1Svk/15/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): O. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. P. XX/XX, XXX XX L. - D. C., zastúpeného advokátom: JUDr. Viktorom Mlynekom, Štúrova 43, 949 01 Nitra , IČO: 53109538, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, IČO: 00151866, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ MH INVEST, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36724530, zastúpeného advokátom: JUDr. Allanom Böhmom, advokátom, Jesenského 2, 811 02 Bratislava, IČO: 308 45238, 2/ Slovenská správa ciest, Dúbravská cesta 1152/3, 841 04 Bratislava, IČO: 00003328, 3/ SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Karloveská 2, Bratislava, IČO: 36022047, 4/ Mesto Nitra, Štefánikova trieda 60, 950 06 Nitra, IČO: 00308307, 5/ Obec Lužianky, Rastislavova 266, 951 41 Lužianky IČO: 34003517, a 6/ Obec Zbehy, Zbehy 69, 951 42 Zbehy, IČO: 00308668, v konaní o všeobecnej správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OUNR-OCDPK-2019/029704 z 13.6.2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. 3S/30/2024-521 z 25.1.2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie

nad okružnou križovatkou „D“, SO 205-Most na komunikácii „D-G“ nad potokom Dobrotka, SO 254-Oporné múry pri VIP vjazde, SO 301-PHS pri ÚK medzi križovatkou „D“ a „B“, SO 302-PHS pri BYP2 okružnej križovatky „D“, SO304-PHS pri ÚK vedľa parkoviska strategického parku, a stavby „Príprava strategického parku Fáza 2“ objekty SO 131-Parkovsko a komunikácie pre osobné autá (parking Strategický park) II. fáza, katastrálne územia B., K., C., X. a stavby - „Príprava strategického parku Nitra - fáza 2“, SO 131-Parkovisko a komunikácie pre osobné autá (parking strategického parku) II. fáza, k. ú K..

- Inšpektorát práce Nitra, záväzné stanovisko číslo: INA-132-17-2.2/ZS-C22,C23-18 BOZP II./ - BEZ/2018/5570 z 2.10.2018. - Regionálny úrad verejného zdravotníctva, rozhodnutie číslo: HZP/A/2018/02782 z 23.10.2018, právoplatné dňa 9.11.2018. Ostatné časti napadnutého rozhodnutia zostávajú nezmenené. 4. Žalovaný v odvolacom rozhodnutí uviedol, že žalobca nebol účastníkom kolaudačného konania a stavebný úrad nemal povinnosť sa s jeho námietkami vysporiadať.

II. Konanie pred krajským súdom

III. Prvé kasačné konanie

8. Proti rozsudku krajského súdu č. k. 11S/104/2019-309 z 19.5.2021 podali kasačnú sťažnosť žalovaný a ďalší účastník 1/. 9. Kasačný súd rozsudkom sp. zn. 1Svk/17/2021 z 21.7.2023 rozsudok krajského súdu č. k. 11S/104/2019-309 z 19.5.2021 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „Správny súd“). 10. Meritom rozhodovania bolo posúdenie dvoch sťažnostných bodov a to, či: i. rozhodnutie o predčasnom užívaní stavby pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok stavby podľa § 83 stavebného zákona, ktorého platnosť už uplynula, predstavuje spôsobilý predmet správneho súdneho prieskumu, ii. zainteresovanej verejnosti patrí postavenie účastníka kolaudačného konania, ktorého povahu má aj konanie o povolení predčasného užívania stavby pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok stavby podľa § 83 stavebného zákona. 11. Kasačný súd v zmysle § 464 ods. 1 SSP s odkazom na skorší rozsudok kasačného súdu sp. zn. 3Svk/21/2021 z 30.11.2022 dospel k záveru, že: - rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie, ktorými bolo povolené predčasné užívanie stavby pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok stavby podľa § 83 stavebného zákona, predstavovali aj po uplynutí doby platnosti spôsobilý predmet správneho súdneho prieskumu, v dôsledku čoho nebola preukázaná dôvodnosť sťažnostného bodu (i) kasačných sťažností sťažovateľov a teda ani nesprávne právne posúdenie zo strany krajského súdu. - žalobcovi ako zainteresovanej verejnosti nesvedčalo postavenie účastníka kolaudačného konania, resp. konania o povolení predčasného užívania stavby pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok stavby podľa § 83 stavebného zákona, čím bola preukázaná dôvodnosť sťažnostného bodu (ii) kasačných sťažností sťažovateľov a teda aj nesprávne právne posúdenie zo strany krajského súdu.

