← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·26. 9. 2025

1Svk/17/2024

ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200475.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Banskej Bystrici
Sp. zn. 1. inštancie
ZA-31S/150/2022
IČS
5022200475
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36038351, právne zastúpený JUDr. Marek Morochovič, advokát, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, proti žalovanému (sťažovateľovi): Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54669464, v konaní o všeobecnej správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA- OVBP2-2022/026540-002/PAV z 1.7.2022, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č.k. ZA-31S/150/2022-85 z 11.4.2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie

1. Žalobca sa podaním doručeným dňa 19.7.2021 Obci Svrčinovec (ďalej aj „prvostupňový orgán“ alebo „stavebný úrad“) ako príslušnému stavebnému úradu podľa § 117 zákona č. 50/ 1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) domáhal postavenia účastníka konania vo veci spojeného územného a stavebného konania pre stavbu „Hospodárska budova“ na pozemku parcele registra „C“ č. XXXX v katastrálnom území Q., obec Q. (ďalej len „stavba“) stavebníkov V. Q. T. P. Q. (ďalej spolu len „stavebníci“).

2. Stavebný úrad rozhodnutím č. OU-282-TS1/2021-Št z 30.8.2021 prerušil spojené územné a stavebné konanie a súčasne na základe podania žalobcu z 19.7.2021 listom č. OU-282-TS1/ 2021-Št z 30.8.2021 oznámil začatie konania o nepriznaní postavenia účastníka konania

žalobcovi. Po vyjadrení žalobcu stavebný úrad rozhodnutím č. OU-282-TS1/2021-Št z 15.11.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania v predmetom konaní. 3. Stavebný úrad v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že žalobca nesplnil zákonné podmienky pre priznanie jeho účastníctva v konaní podľa § 34 ods. 1 a 2 a § 59 ods. 1 písm. b) v spojení s § 139 ods. 2 písm. c) a d) stavebného zákona z dôvodu, že stavebný úrad nezistil, ako sú vlastnícke alebo iné práva žalobcu k susedným pozemkom alebo stavbám na nich postavených stavebným povolením priamo dotknuté, pretože žalobca nie je vlastníkom susedných pozemkov a stavieb a ani mu „postavenie“ nevyplýva z osobitného predpisu. 4. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky (právny predchodca žalovaného) rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2022/026540-002/ PAV z 1.7.2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie stavebného úradu potvrdil.

5. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že konanie o nepriznaní postavenia účastníka konania je konanie začaté z podnetu orgánu verejnej správy ex offo, teda nie návrhové, pričom ostatní účastníci konania sa nemôžu domáhať vylúčenia iného účastníka

konania. Orgán verejnej správy má povinnosť, aby každému, kto sa naň obráti s tvrdením, že rozhodnutie sa môže priamo dotýkať jeho práv, právom chránených záujmov alebo povinností, priznal postavenie účastníka konania a takto s ním zaobchádzal až dovtedy, kým sa nepreukáže

opak. Stavebný zákon osobitne upravuje okruh účastníkov územného konania v § 34 ods. 1 a 2. Pre postavenie účastníka konania nepostačuje vlastnícke alebo iné právo k susednej nehnuteľnosti, ale musí byť splnená aj podmienka, že vlastnícke právo alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti vlastníka susednej nehnuteľnosti musia byť rozhodnutím priamo dotknuté. Žalovaný sa stotožnil so záverom stavebného úradu a skonštatoval, že tento rozhodol v súlade s právnymi predpismi, keď žalobcovi nepriznal postavenie účastníka konania s poukázaním na ustanovenia stavebného zákona a zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch (ďalej len „zákon o lesoch“). Žalovaný ďalej uviedol, že pre žalobcom uvádzaný pozemok parcela registra „C“ č. XXXX v katastrálnom území Q. nie je založený list vlastníctva.

