1Svk/17/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M v právnej veci žalobcu: T. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. C. XX/XX, XXX XX N. - B. V., zastúpeného advokátom JUDr. Viktorom Mlynekom, Štúrova 43, Nitra, proti žalovanému (sťažovateľ 1/): Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ MH INVEST, s.r.o., (sťažovateľ 2/) Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36724530, zastúpeného JUDr. Allanom Böhmom, advokátom, Jesenského 2, Bratislava, 2/ Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava a ostatných pribratých účastníkov konania: 3/ SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, IČO: 36022047, 4/ Mesto Nitra, Štefánikova trieda 60, Nitra, 5/ Obec Lužianky, Rastislavova 266, Lužianky a 6/ Obec Zbehy, Zbehy 69, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR- OCDPK-2019/029704 z 13.6.2019, konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/104/2019-309 z 19.5.2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/ 104/2019-309 z 19.5.2021 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave. II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrhy sťažovateľov 1/ a 2/ na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamieta.

1. Mesto Nitra ako stavebný úrad rozhodnutím č. UHA-DUaI-15106/2018-014-Ing.Dá z 24.10.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) vydalo povolenie na predčasné užívanie stavby pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok stavby do 15.10.2019 pri stavbe „Príprava strategického parku Nitra“ v rozsahu objektov: SO 101-Účelová komunikácia, II. úsek, SO 102-Veľká okružná križovatka „D“ vetva V1, V2, okruh OK, SO 103-Veľká okružná križovatka „D“ vetva V3,V4,BYP2, SO 104-Komunikácia medzi križovatkou „D“ a Strategický park - parking, SO 105-Účelová komunikácia medzi križovatkou „D“ a „G“, obchvaty, SO 109-vjazd - BUS a VIP parking („C“), SO 122-Účelová komunikácia od križovatky „N“ po Strategický park, SO 123-Účelová komunikácia od križovatky „M“ po Strategický park, SO 124- Účelová komunikácia od križovatky „O“ po Strategický park, SO 129-Parkovisko a komunikácie pre osobné autá (parking Strategický park) I. fáza, SO 142-Chodníky a nástupištia pri VIP vjazde, SO 150- Poľné cesty a zjazdy pre SVP, SO 211- Podjazd pre cyklistov a chodcov, SO 204-Most na komunikácii (obchvat v km 1,150 nad

2. Proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca v podaní zo dňa 8.11.2018. 3. O podanom odvolaní rozhodol Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií podľa § 3 ods. 5 písm. c) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v spojení so zákonom č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v súlade s § 32, § 46 a § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodnutím č. OU-NR-OCDPK-2019/029704 z 13.6.2019 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“) tak, že podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že vo výrokovej časti na strane 18, do časti IV: Ďalšie podmienky zapísal bod 2 v nasledovnom znení: Podmienky a požiadavky dotknutých orgánov vyplývajúce z doručených stanovísk a rozhodnutia: - Slovenský vodohospodársky podnik, stanovisko číslo: CS SVP OZ PN 7408/2018/2 z 28.9.2018.

Poukázal na okruh účastníkov kolaudačného konania podľa § 78 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). V súlade s § 140c ods. 8 stavebného zákona zároveň preskúmal odvolanie žalobcu, a to v rozsahu, v akom namietal nesúlad povolenia na užívanie s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu.

5. Žalobca podal na Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia. 6. Dňa 19.5.2021 krajský súd vyhlásil rozsudok č.k. 11S/104/2019-309 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“), ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Krajský súd zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu a ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal. 7. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že v súlade s § 77 stavebného zákona kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie, teda Mesto Nitra. Mesto Nitra rozhoduje ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 stavebného zákona a podľa § 3a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), ktorý určuje pôsobnosť štátnej cestnej správy tak, že pre stavby miestnych a účelových pozemných komunikácií určuje pôsobnosť príslušných obcí. 8. Krajský súd pri posudzovaní námietok žalobcu vychádzal z toho, že žalobca podal žalobu ako zainteresovaná verejnosť podľa § 178 ods. 3 SSP (bod 63 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Rozhodol, že žalobca, ktorý bol účastníkom zisťovacieho konania navrhovanej činnosti „Automotive Nitra project“, čo v konaní nebolo sporné, mal byť účastníkom všetkých povoľovacích konaní ex lege podľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o EIA“), a teda i konania o povolení časovo obmedzeného predčasného užívania časti stavby. Dospel k záveru, že na posúdenie účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní bolo potrebné postupovať podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona, ktorý je v stavebnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní - správnemu poriadku. Doplnil však, že pokiaľ správne orgány pri zisťovaní okruhu účastníkov kolaudačného konania vychádzali striktne len z § 78 ods. 1 stavebného zákona, ich postup nemožno považovať za súladný so zákonom, keďže z § 24 ods. 2 zákona o EIA vyplýva, že účastníci zisťovacieho konania sú účastníkmi všetkých následných povoľovacích konaní, teda i kolaudačného konania. Uzavrel, že napriek tomu, že pri vydaní stavebného povolenia správne orgány so žalobcom ako s účastníkom konania konali, v kolaudačnom konaní vymedzili účastníctvo len v súlade s § 78 ods. 1 stavebného zákona a neprihliadli na to, že účastníkmi konania aj v tomto povoľovacom konaní sú ex lege účastníci zisťovacieho konania, ktoré tomuto povoľovaciemu konaniu predchádzalo v súlade so zákonom o EIA.

9. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote žalovaný (ďalej len „sťažovateľ 1/“) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 10. Sťažovateľ 1/ v kasačnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom z dôvodu, že žalobcu nebolo možné považovať za účastníka kolaudačného konania. Uviedol, že stavebný zákon definuje účastníkov kolaudačného konania tzv. pozitívnou enumeráciou, teda uvedením konkrétnych subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva, pričom v dotknutom ustanovení nie je uvedené, že by účastníkom kolaudačného konania boli osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, tak ako je to v územnom alebo v stavebnom konaní. Výklad krajského súdu považuje za vybočenie zo štandardného výkladu, keďže ustanovenie § 78 ods. 1 stavebného zákona neuvádza, že účastníkmi kolaudačného konania sú i ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. Ak by mal zákonodarca záujem, aby účastníkmi kolaudačného konania boli osoby, ktoré boli účastníkmi zisťovacieho konania, tak by uvedenú skutočnosť deklaroval v predmetnom ustanovení. Sťažovateľ tiež nesúhlasil s postupom krajského súdu, ktorý preskúmavané rozhodnutia vyhodnotil ako spôsobilý predmet správneho súdneho prieskumu, keďže sa jednalo o časovo obmedzené povolenie užívania. Toto uplynutím dňa 15.10.2019 stratilo účinnosť a už nebolo spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve podľa § 6 ods. 1 v spojení s § 3 ods. 1 písm. b) SSP. Bol toho názoru, že krajský súd mal konanie zastaviť podľa § 99 ods. 1 písm. g) SSP. Sťažovateľ 1/ s odkazom na možné ekonomické dopady tiež navrhol priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok. 11. Kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP podal aj ďalší účastník konania 1/ MH Invest, s.r.o. (ďalej len „sťažovateľ 2/“). Hoci sťažovateľ 2/ uviedol v kasačnej sťažnosti oproti sťažovateľovi 1/ aj dôvody podľa § 440 ods. 1 písm. f) a h) SSP, v sťažnostných bodoch namietal v podstate totožné skutočnosti, ako sťažovateľ 1/ teda, že žalobcovi nepatrilo v kolaudačnom konaní postavenie jeho účastníka a tiež, že preskúmavané rozhodnutia neboli preskúmateľné v správnom súdnictve, keďže po 15.10.2019 už nevyvolávali právne účinky. Sťažovateľ 2/ rovnako z dôvodu možných ekonomických dopadov navrhol priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok. 12. Žalovaný ako sťažovateľ 1/ a ďalší účastník Mesto Nitra sa vo svojom písomnom vyjadrení v plnom rozsahu stotožnili s kasačnou sťažnosťou sťažovateľa 2/. Rovnako sa sťažovateľ 2/ stotožnil s kasačnou sťažnosťou sťažovateľa 1/. Žalobca naopak navrhol obe kasačné sťažnosti zamietnuť. Rozsiahlo popísal svoje pochybnosti o nezaujatosti prednostu Mesta Nitra pri rozhodovaní. Nesúhlasil s tým, že preskúmavané rozhodnutia nie sú preskúmateľné v správnom súdnictve a uviedol, že predmetné konanie je vedené vo vzťahu k stavbe, ktorá bola predmetnom procesu EIA, ktorého sa procesne zúčastnil, čiže je jednoznačne účastníkom všetkých následných povoľovacích konaní, to znamená aj kolaudačného.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

15. Kasačný súd v nadväznosti na uvedené zistil, že v kasačnom konaní boli rovnaké právne otázky v obdobnej veci už právoplatne posúdené Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Svk/21/2021 z 30.11.2022. Zohľadniac túto skutočnosť, kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP ku sťažnostným bodom A. a B. sťažovateľov 1/ a 2/ poukazuje na odôvodnenie skôr vydaného rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/21/2021 z 30.11.2022, s ktorým sa konajúci kasačný senát stotožňuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza. A. spôsobilý predmet prieskumu 16. „22.

Počas súdneho konania na správnom súde preskúmavané rozhodnutie dňa 31. mája 2019 stratilo účinnosť. 23. Podľa ustanovenia § 99 písm. g) SSP „Správny súd konanie uznesením zastaví, ak g) odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d).

Pôjde o odlišné situácie, najmä o prípady faktického zániku účinkov či už žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, ktoré môžu byť spojené buď s faktickým postupom žalovaného orgánu verejnej správy, s vydaním rozhodnutia podľa osobitných predpisov či s uplynutím času v prípade časovo limitovaných rozhodnutí a opatrení orgánov verejného správy.

25. Rovnako ako všetky iné ustanovenia, aj § 99 písm. g) SSP podlieha ústavnokonformnému výkladu (mutatis mutandis rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 142/2015 zo dňa 10. marca 2015, publikované v ZNaUÚS pod č. 58/2015).

26. Práve z tohto dôvodu nemožno zastaviť správny súdny prieskum takého rozhodnutia alebo opatrenia, ktoré už zasiahlo do právnej sféry dotknutých subjektov (zasiahlo do ich subjektívnych práv a povinností, resp. ak tieto práva už boli realizované), i keď počas súdneho prieskumu jeho účinky zanikli. Je tomu tak preto, že obsah súdnej ochrany v správnom konaní sa po uplynutí účinkov žalovaného rozhodnutia dostáva do sekundárnej podoby, ktorej podstatou je vytvorenie základu pre prípadný nárok na náhradu škody (obdobne tiež rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 274/2018 zo dňa 13. novembra 2018, sp. zn. III. ÚS 416/2018 zo dňa 16. januára 2019 a iné).

27. Zastaviť správne súdne konanie s odkazom na § 99 písm. g) SSP nemožno ani vtedy, ak je na pokračovaní súdneho prieskumu daný verejný záujem explicitne garantovaný/chránený právom, i keď účinky napadnutého rozhodnutia správneho orgánu počas súdneho prieskumu pominuli (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 529/2019 zo dňa 19. januára 2021, sp. zn. I. ÚS 380/2019 zo dňa 13. júla 2021 a iné).

418/2018-41 zo dňa 29. januára 2019 uviedol, že „ak už dané subjektívne práva boli uplatnené, nemožno ani v dôsledku uplynutia času bez ďalšieho zastaviť správne súdne konanie a odmietnuť súdnu ochranu, pretože jej primárny obsah založený na možnosti zrušenia nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia sa tým dostáva do sekundárnej podoby, ktorej podstatou je vytvorenie základu pre náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.“ Ak má zainteresovaná verejnosť podozrenie, že štát resp. jeho orgány v konkrétnom prípade postupujú v rozpore s ústavnými požiadavkami podľa čl. 44 ods. 4 Ústavy SR, má v zmysle ustanovení SSP možnosť obrátiť sa na nezávislý súd, ktorý predmetné konanie podrobí súdnemu prieskumu. Žalobca ako zainteresovaná verejnosť sa v okolnostiach prejednávanej veci domáhal ochrany práva na priaznivé životné prostredie, teda zastupoval verejný záujem. Verejný záujem na preskúmaní negatívneho zásahu do životného prostredia existuje a pretrváva v okolnostiach danej veci aj po časovom uplynutí povolenia. Kasačný súd v súvislosti s touto

17. Na podklade vyššie uvedených skutočností dospel kasačný súd k záveru, že v rozsahu sťažnostného bodu A/ rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie, ktorými bolo povolené predčasné užívanie stavby pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok stavby podľa § 83 stavebného zákona, predstavovali aj po uplynutí doby platnosti spôsobilý predmet správneho súdneho prieskumu, v dôsledku čoho nebola preukázaná dôvodnosť tohto sťažnostného bodu kasačných sťažností sťažovateľov a teda ani nesprávne právne posúdenie zo strany krajského súdu. B. účastníctvo v kolaudačnom konaní 18. „30. Správny súd v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že správne orgány postupovali v rozpore so zákonom, ak pri zisťovaní okruhu účastníkov kolaudačného konania vychádzali striktne len z § 78 ods. 1 stavebného zákona, keďže z § 24 ods. 2 zákona o EIA vyplýva, že účastníci zisťovacieho konania sú účastníkmi všetkých následných povoľovacích konaní, teda i kolaudačného konania.

32. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať.

jej zmene. Jedným zo zákonov, ktorý upravuje následné povoľovacie konania, je aj stavebný zákon. Stavebný zákon zainteresovanej verejnosti výslovne priznáva postavenie účastníka konania v územnom konaní (§ 34 ods. 1 stavebného zákona) ako aj v stavebnom konaní (§ 59 ods. 1 stavebného zákona). Na rozdiel od územného a stavebného konania, stavebný zákon v kolaudačnom konaní zainteresovanej verejnosti postavenie účastníka konania nepriznáva, keď v § 78 ods. 1 uvádza, že účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená (účastníctvo by bolo možné prípadne podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona, ale v prejednávanom prípade nebolo preukázané a ani tvrdené, že išlo o zmenu stavby). Dochádza tak k významovému stretu dvoch zákonov, pričom úlohou správneho súdu v danom prípade bolo vyložiť oba tieto zákony v súlade s požiadavkami na výklad práva uvedenými v čl. 3 a 4 Civilného sporového poriadku v spojení s § 5 ods. 1 SSP za použitia jednotlivých výkladových metód a odôvodniť svoj záver.

35. Pre posúdenie správnosti tohto záveru kasačný súd ustálil východiská, z ktorých ustanovenie § 24 ods. 2 zákona o EIA vychádza. Základ účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa životného prostredia je daný v Dohovore o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“) ako aj v Smernici č. 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej len „Smernica EIA“). Aarhuský dohovor (čl. 6 a čl. 9) a smernica o EIA (čl. 11) stanovujú, že v administratívnych konaniach, v ktorých prebieha povoľovanie činností, musí byť zainteresovanej verejnosti umožnené byť účastníkom konaní o povolení týchto činností a následne im musí byť umožnené aj právo podať žalobu na súd proti týmto rozhodnutiam.

miesta prostredníctvom prác či zásahov meniacich ich fyzický stav, ktoré môžu mať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie (rozhodnutie SD EÚ C-121/11, Pro-Braine and Others, bod 31). 37. Rovnako zákon o EIA v § 3 písm. j) povolenie definuje ako rozhodnutie povoľujúceho orgánu vydané v povoľovacom konaní, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo zmenu povolenej navrhovanej činnosti. Ako „činnosť“ definuje zákona o EIA, v zhode so Smernicou EIA, realizáciu stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny (§ 3 písm. f) zákona o EIA).

krajiny. 39. Použijúc takto zadefinované východiská kasačný súd posúdil, akú povahu má kolaudačné povolenie alebo povolenie na predčasné užívanie stavby (spoločné ustanovenia § 76 až 84 stavebného zákona, ďalej spolu ako „kolaudačné povolenie/konanie“). Podľa kasačného súdu kolaudačné povolenie, ktorým sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, bez ďalšieho nie je povolením, ktorým sa povoľuje realizácia prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo

40. Ak teda podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA má dotknutá verejnosť postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, kasačný súd je toho názoru, že ide len o také povoľovacie konania, ktoré spĺňajú definíciu „činnosti“ podľa Aarhuského dohovoru, Smernice EIA ako aj zákona o EIA. Keďže kolaudačné konanie bez ďalšieho nie je konaním, ktorého výsledkom je vydanie povolenia na „činnosť“ - realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny, zainteresovanej verejnosti bez ďalšieho podľa zákona o EIA nevzniká postavenie účastníka kolaudačného konania.

41. Uvedený záver nič však nemení na tom, že v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona, podľa ktorého proti kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa zákona o EIA, má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa zákona o EIA.

Na podklade vyššie uvedených skutočností dospel kasačný súd k záveru, že v rozsahu sťažnostného bodu B/ žalobcovi ako zainteresovanej verejnosti nesvedčalo postavenie účastníka kolaudačného konania, resp. konania o povolení predčasného užívania stavby pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok stavby podľa § 83 stavebného zákona, čím bola preukázaná dôvodnosť tohto sťažnostného bodu kasačných sťažností sťažovateľov a teda aj nesprávne právne posúdenie zo strany krajského súdu. Žalovaný totiž pri vydávaní rozhodnutia č. OU-NR-OCDPK-2019/029704 z 13.6.2019 postupoval zákonne, keď uviedol, že žalobcovi nesvedčalo postavenie účastníka konania.

21. Kasačný súd preto napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP Správnemu súdu v Bratislave a to s odkazom na § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť účastníctvo v kolaudačnom konaní.

Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu dospel k záveru, že požadované vydanie rozhodnutia o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti je vo svojich následkoch týkajúcich sa „zmrazenia“ právnych účinkov napadnutého rozsudku krajského súdu jednak vo svojej podstate konzumované právnymi účinkami rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti a predovšetkým z dôvodu uplynutia doby platnosti preskúmavaných rozhodnutí správnych orgánov by sa aj tak následok predpokladaný § 447 SSP priznaním odkladného účinku kasačnej sťažnosti nemohol dostaviť. 24.

V Bratislave dňa 21. júla 2023