú činnosť „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ zo dňa 04. 11. 2016 v spojení s rozhodnutím ministra životného prostredia SR zo dňa 13. 01. 2017 a boli povinné vychádzať zo záverov v nich obsiahnutých, a to s poukazom na § 40 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.

súdom. Správny súd považoval v predmetnom stavebnom konaní okruh účastníkov za správne určený. 16. Opodstatnenosťou námietky žalobcu, či strategický park mal byť posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. ako celok sa vysporiadal správny súd v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/3/2016. Rozsudkom sp. zn. 26S/3/2016 - 1916 zo dňa 01. 07. 2021 bola správna žaloba zamietnutá a z bodu 30. tohto rozsudku vyplýva záver správneho súdu, že „Správny orgán vychádzajúc z § 22 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. mohol a musel vychádzať pri svojom rozhodovaní len z vypracovaného zámeru v rozsahu v akom mu bol navrhovateľom

Inak povedané v prípade, ak sa v stavebnom, t. j. povoľovacom konaní preukáže potreba vyššieho počtu parkovacích miest alebo potreba vybudovať lakovňu, bude navrhovateľ činnosti povinný zabezpečiť súlad podľa už cit. ust. § 38 ods. 1 alebo požiadať o zmenu podľa § 29 ods. 1 písm. b) zák. č. 24/2006 Z. z. To znamená, že ak bude chcieť navrhovateľ alebo realizátor navrhovanej činnosti neskôr vybudovať väčší počet parkovacích miest, aký vyplýva z predloženého zámeru „Automotive Nitra Project“, bude musieť požiadať príslušný orgán o vykonanie povinného hodnotenia z hľadiska vplyvov na životné prostredie. Tak sa napokon aj stalo, keď realizátor navrhovanej činnosti - užívateľ spol. Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o. predložila na posúdenie projekt - zámer „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, v ktorom už boli uvedené údaje a počty v rozsahu v akom podľa žalobcu absentovali v zámere „Automotive Nitra Project“. Zámer „Automotive Nitra Poject - Fáza 2“ tak bol posudzovaný aj z hľadiska vplyvov na životné prostredie, čo vyplýva aj zo záverečného stanoviska Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016.

17. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že tento žalobný dôvod je nedôvodný. 18. Vo vzťahu k žalobnému dôvodu týkajúceho sa porušenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny súd z obsahu administratívneho spisu mal za preukázané, že správny orgán prvého stupňa riadne oznámil účastníkom konania začatie tohto konania a v oznámení boli riadne upovedomení, kedy a kde je možné nahliadnuť do podkladov pre vydania rozhodnutia s upozornením, že na námietky uplatnené po tejto lehote sa neprihliada.

úkonu vo vzťahu k nemu (t. j. od oznámenia stavebného úradu o začatí stavebného konania) poučený o tomto procesnom práve, ako aj možnom spôsobe jeho uplatnenia v zmysle § 23 ods. 1 Správneho poriadku. To, že ho žalobca nevyužil a v dôsledku toho mu nebol známy obsah celého administratívneho spisu, je len dôsledkom konania samotného žalobcu, ktorý sa rozhodol svoje procesné právo podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku nevyužiť. Nevyužitie uvedeného procesného práva žalobcom nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia stavebného úradu a ani správnou žalobou napadnutého žalovaného, keďže konaním stavebného úradu a ani žalovaného nedošlo v stavebnom konaní k porušeniu procesného práva žalobcu oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a za tým účelom nazrieť do administratívneho spisu. Správny súd poznamenáva, že žalobca v konaní využil svoje procesné právo podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku vyjadriť sa k veci pred vydaním rozhodnutia, na ktoré stavebný úrad v stavebnom povolení aj prihliadal, vysporiadal sa s ním a o námietkach, ktoré obsahovalo, riadne rozhodol.

21. K žalobnému dôvodu týkajúcemu sa upustenia od ústneho pojednávania zo strany správneho orgánu prvého stupňa, správny súd podľa § 140 S.s.p. odkazuje na bod 52. odôvodnenia rozsudku sp. zn. 11S/166/2018, v ktorom správny súd k nemu uviedol, že: „K námietke týkajúcej sa upustenia od ústneho pojednávania vo všetkých veciach súvisiacich s výstavbou automobilky Jaguar Land Rover súd uvádza, že táto námietka je všeobecného

22. K uvedenému správny súd dodáva, že žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadne skutkové či právne argumenty, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že v stavebnom konaní, v rámci ktorého bolo vydané správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, neboli splnené podmienky stanovené § 61 ods. 2 Stavebného zákona, za ktorých naplnenia môže stavebný úrad upustiť od miestneho zisťovania či ústneho pojednávania - teda že by stavebnému úradu neboli dobre známe pomery staveniska, prípadne, že by žiadosť neposkytovala dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.

zisťovania. 23. S poukazom na uvedené správny súd považoval aj tento žalobný dôvod sa nenaplnený. 24. Keďže predmetom správneho konania bola zmena stavby pred jej dokončením, ktorá už bola povolená rozhodnutím okresného úradu č. OU-NR-OVBP2-2017/027127-10 zo dňa 25. 08. 2017 správny orgán prvého stupňa v rámci administratívneho konania prerokoval zmeny, ktoré sa týkajú už povolenej stavby a predmetom nebolo skúmanie či už dopravného napojenia, ani vodné stavby alebo stavby, na ktorých povolenie sú príslušné špeciálne stavebné úrady alebo stavby, ktoré s navrhovanou zmenou stavby nesúvisia, prípadne budú predmetom iných povoľovacích konaní. V danom prípade stavebník požiadal o redukciu výmery zelenej strechy z dôvodu zmeny vnútornej dispozície stavebného objektu a s tým súvisiacej zmeny polohy vzduchotechnických jednotiek, ako aj výmery a polohy strešných svetlíkov.

Preto nemožno v postupe správneho orgánu prvého stupňa ohľadne zamietnutia požiadavky žalobcu na predloženie vodoprávneho povolenia na odvodenie v rámci tohto konania, vzhliadnuť žiadny rozpor so zákonom (ktorý žalobca napokon ani bližšie nešpecifikuje).

Oznámenie o začatí stavebného konania na zmenu stavby pred jej dokončením č. OU-NR-OVBP2-2018/024854-5 zo dňa 18. 06. 2018 obsahuje všetky podstatné náležitosti, obsahuje dôvod zmeny stavby, ako aj upovedomenie účastníkov konania o tom, že lehota na vyjadrenie k tejto žiadosti je stanovená v trvaní 7 pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia a zároveň upovedomenie o tom, kedy a kde je možné do podkladov pre vydanie rozhodnutia nahliadnuť s upozornením, že na námietky uplatnené po tejto lehote sa neprihliada. Pokiaľ ide o vecnú príslušnosť správneho orgánu, táto je upravená v § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a určuje, ktorý typ (kategória) správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v prvom stupni.

stupňa, t. j. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky v záhlaví svojho rozhodnutia zo dňa 30. 07. 2018 uviedol, že rozhoduje ako stavebný úrad podľa § 4 ods. 1 písm. b) bod 8 zákona č. 608/2003 Z. z. v nadväznosti na § 117b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

26. Je potrebné si uvedomiť, že na základe podanej žaloby v predmetnej veci a žalobných bodov v nej uvedených nie je možné preskúmavať iné rozhodnutia vydané v procese prípravy a realizácie výstavby priemyselného parku (pokiaľ je na ich preskúmanie zákonom upravený postup), resp. poukazovať na prípadné pochybenia alebo nedostatky v iných správnych konaniach, ktoré predchádzali stavebnému konaniu alebo ktoré budú na stavebné konanie

napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa § 190 S.s.p. 27. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na § 168 S.s.p., keďže zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné ďalším účastníkom konania a pribratým účastníkom konania priznať právo na náhradu ďalších trov konania.

29. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil podľa § 440 ods.1 písm. f ) S.s.p., teda že nesprávnym procesným postupom bolo znemožnené sťažovateľovi uskutočniť jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tiež podľa § 440 ods.1 písm. g) S.s.p., že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby kasačný súd podľa § 462 ods. 1 S.s.p. zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby podľa § 462 ods. 2 S.s.p. zmenil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Sťažovateľ svoju aktívnu žalobnú legitimáciu odvodzuje od ustanovenia § 178 ods. 1 S.s.p., keďže ako fyzická osoba bol napadnutým rozhodnutím ako i stavebným povolením ukrátený na svojich právach a to z dôvodu, že je vlastníkom priamo susediacich pozemkov. Teda sťažovateľ je riadnym účastníkom stavebných konaní v rámci vybudovania Strategického parku a obdobne sa ho priamo dotýka aj z toho dôvodu, že bol pre túto stavbu približne vyvlastnený a vyvlastňovaný. Ak sa teda v tomto stavebnom konaní jedná o povolenie stavby v rámci stavebnej činnosti zámeru “Automotive Nitra Projekt“ mal sa stavebný úrad riadiť okruhom účastníkov vymedzených s ohľadom na konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie - zisťovacie konanie, predmetom ktorého bol práve predmetný zámer „Automotive Nitra project“ a nie „Automotive Nitra Project - Fáza 2“. 31. Ďalší sťažnostný dôvod sa týkal nesplnenia podmienok na vydanie stavebného povolenia v zmysle § 32 ods. 2 Stavebného zákona, a teda tej skutočnosti, že stavebnému konaniu malo predchádzať územné konanie. Správny súd nesprávne posúdil (ne)zákonnosť celého

32. Podľa názoru sťažovateľa je teda zrejmé, že výstavba v rámci Strategického parku je podmienená spracovaním územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, pričom takýto UPN-Z (územný plán zóny) do dnešného dňa nebol v rámci mesta Nitra schválený. Územný plán obce mesta Nitra bol schválený v roku 2003, následne boli spracované zmeny a doplnky č. 1 až č. 5. V aktuálnom platnom ÚPNO - mesta Nitra je vymedzené územie Strategického parku sever, avšak nie je vymedzená hranica Strategického parku a v predmetných dokumentoch územného plánu vôbec nie je definované územie pre Strategický park.

33. Sťažovateľ ďalej uviedol, že pred prípravou zámeru Strategického parku ani pred jeho realizáciou sa nespracovala žiadna územnoplánovacia dokumentácia zóny. Teda nie je pre toto územie schválený žiadny Územný plán zóny priemyselného parku ako jediný relevantný dokument na určenie podmienok stavebného rozvoja, čím neboli splnené podmienky Územného plánu mesta Nitra.

Ak má v následných povoľovacích konaniach (stavebné konanie a podobne) správny orgán/stavebný úrad v zmysle § 66 ods. 4 Stavebného zákona určiť aj podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby z hľadiska napojení na pozemné komunikácie, nie je možné takéto konanie uskutočniť bez znalosti navrhovanej dopravnej situácie. 36. Ďalšia námietka sa týkala skutočnosti, že samotný Strategický park nebol posúdený. Podľa názoru sťažovateľa zámer Automotive Nitra Project Fáza 2 sa týka stavebnej činnosti automobilky Jaguar Land Rover, pričom Strategický park ako taký je podstatne širší pojem ako Automotive Nitra Project. Je zmätočné, keď sa stavebná činnosť v rámci výstavby (prípravy) Strategického parku Nitra zamieňa s výstavbou v rámci zámeru Automotive Nitra Project, pričom stavebný zámer Automotive Nitra Project Fáza 2 bol povinne posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a nejednalo sa len o zisťovacie konanie ako to uviedol v Oznámení o začatí stavebného konania v tejto veci stavebný úrad.

38. Vybudovanie Strategického parku je významnou investíciou, na ktorú bolo vydané osvedčenie o významnej investícii, teda jedná sa o právny režim podľa § 1 ods. 3 písm. b) zákona č. 175/1999 Z. z. Z tohto pohľadu teda ide o samostatnú významnú investíciu, ktorá v zmysle platnej legislatívy - § 3 písm. f) zákona č. 24/2006 Z. z. sa považuje za tzv. navrhovanú činnosť a táto musí podliehať procesu EIA a pokiaľ tento proces splnený nebol, nemôžu byť legitímne povoľovacie konania na stavby resp. investície, ktoré budú alebo sú realizované v predmetnom strategickom parku. Orgány verejnej správy pochybili, keď nepostupovali podľa § 38 ods. 9 zákona č. 24/2006 Z. z., resp. podľa § 140 ods. 6 Stavebného zákona, keďže bolo nutné prerušiť konanie do rozhodnutia povinného hodnotenia vplyvov na životné prostredie v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z.

k porušeniu § 38 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z., keďže povoľovací orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného záverečného stanoviska, alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto

41. Sťažovateľ ďalej ako sťažnostný bod uviedol a to aj napriek tomu, že ide o okolnosť, ktorú nenamietal v rámci žaloby, že MH Invest, s.r.o. si doslova do svojich radov angažovala bývalého prednostu okresného úradu v sídle kraja Ing. Borika, MBA, ktorý bol prednostom OU NR Nitra v rokoch 2016 - 2020 a ako štatutár riadil úrad a teda aj jednotlivé odbory vrátane vyvlastňovacieho orgánu, ktorý vydával stavebné povolenie na sťažovateľových vyvlastnených pozemkoch pre MH Invest, s.r.o.

Tento človek však už musel byť v tom čase zrejme predpojatý. 43. Ako ďalší sťažnostný bod sťažovateľ udáva, že síce Ministerstvo hospodárstva SR vydalo v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa významných investícií, osvedčenie pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“ pod č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015 a pod č. 2080/2015-1000-35613 zo dňa 22.07.2015 pre spoločnosť MH Invest s.r.o., pričom 100% podiel v tejto spoločnosti má Ministerstvo hospodárstva SR, avšak podstatné je to, že v predmetných osvedčeniach sú zahrnuté aj jeho stavebné pozemky. Celý proces vydávania osvedčenia, resp. týchto osvedčení bol nezákonný. Ministerstvo hospodárstva SR nepostupovalo v súlade s právnym poriadkom, keďže o začatí takéhoto administratívneho konania neupovedomilo všetkých známych účastníkov konania podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku, keďže uvedené osvedčenia sa týkali a týkajú aj sťažovateľových lukratívnych pozemkov v Nitre na Zobore.

44. Taktiež sťažovateľ namietal, že správny súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal s jeho žalobnou námietkou ohľadne porušenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku zo strany orgánov verejnej správy. V danom prípade ide teda o nezákonnosť celého administratívneho konania s ohľadom na nenaplnenie podmienok podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku.

45. Nezákonnosť rozsudku krajského súdu sťažovateľ vidí aj v tom, že správny súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal s potrebou aplikácie Aahurského dohovoru. 46. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a vecne správny. 47. Účastník konania Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o. vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že považuje kasačnú sťažnosť za nedôvodnú a navrhol ju v celom rozsahu podľa § 461 S.s.p. zamietnuť.

48. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. júna 2024 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

X. na pozemku registra „C“ parc. č. XXX/XXX, evidovaného na LV č. XXXX. K uvedeným pozemkom má spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o. vlastnícke právo. Stavba bude realizovaná v k. ú. X. a Y. v rámci stavby „AUTOMOTIVE Nitra Project - Priemyselný park Nitra“ a je súčasťou výstavby automobilového výrobného podniku, na ktorý vydalo Ministerstvo hospodárstva SR osvedčenie č. 13489/20166-1000-02437 zo dňa 14. 01. 2016. Stavba je umiestnená v súlade s platnými územnoplánovacími dokumentáciami obcí, v ktorých katastrálnych územiach sa bude stavba uskutočňovať.

51. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so právnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

53. Podľa § 464 ods. 1 S.s.p. ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnenie uvedie.

Iné závery nevyplývajú ani z predloženého administratívneho spisu či už z obsahu správnej žaloby alebo kasačnej sťažnosti. V nej sťažovateľ iba stroho konštatuje, že sa cíti byť účastníkom konania odvodzujúc svoje postavenie údajným vlastníctvom priamo susediacich pozemkov.

Kasačný súd len okrajovo dodáva, že si je vedomý predchádzajúcej rozhodovacej praxe, kedy správne súdy výnimočne priznávali aktívnu žalobnú legitimáciu aj účastníkom administratívneho konania, ktorí neboli vydaním rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy ukrátení na svojich subjektívnych právach (napríklad v súvislosti s rozhodnutiami o zastavení konania z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom), no išlo o špecifické prípady týkajúce sa výlučne priestupkových konaní, čo nie je predmetný prípad a takýto prístup k aplikácii § 178 ods. 1 SSP teda neprichádza do úvahy.“ 57. Ďalšia námietka sťažovateľa sa týkala aplikácie ustanovenia § 32 ods. 2 stavebného zákona. 58.

Z právneho rozboru § 32 ods. 2 stavebného zákona podľa kasačného súdu vyplýva, že na umiestnenie strategického parku sa nevyžaduje územné rozhodnutie ak (splnenie podmienok) priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia nie je v rozpore s ich umiestnením a (kumulatívne) vyplýva z územného plánu obce alebo (alternatívne) z územného plánu zóny. 61. 33.

. .Toto ustanovenie však podľa kasačného súdu nevyžaduje, aby pre umiestňovaný strategický park existovalo v územnom pláne obce/zóny podrobne ustanovené priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia. Zákonným predpokladom, ktorý z citovaného ustanovenia vyplýva, je len absencia rozporu umiestnenia strategického parku s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je v územnom pláne ustanovené.

súd sa však v súlade s vyššie uvedeným domnieva, že pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona sa nevyžaduje, aby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie strategického parku. Podstatné je, že z územného plánu nevyplýva také priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie dotknutého územia, s ktorým by bol strategický (priemyselný) park v rozpore - napríklad rekreačná funkcia, bytová výstavba a pod. Preto sa dá povedať, že výslovná rámcová rezervácia územia na priemyselnú výrobu (hoci podmienená ďalšou dokumentáciou) v územnom pláne Mesta Nitra v podstate prevyšuje požiadavky stavebného zákona na absenciu rozporu s územným plánom, ak pri nesplnení podmienky uvedenej v poznámke/legende nie je územie určené na iný účel. Kasačný súd tiež poznamenáva, že jeho úlohou v tomto konaní nebolo preskúmať, či boli splnené všetky zákonné požiadavky na vydanie preskúmavaného rozhodnutia alebo samostatne vyhľadávať nesprávnosti napadnutého rozsudku, ale len vyhodnotiť dôvodnosť sťažovateľom uplatnených a prípustných sťažnostných bodov.“ 62. 34. K uvedenému kasačný súd navyše dodáva, že hoci územné ako aj stavebné konanie

Správny poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, str. 379). 63. 35. Zmysel procesného rozčlenenia územného a stavebného konania nespočíva v tom, že by sa v nich riešené otázky nemohli prelínať alebo že by v nich platili iné zásady.

Kasačný súd preto v tejto časti námietok sťažovateľa nezistil, že by správny súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Námietky sťažovateľa v tomto smere považoval za nedôvodné. 65. 37. Na doplnenie kasačný súd odkazuje aj na argumentáciu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v rozsudkoch napr. sp. zn. 10Sžk/40/2020 a sp. zn. 5Svk/15/2021, ktorá je identická s vyššie uvedenou argumentáciou a túto aj za „logickú a vychádzajúcu z ústavne akceptovateľného výkladu a aplikácie príslušných ustanovení stavebného zákona“ označil Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 487/2022 zo dňa 27. septembra 2022.“ 66.

K námietke sťažovateľa ohľadne nepredloženia zastavovacieho plánu celého súboru stavieb v komplexnej rovine v rámci výstavby „Strategického parku Nitra“ zo strany stavebníka v stavebnom konaní v súvislosti s projektovou dokumentáciou kasačný súd zhodne s názorom žalovaného a správneho súdu uvádza, že uvedená námietka nie je dôvodná.

Tvrdenie sťažovateľa, že zastavovací plán nebol predložený nie je ničím podložené. 68. Ohľadne ďalšej námietky sťažovateľa, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z., resp. že strategický park nebol posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie kasačný súd uvádza, že predmetná stavba bola posúdená MŽP SR v procese posudzovania vplyvov na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie (záverečné stanovisko) od MŽP SR, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie pod č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04.11.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.01.2017. Okrem toho MŽP SR ako príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie vo svojom záväznom stanovisku zo dňa 10.01.2019 k predmetnému stavebnému konaniu uviedlo, že návrh na začatie správneho konania je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z., s rozhodnutiami vydanými MŽP SR, pričom toto stanovisko je záväzné pre všetky správne orgány ako i pre súd. Ako už bolo uvedené v rozhodnutí správneho

Argumenty sťažovateľa sa preto nezakladajú na pravde a kasačný súd ich vyhodnotil ako nedôvodné. 69. K námietke sťažovateľa týkajúcej sa zaujatosti bývalého prednostu žalovaného, že správny súd sa touto námietkou sťažovateľa nezaoberal z dôvodu, že ide o námietku vznesenú po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie námietok ( zrejme mal sťažovateľ na mysli na podanie správnej žaloby) kasačný súd udáva, že uvedená námietka v správnej žalobe nebola uvedená ako kasačný bod. V danom prípade sa podľa názoru kasačného súdu jednoznačne jedná o novotu v kasačnom konaní. Podľa § 441 S.s.p. v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Vzhľadom k tomu, že sťažovateľ svojou námietkou nepreukazoval prípustnosť či včasnosť podanej kasačnej sťažnosti, kasačný súd sa ňou ďalej nezaoberal.

V. Záver

71. Najvyšší správny súd SR dospel k záveru, že dôvody, ktorými sťažovateľ spochybňoval predmetné rozhodnutie krajského súdu boli totožné s námietkami, ktoré namietal už v správnom konaní i v žalobe, a s ktorými sa správny súd náležite vysporiadal. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu a stotožnil sa so záverom, že nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní a to i s poukazom na § 27 ods. 1 S.s.p., pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je možné preskúmať správnym súdom. Uvedenému zodpovedá i poučenie o opravných prostriedkoch a preskúmateľnosti správnym súdom v závere písomného vyhotovenia rozhodnutia. Správny súd sa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol. 72. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol tak, že neúspešnému sťažovateľovi ich náhradu podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 S.s.p. nepriznal a žalovanému ich náhrada zo zákona nevyplýva (§ 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 168 S.s.p.). Ďalším účastníkom konania kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 S.s.p. nepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní nebola uložená žiadna povinnosť. 73. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.