Avšak z mapy určeného operátu je zrejmé, že tento pozemok je súčasťou pozemku parcely registra „E“ s parc. č. XXXX/X, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej aj len „susedný pozemok“). Na liste vlastníctva sú identifikovaní vlastníci v poradí 1 až 22, pričom k vlastníkom č. 1, 2, 5, 6, 8, 10, 11 a 15 vykonáva správu ku všetkým nehnuteľnostiam Slovenský pozemkový

fond. Zo znenia § 50 ods. 6 zákona o lesoch vyplýva, že správca vykonáva práva vlastníka len vo veciach lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy. Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Q. je však zrejmé, že pozemok parcela registra „C“ č. XXXX nie je ani vo vlastníctve štátu a ani nemá neznámych vlastníkov, keďže títo sú evidovaní na liste vlastníctva č. XXXX pre pozemok parcelu registra „E“ č. XXXX/X, ktorého súčasťou je aj pozemok parcela registra „C“ č. XXXX. Správu k vlastníkom, ktorých pobyt nie je známy, pritom vykonáva Slovenský pozemkový fond, čo je zrejmé zo samotného listu vlastníctva č. XXXX, teda nie žalobca. Podľa žalovaného tak nebola splnená ani jedna podmienka, ktorá by žalobcovi priznávala právo byť účastníkom predmetného územného a stavebného konania v zmysle osobitného predpisu (zákona o lesoch).

II. Konanie na správnom súde

6. Žalobca sa všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“) podanou v zákonom ustanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia stavebného úradu. 7. O podanej žalobe rozhodol Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č.k. ZA-31S/150/2022-85 z 11.4.2024 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) tak, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu zrušil a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie. Zároveň bol žalovaný zaviazaný nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania.

8. Správny súd odôvodnil napadnutý rozsudok predovšetkým tým, že: - okruh účastníkov územného konania o umiestnení stavby upravil stavebný zákon v § 34 ods. 1 a 2 s tým, že účastníkom konania sú aj fyzické a právnické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, pričom obdobne stavebný zákon v § 59 ods. 1 upravil aj účastníctvo fyzických a právnických osôb v stavebnom konaní.

Vzhľadom na osobitnú úpravu sa pritom na všeobecné vymedzenie účastníkov konania podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) nepoužije, - žalobca tvrdil, že na základe § 50 ods. 6 zákona o lesoch vykonáva práva vlastníka k lesnému majetku, ktorým má byť pozemok parcela registra „C“ č. XXXX v katastrálnom území Q.D_, ktorý je susedným pozemkom k pozemku vo vlastníctve stavebníkov, na ktorom stavebníci majú zámer realizovať stavbu, pričom tieto práva vlastníka k lesnému majetku, môžu byť rozhodnutím stavebného úradu o umiestnení stavby, resp. stavebným povolením na stavbu priamo dotknuté, v dôsledku čoho mu prináleží postavenie účastníka v predmetom spojenom

územnom a stavebnom konaní, - hypotéza právnej normy v § 34 ods. 2 a 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona predpokladá, že (i) ide o susedný pozemok k pozemku stavebníkov, na ktorom sa má uskutočniť stavba, (ii) žalobca má „iné práva“ k tomuto susednému pozemku a (iii) tieto iné práva žalobcu môžu byť rozhodnutím o umiestnení stavby alebo stavebným povolením k stavbe priamo dotknuté, - skutočnosť, že pozemok parcela registra „C“ č. XXXX je susedným pozemkom k pozemku parcele registra „C“ č. XXXX v katastrálnom území Q., na ktorom sa mala uskutočniť stavba (ďalej aj „stavebný pozemok“), nebola medzi žalobcom a žalovaným, resp. stavebným úradom, sporná, pretože tieto pozemky majú spoločnú hranicu, čím bola prvá podmienka pre účastníctvo žalobcu v predmetom konaní splnená, - skutočnosť, či žalobca má „iné“ práva k susednému pozemku parcele registra „C“ č. XXXX bola medzi žalobcom a žalovaným sporná, keď žalovaný mal za to, že žalobcovi tieto iné práva neprináležia, pretože správu za neznámych vlastníkov pozemkov vykonáva v danom prípade Slovenský pozemkový fond a nie žalovaný.

Z ustanovenia § 50 ods. 6 prvá veta zákona o lesoch vyplýva, že žalobca ako správca vykonáva práva vlastníka k takým lesným pozemkom, ktoré majú tzv. nezistených vlastníkov, teda vlastníkov, ktorí nie sú známi alebo ktorých trvalý pobyt alebo sídlo nie je známe. Susedný pozemok je takýmto pozemkom podľa

§ 50 ods. 6 zákona o lesoch. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z verejne dostupných údajov katastra nehnuteľností vyplýva, že pozemok parcela registra „C“ č. XXXX je druhovo vedený v katastri nehnuteľností ako lesný pozemok. List vlastníctva k danému pozemku nie je síce založený, ale tento pozemok sa v celosti prekrýva s pozemkom parcelou registra „E“ č. 3523/1 zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Q., ktorý je druhovo vedený ako orná pôda.

Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) nie je totiž druh pozemku parcely registra „E“ záväzným údajom katastra a preto sa v danom prípade použije údaj o druhu pozemku parcely registra „C“, ktorý je záväzným údajom, v dôsledku čoho je susedný pozemok lesným pozemkom.

Tým bola splnená druhá podmienka podľa § 50 ods. 6 zákona o lesoch, keďže žalobca ako správca vykonával práva vlastníka k susednému pozemku za nezistených spoluvlastníkov zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Q..

Záver žalovaného, že správu susedného pozemku za nezistených vlastníkov vykonáva Slovenský pozemkový fond bol nesprávny, pretože tento nevykonáva správu pri lesných pozemkoch, - žalobca v žalobe tvrdil, že osvedčil právny záujem ako zákonný zástupca neznámych vlastníkov susedného pozemku, keďže tento lesný pozemok je sprístupnený cestou vedúcou cez pozemky parcely registra „C“ č. XXXX a XXXX. Výstavba stavebníkov na pozemku parcele registra „C“ č. XXXX ako stavebnom pozemku môže preto negatívne zasiahnuť do prístupovej cesty vedúcej k susednému pozemku cez stavebný pozemok. Žalobca teda uviedol stavebnému úradu konkrétne dôvody, pre ktoré môže byť dotknutý na výkone iných práv k susednému pozemku, pričom žalobca nemusí preukázať skutočný zásah do jeho práv, ale postačí, ak je daná čo i len možnosť takéhoto zásahu, - na základe vyššie uvedeného dospel preto správny súd k záveru, že z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia je rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu nezákonné, pričom sa zároveň nestotožnil s námietkou žalobcu o nepreskúmateľnosti týchto rozhodnutí.

III. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

9. Proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č.k. ZA-31S/150/2022-85 z 11.4.2024 podal včas kasačnú sťažnosť žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. 10. Sťažovateľ odôvodnil kasačnú sťažnosť v podstate zopakovaním argumentácie z rozhodnutia žalovaného bez toho, aby sa bližšie vysporiadal s argumentáciou správneho súdu, ktorú len citoval. Takáto formulácia sťažnostných bodoch je na samej hranici jej normatívneho vymedzenia, keďže zákon (§ 440 ods. 2 SSP) pri dôvode kasačnej sťažnosti spočívajúcom v nesprávnom právnom posúdení veci vyžaduje, aby ho sťažovateľ vymedzil tak, že „uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.“ 11. Kasačný súd napriek tomu kasačnú sťažnosť vecne prejednal, pričom za relevantné sťažnostné body považoval nasledovné tvrdenia sťažovateľa: - stavebný úrad správne skonštatoval, že užívanie cudzích pozemkov za účelom výkonu správy za neznámych vlastníkov nie je zameniteľné s právom vlastníckym alebo iným právom, z ktorého vyplýva oprávnenie uskutočniť stavbu, či obmedziť vlastnícke právo v prospech vlastníka stavby podľa iných právnych predpisov. Zákon o lesoch nie je takým „iným právnym predpisov“, ktorý by takéto oprávnenie zakladal, - žalovaný správne uviedol, že z § 50 ods. 6 zákona o lesoch je zrejmé, že žalobca vykonáva práva vlastníka k lesnému majetku len vo vlastníctve štátu, resp. len vo veciach lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy. Z listu vlastníctva č. XXXX je pritom nepochybne zrejmé, že pozemok parcela registra „C“ č. XXXX nie je ani vo vlastníctve štátu a ani nemá neznámych vlastníkov, keďže títo sú evidovaní na liste vlastníctva č. XXXX pre pozemok parcelu registra „E“ č. XXXX/X (ktorého súčasťou je aj pozemok parcela registra „C“ č. XXXX) v katastrálnom území Q.. Správu k vlastníkom, ktorých pobyt nie je známy, pritom vykonáva Slovenský pozemkový fond, čo je zrejmé zo samotného listu vlastníctva č. XXXX, a teda nie žalobca, - na základe vyššie uvedeného mal žalovaný pri rozhodovaní v predmetnej veci za to, že nie sú splnené zákonné podmienky na účastníctvo žalobcu v spojenom územnom a stavebnom konaní vo veci povoľovania stavby, a teda správny súd vec nesprávne právne posúdil. 12. Sťažovateľ v sťažnostnom návrhu navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie a súčasne priznal sťažovateľovi náhradu trov kasačného konania. 13. Žalobca vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že žalovaný len zopakoval predchádzajúce tvrdenia a stotožniac sa s napadnutým rozsudkom navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.

