1Svk/20/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) Združeniu domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniakova 1667/14, 851 02 Bratislava, P.O.BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31820174, právne zastúpeným Tkáč & Partners, s.r.o.,so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53929691, proti žalovanému Okresnému úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, Štefánikova trieda 68, 949 01 Nitra, za účasti: STK OK, s.r.o., Medená 18, 811 02 Bratislava, IČO: 46750339, právne zastúpenej Mgr. Martinom Čabákom, advokátom, so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-NR-OOP3-2020/006141-002 zo dňa 10. januára 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/40/2020-208 zo dňa 30. septembra 2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh na prerušenie konania zamieta . II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . III. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

3. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 190 Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.) žalobu ako nedôvodnú zamietol. 4. Krajský súd v odôvodnení uviedol, že zo spisového materiálu vyplýva, že prvostupňový správny orgán postupoval v konaní v súlade so zásadou aktívnej súčinnosti s účastníkmi

Prvostupňový správny orgán listom č. OU-SA-OSZP-2019/007307-5 zo dňa 26.9.2019 oznámil účastníkom konania začatie správneho konania vo veci vydania súhlasu podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny a nariadenie ústneho pojednávania spojeného s miestnym šetrením. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa na ústnom pojednávaní nezúčastnil, prvostupňový správny orgán mu zaslal zápisnicu z konania ako aj fotodokumentáciu z miestnej ohliadky, a to listom č. OU-SA-OSZP-2019/007307-07 zo dňa 7.10.2019, ktorý mu bol doručený dňa 9.10.2019. Súčasne bol žalobca poučený o možnosti vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní ako aj o možnosti nahliadnuť do spisového materiálu, čo žalobca aj využil a dňa 10.10.2019 zaslal prvostupňovému správnemu orgánu svoje vyjadrenie. Zo strany súdu bolo zistené, že žalobcovi boli doručené všetky dokumenty, ktoré tvorili podklad pre vydanie prvostupňového rozhodnutia.

odvolania žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy, v súlade s § 56 správneho poriadku bolo toto odvolanie zaslané na vyjadrenie ďalšiemu účastníkovi konania. V tomto smere súd považoval za potrebné uviesť, že žiadne zákonné ustanovenie neukladá správnemu orgánu povinnosť doručovať toto vyjadrenie ďalšieho účastníka konania následne aj samotnému odvolateľovi - žalobcovi. Takýto postup nevyplýva zo zákona a okrem toho by bol v rozpore so zásadou procesnej ekonómie, hospodárnosti a rýchlosti správneho konania. Okrem toho odvolací správny orgán má povinnosť aplikovať ustanovenie § 33 ods. 2 správneho poriadku len v prípade, ak by zistil, že prvostupňový správny orgán porušil uvedené ustanovenie. V danom prípade z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobcovi bolo umožnené pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie (§ 33 ods. 2 správneho poriadku).

náklady. V neposlednom rade správny súd tiež konštatuje, že samotný žalobca vo svojom odvolaní ani nenamietal nesprávny procesný postup prvostupňového správneho orgánu spočívajúci v neposkytnutí „kópie spisu“; z toho dôvodu sa preto zrejme žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani nevenoval.

Je teda na účastníkoch konania, aby využili svoje právo nahliadnuť do spisu a oboznámili sa s podkladmi, prípadne požiadali pri nahliadnutí do spisu o kópiu tohto spisu. Z uvedeného vyplýva, že správny orgán, nie je povinný na základe žiadosti účastníkovi konania v zmysle zákona o správnom konaní zaslať mu ním požadované podklady pre rozhodnutie a nedôjde tým k popretiu základných zásad správneho konania, ako je zásada aktívnej súčinnosti účastníkov konania a zásada materiálnej pravdy. K porušeniu práv účastníka konania by došlo zo strany správneho orgánu iba v prípade, ak by správny orgán neumožnil účastníkovi konania nahliadnuť do spisu, alebo ak by vydal vo veci meritórne rozhodnutie bez toho, aby účastníci konania a zúčastnené osoby boli informovaní o ukončení dokazovania a o možnosti vyjadriť sa k zhromaždeným podkladom.

Cieľom Aarhuského dohovoru je predovšetkým umožniť za podmienok stanovených vnútroštátnym právom výkon práva na prístup a šírenie informácií o životnom prostredí a nie sprístupňovanie administratívnych spisov vedených v konkrétnych správnych konaniach. 8. Žalovaný má za to, že neposkytnutím podkladov obstaraných v rámci správneho konania vo forme vyhotovenia a zaslania ich kópie, resp. spisového materiálu elektronickou formou, nie je odoprené účastníkovi konania právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku. Správny súd taktiež nepovažuje za dôvodnú námietku žalobcu, že odôvodnenie rozhodnutí orgánov verejnej správy je nedostatočné a že neobsahuje správnu úvahu, ktorou sa správne orgány riadili pri vydávaní napadnutých rozhodnutí.

9. Pokiaľ sa žalobca v súvislosti s neposkytnutím spisového materiálu v elektronickej podobe odvoláva na Aarhuský dohovor, tak krajský súd poznamenal, že cieľom tohto dohovoru je umožniť účastníkom za podmienok určených vnútroštátnym právom prístup k informáciám, avšak nie tým, že na požiadanie žalobcu bude správny orgán sprístupňovať a zasielať spisové materiály účastníkom konania. Uvedený dohovor apeluje na príslušné orgány umožniť účastníkom konania prístup do spisu, čo značí, že k porušeniu zákona, ak k porušeniu tohto dohovoru by došlo iba v prípade, ak by správny orgán akýmkoľvek spôsobom zamedzil účastníkovi konania prístup k spisu, nahliadnutie, zabezpečenie si fotokópií a pod.

Ide o viacero žalôb aj na tunajšom súde ( napr. vo veci sp. zn. 14S/16/2020, 14S/30/2020, 14S/81/2020 a pod.), v ktorých poukazuje viac menej na rovnaké argumenty, že navrhovaná investičná činnosť, prípadne nejaká iná činnosť obsiahnutá v predloženom zámere môže mať významný negatívny vplyv na životné prostredie v lokalite kde má byť zrealizovaná.

Krajský súd v tomto smere poznamenal, že v danom konaní neupiera právo žalobcu ako právo dotknutej osoby alebo dotknutej verejnosti vplývať a svojimi námietkami regulovať nepriaznivé vplyvy navrhovanej investičnej činnosti na životné prostredie, avšak námietky ktoré sú vznášané zo strany žalobcu vzbudzujú pochybnosti, že ide o námietky, ktoré sú presadzované vo verejnom záujme. 11.

12. O trovách konania krajský súd rozhodol postupom podľa § 168 S.s.p., keď procesne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov nepriznal a taktiež nepriznal náhradu trov konania ďalšiemu účastníkovi konania.

18. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23. júna 2023 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

22. Podľa § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95). Orgán ochrany prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a to do výšky spoločenskej hodnoty dreviny.

24. Najvyšší správny súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, po preskúmaní rozsudku krajského súdu a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne.

26. K námietke sťažovateľa ohľadom porušenia práva na prístup k informáciám o životnom prostredí v dôsledku nezaslania podkladov, na základe ktorých bolo vydané rozhodnutie kasačný súd uvádza, že v tomto prípade bolo listom č. OU-SA-OSZP-2019/007007-7 zo dňa 7.10.2019 oznámené sťažovateľovi, že v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku má možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, a to do 5 dní od doručenia oznámenia, pričom súčasne bol upozornený, že do spisu možno nahliadnuť (robiť, z neho kópie, odpisy a výpisy) na Okresnom úrade Šaľa, odbore starostlivosti o životné prostredie. V zmysle § 23 Správneho poriadku právo nazerať do spisov je procesným prejavom práva dotknutej osoby na prístup k informáciám v správnom konaní, a to k informáciám, ktoré by mal spis - vzhľadom na svoj účel - obsahovať. Je pravdou, že § 23 ods. 1 Správneho poriadku predpokladá, že pri nahliadaní sú účastníci konania, ich zástupcovia a zúčastnené osoby oprávnení okrem nazerania do spisov, aj na robenie si výpisov, odpisov a taktiež sú

Správne orgány nie sú spôsobilé proaktívne z vlastnej iniciatívy zabezpečovať kópie, pokiaľ o to samotný účastník výslovne nepožiada. 28. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval porušením čl. 4 ods. 1 a 2 Aarhuského dohovoru tento síce počíta aj s poskytnutím kópií dokumentácie, avšak to taktiež za predpokladu, že forma kópií bola požadovaná. Zo spisového materiálu však nevyplynulo, že by sťažovateľ v niektorom z jeho podaní výslovne žiadal poskytnutie kópie spisového materiálu. Uvedené ustanovenia Aarhuského dohovoru teda taktiež nepredpokladajú proaktívne automatické zasielanie kópií dokumentácie. Cieľom Aarhuského dohovoru je predovšetkým umožniť za podmienok ustanovených vnútroštátnym právom výkon práva na prístup a šírenie informácií o životnom prostredí a nie o sprístupňovanie administratívnych spisov vedených v konkrétnych správnych konaniach.

Kasačný súd po vyhodnotení závažnosti kasačných dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto kasačný súd konštatuje, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal všetkými relevantnými námietkami, preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodnil, pričom neponechal otvorenú žiadnu spornú otázku, ktorej riešenie by bolo relevantné pre posúdenie prejednávanej veci. Kasačný súd preto v nadväznosti na uvedené konštatuje, že námietky sťažovateľa obsiahnuté v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, ani rozhodnutí správnych orgánov a preto tieto vyhodnotil ako nedôvodné. Vzhľadom na vyššie uvedené tak kasačnú

31. V posudzovanej veci však kasačný súd konštatuje, že sám nevzhliadol potrebu predloženia prejudiciálnej otázky. Zo strany sťažovateľa navrhovaná prejudiciálna otázka bola nekonkrétna, sťažovateľ nevysvetlil, ktoré konkrétne normy európskeho práva majú byť objasnené a aplikované v danej veci. Za týchto okolností kasačný súd dospel k záveru, že nie je povinný iniciovať konanie pred Súdnym dvorom EÚ. Kasačný súd preto (posúdiac uvedené v zmysle § 55 ods. 3 S.s.p.) tento návrh zamietol podľa § 25 S.s.p. v spojení s § 162 ods. 3 C.s.p.

33. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.