1Svk/18/2022

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. III. Ďalším účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

2. Prvostupňový správny orgán ako príslušný špeciálny stavebný úrad podľa § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „stavebný zákon“) a podľa § 3a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej aj „cestný zákon“) prerokoval v uskutočnenom stavebnom konaní predloženú žiadosť s dotknutými orgánmi a so známymi účastníkmi konania a po jej preskúmaní podľa § 60, 61 a 62 stavebného zákona vydal dňa 31.01.2017 rozhodnutie číslo: UHA-DaCH-22854/2015-019-Ing.Dá - stavebné povolenie (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „stavebné povolenie“), ktorým podľa § 66 stavebného zákona navrhovanú stavbu povolil. K umiestneniu stavby sa podľa prvostupňového správneho orgánu nevyžadovalo územné rozhodnutie na základe § 32 ods. 2 stavebného zákona s tým, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vydalo pre uvedenú investíciu (vybudovanie strategického parku) Osvedčenia o významnej investícii č. 20801/

4. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný v prvom rade poukázal na to, že žalobca nepodal v zákonnej lehote námietky proti oznámeniu o začatí stavebného konania, ktoré bolo zverejnené verejnou vyhláškou a účastníci konania boli poučení.

K námietke žalobcu, že stavebnému konaniu musí predchádzať konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie - povinné hodnotenie podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona č. 24/ 2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej aj „zákon EIA“), žalovaný poukázal na skutočnosť, že stavebnému konaniu predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia ako príslušný správny orgán vydal dňa 08.10.2015 rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031815-017-F36, ktorým rozhodol, že sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra project“ nebude posudzovať podľa zákona EIA (ďalej aj „rozhodnutie EIA“). Rozhodnutie EIA nadobudlo právoplatnosť 28.12.2015.

6. K námietke nesprávnej aplikácie § 32 ods. 2 stavebného zákona, žalovaný uviedol, že stavba je v súlade s platnými územnoplánovacími dokumentáciami obcí, v katastrálnych územiach ktorých sa bude realizovať, a príslušná územnoplánovacia dokumentácia spĺňa podmienky stanovené v § 32 ods. 2 stavebného zákona, územie je dostatočne zaregulované územnoplánovacou dokumentáciou a sú splnené aj ďalšie podmienky stanovené v predmetnom ustanovení. Z hľadiska priestorového usporiadania považoval za potrebné tiež podotknúť, že nad rámec ustanovenia § 32 ods. 2 je potrebné aplikovať aj § 39 ods. 3 písm. d) stavebného zákona.

7. Námietku žalobcu týkajúcu sa podkladov, z ktorých stavebný úrad pri vydávaní svojho rozhodnutia v stavebnom konaní vychádzal, konkrétne podkladov týkajúcich sa dopravného napojenia stavieb a vyústenia dopravy na cestu I/64, žalovaný vyhodnotil ako irelevantnú pre toto konanie. Argumentoval tým, že dopravné napojenie ani ďalšie skutočnosti, ktoré žalobca v tomto bode namietal, sa neriešili v tomto stavebnom konaní, neboli predmetom stavebného povolenia ani projektovej dokumentácie, týkajúcej sa stavby a nesúvisia s realizáciou stavby. Riešenie cestnej siete vychádza z Dopravnej štúdie spracovanej v novembri 2015 spoločnosťou Výskumný ústav dopravný, a.s. so sídlom v Žiline, pričom riešenie územia Šindolka je vecou samostatného projektu riešeného spoločnosťou Slovenská správa ciest.

K žiadosti, podkladom a samotnej realizácii stavby sa vyjadrili aj dotknuté orgány, ktoré vo svojich stanoviskách nevzniesli zamietavé alebo negatívne vyjadrenia, s realizáciou stavby súhlasili a podmienky sú súčasťou stavebného povolenia. 8. Pokiaľ išlo o námietku žalobcu, že predmetné skutočnosti sa priamo dotýkajú pozemkov v jeho vlastníctve, žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí poukázal na to, že stavba sa má realizovať na pozemkoch odlišných od pozemkov vo vlastníctve žalobcu, pričom pozemky vo vlastníctve žalobcu nebudú stavbou nijako dotknuté a nejde ani o susedné pozemky.

9. K námietke žalobcu o porušení jeho procesných práv v správnom konaní žalovaný uviedol, že v stavebnom konaní boli dodržané všetky procesné práva účastníkov, ktoré im priznáva platná právna úprava, rovnako ako aj práva verejnosti na úseku ochrany životného prostredia. Podľa žalovaného z obsahu spisu nevyplýva, že by mal byť žalobca nejakým spôsobom ukrátený na svojich právach alebo bol vylúčený z účasti na stavebnom konaní. Práve naopak, žalobcovi (ako i ostatným účastníkom) bolo riadne umožnené, aby sa zúčastnil na stavebnom konaní a v plnom rozsahu uplatnil svoje práva. Skutočnosť, že žalobca nevyužil svoje právo na uplatnenie námietok v zmysle § 61 ods. 3 stavebného zákona (uplatnil ich až v odvolaní, a preto na ne nebolo možné prihliadnuť) nemôže viesť k záveru o porušení jeho procesných práv. Oznámenie o začatí stavebného konania bolo riadne zverejnené verejnou vyhláškou a účastníci boli riadne poučení o svojich právach, ako aj následkoch ich nevyužitia. Rovnako bolo zverejnené aj oznámenie zo dňa 23.06.2016 (oznámenie o doplnení žiadosti stavebníka), v ktorom stavebný úrad taktiež stanovil účastníkom konania lehotu 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia na uplatnenie námietok a pripomienok. 10. Žalovaný dospel k záveru, že stavebné povolenie je správne a zákonné, pričom v stavebnom konaní nevyšli najavo vady ani prekážky brániace jeho vydaniu. Mal pritom za to, že procesné ani ústavné práva žalobcu neboli v stavebnom konaní porušené.

II. Konanie pred správnym súdom

12. Krajský sud uznesením č. k. 11S/103/2017-99 zo dňa 21.11.2017 zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku. 13. Krajský súd rozsudkom č. k. 11S/103/2017-376 zo dňa 27.07.2021 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Zároveň rozhodol, že

15. Vzhľadom na námietku vznesenú žalobcom na pojednávaní o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného pre vecnú nepríslušnosť sa krajský súd prioritne zaoberal tým, či žalobou napadnuté rozhodnutia vydali vecne príslušné správne orgány. Podľa krajského súdu v predmetnej veci rozhodli správne orgány v rámci svojej právomoci a pôsobnosti a predmetnú námietku posúdil ako nedôvodnú. V súvislosti s námietkou žalobcu o potrebe aplikovať na danú stavbu ako významnú investíciu § 117b stavebného zákona, správny súd uviedol, že § 117 - § 119 stavebného zákona určujú všeobecné stavebné úrady a § 120 stavebného zákona určuje špeciálne stavebné úrady. Vychádzajúc z uvedeného ustálil, že právna úprava obsiahnutá v § 120 stavebného zákona je špeciálnou úpravou k všeobecnej právnej úprave uvedenej v § 117 - § 119 stavebného zákona a použije sa zásada „lex specialis derogat legi generali“ s tým, že § 117b je špeciálnou právnou normou k § 117 stavebného zákona, avšak uvedené nemá právnu súvislosť so „zrušením“ špeciálnej právnej normy obsiahnutej v § 120 stavebného zákona.

Vo vzťahu k ostatným námietkam žalobcu vzneseným na pojednávaní krajský súd uviedol, že na ne nebolo možné prihliadnuť, a to z dôvodu, že nešlo o žiadnu z výnimiek stanovených v § 134 ods. 2 SSP a žalobca neprípustne rozširoval žalobné dôvody.

V súvislosti s účastníctvom v stavebnom konaní krajský súd poukázal na znenie § 140 stavebného zákona a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/23/2017 zo dňa 01.03.2018 a ďalej uviedol, že na konanie vedené podľa stavebného zákona sa použijú pravidlá ustanovené Správnym poriadkom len vtedy, ak sám stavebný zákon ako osobitný predpis neupravuje konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku inak. Vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov stavebného konania, je preto v danej veci vylúčená aplikácia § 14 Správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho konania. Postavenie účastníka konania v tej - ktorej veci má iba ten subjekt, ktorému je takéto postavenie v príslušnom zákone výslovne priznané. V § 59 stavebný zákon ustanovuje okruh účastníkov stavebného konania tzv. pozitívnou enumeráciou. V tejto súvislosti krajský súd uviedol, že v priebehu stavebného konania bolo nepochybné, že žalobca nie je stavebníkom predmetnej stavby a nie je ani osobou, ktorá má vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak jej vlastnícke alebo iné práva k

V predmetnom stavebnom konaní žalobca nebol ani stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou, ani projektantom povoľovanej stavby. Žalobcovi teda nemožno priznať postavenie účastníka stavebného konania podľa ust. § 59 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/ stavebného zákona.

Až rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/15/2016 zo dňa 08.11.2017 bolo zrušené rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 06914/2016/B624-SV/01672/Ka zo dňa 13.01.2016 a vec bola vrátená žalovanému (ministerstvu) na ďalšie konanie.

konania sú v zmysle § 59 stavebného zákona: vlastníci dotknutých pozemkov a stavieb, ako aj susedných pozemkov a najbližších stavieb, stavebník, projektanti a tí, ktorí boli účastníkmi v zisťovacom konaní vedenom na Okresnom úrade Nitra, odbore starostlivosti o životné prostredie pod č. OU-NR-OSZP3/2015/031851. Na základe podrobnej argumentácie uvedenej v odseku 40 napadnutého rozsudku mal krajský súd za to, že žalobu žalobcu je potrebné posudzovať ako žalobu podanú zainteresovanou verejnosťou, pretože žalobca žiadny iný dôvod svojej účasti v stavebnom konaní nepreukázal.

Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie je, že sa jedná o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii, čo v danom prípade bolo jednoznačne splnené (bod 42. odôvodnenia napadnutého rozsudku).

21. K oznámeniu zo dňa 25.11.2015, na ktoré poukazoval žalobca v podanej žalobe je potrebné uviesť, že sa jedná o stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odboru štátnej stavebnej správy k výkladu § 32 ods. 2 stavebného zákona a je v ňom výslovne uvedené "pre územie, ktoré je dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny a ktoré je zároveň určené na umiestnenie strategického parku alebo na prípravu územia na realizáciu strategického parku významnej investície sa nevyžaduje územné

krajský súd poukázal na § 12 ods. 1 stavebného zákona, ktorý stanovuje prípady, kedy sa spracúva pre časť obce územný plán zóny (okrem iného i v prípade, ak schválený územný plán obce ustanovuje obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce) a bol toho názoru, že o takýto prípad sa v predmetnej veci nejedná, nakoľko platný územný plán Mesta Nitry neustanovuje pre priestorovo funkčný celok, ktorý je predmetom stavebného povolenia, obstarať a vypracovať územný plán zóny. Povinnosť obstarať a vypracovať územný plán zóny nevyplýva a ani nemôže vyplývať z oznámenia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odboru štátnej stavebnej správy zo dňa 25.11.2015.

obchodu. 22. K námietke žalobcu, že stavby, ktoré sú predmetom povolenia v stavebnom konaní, sa realizujú v rámci navrhovanej činnosti, ktorá nepodliehala povinnému hodnoteniu vplyvov na životné prostredie podľa zákona EIA napriek tomu, že takémuto procesu podliehať mala, krajský súd uviedol, že žalovaný sa otázkou posudzovania navrhovanej činnosti z hľadiska vplyvov na životné prostredie nemohol zaoberať, nakoľko táto otázka bola už právoplatne vyriešená v zisťovacom správnom konaní. V súvislosti s touto žalobnou námietkou správny súd ďalej uviedol, že stavebnému konaniu v predmetnej veci predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/ 031851-017-F36 zo dňa 08.10.2015, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť "Automotive Nitra Project", ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa § 29 zákona EIA.

konaní. Podľa krajského súdu v tomto konaní bola podstatná tá skutočnosť, že v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia existovalo právoplatné rozhodnutie zo dňa 08.10.2015 vydané v zisťovacom konaní, ktoré bolo potvrdené odvolacím orgánom rozhodnutím zo dňa 14.12.2015, ďalej existovalo záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie pod č. 4783/2016-1.7/pl. zo dňa 04.11.2016 k navrhovanej činnosti "Automotive Nitra Project - Fáza 2", v ktorom ministerstvo vyjadrilo súhlas s touto navrhovanou činnosťou a existovalo i rozhodnutie ministra životného prostredia SR pod č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13.01.2017, ktorým toto záverečné stanovisko potvrdil. V stavebnom konaní správne orgány z týchto právoplatných rozhodnutí vychádzali a boli pre ne záväzné, pričom pre správny súd bol rozhodujúci a vychádzal zo stavu v čase právoplatnosti žalobou napadnutých rozhodnutí. V tejto súvislosti krajský súd dodal, že nebolo možné, aby v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v predmetom stavebnom konaní o povolení stavby "Príprava

23. Podľa krajského súdu v postupe správnych orgánov nedošlo k porušeniu § 62 ods. 1 stavebného zákona, v zmysle ktorého stavebný úrad v stavebnom konaní preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia. V predmetnej veci nebol vypracovaný územný plán zóny, nebolo vydané ani územné rozhodnutie, z čoho je potrebné vyvodiť záver, že zastavovacie podmienky nemohli byť určené územným plánom zóny a žiadne podmienky neboli určené ani v územnom rozhodnutí, pretože nebolo vydané.

stavieb. 25. K námietke žalobcu týkajúcej sa dopravného napojenia, vyústenia dopravy na cestu I/ 64 a napojenia na rýchlostnú komunikáciu R1A krajský súd poukázal na § 66 ods. 4 písm. d) stavebného zákona a uviedol, že v súvislosti s požadovanou výstavbou správne orgány nevzhliadli potrebu vo svojich rozhodnutiach určiť požiadavky napojenia predmetnej stavby na pozemné komunikácie, čo žalovaný vo svojom rozhodnutí i riadne zdôvodnil.

parku. Predmetný zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo programu), resp. konanie o posudzovaní činností. Krajský súd zdôrazňoval, že v zmysle § 18 ods. 2 písm. b) zákona postupoval i príslušný správny orgán, keď navrhovanú činnosť "Automotive Nitra Project" posudzoval v rámci zisťovacieho konania a dňa 08.10.2015 vydal rozhodnutie zo zisťovacieho konania, v zmysle ktorého sa táto navrhovaná činnosť po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa tohto zákona.

Project - Fáza 2/“ potvrdené aj odvolacím orgánom. 27. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd k námietke žalobcu o nerešpektovaní Aarhuského dohovoru vyjadril presvedčenie, že v rámci stavebného konania bolo žalobcovi umožnené, aby realizoval svoje práva, podával námietky a pripomienky týkajúce sa životného prostredia a správny orgán by sa týmito námietkami, ak by ich podal, i zaoberal, posudzoval ich a rozhodol o nich, čo sa však nestalo, preto sa správny orgán námietkami žalobcu zaoberal až v odvolacom konaní, v rámci ktorého žalobca vo svojom odvolaní vzniesol námietky a s týmito sa žalovaný aj riadne vysporiadal, prihliadnuc pritom na koncentračnú zásadu stavebného konania. 28. Poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/18/2018 zo dňa 10.12.2018, správny súd dodal, že pokiaľ ide o žalobcom vytýkané doručovanie verejnou vyhláškou správnymi orgánmi, nemožno takéto doručovanie považovať za zásah do práv žalobcu. Podľa krajského súdu žalobca bol považovaný za účastníka stavebného konania, avšak práva, ktoré mu z tohto postavenia vyplývali, si mal sám strážiť a primerane tomu prispôsobiť svoju procesnú aktivitu. Ak svoje práva nevyužil, nemožno to považovať za pochybenie správneho orgánu. 29. Vo vzťahu k požiadavke žalobcu, aby mu boli rozhodnutia doručované do vlastných rúk, správny súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp 20/2011 zo dňa 14.12.2011, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/89/2015 zo dňa 23.02.2017, 5Sžz/1/ 2010zo dňa 28.04.2011 a sp. zn. 8Sžz/1/2010 zo dňa 27.01.2011. 30. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu o cieľoch Aarhuského dohovoru krajský súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/89/2015 zo dňa 23.02.2017. Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd námietku žalobcu, že preskúmavaným rozhodnutím a jemu predchádzajúcim konaním nebol naplnený účel Aarhuského dohovoru a že správne orgány sa s jeho relevantnými námietkami nevysporiadali, resp. vysporiadali sa len vo formálnej rovine, bez zohľadnenia podstaty veci. Krajský súd argumentoval tým, že všeobecné konštatácie bez konkrétneho tvrdenia o porušení Aarhuského dohovoru na základe vlastných úvah a záverov, alebo iných skutočností, na základe ktorých by mal správny súd dôjsť k inému záveru, než je uvedený v napadnutom rozhodnutí a bez uvedenia, s ktorými konkrétnymi námietkami alebo argumentmi žalobcu sa žalovaný nevysporiadal, na prieskum správnym súdom nepostačuje. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní, a preto nemôže vykonať hodnotenie dôkazov sám a tak sám zisťovať skutkový stav. Súd môže vykonať dokazovanie len na to, aby mohol dospieť k záveru, či rozhodnutie je alebo nie je v súlade so zákonom. Nie je úlohou správneho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať a ani ich za žalobcu špecifikovať. 31. Záverom odôvodnenia napadnutého rozsudku krajský súd uviedol, že na základe podanej správnej žaloby v predmetnej veci nebolo možné preskúmavať iné rozhodnutia vydané v procese prípravy a realizácie výstavby priemyselného parku resp. poukazovať na prípadné pochybenia alebo nedostatky v iných správnych konania, ktoré predchádzali stavebnému konaniu alebo ktoré budú na stavebné konanie nadväzovať.

32. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie, alternatívne zmeny napadnutého rozsudku krajského súdu tak, že súd zruší preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.

- odôvodnenie krajského súdu ohľadom námietky zaujatosti týkajúcej sa bývalého prednostu žalovaného - A.. L. je nezákonné. Sťažovateľ namietal, že v čase prebiehajúceho administratívneho konania o tejto novej okolnosti (t. j. že A.. F. L., ktorý bol prednostom Okresného úradu v sídle kraja, sa stane „za odmenu“ prokuristom spoločnosti MH Invest s.r.o.), majúcej výrazný vplyv na zaujatosť žalovaného, nemal vedomosť a preukázal ju

žalovaného; - aplikácia § 32 ods. 2 stavebného zákona o nevyžadovaní územného rozhodnutia na umiestnenie povoľovanej stavby nie je v tomto prípade zákonná. V predmetnej veci malo podľa sťažovateľa stavebnému konaniu predchádzať územné konanie.

Odôvodnenie, že územné rozhodnutie sa nevyžaduje z dôvodu strategickej investície, považoval za nedostatočné. Taktiež namietal, že krajský súd mal zohľadniť aj ním namietané porušenie § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona.

ods. 6 stavebného zákona, a teda vyžiadať si stanovisko príslušného orgánu - Ministerstva životného prostredia SR, či strategický park bol posudzovaný v zmysle zákona EIA a či ho treba posudzovať. V tomto kontexte sťažovateľ upriamil pozornosť aj na § 18 ods. 2 písm. b) zákona EIA, pri uplatnení prílohy č. 8, časť 9 Infraštruktúra, položka 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov, kde sú v časti B upravené kritériá, resp. limity za naplnenia ktorých je v zmysle danej právnej normy povinné viesť zisťovacie konanie, pričom práve v prípade predmetnej položky č. 15, pod ktorú spadajú aj priemyselné parky, je v časti B uvedené „bez limitu“. Z tohto je zrejmé, že v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie, a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov.

Samotný strategický park teda z hľadiska vplyvov na životné prostredie nebol posudzovaný, a preto je nutné ustáliť nezákonnosť napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej moci. Sťažovateľ argumentoval aj tým, že vybudovanie strategického parku je samostatnou významnou investíciou, ktorá sa v zmysle zákona EIA považuje za tzv. navrhovanú činnosť a táto musí podliehať procesu EIA. Pokiaľ tento proces splnený nebol, nemôžu byť legitímne povoľovacie konania na stavby resp. investície, ktoré budú alebo sú realizované v predmetnom strategickom parku.

a vyústenia dopravy na cestu I/64 považoval sťažovateľ za nedostatočné a nepreskúmateľné. Trval preto na tom, že už aj len z tohto dôvodu je samotné stavebné konanie v tejto veci a proces jeho vedenia nezákonný. V tomto bode sťažovateľ ďalej krajskému súdu vytkol, že vôbec nespomenul, že žiadal predložiť potvrdenie o splnení podmienky dostatočnej dopravnej kapacitnosti a že sa na predmetnú stavbu nevzťahujú ustanovenia § 19 cestného zákona o budovaní dostatočne dopravne kapacitnej cestnej infraštruktúry a tiež, že žiadal predložiť stanovisko Slovenskej správy ciest (metodický orgán MDVaRR SR) ako aj príslušného správcu dotknutých komunikácií, že navrhované dopravné riešenie je dostatočné. Následne sťažovateľ

sťažnosti. Vyjadril presvedčenie, že krajský súd správne právne vec posúdil a žiadnym svojím procesným postupom neznemožnil sťažovateľovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

zamietol.

39. Podľa § 2 ods. 1 SSP: „V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.“

41. Podľa § 62 ods. 1 SSP: „Žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd, ak tento zákon neustanovuje inak.“ 42. Podľa § 134 ods. 1 SSP: „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.“

44. Podľa § 177 ods. 1 SSP: „Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.“ 45. Podľa § 177 ods. 2 SSP: „Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.“

47. Podľa § 3a ods. 4 cestného zákona: „Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne cesty a účelové cesty vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy.“ 48. Podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona: „Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.“

50. Podľa § 120 ods. 1 stavebného zákona: „Pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu a pri stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len „špeciálne stavebné úrady“).“

53. Predmetom konania pred kasačným súdom bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol žalobu sťažovateľa, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutí správnych orgánov, ktorými došlo k vydaniu stavebného povolenia pre líniovú stavbu v katastrálnom území H. „Príprava strategického parku Nitra“ pre stavebný objekt: SO 801 - Výstavba dočasných inžinierskych sietí strategického parku, SO 801.1 - Prístupová komunikácia a spevnené plochy.

inštancia a pokiaľ sťažovateľ nepredkladá argumentáciu tomuto názoru konkurujúcu. 55. V tejto súvislosti kasačný súd zdôrazňuje, že v konaní o kasačnej sťažnosti vystupuje ako kasačná inštancia a jeho úlohou nie je primárne preskúmať skutkové zistenia správnych orgánov a krajských súdov, ale podrobiť hodnoteniu ich právne posúdenie veci, a to v spojení s právnymi názormi krajského súdu prezentovanými v odôvodnení kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku. Vo vzťahu k skutkovým zisteniam sa kasačný súd obmedzuje na overenie, či správnymi orgánmi a krajským súdom zistený skutkový stav zodpovedá obsahu spisu (vykonanému dokazovaniu) a či preskúmavané rozhodnutia obsahujú dostatok skutkových dôvodov vo vzťahu k vyvodeným právnym záverom.

konania. Naopak, niektoré sťažnostné námietky neboli v správnej žalobe vznesené vôbec, preto došlo k porušeniu koncentračnej zásady. V tomto kontexte kasačný súd opätovne poukazuje na podstatu kasačného konania, ktorej úloha nie je reagovať na každé jednotlivé tvrdenie, resp. námietku sťažovateľa, a to najmä v prípade, ak táto nebola kvalifikovane vznesená.

V správnej žalobe sťažovateľ tvrdil len vo všeobecnej rovine, že bol ukrátený na svojich právach. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ tiež iba stroho konštatuje, že sa cíti byť účastníkom konania odvodzujúc svoje postavenie údajným vlastníctvom vyvlastňovaných pozemkov.

Naviac sťažovateľ uvedené tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Tvrdenia sťažovateľa obsiahnuté v kasačnej sťažnosti teda nemohli zvrátiť závery krajského súdu ohľadne jeho žalobnej legitimácie, ktoré boli vyčerpávajúco uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku. K námietke vecnej nepríslušnosti orgánov

60. Vo vzťahu k sťažnostnému bodu týkajúcemu sa údajnej predpojatosti správneho orgánu vznesenej sťažovateľom na pojednávaní v konaní pred krajským súdom, v ktorom sťažovateľ vytkol krajskému súdu nezákonnosť v posúdení tejto otázky, kasačný súd uvádza, že je nedôvodný. Kasačný súd v žalobe neidentifikoval taký žalobný bod, ktorý by sa týkal predpojatosti vo veci konajúcich správnych orgánov. Vznášanie nových námietok po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby, v danom prípade na pojednávaní v správnom súdnom konaní pred krajským súdom, predstavuje porušenie v správnom súdnictve platiacej prísnej koncentračnej zásady. V zmysle koncentračnej zásady je uvádzanie skutkových okolností a právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov v zásade obmedzené, až na výnimky stanovené zákonom v citovanom ustanovení SSP, len do uplynutia lehoty na podanie žaloby. Preto pokiaľ žalobca (sťažovateľ v súdenej veci) po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby túto rozšíril o ďalšiu námietku, na jej obsah krajský súd nemusel prihliadať,

61. Navyše krajský súd sa s uvedenou námietkou predpojatosti aj zaoberal, keď uviedol, že skutočnosť, že bývalý prednosta Okresného úradu Nitra A.. F. L., H. sa stal v júni 2021 prokuristom spoločnosti MH Invest s.r.o. nemožno vyhodnotiť tak, že rozhodnutia Okresného úradu Nitra, ktoré boli vydané v čase výkonu funkcie prednostu A.. L., sú rozhodnutiami, ktoré vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený.

62. Kasačný súd poukazuje na to, že s uvedenou námietkou sa vyčerpávajúco zaoberal už krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, s argumentáciou ktorou sa kasačný súd plne stotožňuje. Kasačný súd nad rámec uvedeného v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje na skorší rozsudok sp. zn. 3Svk/36/2022 zo dňa 31.05.2023 v právnej veci sťažovateľa, v ktorej sa už vysporiadal s obsahovo rovnakým sťažnostným bodom: 63. „45. Na úvod tejto časti kasačný súd poukazuje na to, že právna teória v prípadoch týkajúcich sa ochrany životného prostredia v procese stavebného práva pozná tzv. reťazenie správnych aktov, kedy každý akt vystupuje navonok samostatne a vydanie jedného aktu je predpokladom vydania následného aktu. O každom jednotlivom akte sa následne vedie samostatné správne konanie s výsledkom, ktorý bezprostredne pôsobí navonok (Kocourek, T. Poláčková, M. Závazná stanoviska a jiné úkony dle části čtvrté správního řádu.

závislé. V dôsledku reťazenia jednotlivých správnych aktov nastala situácia, že sťažovateľ spochybňuje zákonnosť rozhodnutia zo zisťovacieho konania, ktoré bolo/malo byť podkladom pre vydanie stavebného povolenia v predmetnom konaní. Uvedené spôsobuje hromadenie

rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní je stále právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní, ako i pre súdy. V uvedenom zisťovacom konaní príslušný orgán posudzoval zámer podľa prílohy č. 8 zákona o EIA okrem iného aj v kapitole č. 9 Infraštruktúra - položka č. 15 Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov, keďže v danom prípade sa zisťovacie konalo bez limitu. 65. 47.

Na základe rozkladu proti záverečnému stanovisku rozhodol minister životného prostredia SR rozhodnutím č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. januára 2017 rozklad zamietol a záverečné stanovisko zo dňa 4. novembra 2016 potvrdil. V predmetnom konaní konal príslušný orgán na základe návrhu spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o., pričom predmetom tohto konania bolo povinné posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa prílohy č. 8 zákona o EIA pre Tepelné elektrárne a ostatné zariadenia na spaľovanie s tepelným výkonom, Prevádzky na povrchovú úpravu kovov a plastov využívajúce elektrolytické alebo chemické procesy upravenej plochy, Výrobu a montáž vozidiel a výroba motorov motorových vozidiel, Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov, Projekty rozvoja obcí vrátane statickej dopravy, Čistiarne odpadových vôd a kanalizačné siete, Železničné stanice, terminály nákladné, prekladiská kombinovanej dopravy.

67. 49. Kasačný súd sa tiež stotožnil so záverom správneho súdu, že nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní, a to i s poukazom na § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je rovnako možné preskúmať správnym súdom. Uvedené platí aj o námietkach sťažovateľa, týkajúcich sa posúdenia parametrov cesty I/64 v úseku Nitra Zobor - Šindolka a osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“.

69. Kasačný súd teda uzatvára, že konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sú samostatnými druhmi konania, ukončené vydaním administratívneho rozhodnutia, ktoré je spôsobilé samostatného súdneho prieskumu, a preto je prieskum skôr vydaných rozhodnutí, ktoré sú pre správny orgán záväzné, vylúčený s poukazom na § 27 SSP. K námietke ohľadom dopravného napojenia

Z uvedených dôvodov kasačný súd na túto námietku neprihliadal. K aplikácii § 32 ods. 2 stavebného zákona a zastavovaciemu plánu 71. Kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje na svoj skorší rozsudok sp. zn. 1Sžk/ 44/2020 zo dňa 30.11.2022 v obdobnej právnej veci sťažovateľa, v ktorej sa už vysporiadal s obsahovo rovnakým sťažnostným bodom: 72. „31. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namieta, že podľa výnimky ustanovenej v § 32 ods. 2 (nevyžadovanie územného rozhodnutia) stavebného zákona možno postupovať len vtedy, keď územný plán obce/zóny dostatočne podrobne reguluje územie, kde má byť strategický park umiestnený. 73. 32. Z právneho rozboru § 32 ods. 2 stavebného zákona podľa kasačného súdu vyplýva, že na umiestnenie strategického parku sa nevyžaduje územné rozhodnutie ak (splnenie podmienok) priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia nie je v rozpore s ich umiestnením a (kumulatívne) vyplýva z územného plánu obce alebo (alternatívne) z územného plánu zóny. 74. 33. Kasačný súd sa v súvislosti s touto námietkou v plnom rozsahu stotožňuje so závermi

. .Toto ustanovenie však podľa kasačného súdu nevyžaduje, aby pre umiestňovaný strategický park existovalo v územnom pláne obce/zóny podrobne ustanovené priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia. Zákonným predpokladom, ktorý z citovaného ustanovenia vyplýva, je len absencia rozporu umiestnenia strategického parku s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je v územnom pláne ustanovené.

súd sa však v súlade s vyššie uvedeným domnieva, že pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona sa nevyžaduje, aby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie strategického parku. Podstatné je, že z územného plánu nevyplýva také priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie dotknutého územia, s ktorým by bol strategický (priemyselný) park v rozpore - napríklad rekreačná funkcia, bytová výstavba a pod. Preto sa dá povedať, že výslovná rámcová rezervácia územia na priemyselnú výrobu (hoci podmienená ďalšou dokumentáciou) v územnom pláne Mesta Nitra v podstate prevyšuje požiadavky stavebného zákona na absenciu rozporu s územným plánom, ak pri nesplnení podmienky uvedenej v poznámke/legende nie je územie určené na iný účel. Kasačný súd tiež poznamenáva, že jeho úlohou v tomto konaní nebolo preskúmať, či boli splnené všetky zákonné požiadavky na vydanie preskúmavaného rozhodnutia alebo samostatne vyhľadávať nesprávnosti napadnutého rozsudku, ale len vyhodnotiť dôvodnosť sťažovateľom uplatnených a prípustných sťažnostných bodov.“ 75. 34.

Správny poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, str. 379). 76. 35. Zmysel procesného rozčlenenia územného a stavebného konania nespočíva v tom, že by sa v nich riešené otázky nemohli prelínať alebo že by v nich platili iné zásady.

Kasačný súd preto v tejto časti námietok sťažovateľa nezistil, že by správny súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Námietky sťažovateľa v tomto smere považoval za nedôvodné. 78. 37. Na doplnenie kasačný súd odkazuje aj na argumentáciu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v rozsudkoch napr. sp. zn. 10Sžk/40/2020 a sp. zn. 5Svk/15/2021, ktorá je identická s vyššie uvedenou argumentáciou a túto aj za „logickú a vychádzajúcu z ústavne akceptovateľného výkladu a aplikácie príslušných ustanovení stavebného zákona“ označil Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 487/2022 zo dňa 27. septembra 2022.“ 79.

30. novembra 2022. 80. K námietke ohľadne nepredloženia zastavovacieho plánu kasačný súd taktiež odkazuje na doterajšiu rozhodovaciu činnosť kasačného súdu (napr. body 34 a 35 rozsudku sp. zn. 8Sžk/ 42/2020 zo dňa 24. novembra 2021: „V uvedenej právnej veci je zrejmé, že stavby, ktoré sa realizujú v rámci stavebného povolenia sú umiestnené v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Nitra. Ohraničenie plochy strategického parku vyplýva z osvedčenia o významnej investícii a priestorové usporiadanie strategického parku zo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu. Vydaním stavebného povolenia sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie územia.“ Pokiaľ ide o nerešpektovanie ust. § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., kasačný súd sa stotožňuje s krajským súdom. Stavba, ktorá bola predmetom stavebného povolenia, je súčasťou stavby "Príprava strategického parku Nitra", teda je súčasťou súboru a v takom prípade projektová dokumentácia prvej stavby obsahuje celkovú situáciu, t. j. zastavovací plán celého súboru stavieb. K potrebe aplikácie Arhuského dohovoru 81. Vo vzťahu ku sťažnostnému bodu týkajúcemu sa potreby aplikácie Aarhuského dohovoru kasačný súd uvádza, že krajský súd dospel k správnemu záveru o nedôvodnosti tejto námietky sťažovateľa, podľa ktorej preskúmavaným rozhodnutím a jemu predchádzajúcim konaním nebol naplnený účel Aarhuského dohovoru a že správne orgány sa s jeho relevantnými námietkami nevysporiadali, resp. vysporiadali sa len vo formálnej rovine, bez zohľadnenia podstaty veci. V tomto smere kasačný súd poukazuje na argumentáciu krajského súdu, ktorú možno označiť za vyčerpávajúcu. Pre úplnosť v tomto bode dodáva, že všeobecné konštatácie bez konkrétneho tvrdenia o porušení Aarhuského dohovoru na základe vlastných úvah a záverov, alebo iných skutočností, na základe ktorých by mal súd dôjsť k inému záveru, než je uvedený v napadnutom rozhodnutí a bez uvedenia, s ktorými konkrétnymi námietkami alebo argumentmi žalobcu sa žalovaný nevysporiadal, na prieskum v správnom súdnictve nepostačujú.

V Bratislave dňa 28. marca 2024