1Svk/19/2021

1. Žalovaný rozhodnutím č. KaZA/29275/2019 zo dňa 15.11.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu zrejmej bezúspešnosti sporu. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci spísania a podania žaloby na súd proti rozhodnutiu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov (ďalej aj „ÚVTOS Leopoldov“) č. 593051-1/2019-DT zo dňa 29.07.2019, ktorým odvolací orgán ÚVTOS Leopoldov zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu o disciplinárnom treste zo dňa 10.07.2019 vydanom v disciplinárnom konaní č. 593051-1/2019-DT. Žalobcovi bol uložený disciplinárny trest z dôvodu porušenia zákazu vyrábať a prechovávať predmety, ktorými by sa mohla ohroziť bezpečnosť osôb a majetku, ktoré by mohli byť zneužité na útek alebo ktorými by sa mohol narušiť ústavný poriadok alebo poškodiť zdravie. 2. Žalovaný poukázal na to, že v rámci správneho súdnictva je vylúčený súdny prieskum rozhodnutia ÚVTOS Leopoldov v zmysle § 7 písm. h) Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zákonom č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody (ďalej aj „zákon o výkone TOS“). Na základe uvedeného dospel k záveru, že ide o zrejmú bezúspešnosť sporu a pre nesplnenie jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci s poukazom na § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 237/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej aj „zákon o poskytovaní právnej pomoci“).

3. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu na Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“) dňa 05.12.2019. 4. Dňa 23.02.2021 vyhlásil krajský súd rozsudok sp. zn. 30S/183/2019 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“), ktorým podľa § 190 SSP zamietol žalobu ako nedôvodnú a žalobcovi a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. 5. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaný neporušil žiadne procesné práva žalobcu a v napadnutom rozhodnutí posúdil všetky relevantné skutočnosti, keď žalobcovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci s poukazom na § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci. Krajský súd poukázal na § 97n ods. 1 zákona o výkone TOS, v zmysle ktorého rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom. Zákon upravuje výnimku z tejto zásady, keď pripúšťa, aby v prípadoch, keď konanie odsúdeného, pre ktoré bol potrestaný, má znaky priestupku, rozhodnutie o previnení preskúmal správny súd. 6. Krajský súd skúmal, či konanie žalobcu, pre ktoré bol disciplinárne potrestaný, je priestupkom podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej aj „zákon o priestupkoch“). Poukázal na to, že zákon o výkone TOS konanie žalobcu ako priestupok neoznačuje a charakterizuje ho len ako disciplinárne previnenie. Krajský súd nezistil, že by konanie žalobcu, tak ako bolo skutkovo opísané v napadnutých rozhodnutiach, bolo možné podradiť pod niektorú skutkovú podstatu priestupku v zmysle zákona o priestupkoch. Z opisu konania žalobcu v tomto rozhodnutí vyplýva, že išlo o osobitné, špecifické konanie, týkajúce sa výlučne okolností (povinností) súvisiacich s výkonom trestu odňatia slobody a nešlo o také konanie, ktoré by bolo možné stotožniť s niektorou z vyskytujúcich sa „všeobecných“ skutkových podstát priestupkov, akými sú priestupky proti majetku, priestupky proti občianskemu spolunažívaniu alebo priestupky proti verejnému poriadku. 7. Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie ÚVTOS Leopoldov č. 593051-1/2019-DT zo dňa 29.07.2019 nemožno považovať za rozhodnutie orgánu verejnej správy podliehajúce súdnemu prieskumu v zmysle § 6 ods. 1 SSP. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na

uznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/2017-13 zo dňa 03.05.2017, podľa ktorého Ústav na výkon trestu odňatia slobody pri ukladaní disciplinárneho trestu odsúdeného nerozhoduje ako správny orgán (s výnimkou prípadu podľa § 97n ods. 1 zákona o výkone TOS, ak má konanie odsúdeného znaky priestupku). Disciplinárne trestanie odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody má totiž ideový a aj normatívny základ v trestnej oblasti a je len pokračovaním výkonu trestnej politiky štátu proti páchateľom trestných činov. Podradenie disciplinárneho trestania a odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody pod správne právo a jeho následné preskúmanie správnymi súdmi by z dogmatického hľadiska znamenalo nesprávnu unifikáciu dvoch dichotomických právnych odvetví s odlišnými právnymi zásadami a odlišným spoločenským účelom.

A) Kasačná sťažnosť 8. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie, alternatívne žiadal, aby súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie 9. Sťažovateľ mal za to, že napadnutým rozhodnutím žalovaného a rozsudkom krajského súdu bolo porušené jeho základné ľudské právo na súdnu ochranu tým, že sa nemôže domáhať uplatnenia svojho práva na súde pretože je chudobný. Sťažovateľ uviedol, že krajský súd má nielen právomoc, ale aj povinnosť na základe uplatneného práva podaním žaloby poskytnúť mu súdnu ochranu preskúmaním zákonnosti a ľudskoprávnosti postupu a rozhodnutia žalovaného, ktorý je orgánom štátnej správy. Sťažovateľ uviedol, že súdy Slovenskej republiky už o takýchto žalobách rozhodovali a neoprávnené rozhodnutia o udelených disciplinárnych trestoch žalovaným zrušili (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) sp. zn. 4Sža/42/2012 zo dňa 18.09.2012). B) Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti 10. Žalovaný považoval rozsudok krajského súdu za zákonný a správny a vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sa nestotožnil s dôvodmi podania kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť ako nedôvodnú. Žalovaný uviedol, že sťažovateľovi nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a následne určený advokát na zastupovanie v konaní pred súdom z dôvodu nesplnenia podmienok na poskytnutie právnej pomoci v zmysle zákona o poskytovaní právnej pomoci. Týmto nemohlo dôjsť k zásahu do práva na súdnu ochranu sťažovateľa, keďže požiadanie o poskytnutie právnej pomoci v Centre právnej pomoci negarantuje každému žiadateľovi automatické priznanie nároku a určenie advokáta na zastupovanie pred súdom. Zákonodarca nastavil presné podmienky, ktoré je potrebné splniť na poskytnutie právnej pomoci Centrom právnej pomoci a na hradenie služieb advokáta štátom (materiálna núdza žiadateľa, podmienka, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota sporu vyššia ako minimálna mzda, ak sa dá určiť v peniazoch). Žalovaný zároveň uviedol, že právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s očakávaním sťažovateľa, aby súd rozhodol podľa jeho predstáv a podľa jeho názorov a požiadaviek. Žalovaný poukázal na to, že sťažovateľ neuviedol žiadnu skutočnosť týkajúcu sa nesprávnej aplikácie právnych predpisov krajským súdom a nekonkretizoval, v čom vidí nesprávne právne posúdenie krajským súdom. Žalovaný napokon poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/15/2017 zo dňa 23.03.2018, v ktorom Najvyšší súd SR zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa v skutkovo podobnej veci.

preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

13. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 14. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanoveným zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

16. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 97n zákona o výkone TOS rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom; to neplatí, ak ide o rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku.

22. Podľa § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím čase, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

súd. Krajský súd v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/2017 zo dňa 03.05.2017. 24. Kasačný súd po vyhodnotení dôvodov kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov krajského súdu, spolu so správnym poukazom na relevantnú právnu úpravu [§ 7 písm. h) SSP v spojení s § 97n zákona o výkone TOS a § 6 v spojení s § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci].

26. V predmetnej veci je medzi účastníkmi konania sporné, či vo veci nároku sťažovateľa na ustanovenie zástupcu v konaní o správnej žalobe, predmetom ktorej je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ÚVTOS Leopoldov týkajúce sa uloženia disciplinárneho trestu, ide o zrejmú bezúspešnosť sporu, teda skutočnosť, ktorá vylučuje sťažovateľa z poskytnutia právnej

V zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 370/2013 právna úprava v oblasti správneho súdneho prieskumu rozhodnutí vydaných v konaní vo veciach súvisiacich s výkonom väzby zakotvuje v súlade s čl. 46 Ústavy SR a uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/53/2011 zo dňa 20.03.2012 možnosť preskúmania rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu jedine v prípade konania obvineného, ktoré má znaky priestupku.

záver najvyššieho súdu považuje za ústavne súladný, vychádzajúci nielen z platnej legislatívy, ale aj príslušnej judikatúry“. Kasačný súd taktiež poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 715/2016 zo dňa 18.10.2016, v ktorom Ústavný súd vyslovil právny názor, že „Ústav na výkon trestu odňatia slobody pri ukladaní disciplinárneho trestu odsúdenému nerozhoduje ako správny orgán (s výnimkou prípadu podľa § 97n ods. 1 zákona o výkone TOS, ak má konanie odsúdeného znaky priestupku). Disciplinárne trestanie odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody má totiž ideový a aj normatívny základ v trestnej oblasti a je len pokračovaním výkonu trestnej politiky štátu voči páchateľom trestných činov, ktorá sa formalizovane prejavuje počnúc prípravným konaním pokračujúc konaním pred súdom, prijatím právoplatného rozsudku o vine a treste, ktorý sa v prípade trestu odňatia slobody vykonáva za zákonom ustanovených podmienok v určených zariadeniach.

29. Aj s ohľadom na vyššie uvedené kasačný súd zastáva zhodný názor ako krajský súd a žalovaný, že rozhodnutie ÚVTOS Leopoldov nemožno považovať za rozhodnutie orgánu verejnej správy podliehajúceho správnemu súdnemu prieskumu. Ako jasne vyplýva z § 97n zákona o výkone trestu odňatia slobody, rozhodnutia, ktoré sa vydávajú v disciplinárnom konaní, či už ide o rozhodnutia o udelení disciplinárnej odmeny, alebo rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu, nepodliehajú preskúmateľnosti (správneho) súdu.

30. Vzhľadom na uvedené kasačný súd posudzoval otázku, či v danej veci išlo o zrejmú bezúspešnosť konania, ktorá bránila sťažovateľovi v priznaní právnej pomoci.

V Bratislave dňa 30. novembra 2022