1Svk/14/2024
ECLI:SK:NSSSR:2024:4021200035.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- NR-26S/2/2021
- IČS
- 4021200035
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): M. C., nar. X. I. XXXX, trvale bytom č. XXX, B., toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, P.O.BOX 72/3D1, 918 65 Trnava, právne zastúpený: Mgr. Martin Kirica, advokát so sídlom Mostná 42, 949 01 Nitra, IČO: 42199697, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 26, 949 03 Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaNR/2577/2021, ČRZ: 3351/2021 zo dňa 15. januára 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. NR-26S/2/2021-131 zo dňa 7. februára 2024, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalovaný rozhodnutím č. 8471/2014-KaNR, RZ: 50452/14 zo dňa 28.08.2014, podľa § 10 ods. 5 v spojení s § 6, § 5b ods. 1 a 2 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o poskytovaní právnej pomoci“), priznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci a určil žalobcovi advokáta Mgr.
Jozefa Dancziho na právne zastúpenie vo veci vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 6C/81/2014, až do právoplatného skončenia veci. Rozhodnutím sp. zn. 3766/2014-KaNR, r. z. 14705/14 zo dňa 05.03.2015 žalovaný rozhodol o zmene v osobe advokáta a žalobcovi určil advokátku Mgr.
Ľubomíru Beňovú. Rozhodnutím sp. zn. 3766/2015-KaNR, RZ: 44925/15 zo dňa 15.07.2015 žalovaný zrušil výrok rozhodnutia zo dňa 05.03.2015 o určení advokátky Mgr. Ľubomíry Beňovej a na zastupovanie žalobcu určil advokáta JUDr. Romana Blažeka (ďalej aj „advokát“).
2. Dňa 16.11.2020 bol žalovanému doručený list advokáta, v ktorom žiadal o zrušenie, okrem iných, aj rozhodnutia č. 3766/2015-KaNR RZ: 44925/15 zo dňa 15.07.2015, ktorým bol určený na zastupovanie žalobcu vo veci vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 6C/81/2014, a to až do právoplatného skončenia veci. K predmetnému listu advokát doložil listy žalobcu zo dňa 30.10.2020 a 31.10.2020, ako aj jeho odpoveď na uvedené listy zo dňa 10.11.2020.
3. Dňa 30.11.2020 bol žalovanému doručený list žalobcu zo dňa 12.11.2020, označený ako „VYJADRENIE NA JUDr. ROMANA BLAŽEKA A JEHO REZIGNÁCIU“, v ktorom okrem iného vyjadril svoju nespokojnosť s prístupom advokáta a za jeho (údajnou) rezignáciou videl jeho „morálne zlyhanie a skazenosť“. Žalobca zároveň v liste požiadal žalovaného o zmenu
určeného advokáta. 4. Žalovaný výzvou na vyjadrenie ČRZ: 135304/2020 zo dňa 08.12.2020 (ďalej aj „výzva zo dňa 08.12.2020“), doručenou žalobcovi dňa 11.12.2020, vyzval žalobcu, aby sa v lehote 10 dní vyjadril k ním uvádzaným skutočnostiam a náležite ich odôvodnil, príp. doložil dôkazmi, a síce
aby: - doložil doklady, listiny a iné písomnosti, ktoré preukazujú ním uvedené tvrdenia v listoch zo dňa 30.10.2020, 31.10.2020 a 10.11.2020, - uviedol prípady advokátovej nečinnosti, resp. uviedol, ktoré advokátove úkony, ktoré vykonal, neboli v prospech žalobcu a nesmerovali na ochranu jeho práv a oprávnených
záujmov, - špecifikoval dôvody zaujatosti advokáta a uviedol skutočnosti, na základe ktorých žalobca dospel k záveru, že advokát bol finančne motivovaný robiť úkony v prospech protistrany, - uviedol, ktoré odôvodnené pokyny (v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi) udelené advokátovi v súdnom konaní neboli advokátom vykonané, - špecifikoval, v akej veci sa vedie konanie ORP-298/1-VYS-KN-2019 a konanie vedené na Okresnom súde Komárno sp. zn. 7C/50/2018, na ktoré sa žalobca odvolával v liste zo dňa 12.11.2020 a uviedol súvislosť s advokátom, nakoľko v trestných veciach mu žalovaný nepriznával právnu pomoc.