12. Po vrátení veci Správnemu súdu rozhodol tento vo veci rozsudkom č. k. 3S/30/2024-521 z 25.1.2024 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) tak, že (I.) návrhy ďalšieho účastníka 1/ a žalovaného na prerušenie konania zamietol, (II.) žalobu zamietol, (III) žalovanému právo na náhradu trov konania vrátane trov kasačného konania voči žalobcovi nepriznal, (IV.) ďalšiemu účastníkovi konania 1/ právo na náhradu trov konania vrátane trov kasačného konania voči žalobcovi priznal v plnom rozsahu a (V.) ďalšiemu účastníkovi konania 2/ a ostatným pribratým účastníkom konania právo na náhradu trov konania vrátane trov kasačného konania voči žalobcovi nepriznal.

- nezistil porušenie § 32 ods. 2 stavebného zákona, pričom v tomto smere poukázal na závery týkajúce sa obdobnej veci vyplývajúce z rozsudku kasačného súdu sp. zn. 10Sžk/20/2021 z 17.02.2023 (odseky 39 a 40), - ako nedôvodnú posúdil aj námietku, že stavba strategického parku a ani žiadna príprava strategického parku neboli predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie a ani zisťovacieho konania. Stavebnému konaniu totiž predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom

Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 z 14.12.2015. Rovnaký záver bol pritom pri totožnom žalobnom bode zaujatý aj kasačným súdom v rozsudku sp. zn. 1Sžk/48/2020 z 16.2.2022 (odseky 46 a 47), rozsudku sp. zn. 10Sžk/ 40/2020 z 23.2.2022 (odsek 50) a rozsudku sp. zn. 1Sžk/38/2020 z 24.09.2021 (odsek 53), - za nedôvodnú považoval i námietku ohľadom dopravného napojenia, vyústenia dopravy na cestu I/64, napojenia na rýchlostnú komunikáciu R1A.

V. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

15. Sťažovateľ svoju kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že: - podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA mu patrí postavenie účastníka konania aj vo vzťahu ku kolaudačnému konaniu. Kolaudačné konanie je predsa vedené vo vzťahu k tej ktorej stavbe, ktorá bola predmetnom procesu EIA, ktorého sa sťažovateľ zúčastnil, čiže jednoznačne má byť účastníkom všetkých následných povoľovacích konaní, tzn. aj kolaudačného konania. Čiže zákon o EIA mu jednoznačne umožnil byť účastníkom konania automaticky vo všetkých povoľovacích konaniach, vrátane kolaudačného konania, keďže sa jedná o konanie končiace rozhodnutím na povolenie užívania stavby, z čoho aj z názvu takéhoto rozhodnutia vyplýva, že sa jedná o povoľovacie konanie, - všeobecným stavebným úradom vo veciach významných investícii je okresný úrad v sídle kraja teda konkrétne Okresný úrad Nitra a nie mesto Nitra. S prihliadnutím na zachovanie účelu zákona, je zrejmé, že § 117b stavebného zákona je vo vzťahu nadradenosti k § 120 stavebného zákona, ktorý by sa aplikoval len v prípade, ak by sa jednalo o špeciálnu stavbu, ktorá by nebola významnou investíciou.

jednu zo základných úloh a to zistiť, či nedochádza k ohrozeniu verejných záujmov chránených týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimeranému obmedzeniu či ohrozeniu práv a oprávnených záujmov účastníkov a teda predmetné rozhodnutie je vydané v rozpore s § 32 ods. 1 správneho poriadku, - v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona o EIA a preto je nutné ustáliť nezákonnosť napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej moci.

na stavby, ktoré majú tvoriť súčasť navrhovanej činnosti v zmysle nového zámeru. Z daného rozhodnutia ministra pritom vyplýva, že dopravné napojenie malo byť vyriešené v čase pred podaním návrhu na povoľovacie rozhodnutie, - Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vydalo v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 175/ 1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa významných investícií, osvedčenia pre stavbu: „Vybudovanie strategického parku“ pod č. 20801/2015-1000-33509 z 13.7.2015 a pod č. 2080/2015-1000-35613 zo dňa 22.7.2015, pre spoločnosť MH Invest s.r.o., pričom 100 % podiel v tejto spoločnosti má Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

16. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrili žalovaný a ďalší účastník 1/, ktorí sa stotožnili s napadnutým rozsudkom, zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a navrhli kasačnú sťažnosť zamietnuť.

SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 18. Podobne ako Správny súd aj kasačný senát musí úvodom konštatovať, že vo svojej rozhodovacej činnosti viackrát rozhodoval o kasačných sťažnostiach proti rozhodnutiam krajského súdu vydaným na podklade všeobecných správnych žalôb sťažovateľa, pričom sťažnostné body uplatnené sťažovateľom v posudzovanej kasačnej sťažnosti už boli aj predmetom rozhodovania zo strany kasačného súdu. Z uvedeného dôvodu preto kasačný senát rešpektujúc svoju judikatúru bude v zmysle § 464 ods. 1 SSP v určitom rozsahu odkazovať na svoje predchádzajúce rozhodnutia majúce povahu ustálenej praxe kasačného súdu. a) K účastníctvu zainteresovanej verejnosti v kolaudačnom konaní

„30. Správny súd v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že správne orgány postupovali v rozpore so zákonom, ak pri zisťovaní okruhu účastníkov kolaudačného konania vychádzali striktne len z § 78 ods. 1 stavebného zákona, keďže z § 24 ods. 2 zákona o EIA vyplýva, že účastníci zisťovacieho konania sú účastníkmi všetkých následných povoľovacích konaní, teda i kolaudačného konania.

32. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať.

jej zmene. Jedným zo zákonov, ktorý upravuje následné povoľovacie konania, je aj stavebný zákon. Stavebný zákon zainteresovanej verejnosti výslovne priznáva postavenie účastníka konania v územnom konaní (§ 34 ods. 1 stavebného zákona) ako aj v stavebnom konaní (§ 59 ods. 1 stavebného zákona). Na rozdiel od územného a stavebného konania, stavebný zákon v kolaudačnom konaní zainteresovanej verejnosti postavenie účastníka konania nepriznáva, keď v § 78 ods. 1 uvádza, že účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená (účastníctvo by bolo možné prípadne podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona, ale v prejednávanom prípade nebolo preukázané a ani tvrdené, že išlo o zmenu stavby). Dochádza tak k významovému stretu dvoch zákonov, pričom úlohou správneho súdu v danom prípade bolo vyložiť oba tieto zákony v súlade s požiadavkami na výklad práva uvedenými v čl. 3 a 4 Civilného sporového poriadku v spojení s § 5 ods. 1 SSP za použitia jednotlivých výkladových metód a odôvodniť svoj záver.

35. Pre posúdenie správnosti tohto záveru kasačný súd ustálil východiská, z ktorých ustanovenie § 24 ods. 2 zákona o EIA vychádza. Základ účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa životného prostredia je daný v Dohovore o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“) ako aj v Smernici č. 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej len „Smernica EIA“). Aarhuský dohovor (čl. 6 a čl. 9) a smernica o EIA (čl. 11) stanovujú, že v administratívnych konaniach, v ktorých prebieha povoľovanie činností, musí byť zainteresovanej verejnosti umožnené byť účastníkom konaní o povolení týchto činností a následne im musí byť umožnené aj právo podať žalobu na súd proti týmto rozhodnutiam.