IV. Posúdenie veci kasačným súdom

14. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia.

Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal žalovaný v lehote včas (§ 443 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom bol vedený nasledovnými právnymi úvahami. 15. Fundamentálnou právnou otázkou, ktorá bola nastolená v kasačnej sťažnosti a súčasne bola rozhodná pre posúdenie veci, bolo stanovenie, či žalobcovi patrí z titulu zákonného zastupovania neznámych vlastníkov susedného pozemku postavenie účastníka spojeného územného a stavebného konania týkajúceho sa povolenia stavby na stavebnom pozemku.

16. Z hľadiska procesnej logiky sa javilo kasačnému súdu najprv za potrebné zodpovedať na otázku, či žalobcom označeným neznámym vlastníkom svedčalo postavenie účastníkov spojeného územného a stavebného konania ku stavbe [viď písm. a)], pričom až po kladnom zodpovedaní tejto otázky by bolo namieste pristúpiť k posudzovaniu toho, či žalobca bol oprávnený uvedených neznámych vlastníkov zastupovať [viď písm. b), c) a d)]. a) K účastníctvu spoluvlastníkov susedného pozemku 17. Účastníci územného konania a účastníci stavebného konania boli v rozhodnej dobe normatívne vymedzení špeciálne oproti všeobecnej úprave obsiahnutej v § 14 správneho poriadku a to v § 34 a § 59 stavebného zákona. Účastníkmi územného konania o umiestnení stavby boli v zmysle § 34 ods. 2 stavebného zákona aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Účastníkmi stavebného konania boli v zmysle § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona aj osoby, ktoré majú vlastnícke

alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Z uvedeného vymedzenia je zrejmé, že účastníkom spojeného územného a stavebného konania v danom prípade mala byť aj osoba, ktorej vlastnícke alebo iné právo k susednému pozemku mohlo byť územným rozhodnutím o umiestnení stavby a stavebným povolením na stavbu priamo dotknuté.

18. To znamená, že účastníkmi konania, pri súčasnom preukázaní možnosti dotyku na ich vlastníckom práve, mali byť aj všetci spoluvlastníci pozemku parcela registra „E“ č. XXXX/X zapísaní na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Q., pretože tento pozemok v zmysle mapových operátov katastra nehnuteľností (katastrálnej mapy a mapy určeného operátu) so stavebným pozemkom parcela registra „C“ č. XXXX (bezprostredne) susedil, t.j. mal s ním v zmysle § 139 ods. 2 písm. c) stavebného zákona spoločnú hranicu.

Tento záver platí ku dňu rozhodovania kasačného súdu aj vo vzťahu k pozemkom parcelám registra „C“ č. XXXX/X a XXXX/X, ktoré zjavne vznikli rozdelením pôvodného stavebného pozemku parcela registra „C“ č. XXXX. 19. Kasačný súd súčasne akcentuje, že hoci pri podielovom spoluvlastníctve sa v závislosti od právneho vzťahu vyžaduje súhlas všetkých spoluvlastníkov alebo väčšiny počítanej podľa veľkosti podielov, vo vzťahu k účastníctvu v spojenom územnom a stavebnom konaní prináleží postavenie účastníka tohto konania každému jednotlivému spoluvlastníkovi osobitne. b) K nezisteným vlastníkom susedného pozemku

20. Pojem „pozemok s nezistenými vlastníkmi“ je legislatívnou skratkou zavedenou § 13 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z. z.“) pre pozemky podľa § 8 ods. 1 písm. c) a d) daného zákona, teda pre pozemky schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“), ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe a ktorých vlastník nie je známy. Inými slovami nezisteným vlastníkom pozemku nie je ten, kto je ako vlastník zapísaný na liste vlastníctva, pričom nie je známe alebo je neaktuálne jeho miesto trvalého pobytu alebo sídlo, ale vyžaduje sa skonštatovanie tejto skutočnosti v rámci ROEP. 21.

Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Q. vyplýva, že pri pozemku parcela registra „E“ č. XXXX/X orná pôda o výmere 18114 m2 vykonáva na základe zapísaného ROEPu pri podielových spoluvlastníkoch pod č. 1, 2, 6, 8, 10, 11, 15 správu Slovenský pozemkový fond. Pokiaľ sa uvádzala správa Slovenského pozemkového fondu aj vo vzťahu k spoluvlastníkovi pod č. 5, tak tento údaj ku dňu rozhodovania orgánov verejnej správy a správneho súdu už nebol správny, pretože daný spoluvlastnícky podiel bol následne prededený známym vlastníkom.

c) K druhu pozemku vzťahujúcemu sa k susednému pozemku 22. Susedný pozemok k stavebnému pozemku je ako pozemok parcela registra „E“ č. XXXX/X zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Q. a má ako druh pozemku uvedenú ornú pôdu. V danom prípade je nesporné a jednoznačne to vyplýva nakoniec aj z porovnania katastrálnej mapy a mapy určeného operátu, že v pozemku parcela registra „E“ č. XXXX/X orná pôda o výmere 18114 m2 je v plnosti obsiahnutý pozemok parcela registra „C“ č. XXXX lesný pozemok o výmere 936 m2 a to v tej časti, ktorá priamo susedí so stavebným pozemkom.

23. Vzhľadom na špecifickú historickú povahu parciel registra „E“ (pozri Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 176 až 179) však druh pozemku pri parcele registra „E“ nie je záväzným údajom katastra nehnuteľností, zatiaľ čo pri parcele registra „C“ druh pozemku záväzným údajom katastra nehnuteľností je (§ 70 ods. 2 katastrálneho zákona).

24. Keďže každá parcela registra „E“ sa súčasne prekrýva s jednou alebo s viacerými parcelami registra „C“, možno na účel určenia subjektu, ktorý je oprávnený nakladať s pozemkami nezistených vlastníkov a súčasne aj týchto nezistených vlastníkov zastupovať v súdnych a administratívnych konaniach zobrať ako určujúci druh pozemku ten, ktorý je vyznačený pri parcele registra „C“.

25. To znamená, že pri pozemku parcela registra „E“ č. XXXX/X nebol rozhodujúcim druh pozemku orná pôda zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Q. ale druh pozemku viažuci sa k pozemku parcele registra „C“ č. XXXX, teda lesný pozemok. d) K určeniu zástupcu nezistených vlastníkov susedného pozemku

26. Na podklade schváleného a do katastra nehnuteľností zapísaného registra obnovenej evidencie pozemkov vzniká zo zákona (§ 13, § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z.) právo Slovenského pozemkového fondu zastupovať v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej správy nezistených vlastníkov pozemku. Ak sa však jedná o lesný pozemok vzniká právo zastupovať nezistených vlastníkov lesného pozemku správcovi lesného majetku vo vlastníctve štátu (§ 13 zákona č. 180/1995 Z. z., § 50 ods. 6 zákona o lesoch), ktorým je vo všeobecnosti žalobca [§ 2 písm. q), § 50 ods. 3 zákona o lesoch].

27. Záväznými údajmi katastra nehnuteľností sú v zmysle § 70 ods. 2 katastrálneho zákona aj a predovšetkým údaje o právach k nehnuteľnostiam. Práva k nehnuteľnostiam predstavujú legislatívnu skratku pre vecné a užívacie práva vymedzené v § 1 ods. 1 katastrálneho zákona. Medzi práva k nehnuteľnostiam teda nepatrí oprávnenie Slovenského pozemkového fondu a správcu lesného majetku štátu nakladať s pozemkami nezistených vlastníkov, súčasťou ktorého je i právo zastupovať nezistených vlastníkov v súdnych a administratívnych konaniach, hoci uvedené subjekty sú označené ako iné oprávnené osoby z práv k nehnuteľnostiam v § 3a písm. f) katastrálneho zákona.

28. Schválený ROEP nie je titulom nadobudnutia vlastníctva k pozemku, má vždy len deklaratórne účinky (porovnaj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžrk/2/2020 z 24.2.2022). Táto deklarácia rovnako platí aj pri zápise oprávnenia Slovenského pozemkového fondu alebo správcu lesného majetku štátu, pretože toto oprávnenie sa nekonštituuje schválením ROEPu, ale vzniká zo zákona v dôsledku schválenia ROEPu a to v závislosti od druhu pozemku nezisteného vlastníka.

29. Podľa názoru kasačného súdu preto vzhľadom na záväznosť údaju o druhu pozemku pri parcele registra „C“ a absenciu takejto záväznosti pri parcele registra „E“, je na účel určenia zástupcu nezisteného vlastníka pozemku podľa § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z., ak ide o parcelu registra „E“, namieste použiť uvedenie druhu pozemku pri parcele registra „C“, zodpovedajúcej v celosti alebo v rozhodnej časti predmetnej parcele registra „E“. Zjednodušene povedané pri pozemku parcele registra „E“ sa subjekt oprávnený zastupovať nezistených vlastníkov určí podľa druhu pozemku vyznačenom pri parcele registra „C“, ktorá sa v celosti alebo relevantnom rozsahu prekrýva s parcelou registra „E“.

30. Takéto určenie je namieste aj bez toho, aby v katastri nehnuteľností formálne došlo k zmene zápisu druhu pozemku pri parcele registra „E“. Rovnako nie je formálne nutné pristúpiť k zmene v katastri nehnuteľností už zapísaného správcu, resp. zástupcu nezisteného vlastníka pozemku, pretože jeho určenie závisí od druhu pozemku a nie je konštituované schváleným

ROEPom . 31. V prejednávanej veci bolo síce vlastníctvo k susednému pozemku zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Q. teda k pozemku parcela registra „E“ č. XXXX/X s druhom pozemku orná pôda, avšak susediaca časť so stavebným pozemkom zodpovedala pozemku parcela registra „C“ č. XXXX s druhom pozemku lesný pozemok. To znamená, že nezistení spoluvlastníci mali byť v spojenom územnom a stavebnom konaní zastúpení žalobcom, ktorému takéto oprávnenie vyplýva zo znenia § 13 a 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. a § 50 ods. 6 zákona o lesoch. Formálne mal preto žalobca s odkazom na § 3a písm. f) katastrálneho zákona postavenie inej oprávnenej osoby k spoluvlastníckym podielom nezistených spoluvlastníkov pozemku susediaceho so stavebným pozemkom a to z titulu oprávnenia nakladať s týmito spoluvlastníckymi podielmi, súčasťou ktorého práva bolo aj zo zákona vyplývajúce oprávnenie zastupovať nezistených spoluvlastníkov v konaní pred orgánmi verejnej správy teda aj v spojenom územnom a stavebnom konaní.

32. Zároveň argumentácia žalobcu, že stavba, ktorej sa týkalo spojené územné a stavebné konanie, môže mať dopad na zachovania prístupu na susedný pozemok cez stavebný pozemok, bola jednoznačne relevantná v tom zmysle, že územným rozhodnutím o umiestnení stavby a stavebným povolením mohli byť práva nezistených vlastníkov susedného pozemku priamo

dotknuté.

V. Záver

33. Na základe vyššie uvedeného kasačný senát dospel k záveru, že nebol naplnený sťažnostný dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a preto kasačnú sťažnosť žalovaného ako sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 34. Záver kasačného súdu možno subsumovať do nasledovnej právnej vety: Vzhľadom záväznosť údaju o druhu pozemku pri parcele registra „C“ a absenciu takejto záväznosti pri parcele registra „E“, je na účel určenia zástupcu nezisteného vlastníka pozemku podľa § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z., ak ide o parcelu registra „E“, namieste použiť uvedenie druhu pozemku pri parcele registra „C“, zodpovedajúcej v celosti alebo v rozhodnej časti predmetnej parcele registra „E“. 35. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že v kasačnom konaní úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov kasačného konania voči žalovanému (v kasačnom konaní neúspešnému sťažovateľovi). O výške náhrady trov rozhodne správny súd samostatným uznesením. 36. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 26. septembra 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 1Svk/17/2024 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik