← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·13. 2. 2026

1Svk/19/2025

ECLI:SK:NSSSR:2026:1022201656.1

ZamietaOdmietaZrušujeNevyhovujePotvrdzujeVracia na ďalšie konanie
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
BA-1S/245/2022
IČS
1022201656
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu: O. Š., nar. X. V. XXXX, bytom I. T. XX, XXX XX Z., proti žalovanému (sťažovateľovi): Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. Ei 358/22/1000-7 zo dňa 23. novembra 2022, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/245/2022 zo dňa 4. apríla 2025, takto

rozhodol:

Rozsudok

Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/245/2022 zo dňa 4. apríla 2025 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca žiadosťou zo dňa 14.10.2022 (ďalej aj „žiadosť“) požiadal Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej aj „prvostupňový orgán“ alebo „povinná osoba“) o sprístupnenie „celého obsahu spisu sp. zn. VII/2 Gn 573/21/1000“ podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov účinnom do 31.12.2022 (ďalej aj „infozákon“ alebo „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“). Informácie žiadal sprístupniť zaslaním na jeho e-mailovú adresu. 2. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. VII Spr 392/22/1000 - 2 zo dňa 24.10.2022 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) nevyhovel žiadosti žalobcu a informácie odmietol sprístupniť. Uviedol, že žiadaný spis je dozorovým spisom prideleným špeciálnemu prokurátorovi V..

X. Y., Y..W.., ktorý vznikol založením z iného dozorového spisu pridelenému vtedajšiemu prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry (ďalej aj „ÚŠP“) V.. W. H.. Dôvodom založenia žiadaného spisu bolo, že žalobca ako advokát požiadal nadriadeného prokurátora o preskúmanie postupu prokurátora ÚŠP V.. W. H. pri výkone dozoru v súvislosti s preskúmaním zákonnosti postupu policajta v predsúdnom konaní v trestnej veci začatej na základe trestného oznámenia podaného žalobcom. Prvostupňový orgán tiež uviedol, že špeciálny prokurátor namietaný postup prokurátora V.. W. H. preskúmal a o výsledku žalobcu upovedomil listom zo dňa 15.12.2021.

3. Prvostupňový orgán poukázal na § 11 ods. 1 písm. d) infozákona i § 55m ods. 5 a 655 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o prokuratúre“) a konštatoval, že žiadaný dozorový spis neobsahuje žiadne právoplatné uznesenie ani obžalobný návrh, ktoré by boli výsledkom rozhodovacej činnosti prokurátora, a ktoré by mohli podliehať sprístupneniu. Uzavrel, že nie je jeho povinnosťou obsah dozorového spisu žiadateľom sprístupňovať.

4. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad. Namietal, že právna úprava nahliadania do prokurátorského spisu nemá povahu osobitnej normy vo vzťahu k infozákonu a nevylučuje sprístupnenie informácie podľa infozákona. Citoval z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sži/1/2010 zo dňa 15.03.2011 i 1Sž-o-KS 125/20 zo dňa 30.01.2007 a namietal porušenie materiálneho prístupu k informáciám, kedy povinnej osobe vytkol absenciu vysvetlenia, prečo je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné vyňať dozorové spisy prokuratúry z verejnej kontroly. 5. Žalovaný rozhodnutím č. Ei 358/22/1000-7 zo dňa 23.11.2022 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa s názorom prvostupňového orgánu v tom, že žalobca nepožiadal o sprístupnenie informácie, ktorú by bol prvostupňový orgán povinný zverejniť a sprístupniť podľa § 11 ods. 1 písm. d) infozákona alebo § 55m ods. 1 a 5 zákona o prokuratúre. 6. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že pokiaľ existuje popri

sebe všeobecná a osobitná úprava, má osobitná úprava prednosť (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/4/2009). Osobitnou právnou úpravou informačnej povinnosti prokuratúry sa má na mysli § 55m zákona o prokuratúre. Toto ustanovenie v jednotlivých odsekoch vymedzuje, aké rozhodnutia je prokuratúra povinná zverejniť a sprístupniť.