miesta prostredníctvom prác či zásahov meniacich ich fyzický stav, ktoré môžu mať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie (rozhodnutie SD EÚ C-121/11, Pro-Braine and Others, bod 31). 37. Rovnako zákon o EIA v § 3 písm. j) povolenie definuje ako rozhodnutie povoľujúceho orgánu vydané v povoľovacom konaní, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo zmenu povolenej navrhovanej činnosti. Ako „činnosť“ definuje zákona o EIA, v zhode so Smernicou EIA, realizáciu stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny (§ 3 písm. f) zákona o EIA).

krajiny. 39. Použijúc takto zadefinované východiská kasačný súd posúdil, akú povahu má kolaudačné povolenie alebo povolenie na predčasné užívanie stavby (spoločné ustanovenia § 76 až 84 stavebného zákona, ďalej spolu ako „kolaudačné povolenie/konanie“). Podľa kasačného súdu kolaudačné povolenie, ktorým sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, bez ďalšieho nie je povolením, ktorým sa povoľuje realizácia prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo

40. Ak teda podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA má dotknutá verejnosť postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, kasačný súd je toho názoru, že ide len o také povoľovacie konania, ktoré spĺňajú definíciu „činnosti“ podľa Aarhuského dohovoru, Smernice EIA ako aj zákona o EIA. Keďže kolaudačné konanie bez ďalšieho nie je konaním, ktorého výsledkom je vydanie povolenia na „činnosť“ - realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny, zainteresovanej verejnosti bez ďalšieho podľa zákona o EIA nevzniká postavenie účastníka kolaudačného konania.

41. Uvedený záver nič však nemení na tom, že v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona, podľa ktorého proti kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa zákona o EIA, má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa zákona o EIA.

20. Na podklade vyššie uvedených skutočností dospel kasačný senát k záveru, že sťažovateľovi ako zainteresovanej verejnosti nesvedčalo postavenie účastníka kolaudačného konania, resp. konania o povolení predčasného užívania stavby pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok stavby podľa § 83 stavebného zákona. Keďže Správny súd a žalovaný posúdili vec obdobne, nebola zistená opodstatnenosť tohto sťažnostného bodu. b) K určeniu stavebného úradu

Ohľadom namietanej vecnej nepríslušnosti správneho orgánu prvého stupňa a?zároveň žalovaného kasačný súd uvádza, že túto námietku sťažovateľa nepovažoval za dôvodnú. 28. Podľa § 117 ods. 1 Stavebného zákona účinného v?čase vydávania preskúmavaných rozhodnutí stavebným úradom je obec. Podľa § 117b Stavebného zákona ak ide o uskutočnenie stavby diaľnice a rýchlostnej cesty alebo uskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu, vykonáva pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného konania a stavebného konania obvodný úrad v sídle kraja. Následne § 120 Stavebného zákona upravuje tzv. špeciálne stavebné úrady, ktoré okrem iných povoľujú stavbu aj o?pozemných komunikácií, ktorá je predmetom konania v?prejednávanom prípade.

30. Naopak, ustanovenie § 120 Stavebného zákona je ustanovením špeciálnym ku všetkým predchádzajúcim ustanoveniam (§ 117 až § 119 Stavebného zákona), a?to z?dôvodu kauzálnej príslušnosti jednotlivých špeciálnych stavebných úradov rozhodujúcich o?stavbách v?oblastiach špecializovanej štátnej správy. Táto kauzálna príslušnosť má teda prednosť aj pred výnimkou ustanovenou v § 117b Stavebného zákona, a?preto správne orgány rozhodujúce v?prejednávanej veci postupovali správne, keď svoju príslušnosť odvodili z?ustanovení cestného zákona.

22. Obdobne nakoniec posúdil danú otázku Najvyšší správny súd Slovenskej republiky aj v rozsudku sp. zn. 1Svk/18/2022 z 28.4.2024. 23. To znamená, že mesto Nitra bolo oprávnené vydať kolaudačné rozhodnutie a o odvolaní žalobcu proti nemu bol oprávnený rozhodnúť žalovaný. Aj tento sťažnostný bod bol preto nedôvodný.

senát si preto „vyberá“ rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/16/2022 z 28.3.2024, v zmysle ktorého: „19. Z?právneho rozboru § 32 ods. 2 stavebného zákona podľa kasačného súdu vyplýva, že na?umiestnenie strategického parku sa nevyžaduje územné rozhodnutie, ak (splnenie podmienok) priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia nie je v?rozpore s?ich umiestnením a?(kumulatívne) vyplýva z územného plánu obce alebo (alternatívne) z?územného plánu zóny.

. .Toto?ustanovenie však podľa kasačného súdu nevyžaduje, aby pre umiestňovaný strategický park existovalo v územnom pláne obce/zóny podrobne ustanovené priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia. Zákonným predpokladom, ktorý z citovaného ustanovenia vyplýva, je len absencia rozporu umiestnenia strategického parku s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je v územnom pláne

pod. Preto?sa?dá?povedať, že výslovná rámcová rezervácia územia na priemyselnú výrobu (hoci?podmienená ďalšou dokumentáciou) v územnom pláne Mesta Nitra v podstate prevyšuje požiadavky stavebného zákona na absenciu rozporu s územným plánom, ak pri nesplnení podmienky uvedenej v poznámke/legende nie je územie určené na iný účel. Kasačný súd tiež poznamenáva, že jeho úlohou v tomto konaní nebolo preskúmať, či boli splnené všetky zákonné požiadavky na vydanie preskúmavaného rozhodnutia alebo samostatne vyhľadávať nesprávnosti napadnutého rozsudku, ale len vyhodnotiť dôvodnosť sťažovateľom uplatnených a prípustných sťažnostných bodov.“

sú podľa § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z. činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, vrátane výstavby alebo pokračovania výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení a iných obdobných prípravných činností.“

23. Na zdôraznenie správnosti vyslovených záverov kasačný súd poukazuje na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 416/2022-21 z 17.8.2022 ako?aj?č.k. ?II. ?ÚS 201/2022-19 z 10.5.2022 a?č.k. I. ÚS 333/2022-14 z 9.6.2022, v?ktorých sa ústavný súd zaoberal ústavnou sťažnosťou (totožného) sťažovateľa, namietajúceho porušenie čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods.?1?a 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, rozsudkami Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vydanými v?podobných veciach. Rovnako ako aj v?prejednávanom prípade, kasačný súd posudzoval zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov týkajúcich sa stavieb v?rámci strategického parku a?to na podklade sťažovateľom vznesených sťažnostných bodov, ktoré sú obdobné s tými,

25. Pokiaľ sťažovateľ v tomto sťažnostnom bode namietal to, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie v zmysle zákona o EIA, kasačný senát poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/41/

Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania sťažovateľa) rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/ 045777 z 14.12.2015. Následne dňa 1.7.2021 rozsudkom Krajského súdu v?Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/3/2016 bola zamietnutá žaloba sťažovateľa, čo?znamená, že rozhodnutie vydané v?zisťovacom konaní je stále právoplatné a záväzné pre?správne orgány konajúce v stavebnom konaní, ako i pre (správne) súdy. Z uvedeného je zrejmé, že stavený úrad a ani žalovaný nemohli len na základe začatého posudzovania navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ dôjsť k záveru o sťažovateľom namietanej neaktuálnosti rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní a keďže boli viazaní týmito rozhodnutiami, neboli oprávnení stavebné konanie prerušiť z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku. Kasačný súd zároveň zdôrazňuje, že správne súdy nemohli už v rámci správneho súdneho konania v tejto veci preskúmavať zákonnosť skôr vydaných

26. Na základe uvedeného vyhodnotil kasačný senát aj tento sťažnostný bod ako nedôvodný. e) K neriešeniu dopravného napojenia 27. Pri posúdení sťažnostného bodu týkajúceho sa napojenia cesty I/64 na rýchlostnú komunikáciu R1A kasačný senát poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/13/2021 z 27.7.2023, body 49 a 50, riešiaci identické námietky toho istého sťažovateľa, podľa ktorého:

50. Aj v uvedenom prípade kasačný súd považuje námietky sťažovateľa za nedôvodné, keď požiadavky uvedené v § 66 ods. 4 písm. d) stavebného zákona nie sú povinnými náležitosťami, ale stavebný úrad ich určuje podľa potreby. Vzhľadom na to, že v rámci posudzovania povolenia zmeny stavby pred jej dokončením nešlo o napojenie na pozemnej komunikácie a predmetom tohto stavebného povolenia, ani projektovej dokumentácie nebolo dopravné riešenie, správny orgán prvého stupňa, rovnako ako žalovaný, nevzhliadli potrebu vo?svojich rozhodnutiach určiť požiadavky napojenia stavby na pozemné komunikácie, čo?vo?svojich rozhodnutiach i zdôvodnili. Rovnako uvedenú námietku riadne odôvodnil aj?správny súd.“

175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov účinného v rozhodnej dobe, resp. de lege lata účinného § 3 ods. 2 písm. e) zákona č. 371/2021 Z. z. o významných investíciách, je každá investícia podľa daných normatívnych ustanovení investíciou vo?verejnom záujme (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/16/2022 z 28.3.2024). Potreba dopravného riešenia aj vo vzťahu k rozhodnutiam, na ktoré odkazuje sťažovateľ, sa ale týka celého areálu strategického parku a nevzťahuje sa priamo na v súdenej veci preskúmané rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Aj tento sťažnostný bod preto je podľa kasačného senátu neopodstatnený. f) K zákonnosti osvedčenia 29. Pokiaľ sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal nezákonnosť osvedčení vydaných Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky pre stavbu: „Vybudovanie strategického parku“ pod č. 20801/2015-1000-33509 z 13.7.2015 a pod č. 2080/2015-1000-35613 z 22.7.2015, tak takýto sťažnostný bod predstavuje neprípustnú novotu (§ 441 SSP), na ktorú kasačný senát nemohol prihliadať, pretože v žalobných bodoch takáto námietka nebola obsiahnutá. Zákaz novôt v kasačnej sťažnosti priamo súvisí aj s otázkou viazanosti rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti v zmysle § 453 SSP. Keďže sa však v súdenej veci jedná o konanie, v ktorom je kasačný senát viazaný sťažnostnými bodmi, nemohol na predmetnú novotu prihliadnuť. g) K porušeniu § 33 ods. 2 správneho poriadku 30. K sťažnostnému bodu, podľa ktorého sa sťažovateľ nemal možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a tým nebol dodržaný § 33 ods. 2 správneho poriadku, kasačný senát zhodne so Správnym súdom uvádza, že dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v povoľovacom konaní len k navrhovanej činnosti, ktorá je presne definovaná v § 3 písm. f) zákona o EIA ako „realizácia stavieb alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality“. Kolaudačným konaním a povolením nie je realizácia stavieb, ktorá by menila fyzické aspekty lokality, a teda sťažovateľ nemal postavenie účastníka konania v kolaudačnom konaní, pokiaľ ho odvodzoval od § 24 ods. 2 zákona o EIA. Keďže právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia patrí podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku len účastníkovi konania a zúčastnenej osobe, pričom sťažovateľovi takéto procesné postavenie nesvedčalo, nemohol byť v namietanom rozsahu dotknutý na svojich procesných právach. Dôvodnosť tohto sťažnostného bodu preto kasačný súd nezistil. h) K porušeniu Aarhuského dohovoru 31. Sťažovateľ v?kasačnej sťažnosti ako i v žalobe namietal nevysporiadanie sa s?potrebou aplikácie Aarhurského dohovoru. Tento sťažnostný bod však sťažovateľ nijakým relevantným spôsobom nezdôvodnil, nekonkretizoval a?ani nešpecifikoval, v?čom spočíva. Všeobecná námietka, že čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru je potrebné vykladať v materiálnej a nie formálnej rovine ako samostatný sťažnostný bod nemôže obstáť. Aarhuský dohovor predstavuje interpretačný princíp pre aplikáciu vnútroštátneho práva, pričom podľa názoru kasačného senátu tento bol v napadnutom rozsudku zo strany Správneho súdu dodržaný.