1Svk/16/2025

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): G.. Ľ. L., A.. XX. P. XXXX, F..E.. W. XX, XXX XX F., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Prešov, so sídlom Masarykova č. 10, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Ka/PO/17134/2022, ČRZ: 93563/2022 zo dňa 23.08.2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Košiciach č. k. PO-3S/57/2022 zo dňa 05. marca 2025, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Stručný priebeh administratívneho konania a konania na správnom súde

II. Kasačná sťažnosť žalobcu a ďalší priebeh konania po jej podaní

4. Proti uzneseniu sp. zn. PO-3S/57/2022 zo dňa 05.03.2025 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) prostredníctvom jeho právneho zástupcu v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci na ďalšie konanie správnemu súdu z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP (nesprávne právne posúdenie veci) a § 440 ods. 1 písm. f) SSP (porušenie práva na spravodlivý proces). 5. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti zopakoval, že správnu žalobu podal e-mailom dňa 28.09.2022 a dôvody jej podania. Sťažovateľ nesúhlasil s právnym posúdením veci správnym súdom. Za nesprávne právne posúdenie považuje skutočnosť, že zákonná lehota na podanie správnej žaloby je v zmysle SSP 15 dní, ak smeruje proti rozhodnutiam, ktoré vydalo Centrum právnej pomoci. 6. Ďalej argumentoval tým, že je občanom bez trvalého pobytu a poštový priečinok je proti nemu zneužívaný, niekedy je aj niekoľko dní mimo Prešova, nakoľko nemá trvalý pobyt. Keďže nemá žiadnu adresu, zradil si poštový priečinok (P.O. BOX), ktorý neslúži ako trvalý pobyt alebo adresa. 7. V doplnení kasačnej sťažnosti podanej samotným sťažovateľom sťažovateľ vysvetlil, prečo na doručovanie používa len P. O. BOX, ktorý neslúži ako trvalý pobyt ale je určený na len ako schránka na doručovanie listín, žiadal nariadiť pojednávanie a vypočutie svedkov. Tiež uviedol: „V blízkej dobe bez schránky PO BOXU XX, ak nedostanem bezodkladne náležitú odpoveď, vysvetlenie. Prosím doručovať písomnosti k mojím rukám len cez poštový úrad podľa zákona, onedlho bude schránka PO BOXU XX zrušená na základe rozhodnutia súdov (s plnou zodpovednosťou konkrétnych sudcov), vraj som ich dostatočne nepresvedčil.“ Ako prílohu doložil vlastnú písomnosť o stave súdnictva, v ktorej poukazuje na nedostatky iných súdnych konaní, cituje Bibliu, inú literatúru, rôzne osobnosti, modlitby a pod. 8. Následne sťažovateľ dňa 30.06.2025 a dňa 09.07.2025 podal na správny súd podania, ktoré sú obsahovo totožné s jeho kasačnou sťažnosťou. 9. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa s napadnutým uznesením v plnom rozsahu stotožňuje, a navrhol aby kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietol.

10. Prejednávaná vec bola dňa 26.06.2025 náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Svk/16/2025.

12. Podľa § 25 ods. 4 Správneho poriadku: „Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinku, pošta adresátovi oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive, ktoré vloží do poštového priečinku. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V obidvoch prípadoch sa dátum príchodu zásielky považuje za dátum uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

14. Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“): „Centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.“

18. Z administratívneho spisu bolo zistené, že rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené do poštového priečinku (P. O. BOX), v ktorom bolo dňa 25.08.2022 uložené (uvedené vyplýva z doručenky pripojenej k rozhodnutiu žalovaného). Zo súdneho spisu má kasačný súd za preukázané, že žalobca podal správnu žalobu na súd e-mailom dňa 27.09.2022. Spornou otázkou zostalo, či žalobca podal správnu žalobu v zákonom stanovenej lehote na jej podanie alebo bola podaná oneskorene.

20. V predmetnom prípade správny súd správne zistil, že napadnuté rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 28.08.2022 podľa § 25 ods. 4 Správneho poriadku, podľa ktorého pri doručovaní do poštového priečinka platí, že písomnosť je doručená posledným dňom uplynutia 3 dňovej lehoty od jej uloženia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

21. K jednotlivým kasačným dôvodom je ďalej potrebné uviesť, že tieto neboli vymedzené kvalifikovane, resp. vôbec. Kasačný súd teda zvažoval aj postup spočívajúci v odmietnutí kasačnej sťažnosti podľa § 459 písm. e) SSP. Preferujúc materiálny prístup k súdnej ochrane, túto však prejednal, nezistil však jej dôvodnosť.

Nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom v zmysle ustálenej judikatúry totiž spočíva v tom, že správny súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, alebo právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Sťažovateľ len stroho uvádza, že za nesprávne posúdenie súdom považuje jeho záver ohľadom zákonnej lehoty na podanie správnej žaloby, ak smeruje proti rozhodnutiam, ktoré vydalo Centrum právnej pomoci, čo však neopiera o nijaké skutkové a právne argumenty, ktoré by mal kasačný súd osobitne preskúmať. Z kasačnej sťažnosti nebolo zrejmé ani to, akým procesným postupom správneho súdu malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP.

IV. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie uznesenia v časti trov

25. Kasačný súd teda konštatuje, že správny súd postupoval správne a v súlade so zákonom, keď správnu žalobu odmietol, pretože uplynula lehota na jej podanie. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 26. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP a contrario k § 167 ods. 1 a § 168 SSP, tak že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov kasačného konania, pretože sťažovateľ nebol v kasačnom konaní úspešný a v prípade žalovaného nedošlo k naplneniu predpokladu obsiahnutého v § 168 SSP. 27. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 18. decembra 2025