Na základe žiadosti sa v zmysle § 55m ods. 5 zákona o prokuratúre sprístupňujú právoplatné uznesenia prokurátora vrátane uznesení, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej, a obžalobný návrh. Žalovaný skonštatoval, že žalobcom požadované informácie nemožno podradiť pod § 55m ods. 1 a 5 zákona o prokuratúre. 7. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca požadoval sprístupniť registratúrne záznamy tvoriace spis vedený prokurátorom, do ktorého však nemá právny nárok nahliadať každý, ale podľa § 55 ods. 1 zákona o prokuratúre iba jeho nadriadený prokurátor alebo so súhlasom nadriadeného prokurátora iný prokurátor. Spravovanie spisov na prokuratúre upravuje príkaz generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 6/19 zo 4. septembra 2019, ktorým sa vydáva registratúrny poriadok prokuratúry v platnom znení. Registratúrny poriadok je určený pre vnútornú potrebu a činnosť prokuratúry. Spisom, ktorý vedie prokurátor, je registratúrny záznam alebo súbor registratúrnych záznamov, ktoré vznikli v súvislosti s vybavovaním tej istej veci a sú evidované v spisovom prehľade každého spisu. Spis vedený na prokuratúre

je vnútornou pracovnou pomôckou, ktorý nespĺňa znaky či už súdneho alebo vyšetrovacieho spisu, pričom obmedzujúce ustanovenie nazerania do spisu, najmä z uvedeného dôvodu, nemožno prelomiť ani aplikáciou infozákona. Poznamenal, že význam § 55 zákona o prokuratúre spočíva v ochrane všetkých informácií nachádzajúcich sa v spise prokurátora pred zásahmi subjektov, ktoré za činnosť prokuratúry nezodpovedajú a ani ju reálne nevykonávajú. Žalobca je tak neoprávnenou osobou na nazeranie do spisu. Ust. § 55 zákona o prokuratúre je tak zákonným obmedzením, resp. lex specialis vo vzťahu k infozákonu.

8. Napokon žalovaný konštatoval, že pojmovým znakom informácie je vždy jej konkrétnosť a individuálna identita, a preto za informáciu nemožno považovať sprístupnenie obsahu celého spisu.

II. Konanie pred správnym súdom

9. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu, v ktorej sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zotrval na dôvodoch uvedených v jeho rozklade a dodal, že požadovaný spis sa týka ukončeného trestného konania, ktoré bolo vedené na základe ním podaného trestného oznámenia. Žalobca má ako oznamovateľ podľa § 69 ods. 1 zákona č. 301/2000 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj „Trestný poriadok“) právo nazrieť do vyšetrovacieho spisu. Nie je preto podľa neho odôvodnené odopierať mu sprístupnenie informácií z dozorového spisu, pretože ide o spis vedený v tej istej veci. Uviedol, že snaha chrániť pred vyzradením informácie o výkone právomoci prokuratúry nepatrí medzi legitímne záujmy umožňujúce obmedziť právo na informácie. Aj činnosť prokuratúry musí podliehať verejnej kontrole. 10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na dôvodoch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí zdôrazňujúc, že v § 55 m zákona o prokuratúre je obsiahnutá osobitná právna úprava informačnej povinnosti prokuratúry. K žalobnej argumentácii dodal, že zatiaľ čo spis vedený na prokuratúre je pracovnou pomôckou, vyšetrovací spis policajného orgánu, ktorý sa zakladá po prijatí prvého podania vo veci, tvoria všetky písomnosti, ktoré sa vzťahujú na tú istú vyšetrovanú trestnú vec s tým, že právo oboznamovať sa s obsahom tohto spisu vyplýva priamo z Trestného poriadku. 11. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), na ktorý prešiel výkon správneho súdnictva podľa § 3 ods. 1 a 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov z doterajšieho Krajského súdu v Bratislave, žalobe vyhovel. Rozsudkom sp. zn. BA-1S/245/ 2022 zo dňa 04.04.2025 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“). Žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania. 12. V odôvodnení napadnutého rozsudku správny súd citoval z rozsudku správneho súdu sp. zn. BA-2S/299/2022 zo dňa 23.10.2024 vydaného v obdobnej právnej veci, v ktorom boli uvedené nasledovné závery: „Napriek tomu, že § 55 Zákona o prokuratúre predstavuje, podľa názoru správneho súdu špeciálnu úpravu nahliadania do spisu prokurátora, neznamená to, že je tým automaticky vylúčené použitie iných spôsobov sprístupnenia informácií podľa Zákona o slobode informácií. Samotný Zákon o slobode informácií nepoužíva v § 16 ods. 1 taxatívny výpočet všetkých spôsobov sprístupnenia informácií.“; „§ 55 Zákona o prokuratúre upravuje okruh osôb oprávnených výlučne nazerať do prokurátorského spisu, ktorý však nezakladá bez ďalšieho legitímny dôvod pre nesprístupnenie informácií (listín) tvoriacich súčasť spisu prokurátora“ a „Bolo tak potrebné zo strany povinnej osoby skúmať, či jestvujú obmedzenia na sprístupnenie informácií - v danom prípade žalovaný správne odkázal na to, že v predmetnom prípade sa nejedná o informácie, na ktoré by bolo možné aplikovať obmedzenia uvedené v § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o slobode informácií, pretože sa nejedná o rozhodovaciu činnosť

OČTK alebo § 55m Zákona o prokuratúre, ktorý upravuje zverejňovanie a sprístupňovanie rozhodnutí, týkajúcich sa konaní uvedených v tomto ustanovení.“ Správny súd dodal, že na odchýlenie sa od citovaných záverov nevzhliadol dôvod. Konštatoval, že žiadosť o informáciu, pokiaľ je táto informácia súčasťou alebo obsahom spisu prokuratúra, je potrebné vybaviť v režime ustanovení infozákona, pričom § 55 zákona o prokuratúre nie je v tomto prípade sám o sebe kľúčovým na posúdenie žiadosti o sprístupnenie takejto informácie. 13. Správny súd sa však nestotožnil so žalobným bodom, v ktorom žalobca uviedol, že v prípade, ak mu bolo umožnené nahliadať do vyšetrovacieho spisu, tak nie je dôvod na odmietnutie prístupu k informáciám z dozorového spisu. Uvedený záver oprel o citáciu z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžik/3/2020, podľa ktorého „... úprava obsiahnutá v Trestnom poriadku spĺňa požiadavky komplexnosti a preto je v prejednávanej veci potrebné považovať ju za osobitnú úpravu prístupu k informáciám, ktorá v tomto prípade vylučuje aplikáciu zákona č. 211/2000 Z.z... Uvedené je potrebné zohľadniť pri časti žiadosti sťažovateľky, ktorá sa týkala sprístupnenia vyšetrovacieho spisu.“ 14. V nadväznosti na uvedené správny súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. V ďalšom konaní uložil žalovanému rozhodnutie nanovo právne posúdiť a v nadväznosti na to ho presvedčivo a dostatočne odôvodniť. Zároveň podotkol, že týmto rozsudkom neprejudikuje, či žalobcovi bude, resp. či má byť tá-ktorá informácia sprístupnená alebo nie, ale orgán verejnej správy bude povinný svoj záver (či už pozitívny alebo negatívny) dostatočne odôvodniť v súlade s aplikáciu právnych predpisov tak, ako to uviedol správny súd v napadnutom rozsudku.

III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní

15. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 16. Sťažovateľ za nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom označil to, že správny súd ako dôvod nesprístupnenia informácií žalobcovi neakceptoval osobitnú právnu úpravu informačnej povinnosti prokuratúry vyplývajúcu z ustanovenia § 55m ods. 1 a 5 zákona o prokuratúre, na ktorú žalovaný ako aj povinná osoba vo svojich rozhodnutiach popri § 55 ods. 1 zákona o prokuratúre poukazovali. 17. Sťažovateľ správnemu súdu vytkol, že sa zaoberal výlučne aplikáciou § 55 ods. 1 zákona o prokuratúre a osobitná právna úprava informačnej povinnosti prokuratúry, ako rozhodujúca pre posúdenie veci, ostala bez povšimnutia. 18. Sťažovateľ citoval znenie § 55m ods. 1, 2 a 5 zákona o prokuratúre. Zároveň konštatoval, že predmetom žiadosti žalobcu nie je žiadne konkrétne meritórne, ani procesné rozhodnutie vydané podľa Trestného poriadku, ktorým je uznesenie, obžalobný návrh a podobne, na ktorý by sa informačná povinnosť prokuratúry vzťahovala, resp. túto by bolo možné obmedziť iba zo zákonných dôvodov uvedených v § 55m ods. 6 zákona o prokuratúre. 19. Sťažovateľ dal do pozornosti, že žalobca požadoval sprístupnenie obsahu celého spisu vedeného povinnou osobou, ktorý tvoria písomnosti súvisiace s trestnou vecou. Dodal, že v požadovanom spise sú evidované podania, ktoré žalobca ako právny zástupca klienta adresoval prokuratúre, pričom o spôsobe vybavenia jedného z nich bol upovedomený listom zo dňa 15.12.2021 s poučením, že opakovaná žiadosť v tejto veci už nebude vybavovaná.

20. Sťažovateľ sa tiež ohradil voči záveru správneho súdu, že vec žalobcu je vecou obdobnou veci riešenej v rozsudku správneho súdu sp. zn. BA-2S/299/2022 zo dňa 23.10.2024. Vo veci sp. zn. BA-2S/299/2022 išlo o žiadosť o sprístupnenie obsahu spisu v registri „Spr“ týkajúceho sa personalistiky, resp. vecí organizácie a riadenia práce na prokuratúre, keďže spis sa týkal žiadosti študenta o vykonanie stáže na niektorej z okresných prokuratúr. Je teda zrejmé, že v onej veci nekonal a nerozhodoval prokurátor ako orgán činný v trestnom konaní (ďalej aj „OČTK“). Naopak, spis žiadaný žalobcom v posudzovanej veci je vedený v registri „Gn“ ako trestný spis pre trestné oznámenia podľa § 196 ods. 1 Trestného poriadku a pre ostatné veci, ktoré nepatria do ostatných registrov, v ktorých koná a rozhoduje prokurátor ako OČTK. Sťažovateľ vyjadril presvedčenie, že uvedené veci nemožno obsahovo stotožňovať a aplikovať na ne rovnaký právny záver. 21. Sťažovateľ pripustil, že on ako aj povinná osoba poukazovali vo vydaných rozhodnutiach aj na ust. § 55 ods. 1 zákona o prokuratúre z dôvodu, že v žalobcom požadovanom spise nebola zistená existencia žiadneho rozhodnutia, ktoré by bolo možné sprístupniť v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) infozákona a § 55m ods. 1 a 5 zákona o prokuratúre. Ustanovenie § 55 ods. 1 zákona o prokuratúre bolo v tomto prípade aplikované ako najbližší právny inštitút vzhľadom k rozsahu žiadosti, ktorou žalobca žiadal sprístupniť celý trestný spis vedený v registri „Gn“. Sťažovateľ dodal, že prvostupňové a odvolacie správne konanie tvoria jeden celok, v ktorom boli posúdené všetky zistené skutkové okolnosti a jednotne aplikovaná zákonná právna úprava. 22. Záverom kasačnej sťažnosti sťažovateľ zhrnul, že nesprístupnenie informácie žalobcovi bolo zákonné a vecne správne, keďže išlo o informáciu týkajúcu sa rozhodovacej činnosti OČTK s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d) infozákona v spojení s § 55m zákona o prokuratúre a predmet žiadosti nebolo možné podradiť pod žiaden druh rozhodnutí, ktoré je prokuratúra povinná zverejniť a sprístupniť. 23. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

24. Prejednávaná vec bola dňa 25.07.2025 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Svk/19/2025. 25. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 26. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, dospel kasačný súd k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

27. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ infozákona: „Povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu,24 rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy.“ (pozn. pod čiarou č. 24 uvádza o. i. § 55m ods. 5 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre) 28. Podľa § 55 zákona o prokuratúre (nazeranie do spisu): „(1) Nazerať do spisu, ktorý vedie prokurátor, môže iba jeho nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 1) alebo so súhlasom nadriadeného prokurátora iný prokurátor. (2) Ak je to potrebné na plnenie úloh Európskej prokuratúry, hlavný európsky prokurátor, európsky prokurátor, stála komora32 a európsky delegovaný prokurátor sú po predchádzajúcom súhlase generálneho prokurátora oprávnení nazerať do spisu, ktorý vedie prokurátor. O nazretí do spisu urobí prokurátor do spisu písomný záznam.“ 29. Podľa § 55m zákona o prokuratúre (zverejňovanie a sprístupňovanie rozhodnutí): „(1) Prokuratúry sú povinné zverejňovať právoplatné uznesenia prokurátora, ktorými sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe, a to do 15 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. (2) Generálna prokuratúra zverejňuje aj právoplatné rozhodnutia disciplinárnych komisií, a to do 15 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia... (5) Prokuratúry sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa osobitného zákona47 všetky právoplatné uznesenia prokurátora vrátane uznesení, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej a obžalobný návrh. (6) Prokuratúra môže zo závažných dôvodov odmietnuť zverejnenie rozhodnutia podľa odseku 1 alebo sprístupnenie informácie podľa odseku 5, ak by zverejnenie rozhodnutia alebo sprístupnenie informácie mohlo zmariť alebo podstatne sťažiť dosiahnutie účelu trestného stíhania alebo porušiť práva a právom chránené záujmy. Odmietnutie sprístupnenia musí byť odôvodnené a možno proti nemu podať opravný prostriedok podľa osobitného zákona.“

VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

30. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného potvrdzujúce rozhodnutie povinnej osoby, ktorým bol žalobcovi odmietnutý prístup k ním požadovaným informáciám. Žalobca požadoval sprístupniť obsah dozorového spisu špeciálneho prokurátora týkajúceho sa preskúmania postupu prokurátora ÚŠP pri výkone dozoru, ktorý prokurátor ÚŠP vykonával v súvislosti s preskúmaním zákonnosti postupu policajta v predsúdnom konaní v trestnej veci. Dôvodom nesprístupnenia informácií žalovaným a povinnou osobou bola aplikácia zákonného obmedzenia podľa § 11 ods. 1 písm. d/ infozákona (informácia sa týka rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní) v spojitosti s § 55m ods. 1 a 5 a § 55 ods. 1 zákona o prokuratúre.

31. Kasačný súd v medziach kasačnej sťažnosti preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

32. Kľúčovou kasačnou námietkou sťažovateľa - žalovaného bolo tvrdenie, že správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil len z dôvodu nesprávnej aplikácie § 55 ods. 1 zákona o prokuratúre a vôbec neprihliadal na ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ infozákona v spojitosti s § 55m ods. 1 a 5 zákona o prokuratúre, ktorými správne orgány primárne zdôvodňovali nesprístupnenie informácií žalobcovi. V uvedenom videl sťažovateľ nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom. Túto kasačnú námietku vyhodnotil kasačný súd ako dôvodnú.

33. Ustanovenie § 55 zákona o prokuratúre upravuje inštitút nazerania do spisov. Pokiaľ ide o vzťah medzi jednotlivými režimami oboznamovania sa s informáciami v právnom poriadku Slovenskej republiky, judikatúra Najvyššieho správneho súdu SR dospela k právnemu názoru, ktorý už možno považovať za ustálený, a síce že vzťah medzi infozákonom a osobitnými právnymi úpravami nie je vylučujúci. Právo na prístup k informáciám podľa infozákona a osobitného predpisu (napr. zákon o prokuratúre, katastrálny zákon, Trestný poriadok) koeexistuje popri sebe a vzájomne sa nevylučuje (rozsudky sp. zn. 4Svk/47/2023 zo dňa 31.07.2024, sp. zn. 5Sžik/3/2020 zo dňa 16.12.2021, sp. zn. 3Svk/12/2021 zo dňa 25.08.2022 či sp. zn. 1Svk/34/2023 zo dňa 30.09.2024).

34. Poukaz správneho súdu na rozsudok vo veci sp. zn. BA-2S/299/2022 zo dňa 23.10.2024, ktorý vychádzal z vyššie citovanej judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR so záverom, že § 55 zákona o prokuratúre síce predstavuje špeciálnu úpravu nahliadania do spisu prokurátora, no automaticky nevylučuje použitie iných spôsobov sprístupnenia informácií podľa infozákona, bol preto správny a na vec priliehavý (ako však kasačný súd dôvodí ďalej, uvedené možno konštatovať, len pokiaľ ide o výklad a aplikáciu § 55 ods. 1 zákona o prokuratúre).

Kasačný súd tak v zhode so správnym súdom konštatuje, že špeciálna úprava nahliadania do spisu prokurátora podľa § 55 zákona o prokuratúre neznamená automaticky vylúčenie použitia iných spôsobov sprístupnenia informácií podľa infozákona a sama o sebe na zdôvodnenie nesprístupnenia informácií nepostačuje. Ustanovenie § 55 zákona o prokuratúre upravujúce okruh osôb oprávnených nazerať do prokurátorského spisu teda nezakladá bez ďalšieho legitímny dôvod pre nesprístupnenie informácií (listín) tvoriacich súčasť spisu prokurátora. Tento záver napokon sťažovateľ v kasačnej sťažnosti ani nerozporoval.

35. Kasačný súd však musí dať za pravdu sťažovateľovi v tom, že správny súd sa ďalej vskutku opomenul zaoberať ustanoveniami § 11 ods. 1 písm. d/ infozákona v spojitosti s § 55m ods. 5 zákona o prokuratúre. Tieto ustanovenia na rozdiel od § 55 zákona o prokuratúre neupravujú spôsob či procesný režim prístupu k informáciám, ale obsahujú konkrétnu hmotnoprávnu úpravu rozsahu sprístupnenia, resp. dôvodov nesprístupnenia či obmedzenia sprístupnenia informácií, ktorých pôvodcom môže byť prokuratúra. Kasačný súd pritom podotýka, že aplikácia uvedených právnych noriem zreteľne vyplývala z obsahu rozhodnutí povinnej osoby i žalovaného, pretože tak povinná osoba ako aj žalovaný na uvedené právne normy referovali a aplikovali ich ako dôvody pre nesprístupnenie požadovaných informácií

žalobcovi. 36. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ infozákona zakotvuje zákonné obmedzenie pre nesprístupnenie, resp. pre obmedzenie sprístupnenia informácií, ak sa (o. i.) týkajú rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je aj ustanovenie § 55m zákona o prokuratúre, na ktoré príslušná poznámka pod čiarou v infozákone výslovne odkazuje. 37.

Ustanovenie § 55m zákona o prokuratúre upravuje rozsah zverejňovania informácií a sprístupňovania informácií na žiadosť, pričom v ods. 5 stanovuje, že prokuratúra sprístupňuje všetky právoplatné uznesenia prokurátora vrátane uznesení, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej, a obžalobný návrh. Kasačný súd podotýka, že správne orgány poukazovali aj na ods. 1, ktorý upravuje zverejňovanie rozhodnutí, no keďže v prejednávanej veci išlo o sprístupnenie informácií na žiadosť, kde je informačná povinnosť širšia, zameriava sa primárne na aplikáciu § 55m ods. 5 zákona o prokuratúre.

38. V tomto ohľade, teda pokiaľ ide o použitie § 11 ods. 1 písm. d/ infozákona v spojitosti s § 55m ods. 5 zákona o prokuratúre, bol poukaz správneho súdu na citované závery z rozsudku sp. zn. BA-2S/299/2022 zo dňa 23.10.2024 nepoužiteľný na prejednávanú vec a vlastné právne posúdenie správneho súdu absentovalo.