5. Dňa 17.12.2020 bola žalovanému doručená odpoveď vo forme listu, v ktorej žalobca okrem iného uviedol rovnaké skutočnosti ako vo svojich listoch adresovaných advokátovi. Uviedol, že nakoľko je vo výkone trestu obmedzený na slobode, nevie preukázať „divadlo advokáta“, nie je schopný ho kontrolovať a zároveň nebude uvádzať mená osôb, ktoré mu potvrdili nekalé praktiky advokáta, pretože nemá ich súhlas na poskytovanie osobných údajov. Žalobca advokátovi vytkol, že nenapadol odročenie pojednávania z dôvodu choroby protistrany. Ďalej v liste uviedol, že nesmie poskytnúť bližšie informácie, lebo by zmaril vyšetrovanie finančnej
správy. Podľa žalobcových tvrdení advokát postupuje pasívne, neskúma dostatočne spisy a nezabezpečil dôkazy, ktoré mu pokynom nariadil žalobca. K uvedeným tvrdeniam žalobca nedoložil žiadne iné listiny (sťažnosti, podania, písomné inštrukcie s požiadavkami na advokáta atď.), ktoré by preukazovali jeho tvrdenia.
6. Vychádzajúc z vyjadrení advokáta a žalobcu a s prihliadnutím na § 5d ods. 2 a § 12 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci mal žalovaný za preukázané, že žalobca odmieta poskytovať určenému advokátovi potrebnú a adekvátnu súčinnosť, a aj s ohľadom na faktické ukončenie zastupovania advokátom žalobca už ani nemôže poskytovať advokátovi súčinnosť, pričom zároveň nie sú dané zákonné dôvody na zmenu advokáta.
Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaný podľa § 14 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci rozhodnutím č. KaNR/2577/2021, ČRZ: 3351/2021 zo dňa 15.01.2021 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) odňal žalobcovi ako oprávnenej osobe poskytovanie právnej pomoci v právnej veci vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 6C/81/2014 až do právoplatného skončenia veci. 7. Žalovaný preskúmavané rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že právo na priznanú právnu pomoc nie je absolútnym právom, a teda v prípade, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v § 14 zákona o poskytovaní právnej pomoci, je povinnosťou žalovaného odňať poskytovanú právnu pomoc. Žalovaný argumentoval predovšetkým tým, že žalobca nepredložil žiadne listiny (podania, podnety, sťažnosti, písomné inštrukcie pre advokáta a pod.) a neuviedol skutočnosti, ku ktorým sa mal vo výzve zo dňa 08.12.2020 vyjadriť, a ktorými by preukázal a objasnil svoje tvrdenia. Konkrétne žalobca neuviedol dôvody nečinnosti advokáta, okrem situácie odročenia pojednávania, neuviedol úkony, ktoré advokát vykonal a boli v
neprospech žalobcu, neuviedol zaujatosť advokáta a pomer k protistrane, neuviedol žiadne pokyny, ktoré advokát nevykonal a mal vykonať na pokyn žalobcu ako oprávnenej osoby, tak ako bol žalovaným vyzvaný výzvou zo dňa 08.12.2020. Poukazujúc na § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Správny poriadok“) žalovaný podotkol, že v zmysle prejednacej zásady spočívalo dôkazné bremeno prioritne na žalobcovi, nakoľko skutočnosti odôvodňujúce zmenu advokáta žalovanému nie sú známe z úradnej činnosti, ani nejde o všeobecne známe skutočnosti a ani si ich žalovaný nevie zabezpečiť vlastnou činnosťou. Nepriaznivá dôkazná situácia v takomto prípade podľa žalovaného postihuje účastníka konania - žalobcu.
II. Konanie pred správnym súdom
8. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote (všeobecnú) správnu žalobu na Krajský súd v Nitre, ktorou sa domáhal jeho zrušenia a priznania práva na úplnú náhradu trov konania. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že odmietnutie zmeny advokáta je nedôvodné a odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia je formalistické a nekorešpondujúce
s realitou. V prípade prideleného advokáta ide v spore vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 7C/50/2018 a v konaní na OR PZ KN č. 298/1-VYS-KN-2019 podľa názoru žalobcu o konflikt záujmov u advokáta, žalovaný tieto veci popiera a zámerne nerieši.
Konanie a aj celý proces označil žalobca za nesprávny tvrdiac, že ho žalovaný navádza na trestný čin a porušovanie zákona, a preto nemôže vyzradiť mená ľudí, ktorí mu neudelili jasný a písomný súhlas. Taktiež nemôže predložiť vyšetrovací spis, lebo nie je účastníkom konania.
Advokát nezabezpečil znalecký posudok, žalovaný všetko účelovo zamlčuje a takýto postup je podľa žalobcu neprijateľný . 9. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), na ktorého prešiel výkon správneho súdnictva z Krajského súdu v Nitre, rozsudkom č. k. NR-26S/2/2021-131 zo dňa 07.02.2024 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu žalobcu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) ako nedôvodnú
zamietol. Zároveň rozhodol, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva. 10. V odôvodnení napadnutého rozsudku správny súd konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie podmienok pre zmenu advokáta, resp. ustanovenie iného advokáta v zmysle príslušnej právnej úpravy. Podľa správneho súdu žalovaný postupoval striktne podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci, rozhodol vecne správne a svoje závery dostatočným spôsobom odôvodnil, pričom sa nedopustil žiadnej vady v konaní a rozhodovaní. Žalovaný postupoval v konaní v súčinnosti so žalobcom, vyzval žalobcu na preukázanie ním tvrdených skutočností, čo žalobca neurobil. Žalobca v žalobe uviedol výlučne jeho osobné výhrady voči určenému advokátovi, pričom žalobou napadnutým rozhodnutím mu bolo odňaté poskytovanie právnej pomoci z dôvodu neposkytnutia súčinnosti advokátovi, resp. žalovanému.
11. Správny súd dospel k záveru, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal ním tvrdené skutočnosti a z jeho vyjadrenia nevyplývajú žiadne objektívne dôvody, pre ktoré žalobca advokátovi odvolal plnú moc pre nečinnosť, resp. pre jeho vzťah k protistrane alebo iné neetické správanie. Žalobca požiadal o zmenu advokáta na základe subjektívnych dôvodov, odmietol poskytnúť akékoľvek ďalšie informácie alebo dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, odmietol ďalšie poskytovanie právnej pomoci určeným advokátom, čím zmaril účel rozhodnutia žalovaného, preto žalovaný podľa názoru správneho súdu zákonným spôsobom rozhodol o odňatí poskytovania právnej pomoci podľa § 14 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci.
12. Správny súd argumentoval tým, že o zmene advokáta žalovaný rozhodne, ak sú preukázané dôvodné pochybnosti o kvalite právnej pomoci, alebo je preukázaná nečinnosť advokáta, alebo jeho vzťah k protistrane. Ak žalobca požiadal o zmenu advokáta, lebo mal o jeho činnosti a postupe dôvodné pochybnosti, tieto pochybnosti bolo potrebné relevantne preukázať. Samotné tvrdenie žalobcu je nepostačujúce. Žalobca v administratívnom konaní nepreukázal nečinnosť advokáta, ani jeho konflikt záujmov, iba všeobecne poukázal na jeho postup v inom civilnom konaní a trestnom konaní, kde bol advokát ustanovený súdom na zastupovanie manželky žalobcu. Namietané odročenie pojednávania v inom spore, ktorému advokát nezabránil, čo žalobca považuje za nesprávny postup advokáta, žalovaný s poukazom na zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok vyhodnotil správne, pretože odročenie pojednávania závisí výlučne od posúdenia príslušného súdu.
13. Záverom odôvodnenia napadnutého rozsudku dal správny súd do pozornosti tú skutočnosť, že zmena právneho zástupcu sa nemôže zakladať len na subjektívnych pocitoch oprávnenej osoby. V snahe vylúčiť zneužívanie právnej úpravy sú v zákone o poskytovaní právnej pomoci uvedené pravidlá umožňujúce zmeniť ustanoveného právneho zástupcu, pričom je celkom namieste, aby štát v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť.
III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní
14. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Sťažnostným
návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 15. V rámci vymedzeného sťažnostného dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci sťažovateľ uviedol najmä tieto sťažnostné body: - správny súd nesprávne spojil rozhodnutie žalovaného o zmene advokáta s existenciou dôkaznej povinnosti na strane oprávnenej osoby, t. j. že vždy a v každom prípade je bezvýnimočne daná dôkazná povinnosť oprávnenej osoby na preukázanie existencie dôvodov pre zmenu advokáta. Podľa názoru sťažovateľa takýto výklad § 5d ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci je nesprávny a nemajúci oporu v dikcii predmetného ustanovenia. Naopak, je v priamom rozpore s ustanoveniami § 32 a § 46 Správneho poriadku, podľa ktorých bol žalovaný povinný postupovať; - preskúmavané rozhodnutie žalovaného je nesprávne a nezákonné, pretože žalovaný pred jeho vydaním nezistil presne a úplne skutočný stav veci a nezaobstaral si potrebné dôkazy.
K odstráneniu týchto vád nedošlo ani v konaní pred správnym súdom; - na existenciu rozporu záujmov medzi sťažovateľom a advokátom poukázal sťažovateľ už v podanej žalobe, pričom na tento rozpor upozornil včas aj žalovaného. Podľa sťažovateľa je možné na daný prípad analogicky použiť nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 452/2010 zo dňa 08.12.2011, podľa ktorého „ak ustanovený obhajca prima facie neplní svoje povinnosti, príslušné orgány musia ustanoviť iného obhajcu alebo urobiť vhodné opatrenia, aby obhajoba nebola iluzórna.“ Podľa názoru sťažovateľa výklad správneho súdu nie je v súlade s obsahom tohto nálezu a najmä čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; - kvalitu právnej pomoci podmieňuje vzťah nevyhnutnej dôvery medzi advokátom a klientom, ktorá je prísne subjektívna. Správny orgán nie je v zmysle § 5d ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci oprávnený posudzovať, či „dôvodné pochybnosti o kvalite právnej pomoci alebo o poskytovaní právnej pomoci“ sú dokázané alebo nie, nakoľko na postup v zmysle
daného ustanovenia je postačujúce, ak takéto pochybnosti existujú. Podľa sťažovateľa zo všetkých jeho písomných prejavov jednoznačne vyplynulo, že došlo z jeho strany k strate nevyhnutnej dôvery voči advokátovi, a tým aj k úbytku na kvalite právnej pomoci; - strata dôvery je založená okrem objektívnych skutočností aj na subjektívnych pocitoch. Správny orgán a ani súd nie sú oprávnené posudzovať, či subjektívne pocity konkrétnej osoby možno považovať za existenciu či neexistenciu dôvodných pochybností o kvalite právnej
pomoci; - správny súd sa fakticky stotožnil s právnym názorom žalovaného a prevzal nesprávnu právnu argumentáciu žalovaného, čím bolo porušené sťažovateľovo právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivý proces. 16. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uviedol, že sa nestotožňuje so sťažovateľovými dôvodmi uvádzanými v kasačnej sťažnosti a zotrváva na svojich záveroch prezentovaných v preskúmavanom rozhodnutí a vo vyjadrení k správnej žalobe.
Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa v celom rozsahu zamietol. Zároveň uviedol, že Najvyšší správny súd SR sa už zaoberal rovnakou právnou vecou, ktorá sa týkala takmer totožného rozhodnutia žalovaného, a to v konaní vedenom na Najvyššom správnom súde SR pod sp. zn. 4Svk/52/2022, v ktorom bol dňa 27.07.2023 vydaný rozsudok o zamietnutí kasačnej sťažnosti sťažovateľa. Poukazujúc na to, že ide o právne totožnú vec s rovnakými účastníkmi konania, žalovaný odkázal na závery a odôvodnenie daného rozhodnutia.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
17. Prejednávaná vec bola dňa 18.06.2024 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Svk/14/2024. 18. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 19. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
20. Podľa § 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci: „Účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv [...].“ 21. Podľa §5d ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci: „Ak existujú dôvodné pochybnosti o kvalite právnej pomoci alebo o poskytovaní právnej pomoci v záujme ochrany práv oprávnenej osoby alebo zahraničnej oprávnenej osoby, centrum môže na žiadosť oprávnenej osoby alebo zahraničnej oprávnenej osoby rozhodnúť o zmene v osobe advokáta alebo mediátora; centrum rozhodne o zmene vždy, ak oprávnená osoba alebo zahraničná oprávnená osoba preukáže nečinnosť advokáta alebo mediátora alebo ich vzťah k protistrane. [...]“ 22. Podľa § 12 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci: „Ak oprávnená osoba neudelí plnomocenstvo na úkony súvisiace s poskytovaním právnej pomoci centru alebo určenému advokátovi alebo ak udelené plnomocenstvo odvolá, nemá nárok na určenie iného advokáta; to neplatí, ak oprávnená osoba preukáže nečinnosť advokáta alebo jeho vzťah k protistrane.“ 23. Podľa § 13 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci: „Oprávnená osoba je povinná poskytovať centru, určenému advokátovi alebo mediátorovi potrebnú súčinnosť.“ 24. Podľa § 14 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci: „Centrum rozhodne o odňatí poskytovania právnej pomoci, ak oprávnená osoba neposkytuje centru, určenému advokátovi alebo mediátorovi potrebnú súčinnosť.“
VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
25. Predmetom kasačného konania v danej veci je rozsudok správneho súdu o zamietnutí správnej žaloby, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým mu žalovaný podľa § 14 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci odňal poskytovanie právnej pomoci v právnej veci vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 6C/81/2014 až do jej právoplatného skončenia.
26. Podstatou sporu medzi účastníkmi konania je výklad § 14 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci, podľa ktorého centrum (žalovaný) rozhodne o odňatí poskytovania právnej pomoci, ak oprávnená osoba neposkytuje centru, určenému advokátovi alebo mediátorovi potrebnú súčinnosť, v spojitosti s § 5d ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, podľa ktorého centrum (žalovaný) môže na žiadosť oprávnenej osoby rozhodnúť o zmene v osobe advokáta, ak existujú dôvodné pochybnosti o kvalite právnej pomoci alebo o poskytovaní právnej pomoci v záujme ochrany práv oprávnenej osoby a musí tak rozhodnúť vždy, ak oprávnená osoba preukáže nečinnosť advokáta alebo mediátora alebo ich vzťah k
protistrane. 27. Nosnou sťažnostnou námietkou, z ktorej sťažovateľ vyvodzoval nezákonnosť napadnutého rozsudku správneho súdu, bola nesprávnosť právneho posúdenia veci, keďže žalovaný podľa názoru sťažovateľa nemal rozhodnúť o odňatí právnej pomoci podľa § 14 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci, ale o zmene advokáta podľa § 5d ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Sťažovateľ v podstatnom tvrdil, že už strata dôvery oprávnenej osoby v advokáta zakladá dôvodné pochybnosti o kvalite právnej pomoci a je dôvodom pre zmenu v osobe advokáta v súlade s § 5d ods. 2 zákona o poskytovaní právnej
pomoci. 28. Správny súd v zhode s právnym názorom žalovaného dospel k záveru, že sťažovateľ žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal ním tvrdené skutočnosti a z jeho vyjadrenia nevyplývajú žiadne objektívne dôvody, pre ktoré sťažovateľ advokátovi odvolal plnú moc pre nečinnosť, resp. pre jeho vzťah k protistrane, alebo iné neetické správanie.
Pokiaľ sťažovateľ požiadal o zmenu advokáta na základe subjektívnych dôvodov, odmietol poskytnúť akékoľvek ďalšie informácie alebo dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, odmietol ďalšie poskytovanie právnej pomoci určeným advokátom a zmaril účel rozhodnutia žalovaného.
29. Kasačný súd, po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu, ako i rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, uvádza, že sťažnostná argumentácia sťažovateľa týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci zo strany správneho súdu ako i žalovaného nie je dôvodná.
Postup žalovaného podľa § 14 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci bol podľa kasačného súdu správny a zákonný. 30. V prejednávanej veci nie je sporné, že sťažovateľovi bol priznaný nárok na právnu pomoc a na jeho právne zastupovanie vo veci vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 6C/81/2014 mu bol určený advokát JUDr. Roman Blažek. Dňa 16.11.2020 bolo žalovanému doručené podanie určeného advokáta, v ktorom uviedol, že žiada o zrušenie jeho zastupovania z dôvodu, že došlo k znemožneniu poskytovania právnej pomoci zo strany advokáta klientovi. Advokát zároveň pripojil listy sťažovateľa zo dňa 30.10.2020, 31.10.2020 a jeho odpoveď na uvedené listy zo dňa 10.11.2020. Sťažovateľ v listoch vyjadril svoju subjektívnu nespokojnosť s advokátom a jeho prístupom v konaní. Vychádzajúc z obsahu podaní sťažovateľa adresovaných advokátovi došlo z jeho strany k faktickému vypovedaniu plnej moci s tým, že listom adresovaným centru zo dňa 12.11.2020 sa sťažovateľ domáhal zmeny advokáta.
Žalovaný výzvou zo dňa 08.12.2020 vyzval sťažovateľa na vyjadrenie sa k ním uvádzaným skutočnostiam a na ich náležité odôvodnenie. Z odpovede na výzvu zo dňa 08.12.2020 je zrejmé, že sťažovateľ iba zopakoval svoje výhrady voči advokátovi prezentované už v listoch advokátovi, náležite svoje tvrdenia neodôvodnil, nešpecifikoval a nepreukázal, a teda nespravoval sa pokynmi určenými vo výzve.
31. Napriek výzve žalovaného sťažovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia o nečinnosti advokáta, nepreukázal ani iné svoje tvrdenia týkajúce sa konania advokáta či zastupovania. Sťažovateľ v odpovedi na výzvu žalovaného neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktorými by preukázal a objasnil svoje tvrdenia, pričom nekonkretizoval žiadne úkony, ktoré advokát vykonal a ktoré mali byť v jeho neprospech, resp. neuviedol žiadne pokyny, ktoré advokát nezrealizoval, hoci ich realizovať mal. Špecifikoval jedine výhradu, že advokát nenamietal voči odročeniu pojednávania, ku ktorej žalovaný a správny súd zaujali právny názor o jej nedôvodnosti, voči ktorému sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nebrojil.
Subjektívne výhrady sťažovateľa o postupe advokáta v trestnej veci, v ktorej advokát mal zastupovať manželku sťažovateľa, takisto nesvedčia ani o nedostatočnej kvalite právnej pomoci vo veci sťažovateľa (teda veci vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 6C/81/ 2014, teda odlišnej od uvedenej trestnej veci), ani o poskytovaní právnej pomoci v rozpore s ochranou práv sťažovateľa či nečinnosti advokáta v jeho právnej veci a ani o vzťahu advokáta s protistranou. 32. Žalovaný mal správne za preukázané, že sťažovateľ, s ohľadom na jeho vlastné vyjadrenia voči určenému advokátovi, odmieta poskytovať určenému advokátovi potrebnú a adekvátnu súčinnosť, a aj s ohľadom na faktické ukončenie zastupovania advokátom, sťažovateľ už ani nemôže poskytovať advokátovi súčinnosť. Žalovaný preto správne rozhodol podľa § 14 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci tak, že sťažovateľovi odňal nárok na poskytovanie právnej pomoci. Zároveň žalovaný správne vyhodnotil, že v danom prípade neboli preukázané žiadne zákonné dôvody, ktoré by odôvodňovali potrebu zmeny advokáta
a aplikáciu § 5d ods. 2 zákona poskytovaní právnej pomoci. Sťažovateľ napriek výzve žalovaného nepreukázal nečinnosť advokáta ani jeho vzťah k protistrane, kedy žalovaný obligatórne rozhoduje o zmene v osobe advokáta. Súčasne sťažovateľ nepreukázal, že existujú dôvodné pochybnosti o kvalite právnej pomoci alebo o poskytovaní právnej pomoci v záujme ochrany práv oprávnenej osoby, a teda nenaplnil ani podmienky umožňujúce žalovanému pristúpiť k zmene určeného advokáta fakultatívne. Napriek výzve žalovaného sťažovateľ neposkytol žalovanému potrebnú súčinnosť.
33. Pokiaľ sťažovateľ tvrdil, že už samotná strata dôvery oprávnenej osoby v advokáta zakladá dôvodné pochybnosti o kvalite právnej pomoci, následkom čoho má žalovaný bez ďalšieho skúmania rozhodnúť o zmene v osobe advokáta, kasačný súd považuje tento právny názor za mylný a rozporný s účelom zákona o poskytovaní právnej pomoci.
Ak by sa pripustil výklad sťažovateľa, žalovaný by musel rozhodovať o zmene v osobe advokáta zakaždým, keď je oprávnená osoba s advokátom subjektívne nespokojná, hoci objektívne dôvody pre zmenu advokáta vyžadované zákonom by vôbec nemuseli byť dané, čo by bolo neúčelné, nehospodárne a zo strany oprávnených subjektov potenciálne aj nadužívané či zneužívané. Žalovaný je preto oprávnený skúmať, či existujú dôvodné pochybnosti o kvalite poskytovanej právnej pomoci, pričom tieto sa nemôžu zakladať len na subjektívnych pocitoch oprávnenej
osoby. Subjektívna nespokojnosť oprávnenej osoby s osobou určeného advokáta, tak ako dôvodne podotkol správny súd, tak nie je pre zmenu advokáta postačujúca. 34. Kasačný súd teda konštatuje, že v predmetnom prípade sťažovateľ neuniesol vo veci ani povinnosť tvrdenia a ani dôkazné bremeno. Neuviedol žalovanému žiadne konkrétne a relevantné tvrdenia, na základe ktorých by centrum mohlo pristúpiť k zmene určeného advokáta. V písomných podaniach, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, sťažovateľ v prevažnej miere vyjadril len svoju nespokojnosť s právnym zastupovaním určeným advokátom, a to bez konkrétnych skutočností a bližšej špecifikácie. Svoje tvrdenia sťažovateľ nepodložil žiadnymi konkrétnymi udalosťami, sú to len jeho osobné názory na údajné pochybenia advokáta. Nepredložil a nenavrhol vykonať ani nijaké dôkazy.
35. K sťažovateľovej námietke, že žalovaný nezistil dostatočne skutkový stav, kasačný súd uvádza, že žalovaný mal v konaní dostatočne preukázané, že sťažovateľ neposkytuje advokátovi potrebnú súčinnosť, a teda že je daný dôvod pre postup podľa § 14 zákona o poskytovaní právnej pomoci, teda pre vydanie rozhodnutia o odňatí poskytovania právnej
pomoci. Pokiaľ chcel sťažovateľ takéto rozhodnutie zvrátiť a dosiahnuť zmenu v osobe advokáta, povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť vo vzťahu ku skutočnostiam odôvodňujúcim takúto zmenu zaťažovala jeho. Uvedené jasne vyplýva z dikcie §5d ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoc, podľa ktorého žalovaný rozhodne o zmene advokáta, ak oprávnená osoba preukáže nečinnosť advokáta alebo vzťah k protistrane.
Pokiaľ ide o ďalšie dôvody pre zmenu advokáta - existenciu dôvodných pochybností o kvalite právnej pomoci alebo o poskytovaní právnej pomoci v záujme ochrany práv oprávnenej osoby, dikcia zákona síce explicitne nestanovuje, že dôkazné bremeno k preukázaniu týchto pochybností je na strane oprávnenej osoby.
Kasačný súd však podotýka, že v tomto prípade ide o návrhové konanie s uplatnením prejednacej zásady a že skutočnosti zakladajúce pochybnosti o kvalite právnej pomoci sú známe samotnému sťažovateľovi, pričom nejde o skutočnosti ani všeobecne známe ani známe žalovanému z jeho úradnej činnosti. Z tohto dôvodu absencia ich kvalifikovaného vymedzenia zo strany sťažovateľa, napriek výzve žalovaného, v konečnom dôsledku pôsobí na jeho ujmu v podobe straty nároku na bezplatnú právnu pomoc. Len na dôvažok kasačný súd v súvislosti so zákonnou povinnosťou zistiť presne a úplne skutočný stav veci orgánmi verejnej správy podotýka, že právna teória správneho práva (napr. SOBIHARD Jozef, 2012, Správny poriadok - komentár, Bratislava, Wolters Kluwer s. r. o.) rozoznáva dve procesné zásady, a to zásadu prejednaciu a zásadu vyhľadávaciu. Prejednacia zásada sa aplikuje na správne konanie, ktoré bolo začaté na základe návrhu účastníka konania (ktorým je aj konanie o zmenu v osobe advokáta), kedy ťažisko dokazovania spočíva v aktívnej súčinnosti účastníkov pri získavaní potrebných poznatkov o rozhodujúcich skutočnostiach.
36. Vzhľadom na vyššie uvedené zastáva kasačný súd názor, že žalovaný i správny súd vec správne právne posúdili, keď uzavreli, že v konaní neboli splnené podmienky pre zmenu v osobe advokáta, pretože nebolo zistené, že existujú dôvodné pochybnosti o kvalite právnej pomoci alebo o poskytovaní právnej pomoci v záujme ochrany práv oprávnenej osoby, alebo že advokát bol nečinný, alebo že mal vzťah k protistrane.
VII. Záver
37. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu, ktorý bol náležite a riadne odôvodnený. Z tohto dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 38. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP. Sťažovateľ (žalobca) v kasačnom konaní úspech nemal, pričom žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípade, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré v danom prípade nenastali, a preto kasačný súd účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 39. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 20. decembra 2024