1Svk/16/2022

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „stavebný úrad“) podľa § 117b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) vydal dňa 25.8.2017 podľa § 66 stavebného zákona v spojení s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) stavebné povolenie č. OU-NR-OVBP2-2017/ 027127-10 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým o žiadosti ďalšieho účastníka 1/ ako stavebníka rozhodol tak, že povolil stavbu „Automotive Nitra project, E1 Budovy“ v rozsahu tam bližšie špecifikovaných (názvom a pozemkom, na ktorom budú umiestnené) stavebných objektov označených ako SO 810, SO 811 a SO 812, s miestom stavby Strategický park v katastrálnom území L. a E.. Vo výrokovej časti stavebného povolenia stavebný úrad ďalej uviedol základné údaje o stavbe, projektantovi stavby, spôsob uskutočnenia stavby, dôvody, pre ktoré sa nevyžaduje rozhodnutie o umiestnení stavby (kde nad rámec tých, ktoré uviedol už v oznámení o začatí stavebného konania doplnil, že stavba je umiestnená v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Nitra a Obce Lužianky), zoznam účastníkov konania, podmienky na uskutočnenie stavby, podmienky vyplývajúce zo stanovísk a rozhodnutí dotknutých orgánov a rozhodnutie o námietkach žalobcu, ktoré stavebný úrad zamietol. 2. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu včas odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia. 3. O podanom odvolaní rozhodlo Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím číslo 28443/2017/SV/77372 z 21.11.2017 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietlo a prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. Rozhodnutie žalovaného nadobudlo v spojení s prvostupňovým rozhodnutím právoplatnosť dňa 18.12.2017.

4. Žalobca podal na Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) všeobecnú správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia. 5. V podanej žalobe sformuloval žalobca osem žalobných bodov (označených ako III.1 až III.8), v ktorých namietal: - porušenie § 32 ods. 2 stavebného zákona (žalobný bod III.1), - nerešpektovanie § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z.z.“) (žalobný bod III.2), - nepreskúmateľnosť dopravného napojenia stavieb a vyústenia dopravy na rýchlostnú cestu I/ 64 (žalobný bod III.3), - absenciu prebehnutia posudzovania dopadu na životné prostredie v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o EIA“) (žalobné body III.4 a III.7), - porušenie svojho práva na obdržanie fotokópie administratívneho spisu (žalobný bod III.5), - upustenie od ústneho pojednávania (žalobný bod III.6),

konania. 7. Krajský súd odôvodnil napadnutý rozsudok v skrátenej podobe v zmysle § 140 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) poukázaním na skutočnosť, že žalobcom uplatnené žalobné body boli už predmetom posudzovania v iných súdnych konaniach a rozhodnutiach

8. Na podklade uvedeného krajský súd napadnutý rozsudok odôvodnil v zmysle § 140 SSP predovšetkým tým, že: - vo vzťahu k žalobnému dôvodu III.1 poukázal na bod 31 odôvodnenia rozsudku sp. zn. 11S/ 76/2018 a vo vzťahu k nemu obsahovo rozsiahlejšie body 38 až 41 odôvodnenia rozsudku sp. zn. 11S/166/2018, v ktorých sa krajský súd podrobne zaoberal aj územným plánom Mesta

a konania o žiadosti o sprístupnenie informácií nemožno akékoľvek námietky nezákonnosti či už postupu v konaní alebo rozhodnutia o žiadosti o sprístupnenie informácií uplatňovať ako dôvody nezákonnosti iného, od konania o žiadosti o sprístupnenie informácií oddeleného samostatného správneho konania teda v danej veci stavebného konania, - k žalobnému bodu III.6 krajský súd odkázal na bod 52 odôvodnenia rozsudku sp. zn. 11S/ 166/2018, - k žalobnému bodu III.7 krajský súd odkázal na bod 53 odôvodnenia rozsudku sp. zn. 11S/ 166/2018 a obsahovo totožný bod 44 odôvodnenia rozsudku sp. zn. 11S/60/2018 a bol 36 odôvodnenia rozsudku sp. zn. 11S/76/2018, - k žalobnému bodu III.8 krajský súd odkázal na bod 45 odôvodnenia rozsudku sp. zn. 11S/60/ 2018 s tým, že obsahovo totožný je aj bod 54 odôvodnenia rozsudku sp. zn. 11S/166/2018.

10. Sťažovateľ uviedol, že svoju aktívnu žalobnú legitimáciu odvodzuje aj od § 178 ods. 1 SSP, pretože bol ako fyzická osoba priamo ukrátený na svojich právach z titulu vlastníctva priamo susediaceho (bližšie však nešpecifikovaného) pozemku. V sťažnostných bodoch napriek ich rozsiahlemu a sčasti opakujúcemu vymedzeniu sťažovateľ predovšetkým namietal: - že mu patrí aj postavenie účastníka konania ako na svojich právach dotknutej fyzickej osoby z titulu vlastníctva so stavbou priamo susediacich pozemkov (sťažnostný bod II.I), - previazanosť ďalšieho účastníka konania v 2/ rade s osobou prednostu Okresného úradu Nitra (sťažnostný bod II.II), - porušenie § 32 ods. 2 stavebného zákona, pretože aplikácia tohto ustanovenia je možná len v prípadoch povoľovania stavieb tvoriacich významnú investíciu v podobe výstavby strategického parku ako takého, ale nie už v prípade povoľovania stavieb tvoriacich jednotlivé ďalšie významné investície alebo investície, ktoré sa budú realizovať v rámci strategického parku, čím došlo aj k porušeniu § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona (sťažnostný bod II.III), - porušenie § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., v zmysle ktorého mala projektová dokumentácia obsahovať celkovú situáciu (zastavovací plán) celého súboru stavieb, vrátane zariadenia staveniska (sťažnostný bod II.IV), - neriešenie dopravného napojenia, vyústenia dopravy na cestu I/64 (sťažnostný bod II.V), - absenciu prebehnutia posudzovania dopadu na životné prostredie v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o EIA“) (sťažnostný bod II.VI), - porušenie svojho práva na obdržanie fotokópie administratívneho spisu a nenariadenie ústneho pojednávania (sťažnostný bod II.VII), - nevysporiadanie sa s aplikáciou Aarhuského dohovoru (sťažnostný bod II.VIII). 11. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti vyjadril v stručnosti svoj súhlas s napadnutým rozsudkom a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Obdobne aj ďalší účastník v 1/ rade sa vo svojom vyjadrení stotožnil s napadnutým rozsudkom a jeho právnymi závermi, na podklade čoho navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

12. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia.

13. Podobne ako krajský súd aj kasačný súd musí úvodom konštatovať, že vo svojej rozhodovacej činnosti viackrát rozhodoval o kasačných sťažnostiach proti rozhodnutiam krajského súdu vydaným na podklade všeobecných správnych žalôb sťažovateľa, pričom sťažnostné body uplatnené sťažovateľom v posudzovanej kasačnej sťažnosti už boli aj predmetom rozhodovania zo strany kasačného súdu. Z uvedeného dôvodu preto kasačný súd rešpektujúc svoju judikatúru bude v zmysle § 464 ods. 1 SSP v určitom rozsahu odkazovať na svoje predchádzajúce rozhodnutia majúce povahu ustálenej praxe kasačného súdu. K postaveniu žalobcu (II.I)

15. Krajský súd uvedenú identifikáciu žalobcu uskutočnil predovšetkým z dôvodu, aby sa vedel vysporiadať s tým, či a v akom rozsahu má spájať sťažovateľom namietané skutočnosti so zásahom do jeho subjektívnych práv, ak by sa jednalo o žalobu fyzickej osoby alebo so zásahom do verejného záujmu v oblasti životného prostredia pri žalobe zainteresovanej verejnosti. 16.

K osobe prednostu Okresného úradu Nitra (II.II) 17. Vo vzťahu k tomuto sťažnostnému bodu týkajúcemu sa previazanosti ďalšieho účastníka konania v 2/ rade s osobou prednostu Okresného úradu Nitra kasačný súd uvádza, že táto skutočnosť nebola obsiahnutá ako žalobný bod v žalobe sťažovateľa a preto predstavuje v zmysle § 441 SSP novotu, na ktorú nemôže kasačný súd v kasačnom konaní prihliadať.

18. Rovnaký záver nakoniec vyplýva aj z odbornej spisy, podľa ktorej „Kasačný súd rozhoduje len na základe skutočností a dôkazov, ktoré obsahuje súdny spis a administratívny spis. Avšak ani v tomto prípade sa nemôžu uplatňovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré nie sú zachytené v spisovom materiáli, práve naopak, jeho obsah je meradlom toho, či tu je daný kasačný dôvod. Preto okrem iného nemôže byť prípustné, aby sťažovateľ oprel svoju kasačnú sťažnosť o procesné skutočnosti, ktoré už mohol a mal uviesť v priebehu konania pred krajským súdom. Kasačný súd teda neprihliadne na skutočnosti, ktoré neboli uplatnené v konaní pred krajským súdom.“ (viď Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 1697). K § 32 ods. 2 stavebného zákona (II.III)

20. Kasačný súd sa v?súvislosti s?touto námietkou v plnom rozsahu stotožňuje so?závermi krajského súdu a tiež v zmysle § 464 ods. 1 SSP odkazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/26/2020 zo dňa 28.9.2022, týkajúci sa vo svojej podstate rovnakých účastníkov konania v?obdobnej právnej veci, v?ktorom kasačný súd uviedol: „.

ustanovené. Sťažovateľovi sa?nepodarilo preukázať, že umiestnenie strategického parku, v ktorom mali byť povoľované stavby postavené (opätovne súd zdôrazňuje, že sám sťažovateľ v žalobe tieto projekty nerozlišoval), bolo v rozpore s relevantnými časťami územného plánu. Sťažovateľ poukazoval na poznámku z textovej časti a legendu z grafického výkresu, ktoré podmieňujú priemyselnú výrobu či priemyselný park (vo forme rezervovanej funkcie) riešením územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny. Tieto state zvažoval a citoval v napadnutom rozsudku aj správny súd. Kasačný súd sa však v súlade s vyššie uvedeným domnieva, že pre aplikáciu § 32 ods.?2 stavebného zákona sa nevyžaduje, aby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie strategického parku. Podstatné je, že z územného plánu nevyplýva také priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie dotknutého územia, s ktorým by bol strategický (priemyselný) park v rozpore - napríklad rekreačná funkcia, bytová výstavba a

21. Pre úplnosť kasačný súd uvádza aj právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozsudku sp. zn. 10Sžk/20/2021 z 17.2.2023 „(39) . . . V zmysle § 32 ods. 2 stavebného zákona sa územné rozhodnutie nevyžaduje nielen na umiestnenie strategického parku, ale ani na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii (podľa § 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z.), ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Prípravou územia sú podľa § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z. činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, vrátane výstavby alebo pokračovania výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení a iných obdobných prípravných činností.“

23. Na zdôraznenie správnosti vyslovených záverov kasačný súd poukazuje na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 416/2022-21 z 17.8.2022 ako?aj?č.k. ?II. ?ÚS 201/2022-19 z 10.5.2022 a?č.k. I. ÚS 333/2022-14 z 9.6.2022, v?ktorých sa ústavný súd zaoberal ústavnou sťažnosťou (totožného) sťažovateľa, namietajúceho porušenie čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods.?1?a 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, rozsudkami Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vydanými v?podobných veciach. Rovnako ako aj v?prejednávanom prípade, kasačný súd posudzoval zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov týkajúcich sa stavieb v?rámci strategického parku a?to na podklade sťažovateľom vznesených sťažnostných bodov, ktoré sú obdobné s tými,

24. V?zmysle § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z.?z., ak stavebník žiada o?stavebné povolenie postupne na jednotlivé stavby súboru, projektová dokumentácia prvej?stavby obsahuje celkovú situáciu (zastavovací plán) celého súboru stavieb vrátane zariadenia staveniska.

25. Kasačný senát rovnako ako v rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžk/44/2020 z 30.11.2022, resp. 1Sžk/41/2021 z 21.7.2023 považoval za skutkovo ustálené, že?posudzovaná stavba nebola prvou stavbou v?rámci celého súboru stavieb a?z?toho dôvodu nebolo povinnosťou stavebníka v?predmetnej veci predkladať zastavovací plán.

27. Kasačný súd v?tomto rozsudku uviedol: „49. Podľa § 66 ods. 4 písm. d) stavebného zákona v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa podľa potreby ďalej určí podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových vôd, úpravy okolia stavby a podmienok ochrany zelene, prípadne jej premiestnenia.

28. K uvedenému kasačný súd dodáva, že predmetom posúdenia boli stavby špecifikované v stavebnom povolení. Každá stavba pritom môže potenciálne zvýšiť intenzitu dopravy v danej oblasti. To však automaticky neznamená, že uvedené vedie nutne k rozporu s?verejným záujmom podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona. Navyše v zmysle § 1 ods. 2 písm. c) zákona?č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov účinného v rozhodnej dobe, resp. de lege lata účinného § 3 ods. 2 písm. e) zákona č. 371/2021 Z.z. o významných investíciách, je každá investícia podľa daných normatívnych ustanovení investíciou vo?verejnom záujme. K posudzovaniu podľa § 24 zákona o EIA (II.VI)

30. Vzhľadom na to, že kasačná sťažnosť sťažovateľa proti tomuto rozsudku už bola rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžk/42/2020 z 24.11.2021 zamietnutá, poukazuje kasačný súd v zmysle § 464 ods. 1 SSP na body 36 a 37 odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia:

Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na to, že v rámci stavebného konania bolo okresným úradom zabezpečené aj stanovisko MŽP, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie vydané pod č. 44592/2017 dňa 04.10.2017, v ktorom sa uvádza, že povoľované objekty predmetnej stavby sú z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom č. 24/2006 Z.z. a rozhodnutiami vydanými MŽP SR a ich relevantnými podmienkami.

K nevyhotoveniu fotokópie administratívneho spisu a upusteniu od ústneho pojednávania (II.VII) 31. Kasačný súd zhodne s krajským súdom zdôrazňuje, že stavebné konanie a konanie podľa zákona o slobode informácií predstavujú dve samostatné administratívne konania a to aj vtedy, ak účastník stavebného konania využije svoje oprávnenie a žiadosťou podľa zákona o slobode informácií požiada správny orgán o kópiu administratívneho spisu.

34. V danom prípade si sťažovateľ jednoznačne uplatnil svoje právo podľa zákona o slobode informácií. Napriek uvedenému však vo svojej kasačnej sťažnosti vo vzťahu k tomuto sťažnostnému bodu skonštatoval, že nevyhovením žiadosti podľa zákona o slobode informácií stavebný úrad porušil aj § 23 správneho poriadku. Tento záver sťažovateľa je ale právne chybný, keďže sa jedná o dva samostatné právne prostriedky. 35. Porušenie práva účastníka stavebného konania, ktoré by v určitom prípade mohlo mať za následok nezákonnosť rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní, by totiž muselo byť spojené s porušením § 23 správneho poriadku. Táto procesná úprava sa totiž s odkazom na znenie § 140 stavebného zákona uplatňuje aj v stavebnom konaní. Sťažovateľ však v tomto sťažnostnom bode žiadne porušenie § 23 správneho poriadku nepreukázal. Aj v tomto smere možno pritom odkázať na konštantnú judikatúru kasačného súdu (napr. rozsudok sp. zn. 5Svk/ 2/2022 z 21.11.2023). 36. Vo vzťahu k nenariadeniu ústneho pojednávania kasačný súd zhodne s krajským súdom konštatuje, že tak ako príslušný žalobný bod aj táto sťažnostná námietka je len všeobecného charakteru. 37. V rámci stavebného konania nie je obligatórne ustanovená povinnosť vykonať ústne pojednávanie. V zmysle § 61 ods. 2 stavebného zákona môže stavebný úrad od ústneho pojednávania upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. To znamená, že nariadenie ústneho pojednávania, či upustenie od neho je výsledkom správnej úvahy stavebného úradu. V zmysle § 27 ods. 2 SSP pritom pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. 38. Vzhľadom na všeobecné a abstraktné formulovanie tohto sťažnostného bodu preto kasačný súd nezistil žiadne porušenie zákonnosti týkajúce sa upustenia od ústneho pojednávania, ktoré by mohlo mať nejaký dopad na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia, nieto ešte rozhodnutia žalovaného. Kasačný súd pritom akcentuje, že stavebný úrad v oznámení č. OU-NR-OVBP2-2017/027127-2 z 6.7.2017, doručenom 14.7.2017 aj sťažovateľovi, uviedol, že upúšťa od ústneho pojednávania, keďže sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Obdobne pritom posúdil rovnakú námietku Najvyšší správny súd Slovenskej republiky aj v rozsudku sp. zn. 4Sžk/27/2020 z 25.8.2022. K Aarhuskému dohovoru 39. Pokiaľ sťažovateľ opätovne všeobecne a nekonkrétne namietal aj porušenie Aarhuského dohovoru, je potrebné skonštatovať, že keďže túto skutočnosť nenamietal v rámci žalobných bodov, ale prvýkrát až v kasačnej sťažnosti, jedná sa o nepovolenú novotu, na ktorú kasačný súd s odkazom na znenie § 441 SSP nemôže prihliadať.

V Bratislave dňa 28. marca 2024