39. V rozsudku sp. zn. BA-2S/299/2022 správny súd konštatoval, že na žiadané informácie nie je možné aplikovať obmedzenia uvedené v § 11 ods. 1 písm. d) infozákona, pretože sa nejedná o rozhodovaciu činnosť OČTK, alebo § 55m zákona o prokuratúre, ktorý upravuje zverejňovanie a sprístupňovanie rozhodnutí, týkajúcich sa konaní uvedených v tomto ustanovení. Tento záver správny súd v odôvodnení tu napadnutého rozsudku bez ďalšieho prevzal s tým, že uviedol, že na odchýlenie sa od citovaných záverov nevzhliadol dôvod. Vôbec však neposudzoval, či aj v ním prejednávanej veci vskutku nešlo o informácie spadajúce pod obmedzenie podľa § 11 ods. 1 písm. d) infozákona (teda či sa informácie týkali rozhodovacej činnosti prokuratúry ako OČTK) v spojitosti s § 55m zákona o prokuratúre.

Na prvý pohľad je pritom zrejmé, že povaha požadovaných informácií vo veci sp. zn. BA-2S/ 299/2022 na jednej strane a v prejednávanej veci na strane druhej je celkom rozdielna. Vo veci sp. zn. BA-2S/299/2022 sa žiadosť o sprístupnenie informácií týkala spisu z oblasti personalistiky, týkajúceho sa nevyhovenia žiadosti o vykonanie študentskej stáže na okresnej prokuratúre, a teda zrejme nešlo o rozhodovaciu činnosť prokuratúry ako OČTK.

V uvedenej veci pritom povinná osoba v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uvádzala, že žalobcom žiadané informácie (dozorový spis prokurátora) sa týka preskúmania postupu prokurátora, ktorý vykonával dozor nad zákonnosťou v predsúdnom konaní v trestnej veci. Správny súd

pritom nijako neposudzoval, či žalobcom žiadané informácie (dozorový spis prokurátora) sú informáciami týkajúcimi sa rozhodovacej činnosti prokuratúry ako OČTK v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ infozákona v spojitosti s § 55m ods. 5 zákona o prokuratúre, resp. či takýto záver je v preskúmavaných rozhodnutiach správnymi orgánmi dostatočne podložený a vyargumentovaný. Z obsahu rozhodnutí žalovaného a povinnej osoby pritom zreteľne vyplývalo, že nesprístupnenie informácií bolo odôvodňované, popri § 55 zákona o prokuratúre, aj na základe týchto ustanovení.

40. Kasačný súd teda konštatuje, že správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď sa opomenul zaoberať aplikáciou § 11 ods. 1 písm. d/ infozákona v spojitosti s § 55m ods. 5 zákona o prokuratúre (t. j. hmotnoprávnou úpravou rozsahu, resp. obmedzení práva na informácie) a rozhodnutie žalovaného zrušil len z dôvodu nesprávnej aplikácie § 55 zákona o prokuratúre (t. j. procesnej úpravy spôsobu sprístupňovania informácií, resp. právneho režimu prístupu k informáciám).

41. Z uvedeného dôvodu je kasačný dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom dôvodný a napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie správnemu súdu. 42. V ďalšom konaní správny súd vec opätovne prejedná a rozhodne v medziach podanej správnej žaloby, pričom sa riadne vysporiada so všetkými podstatnými otázkami, ktoré boli účastníkmi konania nastolené. Osobitne sa vysporiada s tým, či právne obstoja závery i dôvody žalovaného a povinnej osoby vo vzťahu k podriadeniu požadovaných informácií pod ust. § 11 ods. 1 písm. d/ infozákona v spojitosti s § 55m ods. 5 zákona o prokuratúre, a to aj s ohľadom na žalobcom akcentovanú potrebu materiálneho prístupu k informáciám. Kasačný súd týmto rozsudkom neprejudikuje, že rozhodnutia povinnej osoby a žalovaného sú vecne správne a zákonné, čo bude povinný preskúmať správny súd v ďalšom konaní zohľadniac aj citované zákonné ustanovenia.

VII. Záver

43. Vzhľadom na to, že kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná, napadnutý rozsudok považuje za potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP správnemu súdu. V ďalšom konaní je správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP) uvedeným vyššie. 44. Právo na náhradu trov kasačného konania bude predmetom rozhodovania správneho súdu v zmysle § 467 ods. 3 SSP. 45. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 13. februára 2026

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 1Svk/19/2025 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik