← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·29. 9. 2022

1Svk/15/2021

ECLI:SK:NSSSR:2022:1019200060.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
2S/6/2019
IČS
1019200060
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobkyne D?VERA zdravotná poisťovňa , a.s., so sídlom Einsteinova č. 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35942436, právne zastúpenej spoločnosťou Škubla & Partneri, s.r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova č. 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36861154, proti žalovanému (sťažovateľovi) Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Limbová č. 2, 837 52 Bratislava, za účasti: 1. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta č. 2, 851 04 Bratislava, 2. Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bajkalská č. 29/A, 821 08 Bratislava, 3. Merck Sharp & Dohme Ltd., Hertford Road, Hoddesdon, EN 11 9BU, Hertfordhise, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, právne zastúpený spoločnosťou Merck Sharp & Dohme, s.r.o., so sídlom Karadžičova 2, Bratislava so splnomocneným zástupcom ČECHOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Staromestská 3, 811 03 Bratislava, IČO: 47249129, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Z056575-2018-OF/K428_N684_N691 zo dňa 9. novembra 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/6/2019-214 zo dňa 31. marca 2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. S01401-2018-OKC-ID 14571 zo dňa 11.10.2018, podľa § 20 ods. 1 zákona č.

363/2011 Z.z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 363/2011 Z.z.“) rozhodol, že v zozname kategorizovaných liekov sa charakteristiky referenčných skupín J07BM01 Vakcína proti papilomavírusom (humánne typy 6, 11, 16, 18) parent. J07BM02 Vakcína proti papilomavírusom (humánne typy 16, 18) parent. menia nasledovne: pre skupinu J07BM01 1. Maximálna výška úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva sa určuje vo výške maximálnej výšky úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva v referenčnej skupine J07BM02. 2. Znenie indikačného obmedzenia sa určuje: „Vakcína ako plne hradená liečba sa indikuje v rámci odporúčaného očkovania v 13. roku života u dievčat podľa § 9 ods. 8 vyhlášky alebo podľa § 12 vyhlášky v 13. roku života u chlapcov. Ak lekár rozhodne o potrebe očkovania proti infekciám, ktoré sú spôsobené onkogénnymi humánnymi papilomavírusmi, prvá dávka vakcíny ako plne hradená liečba sa môže indikovať v 13. roku života u dievčat alebo v 13. roku života u chlapcov. Hradená je dvojdávková očkovacia schéma.“ pre skupinu J07BM02 1. Maximálna výška úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva sa určuje vo výške 100 %. 2. Znenie indikačného obmedzenia sa určuje: „Vakcína ako plne hradená liečba sa indikuje v rámci odporúčaného očkovania v 13. roku života u dievčat podľa § 9 ods. 8 vyhlášky alebo podľa § 12 vyhlášky v 13. roku života u chlapcov. Ak lekár rozhodne o potrebe očkovania proti infekciám, ktoré sú spôsobené onkogénnymi humánnymi papilomavírusmi, prvá dávka vakcíny ako plne hradená liečba sa môže indikovať v 13. roku života u dievčat alebo v 13. roku života u chlapcov. Hradená je dvojdávková očkovacia schéma.“ 2. Námietky žalobkyne a ďalšej účastníčky 1/ Ministerka zdravotníctva Slovenskej republiky príslušná na konanie podľa § 82 ods. 11 zákona č. 363/2011 Z.z. napadnutým rozhodnutím č. Z056575-2018-OF/K428_N684_N691 zo dňa 9. novembra 2018 zamietla a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdila.

II. Konanie na krajskom súde

3. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 191 ods. 1 písm. d) Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.) napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 4. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa vo svojej žalobe vzniesla niekoľko námietok, ktoré sa vzťahovali na nesprávne právne posúdenie veci, ako aj skutočnosť, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia so zásadnými procesnými vadami. V prvom rade krajský súd považoval za nevyhnutné vyjadriť sa k tej námietke, ktorú považoval za dôvodnú. Žalobkyňa namietala nedostatok dôvodov napadnutých rozhodnutí, a teda ich nepreskúmateľnosť. Akcentovala pritom na absenciu relevantných dokumentov - písomných odporúčaní poradných orgánov, ako napr. kategorizačnej komisie; odkaz na § 20 ods. 3 písm. a) zákona č. 363/ 2011 Z.z., kedy sa pri rozhodovaní o zmene charakteristík referenčnej skupiny prihliada najmä na účelnosť a efektívnosť vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Taký nedostatok nie je možné konvalidovať odkazom na webový portál kategorizácia, kde

by malo byť zverejnené odborné odporúčanie Kategorizačnej komisie zo dňa 05.10.2018, a teda podklady pre rozhodnutie ministra, resp. ich spracovanie musia byť imanentnou súčasťou meritórneho rozhodnutia. Uvedené platí aj na farmako-ekonomický rozbor, ktorý žalovaný priložil až k vyjadreniu k žalobe. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu ako jedna z esenciálnych náležitostí riadneho rozhodnutia v zmysle § 80 ods. 1 písm. e) a ods. 2 zákona č. 363/2011 Z.z. musí spĺňať zákonom stanovené požiadavky. V odôvodnení rozhodnutia sa má uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, aké úvahy boli použité pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na ktorých základe sa rozhodovalo, a spôsob vyrovnania sa s návrhmi, vyjadreniami a pripomienkami účastníkov konania.

Rozhodnutie správneho orgánu musí takto obsahovať relevantné a dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo vydané. Správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t. j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, príp. s námietkami k vykonaným dôkazom. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán musí uviesť i záver o tom, ktoré skutočnosti a na základe čoho považoval za nepochybne zistené, posúdiť ich právny význam, vysloviť úsudok o predmete konania a uviesť, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku rozhodnutia. Krajský súd na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Napadnuté preskúmavané rozhodnutie bolo preto potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p. a vec vrátiť orgánu verejnej správy druhého stupňa na ďalšie

konanie. Krajský súd v predmetnej veci pristúpil iba k zrušeniu druhostupňového rozhodnutia, pretože uvedený nedostatok je možné odstrániť bez nevyhnutnosti zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. 5. Za nedôvodnú už považoval krajský súd námietku týkajúcu sa nesprávneho postupu v zmysle § 78 ods. 1 písm. f) zákona č. 363/2011 Z.z., v zmysle ktorého ministerstvo konanie zastaví, ak bolo v tej istej veci začaté konanie a rozhodnutie nenadobudlo vykonateľnosť. Predmetné ustanovenie § 78 ods. 1 písm. f) zákona č. 363/2011 Z.z. procesne rieši situáciu skôr začatého konania, ktoré predstavuje prekážku konania o tej istej veci.

Krajský súd zastával názor, že vydaním meritórnych rozhodnutí jeho aplikácia stratila procesné opodstatnenie. Za legislatívne udržateľný postup, a teda ako nedôvodnú krajský súd považoval aj námietku týkajúcu sa nedostatku prvostupňového rozhodnutia, nakoľko ho podpísala a vydala ministerka - ktorá mala byť až tzv. opravným orgánom, teda tým, ktorý rozhoduje o námietkach. Ministerstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister zdravotníctva Slovenskej republiky. V čase jeho neprítomnosti ho zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností štátny tajomník. Z uvedené vyplýva, že podmienka podľa § 82 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z.z. bola splnená. O námietkach podľa § 82 ods. 11 zákona č. 363/2011 Z.z. rozhodoval minister.

Aj keď mala argumentácia žalobkyne o tzv. „zdanlivosti dvojinštančnosti“ /z hľadiska procesnej teórie v podstate o „nedostatku devolutívneho účinku“/ racionálny základ, krajský súd musel konštatovať, že legislatívny rámec nie v každom prípade napĺňa požiadavku, aby o opravnom prostriedku vždy rozhodoval nezávislý správny orgán od toho, ktorý prvostupňové rozhodnutie vydal. V prvom rade je potrebné uviesť, že analogicky aj Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní umožňuje vylúčiť iba zamestnanca, ktorý rozhodoval na prvom

stupni. Ak však na prvom stupni rozhodoval minister, je nevyhnuté ho považovať za funkcionára, nie zamestnanca ústredného orgánu štátnej správy. Všeobecný predpis teda uvádza zákaz, aby tá istá osoba rozhodovala na prvom aj druhom stupni, ale vzťahuje sa iba na zamestnancov, nevzťahuje sa na funkcionárov a už vôbec nie na celý správny orgán. Naviac podľa § 84 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z.z., všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie podľa tohto zákona okrem konania podľa § 21a ods. 1 a § 97 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z.z. Teda ak by bolo možné v konaní o námietkach vylúčiť ministra, ktorý rozhodoval ako štatutár ministerstva na prvom stupni, nastala by patová situácia a o námietkach by nemal kto rozhodnúť. Krajský súd sa nestotožnil ani s interpretáciou žalobkyne ohľadom § 6 ods. 7 zákona č. 363/2011 Z.z., ktoré upravuje maximálnu výšku úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva v referenčnej skupine, v ktorej sú zaradené lieky určené na povinné očkovanie. Zákon cenový rámec určuje tak, aby bola zabezpečená plná úhrada zdravotnej poisťovne najmenej za jeden liek určený na povinné očkovanie proti prenosnému ochoreniu

alebo prenosným ochoreniam. Uvedené však automaticky neznamená výklad žalobkyne „a contrario“, t. j. že zákon vylučuje možnosť zaviazať poisťovňu na plnú úhradu v prípade nepovinného očkovania. Dôvodne žalovaný argumentoval aj ustanovením § 9 ods. 4 písm. b) vyhlášky č. 585/2008 Z.z., ktoré rieši situáciu nepovinného očkovania, ktoré je plne hradené zdravotnou poisťovňou.

6. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p., tak, že žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná priznal náhradu trov konania. Ďalším účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

III. Konanie na kasačnom súde

7. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. g) a písm. h) S.s.p., v ktorej navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 8. Sťažovateľ sa nestotožnil so záverom krajského súdu, že neuviedol právne skutočnosti a skutkové okolnosti, na základe ktorých vydal napadnuté rozhodnutie. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 02.07.2019 ďalej rozvinul dôvody konania o zmene charakteristík referenčnej skupiny liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov a poukázal na dôležitú skutočnosť, ktorú posudzoval pri rozhodovaní v tomto konaní, a to zabezpečenie finančnej stability systému verejného zdravotného poistenia. Zároveň poukázal na § 70 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z.z. 9. Sťažovateľ ďalej uviedol, že ochrana verejného záujmu je dôležitejšia ako skutočnosť vytknutá krajským súdom, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je podľa jeho názoru riadne odôvodnené. Poukázal tiež na odchýlnu rozhodovaciu činnosť krajského súdu v rovnakých prípadoch. 10. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že sa nestotožnila s kasačnými námietkami žalovaného, a preto navrhla kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol alebo aby ju odmietol. 11. Ďalší účastníci konania vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti nepodali.

IV. Právny názor Najvyššieho správneho súdu

12. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. septembra 2022 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

13. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia správnych orgánov a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených účastníkmi konania ako aj správnymi orgánmi, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.

14. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z.z. o zmene charakteristík referenčnej skupiny rozhoduje ministerstvo na základe žiadosti podľa § 14 alebo z vlastného podnetu. 15. Podľa § 20 ods. 3 zákona č. 363/2011 Z.z. pri rozhodovaní o zmene charakteristík referenčnej skupiny sa prihliada najmä na a) účelnosť a efektívnosť vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia, b) účinnosť a bezpečnosť liečby, c) odporúčané terapeutické postupy s prihliadnutím na nákladovú efektívnosť a predpokladaný vplyv na prostriedky verejného zdravotného poistenia, d) zabezpečenie finančnej stability systému verejného zdravotného poistenia.

16. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z.z. rozhodnutie obsahuje najmä a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu alebo obchodné meno a sídlo účastníkov konania, d) výrok obsahujúci rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, e) odôvodnenie rozhodnutia, f) lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, g) poučenie, či je rozhodnutie konečné alebo či možno proti nemu podať námietky, v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno námietky podať; poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom, h) podpis osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom.

17. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 461 S.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.

18. Po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom krajského súdu a napadnutým rozhodnutím žalovaného má kasačný súd za to, že záver krajského súdu, o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov, je správny. Sťažovateľ v konaní nepostupoval v súlade so zákonom č. 363/2011 Z.z. a svoje rozhodnutie neodôvodnil.

Z napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé ako sa vysporiadal s námietkami žalobkyne a ďalšej účastníčky 1/ a z toho dôvodu nie je zrejmé, na základe čoho sťažovateľ dospel k svojmu záveru o nedôvodnosti podaných námietok.

19. Kasačný súd musí konštatovať, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sťažovateľa nie je zrejmé, na základe akých konkrétnych skutkových okolností a dôkazov dospel k svojmu záveru, a akým spôsobom na skutkový stav daný v prejednávanej veci aplikoval relevantné ustanovenia právnych predpisov. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sťažovateľa, pokiaľ ide o jeho vlastnú argumentáciu, v nedostatočnej miere reflektuje na podstatné námietky uvádzané žalobkyňou ako aj ďalšou účastníčkou 1/.

20. Sťažovateľ sám aj v kasačnej sťažnosti uviedol, že vo vyjadrení k žalobe ďalej rozvinul dôvody konania o zmene charakteristík referenčnej skupiny liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov a poukázal na dôležitú skutočnosť, ktorú posudzoval pri rozhodovaní v tomto konaní, a to zabezpečenie finančnej stability systému verejného zdravotného poistenia. Zároveň poukázal na § 70 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z.z.

. Uvedené však mal sťažovateľ uviesť v napadnutom rozhodnutí a nemal dopĺňať dôvody rozhodnutia vo vyjadrení k žalobe, teda už v rámci konania pred správnym súdom. V napadnutom rozhodnutí sťažovateľa tiež absentujú písomné odporúčania poradných orgánov, farmako-ekonomický rozbor ako aj ďalšie dokumenty potrebné pre vyhodnotenie účelnosti a efektívnosti vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia.

21. K námietke odklonenia sa krajského súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačný súd uvádza, že nie je dôvodná. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol ani jedno rozhodnutie kasačného súdu, od ktorého sa mal krajský súd odkloniť. Poukaz na jeden rozsudok krajského súdu nie je argument na odklonenie sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu podľa § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p.

22. K ďalším kasačným námietkam sťažovateľa kasačný súd dáva do pozornosti, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04). Kasačný súd má za to, že krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal, vysporiadal sa s podstatnými námietkami účastníkov konania a vyvodil správne skutkové aj

právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom dospel k správnym a nepochybným záverom o nezákonnosti konania v prejednávanom prípade. 23. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami sťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší správny súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.

24. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní mala úspech, ich náhradu priznal (§ 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S.s.p.). Ďalším účastníkom náhradu trov konania nepriznal (§ 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky podľa § 169 S.s.p.).

25. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 29. septembra 2022

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 1Svk/15/2021 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik